Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/152/2018 z 13. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2019, sp. zn. 1S/152/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201531.2 Krajský súd Bratislava | 1S/152/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018201531.2 | 2019-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ca56162-e75b-49c7-85e4-9f881782e05f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201531.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/152/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201531
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201531.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobkyne: Š. C., bytom U. F.
XXX, XXX XX Q., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie Slobody
12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu:
KaBA 26353/2018 ČRZ: 139226/2018 zo dňa 05.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci číslo spisu: KaBA 26353/2018
ČRZ: 139226/2018 zo dňa 5.10.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobkyňa dňa 06.09.2018 doručila žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len
„žiadosť“) v právnej veci označenej ako „Žaloba na vypratanie bytovej jednotky v zariadení sociálnych
služieb zo dňa 19.10.2017. K tejto som sa na výzvu súdu vyjadrila 11.1.2018. Na repliku žalobcu z
5.4.2018 som na výzvu súdu odpovedala stanoviskom z 12.5.2018. Som dcérou partizána, ktorý padol v
SNP. Pre ťažký život polosiroty som v dôchodkovom veku bola nútená presťahovať sa do bytu zariadenia
pre seniorov. Žalobou mi hrozí strata strechy nad hlavou“.

2. Žalobkyňa k žiadosti doložila kópie dokladov: rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku
č. 416 226 7480 0 zo dňa 30.11.2017 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2018 na sumu 441,20
eur mesačne; príjmové pokladničné doklady Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača;
podacie lístky; ePOUKAZy na úhradu; platobné doklady SIPO; žalobu na vypratanie bytovej jednotky
v zariadení sociálnych služieb; vyjadrenie k žalobe na vypratanie nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie
z 23.10.2017; repliku žalobcu; stanovisko žalovanej k replike žalobcu z 05.04.2018; predvolanie na
pojednávanie č. k. 19C/143/2017-235.

3. Z obsahu podanej žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o vypratanie bytovej
jednotky, t. č. vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/143/2017, žalovaný vyvodil
záver, že je daná pôsobnosť žalovaného, keďže ide o občianskoprávnu vec.

4. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii žiadateľky bolo podľa
žalovaného preukázané, že žiadateľka nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej
núdze. V posudzovanom období marec 2018 až september 2018, ako mesiac podania žiadosti o



poskytnutie právnej pomoci, bola žiadateľka poberateľkou dávok dôchodkového poistenia - starobného
dôchodku.

5. Čistý priemerný príjem žiadateľky v období šiestich mesiacov (marec 2018 - august 2018) pred
podaním žiadosti bol vo výške 441,20 eur mesačne a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima
ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu 319,17 eur (platnú od
01.07.2017), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu
o sumu 122,00 eur mesačne a sumu 328,12 eur (platnú od 01.07.2018), ktorá predstavuje hornú hranicu
príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu 113,08 eur mesačne.

6. Čistý príjem žiadateľky v mesiaci podania žiadosti (september 2018) bol vo výške 441,20 eur a
presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime, t. j. sumu 328,12 eur (platnú od 01.07.2018), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej
núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu 113,08 Eur.

7. Žiadateľka bola prijímateľom sociálnej služby na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej
starostlivosti č. DD-196/2008 zo dňa 10.06.2008 podľa ustanovenia § 93 ods. 1 písm. a) zákona č.
195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci (ďalej ako „zákon č. 195/1998 Z. z.“).

8. Podľa vyjadrenia Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača, tento predložil
žiadateľke návrh zmluvy o sociálnej službe, avšak žiadateľka túto zmluvu do dňa podania návrhu na
začatie konania na súde, neuzavrela.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu, žalovaný rozhodnutím Číslo spisu: KaBA 26353/2018
ČRZ: 139226/2018 zo dňa 05.10.2018 nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľka nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej
núdze a prijímateľ sociálnej služby je oprávnený prijímať sociálnu službu len na základe uzavretej zmluvy.
Žiadateľka nesplnila ani túto podmienku a teda sociálnu službu prijíma neoprávnene. Napriek tomu,
že žalovaný nemôže prejudikovať rozhodnutie súdu, v právnej veci, s ktorou sa žiadateľka na centrum
obrátila nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Centrum posúdilo okolnosti prípadu, príjmovú
situáciu a právnu stránku veci, v ktorej žiadateľka žiada o poskytnutie právnej pomoci a usúdilo, že nejde
o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom.

II.
Žaloba

10. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2018 domáhala preskúmania
zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaBA 26353/2018 ČRZ:
139226/2018 zo dňa 05.10.2018, ktorým jej nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.

11. V žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného odporuje právnej úprave, je arbitrárne, diskriminačné
a neobsahuje výsledok riadneho prešetrenia žiadosti žalobkyne o pridelenie advokáta v súlade s
ustanoveniami Správneho poriadku. Je názoru, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.

12. Poukázala, že žalovaný pri posudzovaní majetkovej príjmovej situácie pre účel zistenia splnenia
podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák. 327/2005 Z.z. opomenul uplatniť zvýšenú ochranu prijímateľa
sociálnej služby podľa zák. č. 448/2008 Z.z. (ďalej aj zákon o sociálnych službách), a to ust. § 73
ods. 2 zákona o sociálnych službách, keď po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu
musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25% sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú
pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby
zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
ustanovenej osobitným predpisom.

13. Aj keď sa nejedná o ustanovenie expresis verbis implementované v zákone č. 327/2005 Z.z., je
žalovaný povinný posudzovať v prípade, keď žiadateľ je prijímateľom sociálnej služby, aj výdavkovú
stránku, rovnako ako aj napr. exekútor v prípade vykonávania exekučných zrážok z príjmu podľa



Exekučného poriadku postupom v súlade s nariadením Vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia č. 268/2006 Z.z. To znamená, že žalovaný je povinný postupovať v súlade kolíznym
pravidlom (Lex specialis derogat legi generali).

14. Vyhodnotenie splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1, obe v spojení s § 6 ods.
2 zákona č. 327/2005 Z.z. odôvodnené na str. 2 - posledný odsek a na str. 3 napadnutého rozhodnutia,
je preto v rozpore splatnou právnou úpravou.

15. Žalobkyni určil verejný poskytovateľ sociálnej služby podľa § 35 zákona o sociálnych službách
úhradu za ubytovanie vo výške 205,73 eur mesačne, stravovanie ani iné činnosti inak pre poskytovateľa
povinné, nepoberá s odkazom na § 35 ods. 1 písm. b) v spojení s § 17 ods. 4 a § 106 ods. 5, 6, 7
zákona o sociálnych službách. Žalobkyni, po zaplatení sumy úhrady za poskytovanú sociálnu službu,
musí z mesačného príjmu v súlade s § 73 ods. 2 zákona o sociálnych službách ostať 153,80 eur a na
zabezpečenie životných potrieb musí preto nevyhnutne vynaložiť sumu 359,53 eur.

16. Rozdiel medzi uvedenou sumou a sumou životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa zákona
č. 601/2003 Z.z. vo výške platnej po 30.06.2018 je 154,463 eur, o túto hodnotu sa zvyšuje príjmová
hranica podľa § 6a ods. 1 a aj podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona 327/2005 Z.z.

17. Hranice výšky priemerného čistého príjmu žiadateľa za 6 mesačné obdobie ako podmienky pre
získanie nároku podľa § 6a ods. 1 alebo nároku podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. sú
stanovené pre obdobie od 01.07.2018 vo výške príjmu 328,12 eur za mesiac (1,6 násobok životného
minima) a 287,10 eur za mesiac (1,4 násobok životného minima) a po aplikácii osobitnej ochrany
zákonom o sociálnych službách sú 482,58 eur (1,6 násobok) a 441,57 eur (1,4 násobok). Žalovaný ustálil
mesačný príjem žiadateľky počas zákonom stanoveného obdobia na 441,20 eur mesačne a žalobkyňa
tak jednoznačne spĺňa podmienku na priznanie bezplatnej právnej pomoci bez spoluúčasti na výdavkoch
jej právneho zastúpenia.

18. Starobný dôchodok - jeho výška je určovaná vždy k prvému mesiacu kalendárneho roka a platný
počas celého bežného roka, pričom žiadosť bola podaná po účinnosti novelizácie osobitného právneho
predpisu - zákonom č. 601/2003 Z.z., stanovujúceho sumy životného minima platné od 01.07.2018.
Posudzovanie výšky príjmu žalovaným podľa sumy životného minima platného do 30.06.2018 je preto
s odkazom na § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. irelevantné.

19. Podľa žalobkyne žalovaný porušil i zásadu materiálnej pravdy, keď namiesto preskúmania spisu, vo
veci vypratania nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.
19C/143/2017, kde má žalobkyňa postavenie žalovanej, s odvolaním sa na ust. § 6 ods. 1 písm. b) v
spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. konštatoval, že: „...okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia
žiadateľky, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej
pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo
právach žiadateľky“.

20. Žalovaný si vyžiadal a v odôvodnení aj argumentuje stanoviskom žalobcu vo veci sp. zn.
19C/143/2017 a prejudikuje výsledok súdneho konania na základe sporu právoplatne rozhodnutého
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/184/2013-343 zo dňa 13.04.2015 vo veci titulom
rozdielnej, aj keď rovnakej kauzou (vydanie bezdôvodného obohatenia), medzi tým istým žalobcom
a iným žalovaným. Okrem toho citácia z odvolacieho rozhodnutia č.k. 5Co/494/2015-390 zo dňa
13.12.2016 je z časti enumerácie výrokov odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu, nejedná sa
o právnu vetu odôvodnenia odvolacieho súdu. Pritom na rovnakom prvoinštančom súde (Okresný súd
Bratislava III) existuje aj rozhodnutie o zamietnutí identickej žaloby titulom aj kauzou, rovnakého žalobcu
a inej žalovanej, na vydanie bezdôvodného obohatenia - zatiaľ neprávoplatné z dôvodu odvolania sa
žalobcu. Rozsudkom č.k. 15C/182/2013-157 zo dňa 10.06.2016 súd zamietol žalobný návrh verejného
poskytovateľa proti prijímateľovi sociálnej služby poskytovanej podľa § 35 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm.
a) bod. 4 zákon č. 448/2008 Z.z. na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Toto rozhodnutie žalobca
účelovo opomína.

21. Žalovaný nezistil právny a ani skutkový stav veci a spoľahol sa na tvrdenia právnickej osoby, ktorá nie
je účastníkom konania, o údajnom nezáujme na uzavretie zákonom č. 448/2008 Z.z. prezumovaného



civilného kontraktu žiadateľkou. Poskytovateľ sociálnej služby je dokonca a ako svedok v správnom
konaní aj v konflikte záujmov práve pre svoje účastníctvo v súdnom spore, pre ktoré sa žiadateľkou
právna pomoc žiada! Ad absurdum.

22. Správna úvaha, resp. voľná úvaha orgánu verejnej správy podľa teórie správneho práva vyjadruje
určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať
také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správna
úvaha však nemôže byt svojvôľou. V rámci voľnej úvahy bol žalovaný povinný vyhodnotiť konkrétne
okolnosti a právne skutočnosti v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v
zmysle čl. 8 a v súlade s rozsiahlou a jednotnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy je
ochrane obydlia venovaná pozornosť a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok je z
tejto judikatúry zrejmá primerane aj v situácii, ak sa jedná o súdne konanie v súlade s právnym poriadkom
SR: „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek,
komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto
opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak
podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“
a v inej veci
„V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie,
by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým
súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa
vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte...“
K tomu pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008.

23. Žalobkyňa namietala aj diskrimináciu a uviedla, že v sporovej veci, pre ktorú sa právna pomoc žiada,
sa meritum priamo dotýka základného práva zaručeného Ústavou SR a medzinárodným dohovorom.
Dôvody poskytnutia aj neposkytnutia právnej pomoci musia byt opakovateľné pre právne identické
a vecne podobné pre iné rozhodnutia tykajúce sa iných subjektov. Túto podmienku odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia však nespĺňa. Žalovaný vydal viac rozhodnutí o priznaní bezplatnej právnej
pomoci/bezplatnej právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa vo veciach rovnakého žalobcu a
rôznych žiadateľov- žalovaných, pričom v kauze rovnakých, pritom rovnakým titulom žalôb, pre ktoré sa
právna pomoc žiada, je bezdôvodné obohatenie žiadateľov. Medzi nimi je aj „moje“ Rozhodnutie CPP -
Kancelária Bratislava č. 38385/2016 zo dňa 06.07.2016 č.k. 8170/2016 KaBa.

III.
Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.02.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa vo
svojej žalobe poukazuje na zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, v ktorom sú stanovené
podmienky, za ktorých sa určuje výška úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu. Tento zákon
však neustanovuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zákon č. 327/2005 Z.
z. presne určuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zákon č. 327/2005 Z.
z. ani neodkazuje na zákon č. 448/2008 Z. z., takže centrum pri posudzovaní splnenia podmienok na
poskytnutie právnej pomoci nemôže vychádzať zo zákona č. 448/2008 Z. z.

25. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí číslo spisu: KaBA 26353/2018, ČRZ: 139226/2018, zo dňa
05.10.2018, keďže príjmové pomery žalobkyne v mesiaci jej podania žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci (september 2018) presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6 násobku sumy životného minima,
t. j. sumu 328,12 eur (platnú od 01.07.2018). Žalovaný pred vydaním rozhodnutia o nepriznaní nároku na
poskytovanie právnej pomoci na základe žalobkyne predložených dokladov vyhodnotil dňa 04.10.2018
príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne.

26. Žalovaný prihliadal na príjmové pomery žalobkyne v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti
(marec 2018 až august 2018). V období mesiacov marec 2018 až jún 2018 príjmy žalobkyne presahovali
zákonom stanovenú hranicu 1,6 násobku sumy životného minima, t. j. sumu 319,17 eur (platnú od
01.07.2017 do 30.06.2018). V období mesiacov júl 2018 až august 2018 príjmy žalobkyne rovnako
presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6 násobku sumy životného minima, t. j. sumu 328,12 eur
(platnú od 01.07.2018).



27. Žalovaný na základe skutočností uvedených žalobkyňou nemohol vylúčiť ani zrejmú bezúspešnosť,
a preto nebola splnená ďalšia podmienka na priznanie nároku na poskytovanie právanej pomoci.

IV.
Replika žalobkyne

28. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 02.04.2019 zotrvala na argumentácii
uvedenej v žalobe a žiadala jej vyhovieť. Dodala, že žalovaný tvrdí, že jediným pre orgán verejnej
správy záväzným právnym predpisom určujúcim aplikačné kritérium pri rozhodovaní správneho orgánu
sú ustanovenia citované v rozhodnutí napadnutom touto správnou žalobou. Zákon o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi je súčasťou právneho systému Slovenskej republiky a nie je
izolovaným predpisom oddeleným od ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

V.
Právne posúdenie veci

29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z., účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o
administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní
o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

33. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len "vnútroštátne spory").

34. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním
jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní
pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým
spojených.

35. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav,
keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

36. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej
pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na



účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi
sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

37. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem tých sporov v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch. “

38. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej
pomoci.

39. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy
životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej
sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20%
trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a
c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

40. Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to
primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

41. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny
mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem
za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

42. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

43. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a
o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

44. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. účinného do 30.06.2018, za životné minimum fyzickej osoby
alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 199,48 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 139,16 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 91,06 eura mesačne, ak ide
1. zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. nezaopatrené dieťa.

45. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. účinného do 30.06.2019, za životné minimum fyzickej osoby
alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 205,07 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 143,06 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 93,61 eura mesačne, ak ide
1. zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

46. Podľa § 73 ods. 2 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, po zaplatení úhrady za celoročnú
pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej
25% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po
zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí



prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75% sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

47. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá
SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám
vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).

48. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

49. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Číslo spisu:
KaBA 26353/2018 ČRZ: 139226/2018 zo dňa 05.10.2018, ktorým tento nepriznal žalobkyni nárok na
poskytnutie právnej pomoci s odôvodnením, že nejde o taký právny stav žalobkyne, ktorý by mal byť
posudzovaný s osobitným zreteľom, a že v právnej veci, s ktorou sa žalobkyňa na centrum obrátila, nie
je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.

50. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe je potrebné
priznať úspech. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa
ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP.

51. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním
princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,
racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu
patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality
(PL. ÚS 1/04).

52. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

53. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre
všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou
rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny
poriadok.

54. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorý ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup
fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci.

55. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci podala žalovanému dňa 06.09.2018. V mesiaci september 2018, kedy
podala žalobkyňa svoju žiadosť dosahovala čistý príjem vo výške 441,20 eur. Žalobkyňa za posledných
6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, t. j. od marca 2018 do augusta 2018 dosahovala čistý
mesačný príjem taktiež 441,20 eur. Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci
(ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely
určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu



v súdnom konaní s protichodným postavením (§ 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.). Výška čistého
mesačného príjmu žalobkyne v posudzovanom období nebola medzi účastníkmi sporná.

56. Na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u
posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, (§ 3 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime, ďalej aj len zákon o životnom minime).

57. V zmysle zákona o životnom minime s účinnosťou od 01.07.2017 bola suma životného minima
stanovená na sumu 199,48 eur, 1,4 násobok bol 279,28 eur, 1,6 násobok bol 319,17 eur. S účinnosťou
od 1.7. 2018 bola suma životného minima stanovená na sumu 205,07 eur, 1,4 násobok bol 287,10 eur
a 1,6 násobok bol 328,12 eur.

58. Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v ustanovení § 7 ods. 1 až 3
stanovuje, čo sa považuje za príjem fyzickej osoby, a ktoré výdavky možno z príjmu odpočítať za účelom
stanovenia príjmu fyzickej osoby. Po posúdení tohto príjmu žalovaný následne vyhodnotí a posúdi, či
žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej núdze alebo nie. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. j) citovaného
zákona sa materiálnou núdzou rozumie stav fyzickej osoby, ktorej príjem nepresahuje 1,6 násobok sumy
životného minima, t.j. 319,17 eur do 30.06.2018 a 328,12 eur od 01.07.2018, a táto fyzická osoba si
využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

59. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala pri posudzovaní svojej majetkovej príjmovej situácie za účelom
splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci zohľadniť aj
ustanovenie § 73 ods. 2 zákona o sociálnych službách, teda úhradu za ubytovanie v Domove sociálnych
služieb a zariadení pre seniorov Rača, ktoré jej poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu bez
poskytovania stravovania. Tak ako už bolo vyššie konštatované, zákon o poskytovaní právnej pomoci
v ustanovení § 7 ods. 1 a 3 stanovuje, ktoré výdavky možno odpočítať z príjmu fyzickej osoby. Podľa
názoru súdu žalobkyňou označený výdavok, t. j. úhrada za ubytovanie v Domove sociálnych služieb a
zariadení pre seniorov Rača, nie je možné odpočítať z príjmu žalobkyne pri posudzovaní, či spĺňa stav
materiálnej núdze.

60. Príjem žalobkyne v mesiaci podania jej žiadosti (september 2018) bol vo výške 441,20 eur a
presahoval nielen 1,4 násobok sumy životného minima, ale aj 1,6-násobok sumy životného minima
ustanoveného zákonom o životnom minime, t. j. sumu 328,12 eur (platnej od 01.07.2018), ktorá
predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu 113,08 eur.

61. Keďže v zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi sa pri stanovení príjmu na účely tohto zákona prihliada i na príjem za posledných 6 kalendárnych
mesiacov pred podaním žiadosti, žalovaný postupoval správne, keď zohľadnil i žalobkynin príjem za
posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním jej žiadosti aby mohol vyhodnotiť, či sa žalobkyňa
nachádzala v materiálnej núdzi tak, ako je uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní
právnej pomoci, a teda či jej príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním jej žiadosti
presahoval 1,6 násobok aktuálne stanovenej sumy životného minima. Tento 1,6 násobok sumy životného
minima predstavuje hornú hranicu príjmu fyzickej osoby, dôsledkom ktorej je stav materiálnej núdze pre
jednu dospelú fyzickú osobu.

62. Z administratívnu spisu mal súd preukázané, že v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti
(marec 2018 - august 2018) bol čistý priemerný príjem žalobkyne vo výške 441,20 eur mesačne a
presahoval 1,6-násobok sumy životného minima, t. j. sumu 319,17 eur, ustanoveného zákonom o
životnom minime s účinnosťou od 01.07.2017 o sumu 122,00 eur mesačne a tiež presahoval i 1,6-
násobok sumy životného minima s účinnosťou od 01.07.2018, t.j. sumu 328,12 eur o sumu 113,08 eur
mesačne.

63. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nesplnila podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 327/2005 Z.z. a ani podmienky na
poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou v zmysle ustanovenia § 6a ods. 1 citovaného zákona, a
preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 6b ods. 1 citovaného zákona, keďže žalobkynin
posudzovaný príjem presiahol aj 1,6-násobok sumy životného minima. Do úvahy ale pripadá aplikácia
ust. § 6b ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že centrum môže poskytnúť právnu



pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby aj v prípade, ak príjmy žiadateľky prevyšujú zákonom
určenú hranicu materiálnej núdze, avšak pri posúdení primeranosti okolností žiadanej právnej pomoci.

64. Je zrejmé, že žiadateľka prekročila 1,6-násobok sumy životného minima od 01.07.2018 o sumu
113,08 eur mesačne.

65. Z ust. § § 73 ods. 2 zákona o sociálnych službách vyplýva, že žalobkyni ako prijímateľke
sociálnej služby po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí zostať mesačne z jej
príjmu najmenej 25% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným
predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania
stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75% sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

66. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa je prijímateľkou sociálnej služby v Domove sociálnych
služieb a zariadení pre seniorov Rača na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti č.
DD-196/2008 zo dňa 10.06.2008 a za ubytovanie v tomto zariadení platí mesačne spolu 205,73 eur, čo
vyplýva i z dokladov, ktoré predložila spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný o tejto
skutočnosti mal vedomosť a aj napriek tomu vo svojom rozhodnutí sa toto skutočnosťou pri posúdení
primeranosti okolností žiadanej právnej pomoci dôsledne nezaoberal.

67. V odôvodnení rozhodnutia len stroho konštatoval, že pod primeranými okolnosťami treba rozumieť
taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany
zákonom. Z ust. § 6b ods. 2 zákona poskytovaní právnej pomoci vyplýva možnosť takúto právnu pomoc
poskytnúť v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. S týmto jeho
právnym názorom sa súd v plnom rozsahu stotožnil.

68. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na čl. II ods. 5 Interného usmernenia
centra 2015/2 podľa ktorého sa za primerané okolnosti podľa §6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej
pomoci považujú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľky, ktorá nasvedčuje
tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou
malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľky.

69. Z tohto odôvodnenia rozhodnutia však nemožno žiadnym spôsobom zistiť, ako žalovaný vyhodnotil
okolnosti žiadanej právnej pomoci žalobkyne, ako vyhodnotil jej sociálnu situáciu a či táto jej sociálna
situácia nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci
s finančnou účasťou malo vážne následky a spôsobilo jej vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na jej
právach, keď po odpočítaní úhrady za ubytovanie v sociálnom zariadení vo výške 205,73 eur z jej
mesačného čistého príjmu vo výške 441,20 eur jej zostane na zabezpečovanie životných potrieb suma
235,47 eur.

70. V danom prípade zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v ustanovení §
25 (na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní) odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok), ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia v ust. § 47. Odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie,
aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa
rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania.

71. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný sa
dôsledne neriadil pravidlami, podľa ktorých osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú
právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
nespĺňa zákonné atribúty definované v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

72. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v
tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou
právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Správny



orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje
zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad
s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade
s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti
v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú
predstavujú obsahové a formálne náležitosti.

73. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žalovaný zaoberal len skutočnosťou,
že žalobkyňa žiada o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o vypratanie bytovej jednotky, t. č.
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/143/2017 a v odôvodnení ďalej konštatuje
a odvoláva sa na vyjadrenie Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov vo veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/143/2017, že žiadateľka do dňa podania návrhu
na začatie konania na súde neuzavrela zmluvu o sociálnej službe, a preto je názoru, že žalobkyňa
sociálnu službu prijíma neoprávnene a z tohto dôvodu podľa žalovaného nie je možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu. Žalobkyňa však správnej žalobe správne konštatovala, že žalovaný nepostupoval
správne pri hodnotení zrejmej bezúspešnosti sporu, keď svoje tvrdenie podporil len stanoviskom žalobcu
vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/143/2017 a prejudikoval výsledok
súdneho konania na základe sporu právoplatne rozhodnutého rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III č.k. 44C/184/2013-343 zo dňa 13.04.2015 vo veci titulom rozdielnej, aj keď rovnakej kauzou (vydanie
bezdôvodného obohatenia), medzi tým istým žalobcom a iným žalovaným, pričom citácia z odvolacieho
rozhodnutia č.k. 5Co/494/2015-390 zo dňa 13.12.2016 je z časti enumerácie výrokov odôvodnenia
rozsudku prvoinštančného súdu, nejedná sa o právnu vetu odôvodnenia odvolacieho súdu. Žalobkyňa
taktiež poukázala, že Okresný súd Bratislava III v identickej kauze rovnakého žalobcu a inej žalovanej,
rozsudkom č.k. 15C/182/2013-157 zo dňa 10.06.2016 zamietol žalobu verejného poskytovateľa proti
prijímateľovi sociálnej služby poskytovanej podľa § 35 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) bod. 4 zákon č.
448/2008 Z.z. na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Toto rozhodnutie žalobca účelovo opomína.

74. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný sa
dôsledne neriadil pravidlami, podľa ktorých osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú
právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak
podľa názoru súdu nespĺňa zákonné atribúty definované v ust. § 47 správneho poriadku.

75. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na
pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická
zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá
ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý
argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť
alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch
rozhodnutia vysporiadať.

76. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

77. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že činnosťou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.



78. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobu za dôvodnú a rozhodnutie
žalovaného pre nepreskúmateľnosť spôsobenú jeho nezrozumiteľnosťou a nedostatočným
odôvodnením v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

79. V ďalšom konaní žalovaný vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského
súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je orgán verejnej správy v zmysle § 191
ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný.

80. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni síce úspešnej v
konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli.

81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.