Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/16/2016 z 28. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. júna 2017, sp. zn. 31Cob/16/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2215201958.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/16/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2215201958.1 | 2017-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8b6e989-bf34-4515-b6b1-9468df08722c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215201958.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201958
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215201958.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: KIESEL TRADE CS s.r.o.,
identifikačné číslo: 282 98 551, so sídlom Železničářská 1234/79, Plzeň-Doubravka, Česká republika,
konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky - KIESEL TRADE CS s.r.o., organizačná zložka,
IČO: 47 216 484, umiestnenej na adrese Mickiewiczova 2, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
Cubinková, s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo NÁDEJ Malá Paka,
družstvo, IČO: 36 249 726, so sídlom Malá Paka 100, zastúpený: POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, Bratislava, o zaplatenie 7.634,83 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. septembra 2015 č.k. 16Cb/42/2015-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.2.2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 7.634,83 eur s príslušenstvom za servisné práce a opravy vykonané pre žalovaného,
ktorých cenu mu žalovaný na základe vystavených faktúr neuhradil.

2. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
7.634,83 eur s ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,5 % zo sumy 88 eur od 8. septembra 2013, 9,5
% zo sumy 68 eur od 15. septembra 2013, 9,5 % zo sumy 409,20 eur od 1. októbra 2013, 9,5 % zo
sumy 232,80 eur od 2. októbra 2013, 9,25 % zo sumy 4.927,20 eur od 28. februára 2014, 9,25 % zo
sumy 1.794,43 eur od 4. marca 2014, 9,25 % zo sumy 115,20 eur od 15. marca 2014 a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 536 a nasl., § 548 ods.1, § 409,
§ 447, § 340 ods.2, § 365 v spojení s § 369 ods.1 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca prostredníctvom svojej organizačnej
zložky v Slovenskej republike vykonáva okrem iného opravy poľnohospodárskych strojov a žalovaný
je poľnohospodárskym družstvom, ktoré poľnohospodárske stroje používa na účely poľnohospodárskej
výroby, čo nebolo v konaní sporné.
Žalobca vykonal pre žalovaného opravy, resp. servisné práce a dodávky a to 14. augusta 2013 výmenu
vzduchových filtrov motora, kabíny, výmenu palivových filtrov, olejového filtra motora, výmenu oleja na
stroji Hitachi ZX350-LCN za cenu 88 €, ktorú mu fakturoval faktúrou splatnou 7. septembra 2013; 19.
augusta 2013 diagnostiku pojazdu a deaktiváciu sekundárneho ovládania (súčasť diagnostiky poruchy
ovládania) na stroji Caterpillar 930G za cenu 68 €, ktorú mu fakturoval faktúrou splatnou 14. septembra
2013; 2. a 5. septembra 2013 vypustenie kvapaliny, demontáž krytov vrtule, vrtule, krytu rozvodov a
čerpadla, montáž čerpadla krytov, kontrolu el. dopravnej pumpy na mobilnej triedičke za cenu 317,52 €,
ktorú mu fakturoval faktúrou splatnou 30. septembra 2013; 4. septembra 2013 kontrolu elektroinštalácie,
vyčistenie spínačov a opravu elektroinštalácie ovládania na stroji Caterpillar 930G za cenu 91,68 €, ktorú



mu fakturoval faktúrou splatnou tiež 30. septembra 2013; 50 litrov motorového oleja za cenu 232,80
€, ktorú mu fakturoval faktúrou splatnou 1. októbra 2013; 17. februára 2014 opravu náboja predného
kolesa stroja Caterpillar 730 za cenu 1.794,43 eur (vrátane dodania náhradných súčiastok), ktorú mu
fakturoval faktúrou splatnou 3. marca 2014; náhradný diel - kardanový hriadeľ na stroj Caterpillar 730
za cenu 4.927,20 eur, ktorú mu fakturoval faktúrou splatnou 27. februára 2014; 20. a 27. februára 2014
výmenu a opravu kardanového hriadeľa na uvedenom stroji za cenu 115,20 eur, ktorú mu fakturoval
faktúrou splatnou 14. marca 2014.
Žalovaný listom zo dňa 22. septembra 2015 označeným ako „Oznámenie o započítaní vzájomných
pohľadávok“ (č.l. 54) oznámil žalobcovi, že „eviduje voči Vašej spoločnosti peňažnú pohľadávku v
celkovej výške 9.507,84 eur “. Zároveň oznámil, že túto pohľadávku započítava voči pohľadávke žalobcu
z faktúr reprodukovaných vyššie. Tento list bol podaný 24. septembra 2015 o 16.26 hod. na pošte
Bratislava 1 ako doporučený list na adresu žalobcu v Plzni v Českej republike (podací lístok č. l. 55).
Tento list však nebol doručený žalobcovi do 25. septembra 2015.
Žalovaný sám nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola zásielka v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154
ods. 1 O. s. p.) doručená žalobcovi. Zo skutočností všeobecne známych bolo podľa súdu prvej inštancie
vylúčené, aby zásielka podaná na pošte v Slovenskej republike v neskorých popoludňajších hodinách
bola doručená na adresu v západnej časti Českej republiky (Plzeň) na druhý pracovný deň dopoludnia.
Naopak, zodpovedá všeobecnej skúsenosti, že preprava takejto zásielky trvá aspoň 2 až 3 pracovné
dni. Tomu nasvedčujú aj zasielacie podmienky Slovenskej pošty, a.s., ktoré pre doručenie listu 2. triedy
do Českej republiky predpokladajú čas 4 až 7 pracovných dní. Len pri liste 1. triedy predpokladajú
čas doručenia 3 až 5 pracovných dní, žalovaný však svoju zásielku ako list 1. triedy nepodal, o čom
svedčí obsah podacieho lístka, ktorý sám predložil. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k
jednoznačnému záveru, že tento list nebol doručený žalobcovi do 25. septembra 2015, kedy sa vo veci
konalo pojednávanie.
Vzhľadom na neexistenciu, resp. neúčinnosť započítacieho prejavu žalovaného nebolo podľa názoru
súdu prvej inštancie potrebné zaoberať sa právnym základom ani výškou žalovaným tvrdených
protipohľadávok, a preto nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu z 15. júla 2015 predovšetkým vzniesol námietku nedostatku
právomoci slovenských súdov rozhodovať o nárokoch z kúpnej zmluvy č. 02/2013 z 2. apríla 2013 medzi
účastníkmi, od ktorej žalovaný odvodzoval svoje nároky zo zodpovednosti za vady voči žalobcovi, ale
nakoľko sa súd prvej inštancie nárokmi žalovaného nakoniec nezaoberal, nebolo potrebné podľa názoru
súdu prvej inštancie sa zaoberať ani touto námietkou.
Zo zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalobca pre žalovaného
vykonal viaceré opravy, servisné práce a dodal mu motorový olej a kardanový hriadeľ (ako súčasť jeho
opravy na stroji žalovaného). Oprava a servisné práce vykonané žalobcom ako podnikateľom na stroji
(hnuteľnej veci) používanej žalovaným pri jeho podnikateľskej činnosti sú z právneho hľadiska dielom v
zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorým sa právne vzťahy medzi týmito dvoma podnikateľmi
podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka spravujú. Dohody medzi žalobcom a žalovaným o vykonaní
týchto opráv a prác sú tak zmluvami o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zisteného
skutkového stavu je ďalej zrejmé, že opravy a práce boli vykonané riadne, takže žalobcovi v zmysle §
548 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniklo právo na zaplatenie ich ceny. Túto žalobca riadne fakturoval
žalovanému a žalovaný voči nej nevzniesol žiadne námietky. Dodávka motorového oleja - hnuteľnej veci
(tovaru) zo strany žalobcu žalovaného zasa právne napĺňa podstatné znaky predaja, teda kúpnej zmluvy
podľa § 409 a nasl. Obch. zák., z ktorej žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle §
447 Obch. zák., ktorý žalovaný opäť nijako nespochybnil.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nároky žalobcu na zaplatenie fakturovaných cien diela a tovaru
sú opodstatnené, keď nezaplatením faktúr v určenej lehote splatnosti (§ 340 ods. 2 Obch. zák.) sa
žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol podľa § 365 v spojení s § 369 ods. 1 Obch. zák. v
znení účinnom od 1. februára 2013 nárok na úroky z omeškania vo výške o 9 % vyššej ako základná
sadzba Európskej centrálnej banky. Tá bola do 12. novembra 2013 0,5 %, od 13. novembra 2013 0,25
%. Úrok uplatnený žalobcom tak zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam.
Žalovaný sa v konaní bránil existenciou vzájomných nárokov proti žalobcovi, ktoré mali vzniknúť v
dôsledku zodpovednosti žalobcu za vady stroja predaného ním žalovanému kúpnou zmluvou č. 02/2013
z 2. apríla 2013. Žalovaný však neuplatňoval tieto svoje nároky kompenzačnou námietkou za konania v
zmysle § 98 O. s. p. (to vo svojom prednese výslovne vylúčil), ale tvrdil, že svoje pohľadávky započítal
mimo konania hmotnoprávnym kompenzačným prejavom - listom z 22. septembra 2015, v dôsledku
čoho tieto pohľadávky zanikli.



Započítanie je aj v obchodnoprávnych vzťahoch upravené v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré ustanovuje niekoľko predpokladov, ktoré majú za následok zánik pohľadávok započítaním. Okrem
predpokladov týkajúcich sa určitých vlastností alebo kvality pohľadávok (rovnorodosť, vzájomnosť,
neexistencia zákazu započítania, § 581 Obč. zák.) je ďalším nevyhnutným predpokladom započítania
existencia započítacieho (kompenzačného) prejavu. K zániku pohľadávok totiž nedochádza len ich
samotným stretom. Naopak, z doslovného znenia § 580 Obč. zák. vyplýva, že voči druhému účastníkovi
právneho vzťahu musí byť urobený príslušný prejav smerujúci k započítaniu. Ide teda o právny úkon
adresovaný, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Tento úkon musí byť teda predovšetkým slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Ustanovenie
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka však okrem toho ustanovuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe až okamihom, keď jej dôjde. „Dôjdením“ sa rozumie okamih, keď sa prejav vôle (ústny, prípadne
listina s ním) dostane do dispozičnej sféry adresáta, takže sa s ním tento môže oboznámiť.
Táto požiadavka sa vzťahuje aj na kompenzačná prejav vôle podľa § 580 Obč. zák. Aj tento prejav
je teda voči neprítomnej osobe účinný až okamihom, kedy jej dôjde v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák.
Až okamihom, keď takýto kompenzačný prejav dôjde druhej strane, sú naplnené všetky podmienky §
580 Obč. zák., najmä podmienka „urobenia voči druhému“ prejavu smerujúceho k započítaniu. Týmto
okamihom nastáva fikcia § 580 poslednej vety Obč. zák., že pohľadávky zanikajú spätne k okamihu,
kedy sa stretli. O fikciu ide preto, že kompenzačný prejav nebol urobený v danom okamihu (okamihu
stretu), ale až neskôr, no napriek tomu k zániku dochádza, ako keby bol v danom okamihu urobený. To
však neznamená, že by pohľadávky zanikli bez toho, aby ku kompenzačnému prejavu účinne (v zmysle
§ 45 ods. 1 Obč. zák.) došlo.
V danej veci žalovaný vykonal svoj kompenzačný prejav listom zo dňa 22.9.2015, ktorým oznámil
žalobcovi, že započítava svoju pohľadávku voči jeho vymedzeným pohľadávkam. Žalovaný si zvolil
písomnú formu prejavu a jej doručenie prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., keď pri takomto spôsobe
doručovania treba za „dôjdenie“ prejavu vôle považovať okamih, kedy zásielka (obálka) s listinou
obsahujúcou prejav vôle je vhodená do poštovej schránky, resp. odovzdaná adresátovi, takže tento má
možnosť obálku otvoriť a oboznámiť sa s listinou v nej uloženou. Zo zisteného skutkového stavu však
vyplýva, že list žalovaného z 22.9.2015 žalobcovi do 25.9.2015 nedošiel, teda nebol mu vhodený ani do
schránky, ani odovzdaný mu osobne. Za daných okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento
prejav vôle žalobcovi do 25.9.2015 nedošiel v tom zmysle, ako to má namysli § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Podľa názoru súdu prvej inštancie v čase vyhlásenia rozsudku nebola preukázaná jedna z podmienok
účinného započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka a to existencia účinného prejavu
smerujúceho k započítaniu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že list žalovaného žalobcovi zrejme
dôjde a ich vzájomné pohľadávky (ak budú splnené aj ostatné predpoklady § 580 Obč. zák., ktoré
však žalobca beztak spochybňoval) tak zaniknú k okamihu, kedy sa stretli, teda niekedy v roku
2014. Ako už bolo uvedené, toto ustanovenie je fikciou, ktorá nastáva ex lege okamihom splnenia
zákonných podmienok pre jej nastúpenie. V prípade § 580 Obč. zák. táto fikcia nastúpi až okamihom
skutočného dôjdenia kompenzačného prejavu žalovaného žalobcovi. Keďže v čase vyhlásenia rozsudku
tieto podmienky splnené neboli, nemohla nastúpiť ani táto fikcia. Ich neskoršie splnenie neznamená
spochybnenie súdneho rozhodnutia vydaného v čase, kedy splnené neboli.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný bude mať možnosť podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku
v námietkach proti prípadnej exekúcii uplatniť, že po vydaní tohto rozsudku (teda po 25. septembri o
13.10 hod.) došlo k dôjdeniu kompenzačného prejavu žalobcovi, čo malo za následok zánik pohľadávky
žalobcu. Bude potom jeho úlohou dokázať aj splnenie ostatných podmienok pre započítanie podľa §
580 Občianskeho zákonníka a bude úlohou exekučného súdu sa s týmito námietkami vyrovnať. Súd
v sporovom konaní v prerokúvanej veci mohol však vychádzať len z toho stavu, aký tu bol v čase
vyhlásenia tohto rozsudku. Keďže v danom čase nebola splnená jedna zo zákonných podmienok, a to
dôjdenie kompenzačného prejavu žalovaného žalobcovi, nebolo potrebné sa vôbec zaoberať otázkou, či
sú splnené ostatné podmienky § 580 Občianskeho zákonníka, teda existencia (vzájomnej) pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi spôsobilej na započítanie voči žalobcovým pohľadávkam.
Žalovaný vo svojom odpore argumentoval okrem iného aj ustanoveniami § 325 a 326 Obchodného
zákonníka, podľa ktorých môže strana v niektorých prípadoch odmietnuť splniť svoj záväzok, kým
ho nesplní druhá strana, resp. nezabezpečí jeho splnenie. Podľa jednotnej mienky doktríny k týmto
ustanoveniam (pozri napr. Ovečková, O.: Obchodný zákonník. Komentár 2. Bratislava : Iura Edition
2005, s. 105 a 106, Štenglová, I., Plíva, S., Tomsa, M. a kol.: Obchodní zákoník. Komentář. 13.
vydání. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 996 a nasl.) však v týchto prípadoch musí ísť o synalagmatické,
teda vzájomne podmienené záväzky, ktoré sa majú splniť v rovnakej dobe. Nevzťahuje sa teda na



akýkoľvek prípad existencie vzájomných záväzkov, teda na situáciu, kedy dve strany majú náhodnej voči
sebe napr. peňažné záväzky z rôznych zmlúv. V týchto prípadoch totiž nejde o vzájomne podmienené
(synalagmatické) záväzky v zmysle citovaných ustanovení.
V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nijako nevyplýva, že by záväzok žalovaného z
jednotlivých zmlúv o dielo, resp. kúpnych zmlúv vzniknutých v súvislosti s opravami a servisom jeho
strojov žalobcom bol akokoľvek podmienený so záväzkami z kúpnej zmluvy č. 02/2013. Tieto právne
vzťahy boli uzavreté v rôzne časy a ani z prednesov účastníkov, ani z obsahu listín, ktorými sa
vykonalo dokazovanie, nevyplýva ani náznak skutočností, z ktorých by mohla vyplývať ich podmienenosť
(synalagma).
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nároky žalobcu sú opodstatnené, započítanie vykonané
žalovaným nie je účinné, takže nemohlo zatiaľ spôsobiť zánik týchto nárokov, a preto žalobe žalobcu
vyhovel v celom rozsahu bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou nárokov žalovaného.
Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal 1.059,96 eur ako trovy právneho zastúpenia a 458 eur ako ostatné trovy
konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Nesprávnosť právneho posúdenia danej veci podľa názoru žalovaného spočíva v tom, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil účinky kompenzačného prejavu žalovaného voči žalobcovi urobeného
v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka. Predmetným kompenzačným prejavom
žalovaného bol list zo dňa 22.9.2015 označený ako "Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok",
ktoré bolo žalobcovi odoslané prostredníctvom pošty dňa 24.9.2015, pričom jeho kópia spolu s podacím
lístkom bola doložená do súdneho spisu priamo na pojednávaní dňa 25.9.2015, teda obsah prejavu
smerujúceho započítaniu sa dostal do dispozície žalobcu priamo na pojednávaní pred vyhlásením
napadnutého rozsudku. Podľa názoru súdu však v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku Oznámenie
o započítaní vzájomných pohľadávok preukázateľne žalobcovi nedošlo, a teda súd prvej inštancie mal
za to, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku neboli splnené všetky zákonné predpoklady na
započítanie vzájomných pohľadávok účastníkov konania. Dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia
účinkov kompenzačného prejavu žalovaného bolo vydanie napadnutého rozsudku, a teda aj vyhovenie
žalobe žalobcu v celom rozsahu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že nakoľko
Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok nebolo žalobcovi prostredníctvom pošty ani žiadnym
iným spôsobom preukázateľne doručené do času vyhlásenia napadnutého rozsudku, t.j. do 25.9.2015 do
13.10 hod., nebola splnená a preukázaná jedna z podmienok účinného započítania a teda pohľadávky
v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ešte podľa názoru súdu existovali.
Žalovaný sa s vyššie uvedeným názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje za nevyhnutné
uviesť, že súd pri posudzovaní účinkov predmetného kompenzačného prejavu žalovaného voči
žalobcovi vôbec neprihliadol na skutočnosť, že Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok bolo
zo strany žalovaného priamo na pojednávaní dňa 25.9.2015 doložené do súdneho spisu, pričom
na danom pojednávaní bol prítomný Ing. Jirí Knop, ktorý je konateľom žalobcu a súčasne vedúcim
jeho organizačnej zložky, a ktorý mal možnosť sa s daným dokumentom bezprostredne oboznámiť.
Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.9.2015 a z napadnutého rozsudku, súd vykonal
dokazovanie oboznámením Oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok priamo na pojednávaní,
pričom skonštatoval, že nepochybne ide o kompenzačný prejav v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka,
keďže z neho zreteľne vyplýva vôľa žalovaného započítať vlastné pohľadávky voči pohľadávkam
žalobcu, pričom ide o pohľadávky, ktoré sú predmetom daného súdneho konania.
Žalobca sa teda bezpochyby mal možnosť oboznámiť s obsahom Oznámenia o započítaní vzájomných
pohľadávok pred vyhlásením napadnutého rozsudku prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu Ing.
Jiřího Knopa a teda predmetná písomnosť sa preukázateľne dostala do dispozície žalobcu.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že Oznámenie o započítaní vzájomných
pohľadávok žalobcovi v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo dňa 25.9.2015
ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku, a že žalovaná pohľadávka žalobcu už v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku už neexistovala. Neprihliadnutie na predmetnú skutočnosť zo strany súdu možno
považovať za príliš formalistický prístup a neprimerane reštriktívny výklad ustanovenia § 45 ods. 1



Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených dôvodov možno právne posúdenie dôjdenia
Oznámenia o vzájomnom započítaní pohľadávok žalobcovi súdom, z ktorého napadnutý rozsudok
vychádza, označiť za nesprávne.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nakoľko žalovaný pred súdom prvej inštancie nepreukázal pravosť
svojej tvrdenej protipohľadávky voči žalobcovi použitej k započítaniu, súd prvej inštancie vo veci samej
vecne správne rozhodol.
V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný pravosť svojej protipohľadávky použitej k započítaniu
preukazoval vlastnou faktúrou vystavenou zriaďovateľovi organizačnej zložky žalobcu pod č. 20140093
na sumu 9.507,84 eur, ktorou mu fakturoval „náklady stroja HITACHI ZX350LCN - 1 Longreach“,
ktorú v konaní ako listinný dôkaz predložil na pojednávaní konanom dňa 25.09.2015 spolu so svojím
kompenzačným prejavom. Predmetná faktúra však existenciu tvrdenej protipohľadávky žalovaného
nepreukazuje. Žalovaným tvrdenú protipohľadávku žalobca poprel pri všetkých svojich úkonoch v
konaní, a to vo svojom písomnom vyjadrení k odporu z 15.07.2015, ktoré bolo žalovanému riadne
doručené, ako aj ústne na pojednávaní konanom dňa 25.09.2015 pred prvoinštančným súdom, na
ktorom bol.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste
rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o
trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v čase vyhlásenia rozsudku
nebola preukázaná jedna z podmienok účinného započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka a
to existencia účinného prejavu smerujúceho k započítaniu, nakoľko prejav vôle smerujúci k započítaniu
pohľadávok v liste zo dňa 22.09.2015 bol odovzdaný na poštovú prepravu a do 25.09.2015 nebol
doručený žalobcovi.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.09.2015 vyplýva, že právny zástupca žalovaného predložil
na pojednávaní oznámenie o započítaní zo dňa 22.09.2015, podací lístok zo dňa 24.09.2015 a faktúru
s tým, že súd prvej inštancie nariadil dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom oznámenia o
započítaní pohľadávok zo dňa 22.09.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa
s obsahom oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok pred vyhlásením napadnutého rozsudku
prostredníctvom jeho štatutárneho orgánu a teda táto písomnosť sa preukázateľne dostala do dispozície
žalobcu, a preto súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že kompenzačný prejav žalovaného
v čase vyhlásenia rozsudku nedošiel do sféry dispozície žalobcu, nakoľko opak vyplýva z obsahu
zápisnice z predmetného pojednávania.
Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal tento započítací prejav a teda či došlo k
zániku pohľadávok žalobcu a žalovaného započítaním, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd prvej inštancie bude povinný posúdiť započítací prejav žalovaného zo dňa 22.09.2015, keď z
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že započítací prejav došiel
do dispozičnej sféry adresáta, teda žalobcu, aby sa mohol s ním oboznámiť už na predmetnom
pojednávaní a teda pred vyhlásením rozsudku vo veci samej.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu predčasný,
nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je prekvapivé.



9. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu
konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s
účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania,
ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v §
157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a
nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi
závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

10. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

12. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

13. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom
prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok
a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť započítací prejav žalovaného zo dňa 22.09.2015,
ktorý sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu na pojednávaní dňa 25.9.2015, či spĺňa všetky zákonné
predpoklady v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka, v prípade potreby doplniť dokazovanie,
vysporiadať sa so všetkými námietkami strán sporu vznesenými v konaní pred súdom prvej inštancie a aj
v odvolaní, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu
v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).



17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).