Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/195/2017 z 6. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. decembra 2017, sp. zn. 1S/195/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1017201399.1 Krajský súd Bratislava | 1S/195/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1017201399.1 | 2017-12-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96374e24-f801-4050-af5f-8dc3fef5fa50 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017201399.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/195/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201399
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201399.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej JUDr. v právnej veci žalobcu: EUREA,
občianske združenie, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpený: Mgr. Vladimírom
Šárnikom, advokátom, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave,
Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6153/15 zo dňa
24.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského súdu v Bratislave Spr. 6153/15
zo dňa 24.06.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. Žalobcovi súd p r i z n á v a
proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca ako žiadateľ žiadosťou zo dňa 03.02.2015 doručenou dňa 25.03.2015 Okresnému súdu
Bratislava IV, Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava (ďalej len „povinná osoba“) žiadal podľa zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o slobode informácií“) sprístupnenie vo forme interného telefónneho zoznamu povinnej osoby.

2. Povinná osoba rozhodnutím zo dňa 08.04.2015 pod Spr. 6039/2015 predmetnú žiadosť žiadateľa zo
dňa 03.02.2015 odmietla v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 18 ods.
2 zákona o slobode informácií.

3. Žiadateľ v zákonnej 15 - dňovej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré povinná osoba
predložila Krajskému súdu v Bratislave, ako orgánu príslušnému na rozhodnutie, ktorý rozhodnutím zo
dňa 07.05.2015 pod Spr. 6114/15 rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 08.04.2015 pod Spr. 6039/2015
zrušil a vec jej dňa 11.05.2015 vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie (povinnou osobou prevzaté dňa
12.05.2015).

4. Povinná osoba rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 pod Spr. 6039/2015 rozhodla a predmetnú žiadosť
žiadateľa zo dňa 03.02.2015 odmietla v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií,



pričom z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že pri opätovnom rozhodovaní o žiadosti žiadateľa zo dňa
03.02.2015 povinná osoba zohľadnila právny názor odvolacieho orgánu vyjadrený v jeho rozhodnutí zo
dňa 07.05.2015 Spr. 6114/15.

5. Rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 25.05.2015 vedené pod Spr. 6039/2015 žiadateľ prevzal dňa
01.06.2015 a dňa 09.06.2015 v zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

6. Odvolanie žiadateľa zo dňa 03.06.2015 povinná osoba predložila Krajskému súdu v Bratislava, ako
orgánu príslušnému na rozhodnutie o odvolaní, sprievodným listom zo dňa 09.06.2015, doručeným dňa
11.06.2015 spolu s kompletným spisovým materiálom, vedeným u nej pod Spr. 6039/2015.

7. Žiadateľ vo svojom odvolaní zo dňa 03.06.2015 uviedol, že sa nestotožnil s konštatovaním povinnej
osoby obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 25.05.2015, pretože podľa jeho názoru údaje v
rozsahu meno, priezvisko, pracovisko nemajú charakter osobných údajov, pričom ide o údaje, ktoré sú
verejne dostupné, sú uvádzané v zápisniciach z pojednávaní, rozsudkoch, písomnostiach zasielaných
súdom účastníkom konania, sú uvedené na menovkách na kanceláriách. Utajenie týchto informácií ako
osobných údajov teda nemá žiaden materiálny aspekt vo vzťahu k ochrane týchto údajov.

8. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 24.06.2015 Spr. 6153/15 odvolanie občianskeho
združenia EUREA, o.z., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava zo dňa 03.06.2015 odmietol a rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava zo dňa 25.05.2015 o odmietnutí
sprístupnenia informácií potvrdil.

II.
Žaloba

9. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 18.08.2015 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6153/15 zo dňa 24.06.2015, ktorým žalovaný po opakovanom
zrušení prvostupňových rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie zo dňa 25.05.2015 vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie interného telefónneho zoznamu
Okresného súdu Bratislava IV.

10. V žalobe uviedol, že dôvodom nesprístupnenia informácie bola údajná ochrana osobných údajov. Bol
názoru, že takýto dôvod je úplne zjavne nezmyselný a absurdný, pretože podľa rovnakej logiky by museli
byť vymazané mená a priezviská zamestnancov súdu z akejkoľvek úradnej korešpondencie zasielanej
tak navonok, ako aj interne v rámci súdov, vrátane rozsudkov, z menoviek na dverách, zo zápisníc
o pojednávaniach atď. Uviedol, že ním požadované informácie sa týkali vnútornej organizácie súdu a
výkonu verejnej moci, ide teda o informácie, ktoré zo svojej podstaty nemajú súkromnú povahu a majú
byť verejnosti dostupné bez obmedzení. Netýkajú sa súkromnej sféry osobnosti, intimity zamestnancov
súdu. Údaj v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko nepredstavuje nezameniteľný identifikátor fyzickej
osoby. Informácie ním požadované teda nemajú povahu osobných údajov, ani údajov týkajúcich
sa súkromia. Úplne tak absentuje materiálny základ pre obmedzenie práva na informácie, ako ho
vymedzuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.

11. Zastával názor, že rozhodnutie žalovaného pritom ústavnoprávny rozmer práva na informácie úplne
ignoruje, trpí teda aj vadou odôvodnenia. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/94/2005, zo dňa 15.02.2006; Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 44/00; zo dňa 05.01.2001,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/64/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sži/1/2013 zo dňa 29.01.2014.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave
rozhodnutie žalovaného č. Spr. 6153/15, zo dňa 24.06.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

III.



Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.09.2015 uviedol,
že z doterajších zistení je zrejmé, že žiadosťou zo dňa 03.02.2015 podanou podľa zák. č. 211/2000
Z.z. zákona o slobode informácii podanou do podateľne Okresného súdu Bratislava IV dňa 25.03.2015,
EUREA, občianske združenie, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 794 242 zastúpené štatutárom -
bez uvedenia mena a priezviska s nečitateľným podpisom (ďalej len „žiadateľ“), požiadal povinnú osobu
o sprístupnenie informácií, konkrétne „interného telefónneho zoznamu Okresného súdu Bratislava IV“.

14. Povinná osoba predmetnú žiadosť žiadateľa odmietla rozhodnutím zo dňa 08.04.2015 podľa § 11
ods. 1 písm. d) v spojení s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácii v nadväznosti na § 18 ods. 1
a 2 vyhlášku MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška MS SR
č. 543/2005 Z.z.“), ktoré rozhodnutie žiadateľ prevzal 14.04.2005.

15. Proti rozhodnutiu povinnej osoby zo dňa 08.04.2015 podal žiadateľ odvolanie zo dňa 15.04.2015,
povinnej osobe doručené 20.04.2015 s odôvodnením, že predmetom jeho žiadosti nebol styk (zrejme
mal žiadateľ na mysli styk s verejnosťou), ale požiadavka na sprístupnenie interného telefónneho
zoznamu povinnej osoby, čo nie je rozhodovacia činnosť súdu, a teda nespadá pod § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o slobode informácií.

16. Odvolanie žiadateľa zo dňa 15.04.2015 povinná osoba predložila odvolaciemu orgánu na konanie
a rozhodnutie so sprievodným listom zo dňa 27.04.2015, doručeným 30.04.2015 spolu s kompletným
spisovým materiálom, vedeným u nej pod Spr. 6039/2015.

17. Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím zo dňa 07.05.2015 rozhodnutie povinnej osoby zo dňa
08.04.2015 zrušil a vec jej vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie veci.

18. Povinná osoba opätovným rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 znova odmietla žiadateľovi sprístupniť
požadované informácie, konkrétne jej interný telefónny zoznam podľa § 9 ods. 1 a 2 v spojení s § 18
ods. 2 zákona o slobode informácií v nadväznosti na § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane
osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 122/2013 Z.z.“), ktoré
rozhodnutie žiadateľ prevzal dňa 01.06.2015.

19. Aj proti opätovnému rozhodnutiu povinnej osoby zo dňa 25.05.2015 podal žiadateľ odvolanie zo
dňa 03.06.2015, povinnej osobe doručené dňa 09.06.2015 odvolávajúc sa na to, že rozsah mena,
priezviska a pracoviska nemajú charakter osobných údajov, pričom tieto údaje sú na menovkách na
kanceláriách. Žiadateľ bol toho názoru, že v danom prípade ide „výlučne o zámienku v snahe zamedziť
občanom komunikovať so súdnymi osobami, ktoré sú platené z verejných prostriedkov, vykonávajú
verejnú moc a svoju identitu ani v najmenšom neutajujú“. Jedná sa o nezmyselný zákaz predsedníčky
súdu, znemožňujúci telefonickú komunikáciu účastníkov konania so súdnym personálom. Takýto zákaz
je absurdný, svojvoľný a vymyslený, na jeho vydanie predseda súdu nemá oprávnenie. Preto žiadateľ
žiadal zmeniť rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 25.05.2015 tak, aby mu boli požadované informácie
sprístupnené.

20. Odvolanie žiadateľa zo dňa 03.06.2015 a spisový materiál vedený u povinnej osoby pod Spr.
6039/2015, boli odvolaciemu orgánu predložené dňa 11.06.2015, a to so sprievodným listom zo dňa
09.06.2015 pod Spr. 6039/2015.

21. Krajský súd v Bratislave preskúmal odvolanie žiadateľa zo dňa 03.06.2015 a rozhodnutie povinnej
osoby zo dňa 25.05.2015, o čom vydal rozhodnutie zo dňa 24.06.2015, ktorým uvedené odvolanie
odmietol a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil, opierajúc sa najmä o § 9 ods. 1 až 4 v spojení s § 18
ods. 2 zákona o slobode informácií, v nadväznosti na § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z.

22. Ostatné rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 24.06.2015 je podrobne odôvodnené, na ktorom
vyslovenom právnom názore žalovaný v celom rozsahu trval.



23. S poukazom na § 5 ods. 1 zákona o slobode informácií, je povinná osoba povinná sprístupniť
širší okruh informácií, než tie, ktoré sú vymedzené uvedeným zákonným ustanovením. Povinná osoba,
okrem informácií, ktoré je povinná zverejniť podľa § 5 zákona o slobode informácií, sprístupňuje aj
ďalšie informácie, pokiaľ sa na ne nevzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 8 (ochrana
utajovaných skutočností), § 9 (ochrana osobnosti a osobných údajov), § 10 (ochrana obchodného
tajomstva), § 11 (ďalšie obmedzenie prístupu k informáciám), § 12 (podmienky obmedzenia).

24. So zreteľom k právu na ochranu osobnosti a ochranu osobných údajov, garantované osobitnými
právnymi predpismi, žalovaný považoval za nutné v intenciách citovaného § 9 ods. 1, 2 zákona o
slobode informácii, obmedziť sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií vo vzťahu k osobným
údajom zamestnancov povinnej osoby, uvedených v požadovanom internom telefónnom zozname, ako
aj sprístupnenie iných údajov tohto zoznamu, ktoré svojím charakterom bližšie (podporne) označujú a
identifikujú konkrétne fyzické osoby v zozname.

25. Žalovaný mal za to, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že osobnými údajmi môžu byť akékoľvek
údaje, nakoľko zákon o slobode informácií tieto taxatívne nevymedzuje. Preto treba brať do úvahy,
okrem údajov, presne identifikujúcich konkrétnu osobu (titul, meno, priezvisko), aj ostatné údaje, ktoré
svojou špeciálnosťou dopĺňajú identitu osoby. Je predpoklad, že takýmito údajmi v internom telefónnom
zozname sú také údaje, ktoré každú jednotlivú osobu bližšie určujú (je určiteľná) a zároveň odlišujú od
inej osoby v tom istom zozname.

26. Žalovaný uviedol, že každú fyzickú osobu je možné identifikovať troma základnými a priamymi údajmi
(titul, meno a priezvisko sudcu a iného zamestnanca povinnej osoby), a v prípade, ak sa k týmto trom
údajom priradí štvrtý identifikátor, t. j. akýkoľvek údaj z interného telefónneho zoznamu povinnej osoby,
majúci hoci aj nepriamy súvis s danou osobou, takáto osoba je jednoznačne a nepochybne konkrétne
identifikovaná.

27. Keďže ochranu osobných údajov primárne požíva výlučne každá fyzická osoba, pri aplikácii zákona
o slobode informácii, zákonodarca logicky uplatňuje „ochranný“ princíp jednotlivcov tým, že poskytnutie
(teda nie sprístupnenie) osobných údajov podmieňuje písomným súhlasom dotknutej osoby. Mal za
zrejmé, že povinná osoba takými parciálnymi súhlasmi jednotlivých zamestnancov nedisponuje, preto
nemohla žiadosti žiadateľa (ani v časti žiadosti) vyhovieť.

28. Navyše, povinná osoba môže sprístupniť len tie osobné údaje, ktoré jej ukladá zákon, tzn., že v
danom prípade je to § 5 zákona o slobode informácií, ktorú povinnosť si povinná osoba včas a riadne
splnila (a aj v súčasnosti plní), a ktoré informácie sú žalobcovi (ako verejnosti) k dispozícii na portáli
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

29. Konštatoval, že obdobným spôsobom a podporne možno v predmetnej veci aplikovať § 4 ods. 1
zákona č. 122/2013 Z. z.

30. Preto povinná osoba vzhľadom na citované ustanovenie dospela k názoru, že žiadateľovi nie je
možné vyhovieť v sprístupnení požadovaných informácií, ktoré tvoria obsah interného telefónneho
zoznamu.

31. Z charakteru žiadosti žalobcu zo dňa 03.02.2015 - požiadavky na sprístupnenie interného
telefónneho zoznamu, bolo zrejmé, že sa jedná o dokument, ktorý slúži vnútorným potrebám povinnej
osoby, a teda nie je prístupný verejnosti. Žalobca o jeho obsahu pravdepodobne nemá vedomosť.

32. Preto v tejto súvislosti žalovaný nemohol súhlasiť s námietkou žalobcu, keď v odvolaní zo dňa
29.07.2015 vyslovil domnienku, že mu povinná osoba mala sprístupniť telefónny zoznam bez mien
a priezvisk. Je nepochybné, že povinná osoba sa nemôže domnievať, ktoré údaje má z interného
telefónneho zoznamu anonymizovať, a ktoré anonymizovať nemá, resp. nemôže predpokladať, ktoré
informácie z tohto zoznamu sú pre žalobcu dôležité a potrebné a rovnako tak povinná osoba nemôže
svojvoľne meniť názor žalobcu, či vnucovať mu svoj, naopak, má v zmysle textu podanej žiadosti (v
tomto prípade jasne a stručne formulovanej troma slovami), o nej bezodkladne rozhodnúť.



33. Pokiaľ by bola povinnej osobe doručená požiadavka konkretizovaná údajmi, o ktoré má žiadateľ zo
zoznamu záujem, bola by o nej rozhodla. Z uvedených troch slov však nevyplýva (podľa názoru žalobcu)
ním uvedená domnienka variability sprístupnenia niektorých informácií z tohto zoznamu, ale z nich
jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadal celý interný telefónny zoznam povinnej osoby bez akéhokoľvek
zásahu anonymizovania údajov v ňom uvedených povinnou osobou. Z tohto dôvodu povinná osoba
žiadosti žiadateľa vyhovieť nemohla, pričom je právny názor odvolací orgán - žalovaný, ako správny,
potvrdil.

34. V závere vyjadrenia poukázal na obsah oboch odvolaní a tiež žaloby žalobcu, ktoré javia skôr znaky
účelovosti, ako snahy o získanie potrebných údajov z interného telefónneho zoznamu povinnej osoby
v zmysle zákona o slobode informácii. Žalobca totiž od pôvodne podanej žiadosti zo dňa 03.02.2015,
mohol nespočetne mnohokrát za uplynulých 7 mesiacov požiadať povinnú osobu o tie konkrétne údaje
z tohto zoznamu, o ktoré mal záujem (keďže sústavne namieta nesprávny postup ako povinnej osoby,
tak i odvolacieho orgánu - žalovaného) pri rozhodovaní o jeho žiadosti, avšak nestalo sa tak (a nejedná
sa o ojedinelý prípad).

35. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal Krajský súd v Bratislave žalobu zamietnuť.

IV.

36. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/203/2015-22 zo dňa 14.07.2016 tak,
že žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

37. Uvedený rozsudok tunajšieho súdu žalobca napadol kasačnou sťažnosťou, o ktorej bolo rozhodnuté
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžik/1/2016 zo dňa 12.07.2017 tak, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/203/2015-22 zo dňa
14.07.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

38. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžik/1/2016 zo dňa
12.07.2017 vyplýva právny názor, že „pokiaľ ide o zverejnenie mena a priezviska sudcu, jeho zaradenie
na súde a zverejnenie telefónneho čísla prideleného v organizácii súdu, nedochádza súhrnom týchto
znakov k naplneniu pojmového znaku osobného údaju určiteľnosti fyzickej osoby, pretože nebol k menu
a priezvisku sudcu pridaný znak alebo charakteristika zo súkromnej sféry. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uložil krajskému súdu povinnosť preskúmať, či žiadaný telefónny zoznam okrem mien a
priezvisk neobsahuje i súkromné charakteristiky fyzických osôb v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013
Z.z., ktoré vedú k ich určiteľnosti.

39. Správny súd v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyzval dňa 20.11.2017
žalovaného na vyjadrenie sa k otázke, či žiadaný telefónny zoznam okrem mien a priezvisk neobsahuje
i súkromné charakteristiky fyzických osôb v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z.,
ktoré vedú k ich určiteľnosti.

40. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 oznámil súdu, že telefónny zoznam Okresného
súdu Bratislava IV zverejnený na jeho Intranete, obsahuje aj iné údaje a informácie súvisiace s výkonom
povolania sudcov a zamestnancov povinnej osoby. Okrem toho, napriek vedomosti o viazanosti právnym
názorom nadriadeného súdu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sži/29/2013 zo dňa 30.04.2014, v ktorej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil tie isté údaje
(meno, priezvisko, povolanie) za také charakteristiky a znaky, prostredníctvom ktorých je fyzická osoba
identifikovateľná.

V.
Právna úprava

41. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) opätovne vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§
107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.



42. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

43. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

47. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

48. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

49. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

50. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

51. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti
a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej
osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných
predpisov tým nie sú dotknuté.

52. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej
osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného
súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže
poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

53. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej
osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe
všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov,
ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

VI.
Právne závery správneho súdu



54. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým
odvolanie žalobcu odmietol a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.05.2015 o
odmietnutí sprístupnenia informácií podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. odôvodnené tým, že
sprístupnenie informácií vo forme interného telefónneho zoznamu Okresného súdu Bratislava IV, teda
telefonického kontaktu na zamestnancov súdu, ako aj sudcov by bol zásahom do ich práv a právom
chránených záujmov v rovine osobných údajov, pričom dotknuté osoby na sprístupnenie predmetného
osobného údaju nedali súhlas.

55. Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade bolo, či interný telefónny zoznam súdu obsahujúci mená
a priezviská sudcov a zamestnancov súdu podlieha zákonnému obmedzeniu prístupu k informáciám
podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, z dôvodu ochrany osobnosti a osobných
údajov.

56. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 3Sžik/1/2016 zo dňa
12.07.2017 právny názor, v zmysle ktorého meno a priezvisko zamestnanca sú iba jedným zo znakov
fyzickej osoby, ktoré tvoria jeho sociálnu identitu. Bez ďalších znakov takáto osoba nie je určiteľná
alebo určená. Pokiaľ ide o zverejnenie mena a priezviska sudcu, jeho zaradenie na súde a zverejnenie
telefónneho čísla prideleného v organizácii súdu, nedochádza súhrnom týchto znakov k naplneniu
pojmového znaku osobného údaju určiteľnosti fyzickej osoby, pretože nebol k menu a priezvisku sudcu
pridaný znak alebo charakteristika zo súkromnej sféry. V tejto súvislosti poukázal na dikciu ust. § 34 ods.
7 zák. č. 385/2000 Z.z. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorej „bez súhlasu
sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je
to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj
na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine“. Uvedené právo sudcu má absolútny charakter,
pôsobí erga omnes a preto i pre orgány štátnej správy súdov platí zákaz zverejňovania fotografií sudcov
v internom telefónnom zozname.

57. Správny súd poukazujúc na vyjadrenie žalovaného uvádza, že požadovaný telefónny zoznam okrem
mien a priezvisk súkromné charakteristiky fyzických osôb v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.
122/2013 Z. z., ktoré vedú k ich určiteľnosti neobsahuje (obsahuje iné údaje a informácie s výkonom
povolania sudcov a zamestnancov povinnej osoby). Preto v tomto konaní správny súd nezistil dôvody,
pre ktoré by sa mal odchýliť od právneho názoru, ktoré zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom citovanom rozsudku k aplikácii ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z. z. s ohľadom
na ochranu osobnosti a osobných údajov a to vo vzťahu k sprístupneniu informácií vo forme interného
telefónneho zoznamu súdu, keď konštatoval, že pokiaľ ide o zverejnenie mena a priezviska sudcu, jeho
zaradenie na súde a zverejnenie telefónneho čísla prideleného v organizácii súdu, nedochádza súhrnom
týchto znakov k naplneniu pojmového znaku osobného údaju určiteľnosti fyzickej osoby, pretože nebol k
menu a priezvisku sudcu pridaný znak alebo charakteristika zo súkromnej sféry. Vzhľadom na uvedenú
konštatáciu správneho súdu bolo preto povinnosťou žalovaného žiadaný telefónny zoznam žalobcovi
sprístupniť.

58. Námietka žalovaného, že pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia vychádzal zo záverov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. 5Sži/29/2013 zo dňa
30.04.2014, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil tie isté údaje (meno, priezvisko,
povolanie) za také charakteristiky a znaky, prostredníctvom ktorých je fyzická osoba identifikovateľná,
nie je dôvodná, pretože v tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o skutkovo
celkom inom prípade týkajúcom sa sprístupnenia uznesenia vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii o
odmietnutí veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa
Krajského súdu v Bratislave, v súvislosti s ktorým bola posudzovaná ochrana osobných údajov subjektov
zúčastnených na konaní v dotknutej trestnej veci.

59. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, aplikujúc naň vyššie citované zákonné ustanovenia a
v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je krajský súd ako aj orgán
verejnej správy v zmysle § 469 SSP v ďalšom konaní viazaný, Krajský súd v Bratislave podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.



60. V ďalšom konaní žalovaný vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského
súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6
SSP v ďalšom konaní viazaný.

61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, vrátane náhrady trov kasačného konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.