{"guid": "24e782ec-eaa3-433d-a001-a7a85ce66dff:77c125f4-e541-49fe-bac3-3d64df246b48", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200328.2", "spisova_znacka": "6S/44/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/44/2018 z 13. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. mája 2019, sp. zn. 6S/44/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200328.2", "identifikacne_cislo": "8018200328", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 1029, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-1029", "datum_vydania": "2019-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77c125f4-e541-49fe-bac3-3d64df246b48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200328.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200328.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200328.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/44/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200328
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200328.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu KOREX
networks, s.r.o. so sídlom Fučíková 371, 087 01 Giraltovce, IČO: 36 683 710, právne zastúpeného
Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 09. 02.2018 číslo: 100333085/2018 a rozhodnutia Daňového
úradu Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 09.10.2017 číslo:102133931/2017 na základe všeobecnej
správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.02.2018 číslo: 100333085/2018 a rozhodnutie Daňového
úradu Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 09.10.2017 číslo:102133931/2017  a   v r a c i a vec  žalovanému
na ďalšie konanie.

P r i z n á v a   žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho konania správcu dane a žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov
vykonal u daňového subjektu KOREX networks, s.r.o. (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty. Na základe  Oznámenia o daňovej kontrole č. 103021330/2016 zo dňa 27.04.2016 bola
daňová kontrola za zdaňovacie obdobie od januára 2014 do decembra 2014  začatá dňa 31.05.2016,
kedy zároveň došlo k spísaniu Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103243621/2016. Dňa 07.04.2017
správca dane vydal Protokol č. 100583558/2017 (Protokol), v ktorom konštatoval rozdiel dane oproti
vyrubenej dani za zdaňovacie obdobie január až december 2014 vo výške 58 495,27 Eur. Protokol bol
spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole doručený žalobcovi dňa 12.04.2017.
Dňom 13.04.2017 začal správca dane vyrubovanie konanie podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku. V
zákonnej lehote podal žalobca písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a dňa 09.06.2017
sa uskutočnilo ústne pojednávanie s daňovým subjektom, predmetom ktorého bolo prerokovanie
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k predmetnému Protokolu. Žalobca podal dňa 20.7.2017
písomné vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101290734/2017 zo dňa 09.06.2017.
Dňa 29.09.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok predložených
žalobcom vo vyjadrení zo dňa 20.07.2017, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 102069187/2017.
Správca dane vydal rozhodnutie číslo: 102133931/2017 o vyrubení rozdielu dane vo výške 5 110,00 eur
za zdaňovacie obdobie august 2014 podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z dňa 09.10.2017. Správca



dane mal za preukázané, že žalobca v rozhodnom období vykonával prevažne činnosti spočívajúce
v dodaní služieb súvisiacich s projektom digitalizácie obcí Lietava a okolie a zabezpečoval realizáciu
projektu VTP Milovice, Česká republika na základe Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013. Žaloba si v
jednotlivých zdaňovacích obdobiach roka 2014 uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr vystavených
daňovým subjektom xyz KOREX, IČO: 35249773 za dodanie inštalačných práv Optika - pilotný projekt
Lietava a okolie dediny a za nájom automobilov. Žalobca v kontrolovaných obdobiach roka 2014 vystavil
pre daňový subjekt xyz KOREX faktúry za dodanie služieb súvisiacich s projektom digitalizácie obce
Lietava a okolie. Z vysvetlenia žalobcu vyplýva, že sa jednalo o rôzne čiastkové práce v zmysle Sekcie M
a Sekcie N klasifikácie ekonomických činností. Žalobca uviedol, že v súvislosti s projektom digitalizácie
obcí Lietava a okolie vybudoval prístupovú optickú sieť v pilotných obciach pre telekomunikačného
operátora- poskytovateľa služieb internetu xyz KOREX. Žalobca využil voľné kapacity pracovníkov a
prostriedkov xyz KOREX, ktorí vykonávali v prevažnej miere práce na tomto projekte. Za vykonané
práce boli pre žalobcu vystavené faktúry subjektom xyz KOREX. V menšom rozsahu žalobca mal aj
iných subdodávateľov, napr. na prenájom bagra. Materiál na vykonanie uvedeného projektu nakúpil
žalobca v roku 2013. Medzi žalobcom a xyz KOREX nebola uzatvorená písomná zmluva, ale práce sa
vykonávali na základe písomných alebo ústnych objednávok. Žalobca dňa 11.11.2016 doložil správcovi
dane doklady o úhrade faktúr. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vec právne
posúdil tak, že napriek skutočnosti, že došlo k vykonaniu prác daňovým subjektom xyz KOREX, nedošlo
k dodaniu týchto prác žalobcovi, keďže práce boli vykonané zamestnancami objednávateľa diela (xyz
KOREX) a zároveň aj jeho pracovnými prostriedkami, čiže odberateľ vykonal časť výkonov vlastnými
zamestnancami a vlastnými prostriedkami, v dôsledku čoho žalobca nemal dôvod fakturovať predmetné
práce. Z uvedeného správca dane uzavrel, že nedošlo k naplneniu predmetu dane podľa §§2 a 9
zákona o DPH, a teda nedošlo k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným
objednávateľom diela, t.j. xyz KOREX. Fakturáciu za práce vykonané xyz KOREX pre žalobcu považoval
správca dane za službu bez ekonomickej opodstatnenosti, teda jej chýbal hospodársky dôvod, ktorý
je súčasťou zásady skúmania ekonomickej podstaty, teda skutočného obsahu daňovej transakcie. Čo
sa týka tvrdenia žalobcu, že právo na odpočítanie dane mu vzniklo v zmysle § 49 a § 51 zákona o
DPH, správca dane uviedol, že daňovému subjektu xyz KOREX nevznikla daňová povinnosť podľa §
19 ods.2 zákona o DPH za práce a služby, ktoré uskutočnil sám prostredníctvom svojich zamestnancov
a svojimi prostriedkami, teda ani žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane. Nedošlo k naplneniu
predmetu dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, teda k dodaniu ako takému. Faktúry dodávateľa xyz
KOREX boli ekonomicky neopodstatnené. Zároveň správca dane poukázal na ustanovenie § 9 ods. 4
zákona o DPH, v zmysle ktorého, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie
služby platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama ju aj dodala. Žalobca potvrdil, že
práce dodané subjektom xyz KOREX, boli iba dielčie, pričom nešlo o totožné práce ale tieto mali odlišný
charakter a následne zvyšok diela vykonal žalobca, keďže práve tento disponoval oprávneniami od
Technickej inšpekcie a Krajského prezídia Policajného zboru, ktoré mu umožňovali zhotoviť technické
zariadenie akým je optická sieť, pričom objednávateľ diela, xyz KOREX, predmetnými oprávneniami
nedisponoval, teda nebol oprávnený zhotoviť dielo, ktoré si objednal. Námietky žalobcu, že tento nebol
povinný si prenajímať zamestnancov objednávateľa diela, keďže títo popri projekte Optika plnili práce
aj na iných projektoch, správca dane uviedol, že tieto oprávnenia nemajú vplyv na samotnú podstatu
dodávky, keďže subjekt xyz KOREX napriek objednaniu diela u žalobcu, využil na realizáciu vlastného
projektu vlastných zamestnancov a vlastné prostriedky. Čo sa týka prenájmu zamestnancov subjektu
xyz KOREX, správca dane uviedol, že prenájom zamestnancov, prípadne dočasné užívanie podľa §
58a ods.3 Zákonníka práce predstavuje odplatnú službu, ktorá podlieha dani a odpočítanie dane za
tento prenájom by bolo v súlade so zákonom o DPH. Žalobca v podaní zo dňa 21.3.2017 uviedol, že
posúdenie plnení správcom dane je v rozpore s ich ekonomickou, technickou a právnou podstatou a
zároveň poznamenal, že žalobca postupoval pri nastavení odberateľsko-dodávateľských vzťahov so
zreteľom na dodržiavanie osobitných predpisov ako aj na skutočnú podstatu plnení. Žalobca mal za
to, že správca dane nie je oprávnený spochybňovať plnenia vykonané a fakturované žalobcovi zo
strany subjektu xyz KOREX, keďže právna forma a skutočný obsah plnení subjektu xyz KOREX nie sú
vo vzájomnom rozpore a nastavenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov nemalo za cieľ, a ani ich
výsledkom nebolo obchádzanie daňovej povinnosti ani získanie daňového zvýhodnenia. Správca dane
sa s uvedenými námietkami vysporiadal tak, že zotrval na svojom stanovisku, že nedošlo k dodaniu
služby žalobcovi podľa § 2 a 9 zákona o DPH v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom
diela, teda takáto služba je bez ekonomickej opodstatnenosti, ide o transakciu, ktorej chýba hospodársky
dôvod. Správca dane nespochybňoval obchodné vzťahy medzi spoločnosťami, uviedol však, že vzťah
posudzoval výlučne z pohľadu zákona o DPH. Na základe uvedené správca dane konštatoval, že



žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2
písm. a) zákona o DPH, nakoľko dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona
o DPH. Zároveň daňová povinnosti nevznikla ani podľa § 19 ods. 6 v spojení s § 9 ods. 4 zákona
o DPH, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby,
platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Rozdiel vzniku práva na úplné
odpočítanie v riadku 20 a 21 daňového priznania činí sumu 5 110,00 eur. Čo sa týka odpočítania
dane z prijatých faktúr vystavených daňovým subjektom xyz KOREX za práce vykonané na projekte
VTP Milovice, Česká republika, správca dane mal za preukázané, že žalobca sa zaregistroval za
platiteľa DPH v Českej republike od 05.09.2013 v zmysle rozhodnutia Finančného úradu pre hlavné
mesto Prahu pod č. 3491007/14/2001-05802-109681. Na základe zmluvy o združení zo dňa 05.09.2013
vstúpil do združenia s českým partnerom PROMINECOM CZ a.s. z dôvodu vypracovania a predloženia
spoločnej ponuky na dielo „Výstavba vedecko-technického parku vrátane technológie aerodynamického
tunela“ a realizáciu diela. Na realizáciu uvedeného diela sa subdodávateľsky podieľal aj daňový subjekt
xyz KOREX. Správca dane vyhodnotil služby poskytnuté žalobcovi daňovým subjektom xyz KOREX
spojené s predmetným dielom za služby, ktoré úzko súvisia so stavbou „Výstavba vedecko-technického
parku vrátane technológie aerodynamického tunela“, a keďže predmetné dielo je realizované na území
Českej republiky, miestom dodania služieb vzťahujúcich sa k predmetnej nehnuteľnosti ako k dielu je
Česká republika. Na základe uvedeného poskytnuté práce a služby nepodliehajú dani v Slovenskej
republike a daňovému subjektu xyz KOREX nevznikla povinnosť podľa § 19 zákona o DPH v Slovenskej
republike, teda žalobca nemá právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených daňovým subjektom
xyz KOREX za práce a služby vykonané v súvislosti so stavbou realizovanou v zmysle Zmluvy o dielo
zo dňa 05.09.2013. Čo sa týka námietky žalobcu, že subjekt xyz KOREX nevykonával časť diela iba
vykonával dielčie administratívne a podobné služby generického charakteru, ktoré netvorili kompaktnú
časť diela realizovaného v Českej republiky a zároveň, že zadanie projektu kládlo dôraz na technologické
riešenie, pričom samotná stavba sa prispôsobovala technológií, teda na vykonanie podporných činností
(technická a cenová analýza, asistencia pri výbere dodávateľov, kontrola referencii,...) a technických
analýz zo strany subjektu xyz KOREX bolo rozhodujúce technické zadanie diela, a nie geografické
umiestnenie nehnuteľností, správca dane uviedol, že má za to, že žalobcom uvedené práce úzko súvisia
so stavbou určenou v Zmluve o dielo zo dňa 05.09.2013, keďže tieto bolo nevyhnutné vykonať z dôvodu
realizácie diela, a teda sa nejedná o všeobecné služby, ale o služby spojené so stavbou nachádzajúcou
sa v Českej republike. Žalobca poukázal na Metodický pokyn k uplatneniu dane z pridanej hodnoty
pri službách vťahujúcich sa na nehnuteľnosť, podľa ktorého medzi služby, ktoré sa nevzťahujú na
nehnuteľnosť, teda nie sú pokryté ustanovením § 16 ods. 1 zákona o DPH,  patria vypracovania plánov
na budovu alebo časti budovy, pokiaľ nie sú určené pre konkrétny pozemok. Zadanie subjektu xyz
KOREX nespočívalo v dodávke diela, ale v čiastkových prácach, pričom kládlo dôraz na technologické
riešenie a samotné geografické umiestnenie nehnuteľností bolo irelevantné. Samotný subjekt nemusel
vedieť o tom, kde sa projekt s označením VTP Milovice bude geograficky realizovať. Žalobca poukázal,
že subjekt xyz KOREX fakturoval služby zo svojho slovenského identifikačného čísla pre DPH na
slovenské IČ DPH, teda mal za to, že miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je Slovenská
republika. Zároveň uviedol, že hlavným cieľom smernice Rady 2008/8/ES zo dňa  12.02.2008, bolo
čo najširšie uplatnenie všeobecného pravidla a zadanie služby podľa miesta, kde je príjemca služby
usadený. Správca dane k uvedeným námietkam uviedol, že z charakteru práv vykonaných subjektom
xyz KOREX je zrejmé, že boli vykonávané za účelom realizácie predmetnej stavby, ktorá sa nachádza na
území Českej republiky a úzko súvisia s predmetnou stavbou. Tieto služby boli odvodené od konkrétnej
nehnuteľnosti v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013, ktorá sa nepochybne realizovala na území
Českej republiky, preto miesto dodania služieb sa posudzuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Na
základe uvedeného správca dane dospel k záveru, že miestom dodania služieb bola Česká republika,
poskytnuté práce a služby súviseli s touto nehnuteľnosťou, teda nepodliehali dani v Slovenskej republike
a daňovému subjektu xyz KOREX, ktorý vykonával práce a služby pre žalobcu v súvislosti s touto stavbou
nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v
zmysle § 49 a 51 zákona o DPH.  Na základe uvedeného rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane
v predmetnom prípade po sčítaní riadku 20 a 21 daňového priznania predstavuje sumu 5 110,00 eur.

2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedol, že medzi daňovým subjektom xyz KOREX a žalobcom išlo o vzťah
dvoch subjektov s právnou subjektivitou. Pojmové znaky zdaniteľného dodania na účely DPH boli
naplnené, inštalačné práce pre subjekt xyz KOREX boli vykonané a dodané. Nakoľko žalobca nemal



oprávnenia na vykonanie predmetných prác, preto ich vykonanie musel objednať u iného dodávateľa.
Právne, technické a ekonomické dôvody pre vytvorenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi
žalobcom a daňovým subjektom xyz KOREX žalobca zdôvodnil totožne ako uvádzal vo svojich
vyjadreniach počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Čo sa týka služieb poskytnutých v
súvislosti s projektom Vedecko-technického parku Milovice, žalobca namietal tú skutočnosť, že služby
poskytnuté daňovým subjektom xyz KOREX boli administratívneho charakteru, a nešlo o dodanie služieb
spojených s nehnuteľnosťou, teda sa jednalo o služby univerzálneho charakteru.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

3. Žalovaný rozhodnutím číslo: 100333085/2018 zo dňa  09.02.2018 potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Prešov číslo: 102133931/2017 zo dňa  09.10.2017, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v
sume 5 110,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že správca dane riadne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval
príslušné právne predpisy. Odvolací orgán sa stotožnil so záverom správcu dane, že plnenie  žalobcu
fakturované objednávateľovi  bolo bez ekonomického opodstatnenia, teda skutočného obsahu daňovej
transakcie, na ktorej je daňové právo založené.  Tiež sa stotožnil s konštatovaním správcu dane, že
nemožno spochybniť vykonanie čiastkových prác žalobcu na projekte digitalizácie obcí Lietava a okolie,
avšak dodanie týchto prác zo strany objednávateľa nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH.
Objednávateľovi diela a zároveň aj dodávateľovi prác nevznikla daňová povinnosť za ich vykonanie
v zmysle § 19 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa §
49 až § 51 zákona o DPH. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v dôsledku nastavenia dodávateľsko-
odberateľských vzťahov nedošlo k žiadnej strate alebo ujme na príjmoch štátneho rozpočtu, keďže
DPH bola z realizovaných dodávok na oboch stupňoch odvedená, odvolací orgán argumentoval, že
ustanovenie § 49 zákona o DPH zakotvuje všeobecný princíp, ktorý však ešte neznamená automatické
odpočítanie dane. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vymedzuje formálnu stránku
uplatnenia odpočítania dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k
dispozícií doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane. Správcovi dane na rozhodnutie
či daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane, nestačí iba mechanické porovnanie výšky
odpočítanej dane s príslušnou faktúrou. Čo sa týka námietky žalobcu, že neuznanie odpočítania dane
znamená porušenie zásady neutrality DPH, žalovaný poukázal na možnosť vyhotoviť opravné faktúry,
prípadne dobropisy/storná faktúr a prostredníctvom podania dodatočných daňových priznaní k dani z
pridanej hodnoty ako aj dodatočných kontrolných výkazov  nesprávnu aplikáciu zákona o DPH odstrániť.
Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spore C-16/93 uviedol, že
z rozsudku vyplýva, že dodanie služby je zdaniteľné vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom služby a
príjemcom právny vzťah a existuje právna väzba medzi úhradou a poskytnutou službou, avšak v danom
prípade absentuje právny, bezprostredný a priamy vzťah medzi samotnou dodávkou- medzi poskytnutým
a prijatým plnením, pretože práce si objednávateľ vykonal sám pre seba, svojimi zamestnancami, nie
pre kontrolovaný daňový subjekt. Čo sa týka dočasného pridelenia zamestnancov žalovaný dôvodil,
že dočasné pridelenie zamestnancovi je potrebné chápať ako službu, ktorú poskytuje štandardný
zamestnávateľ pre užívateľského zamestnávateľa, zameranú na prenájom zamestnancov na určitý čas
za účelom vykonávania pracovných činností podľa zadania užívateľského zamestnávateľa a práve
poskytnutie zamestnancov na základe obchodných vzťahov predstavuje odplatu za poskytnutú službu,
ktorá je v zmysle § 19 zákona o DPH základom dane. Čo sa týka projektu Výstavba vedecko-technického
parku v Miloviciach v Českej republike žalovaný konštatoval, že služby poskytované daňovým subjektom
xyz KOREX boli použité na projekte v Českej republike, pričom poukázal na skutočnosť, že konateľom
žalobcu ako aj dodávateľom xyz KOREX je xyz, teda tento mal nespornú vedomosť o skutočnosti, že
predmetná stavba sa realizuje na území Českej republiky. Zároveň uviedol, že základným pravidlom pre
určenie miesta dodania služby  podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH  je miesto, kde má
zdaniteľná osoba sídlo alebo miesto podnikania, avšak iba v prípade ak sa neaplikuje ustanovenie §
16 zákona o DPH, pre ktoré patria osobitné pravidlá určenia miesta ich dodania. Medzi takéto služby
patria aj služby, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, pričom je nevyhnutné tieto služby podrobiť analýze,
a to či sa jedná o poskytnutie služby, ktorá sa viaže na predmet, ktorým je nehnuteľný majetok, či
ide skutočne o dodanie služby, a nie o dodanie tovaru a či má poskytnutá služba dostatočne priamu
súvislosť s nehnuteľným majetkom. Žalovaný pri analýze uvedených aspektov dospel k záveru, že
služby vykonané k projektu Vedecko-technického parku Milovice mali dostatočne priamu súvislosť s



predmetnou nehnuteľnosťou, teda sa jedná o služby dodané do Českej republiky. Čo sa týka námietky,
že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vydal orgán štátnej správy, ktorý nie je kompetentný, nakoľko
pobočka Daňového úradu Prešov nemá subjektivitu na vydanie rozhodnutia, a teda rozhodnutie bolo
vydané vecne nepríslušným orgánom, žalovaný dôvodil, že podľa § 2 ods. 3 zákona o orgánoch
štátnej správy v oblastí daní a poplatkov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových orgánov môže
prezident finančnej správy na návrh riaditeľa pobočky daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu
a kontaktné miesta daňového úradu ; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej
správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktného
miesta sú organizačnými zložkami daňového úradu, teda tieto sú zriadené za účelom zabezpečenia
výkonu činnosti daňového úradu v nadväznosti na § 6 Daňového poriadku, teda pobočku nie je možné
považovať za vecne nepríslušnú. Zároveň uviedol, že rozhodnutie je vydané Daňovým úradom Prešov.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

4. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej
namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že
rozhodnutie žalovaného je nezákonné a sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 psím.
b), c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len \"SSP\"). Žalobca argumentoval tým, že
závery žalovaného ako aj Daňového úradu Prešov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci
a to v dôsledku nesprávneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a daňovým subjektom xyz KOREX,
nakoľko medzi uvedenými subjektmi došlo k transakčnému vzťahu medzi dvoma odlišnými subjektmi s
právnou subjektivitou, preto pojmové znaky zdaniteľného dodania boli naplnené. Žalobca argumentoval,
že subdodávky týkajúce sa vecne rozdielnych plnení, realizované xyz KOREX, ktorý je zároveň aj
objednávateľom diela sú právne prípustné a ekonomicky opodstatnené.  Poukázal na skutočnosť, že
optická sieť je z konštrukčno-technického hľadiska špecifické dielo, ktoré môže zhotoviť len subjekt
disponujúci špeciálnymi oprávneniami. xyz KOREX ako telekomunikačný operátor nemohol zhotoviť
sám  predmetné dielo, pretože nemal špeciálne oprávnenia umožňujúce mu zhotovovať technické
zariadenia tohto druhu. Oprávnenie bolo nevyhnutné z dôvodu, že optická sieť bola umiestňovaná
na podperné body spoločnosti  Stredoslovenská distribučná, a.s., pričom práve subjekt xyz KOREX
mal nájomnú zmluvu s predmetnou spoločnosťou k podperným bodom, avšak nemal oprávnenie na
vykonávanie prác v blízkosti elektrického vedenia podľa požiadaviek uvedených v nájomnej zmluve, a
ktorým disponoval práve žalobca. Žalobca si od podnikateľa xyz KOREX obstaral služby využiteľné na
čiastkové práce generického charakteru pri výstavbe siete, nakoľko tento mal k dispozícií zamestnancov.
Žalobca však zabezpečil samotný koncept, postup, materiál, zariadenia ako aj inžiniering architektúry a
výstavby optickej siete, teda služby odlišné od služieb poskytnutých žalobcovi subjektom xyz KOREX.
Úlohou žalobcu bolo zhotoviť a garantovať zhotovenie optickej siete podľa technických noriem a
zmluvných záväzkov, teda žalobca bol nositeľom záruky za celé dielo. Opätovne žalobca poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C16/93 R.J.Rolsma v Inspecteur der Omzetbelasting Leeuwerden,
podľa ktorého dodanie služby je zdaniteľné vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom služby
právny vzťah a existuje právna väzba medzi úhradou a poskytnutou službou. V danom prípade právny
vzťah medzi subjektmi existoval, nakoľko sa nejednalo o jeden subjekt, ktorý by vykonával činnosť sám
pre seba a právna väzba spočívala v protihodnote a úhrade žalobcu za služby subjektu xyz KOREX.
Taktiež žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva medzi žalobcom a daňovým subjektom xyz KOREX
má dôvod ako právny, tak aj ekonomický, a že zúčastnené subjekty pri nastavení dodávok postupovali
v súlade s právnym poriadkom. Žalovaný ani správca dane nemajú oprávnenie zasahovať do vzťahu
týchto subjektov a usmerňovať ho. Žalobca poukázal na ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého kauzou záväzku je bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok vznikol. Uviedol,
že z hľadiska kauzy sú všetky záväzky kauzálne, keďže bez ekonomického účelu by vzniknutý záväzkový
vzťah nemal žiadny zmysel. V danom prípade kauzou záväzku bolo dodanie personálneho substrátu za
účelom následného vybudovania predmetnej optickej siete. Ani žalovaný a ani správca dane nepopreli,
že k samotnému dodaniu služby došlo, avšak spochybňujú existenciu kauzy a titulu, čo je podľa
názoru žalobcu z právneho hľadiska absurdné. Zároveň žalobca namietal, že v zmysle rozhodnutia
žalovaného v prípade, ak by využil na prácu zamestnancov daňového subjektu xyz KOREX formou
dočasného pridelenia zamestnancov podľa Zákonníka práce, vzniklo by právo na odpočítanie dane,
avšak v prípade využitia modelu spolupráce, ktorý si zvolil žalobca, a to objednávkou služieb, túto
možnosť nemá. Uvedené považoval za arbitrárne rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane týkajúce



sa predmetnej otázky. Nepreskúmateľnosť záverov žalovaného a správcu dane žalobca videl aj v tom,
že daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje závery a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu čo
sa týka právneho, ekonomického a technického nastavenia dodávateľského vzťahu medzi subjektmi.
Poukázal na skutočnosť, že predmetom plnení dodávateľa xyz KOREX pre žalobcu a plnenia žalobcu
pre objednávateľa xyz KOREX, boli vecne odlišné. Čo sa týka prác vykonaných v súvislosti s projektom
Vedecko-technického parku Milovice žalobca poukázal, že služby poskytnuté daňovým subjektom xyz
KOREX boli najmä administratívneho charakteru, netýkali sa služieb spojených s nehnuteľnosťou.
Predmetom fakturácie boli inžinierske služby - analýza projektu, nákladová stratégia a logistika VTP
Milovice. Zo špecifikácie k faktúre vyplýva, že predmetom dodania boli najmä plnenia spočívajúce
v inžinierskom dizajne a poradenskej činnosti. Samotná nehnuteľnosť nebola ani podstatným, ani
relevantným prvkom. Namietal, že správca dane ako aj žalovaný postupovali formalistickým prístupom
v dôsledku čoho vyhodnotili skutkový stav bez skúmania obsahu služieb a neprimerane zjednodušili
posúdenie plnení len preto, že na faktúrach bolo označenie \"VTP Milovice\".  Žalovaný ani správca
dane nevzali do úvahy skutočnú podstatu plnení vykonaných subjektom xyz KOREX. Posúdenie služieb
poskytnutých zo strany subjektu xyz KOREX bolo v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, a zároveň
v súlade s úmyslom zákonodarcu a účelom pravidiel pre určenie miesta dodania služieb na účely DPH.
Mal za to, že medzi poskytnutím služieb zo strany xyz KOREX a nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na
území Českej republiky neexistuje žiadna priama súvislosť, ktorá by oprávňovala žalovaného a správcu
dane aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie
nebolo vydané kompetentným orgánom štátnej správy v oblasti daní, nakoľko mal za to, že pobočka
daňového úradu nedisponuje právomocou vydávať rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Tiež namietal,
že správca dane porušil jeho práva, keď sa odmietol vysporiadať s vyjadrením žalobcu k protokolu a s
jeho vyjadrením k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 09.06.2017, v dôsledku čoho vydal nezákonné
rozhodnutie, čím sa nezaoberal ani žalovaný vo svojom rozhodnutí.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.08.2018, v ktorom uviedol, že daňovou
kontrolou bolo zistené, že v jednotlivých zdaňovacích obdobiach január 2014 až december 2014 si
žalobca na jednej strane uplatňoval odpočítanie dane z prijatých faktúr vystavených dodávateľom
xyz KOREX za dodanie inštalačných prác Optika- pilotný projekt Lietava a okolie dediny a za nájom
automobilov (vstup) a zároveň na strane druhej (výstup) vystavoval pre odberateľa xyz KOREX faktúry za
dodanie služieb súvisiacich s predmetným projektom. Žalovaný uviedol, že vykonanie prác odberateľom
xyz KOREX na projekte Digitalizácia obci Lietava spochybnené nebolo, avšak bolo spochybnené
dodanie prác pre žalobcu, pretože tieto práce boli vykonané odberateľom xyz KOREX, t.j. na vlastnom
projekte sám odberateľ vlastnými zamestnancami a vlastnými pracovnými prostriedkami a vykonal časť
výkonov. Mal za to, že nedošlo k naplneniu predmetu dane v zmysle § 2 a 9 zákona o DPH, a teda
nedošlo k dodaniu služby v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela. Žalovaný mal
za preukázané, že fakturácia za vykonané práce pre žalobcu bola bez ekonomickej opodstatnenosti,
tejto transakcií chýbal hospodársky dôvod, ktorý je súčasťou zásady skúmania ekonomickej podstaty.
Konštatoval, že išlo len o fakturačné dodanie, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a nevzniklo ani
právo na odpočítanie dane. Na základe uvedeného uzavrel, že ak nebolo poskytnuté žiadne plnene pre
žalobcu, nevznikla objednávateľovi xyz KOREX daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a povinnosť
platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak
zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby platí, že táto zdaniteľná osoba
službu sama prijala a sama ju dodala. Žalovaný argumentoval, že v danom prípade absentuje právny,
bezprostredný a priamy vzťah medzi samotnou dodávkou, t.j. medzi poskytnutým a prijatým plnením,
pretože práce si objednávateľ vykonal sám pre seba, svojimi zamestnancami, na vlastnom projekte.
Čo sa týka tvrdenia, že pri dočasnom pridelení zamestnancov by právo na odpočítanie dane žalovaný
uznal, a pri modely spolupráce aká bola nastavená medzi žalobcom a objednávateľom diela, toto plnenie
ako zdaniteľné neuznal, žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie dane posudzoval podľa skutkovej
situácie u žalobcu, na základe ním predložených dôkazov a jeho vyjadrení.  Poukázal na skutočnosť, že
pre správcu dane je prijateľný len skutočný obsah právneho úkonu a neumožňuje akceptovať zastretý
skutočný stav stavom formálne právnym, ak je táto okolnosť rozhodujúca pre správu daní. Čo sa týka
projektu Vedecko-technického parku Milovice žalovaný uviedol, že služby fakturované subjektom xyz
KOREX  pre žalobcu v roku 2014 úzko súvisia s predmetnou stavbou v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa



05.09.2013. Predmetná stavba bola realizovaná na území Českej republiky, preto miestom dodania
služieb je práve Česká republika, v dôsledku čoho nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o
DPH v tuzemsku. Skutočnosť, že služba sa poskytuje na diaľku, sama o sebe nepredstavuje prekážku
toho, aby mala dostatočne priamu súvislosť s nehnuteľným majetkom. Služby súvisia s nehnuteľnosťou
vtedy, ak sú poskytované v súvislosti s nehnuteľným majetkom, ktorého umiestnenie je identifikované v
okamihu, keď sa služba poskytuje. Zo Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že stavba s názvom
\"Výstavba vedecko-technického parku vrátane technológie aerodynamického tunela\" bude realizovaná
v Českej republike. K námietke, že nepríslušný orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, žalovaný uviedol,
že pobočka daňového úradu je zriadená za účelom zabezpečenia výkonu činnosti daňového úradu,
v nadväznosti na § 6 Daňového poriadku, preto nie je možné považovať pobočku daňového úradu
za vecne nepríslušnú. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/25/2016 zo dňa
23.05.2018.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

6. Žalobca v replike zo dňa 10.05.2019 vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k
nastaveniu modelu spolupráce medzi žalobcom a subjektom xyz KOREX a dodaniu inštalačných prác
pri realizácií projektu Optika. Poukázal na rozhodnutie správcu dane, v zmysle ktorého, ak by medzi
žalobcom a subjektom xyz KOREX došlo k dočasnému prideleniu zamestnancov prípadne prenájmu
zamestnancov, žalobca by mal právo na odpočítanie dane, avšak v prípade vzťahu ako bol nastavený
medzi uvedenými osobami takéto právo podľa správcu dane a žalovaného nevzniklo. Vo vzťahu k
projektu MILOVICE  uviedol, že žalobca sa registroval za platiteľa dane z pridanej hodnoty v Českej
republike a výstupné plnenia vo vzťahu k českému odberateľovi boli fakturované pod českým IČ DPH,
z toho dôvodu boli výstupné plnenia deklarované vo výkazoch DPH v Českej republike. Keďže žaloba
neuskutočňoval dodanie do Českej republiky v postavení slovenského platiteľa dane pod slovenským IČ
DPH, nebol povinný podávať súhrnný výkaz k DPH v Slovenskej republike. Žalobca opätovne poukázal
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Sžf/12/2016 zo dňa 18.07.2017 v zmysle ktorého, ak v odôvodnení
rozhodnutia nie je uvedený konkrétnejšie žiaden iný dokument a žalovaný sa neodvoláva na konkrétne
ustanovenia organizačného poriadku, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonu,
resp. požiadavkám, ktoré kladie zákon na odôvodnenie správneho rozhodnutia. Na základe uvedeného
ani rozhodnutie žalovaného nepovažoval žalobca za dostatočne odôvodnené.  Žalobca opätovne
zdôraznil, že práve to akými oprávneniami žalobca disponuje, ako si nastavil odberateľsko-dodávateľské
vzťahy a ako mal uzatvorené zmluvy je kľúčové pre skutkové posúdenie danej veci, t.j. toho, či došlo k
vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

10. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“)



11. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona

15. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

16. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s
výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

17. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku ,pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

21. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Daňového
úradu Prešov, pobočka Bardejov o vyrubení rozdielu dane žalobcovi za zdaňovacie obdobie august
2014 z dôvodu, že správca dane ani žalovaný náležitým spôsobom nezistili a nevyhodnotili všetky
relevantné skutočnosti, potrebné pre správne a riadne posúdenie skutkového stavu veci. Tiež namietal,
že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a  že
rozhodnutie správcu dane bolo vydané orgánom, ktorý nemá právomoc na rozhodnutie vo veci.



22. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca si v auguste 2014 okrem iného
uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH  v celkovej vo výške 5
110,00 eur z faktúr vystavených dodávateľom xyz KOREX za inštalačné práce Optika- pilotný projekt
Lietava a okolie dediny fakturované faktúrou č. 214020000024, dátum dodania 31.08.2014 základ dane
7 500,00 eur, 20% DPH 1 500,00 eur,  faktúrou č. 2140000022, dátum dodania 31.08.2014 základ dane
6 300,00 eur, 20% DPH 260,00 eur a za práce vykonané na projekte  VTP Milovice: Inžinierske služby-
Koordinácia dodávateľov; výberové konania; realizačná činnosť VTP Milovice faktúrou č. 2140000023,
dátum dodania 31.08.2014 základ dane 11 750,00 eur, 20% DPH 2 350,00 eur. Predmetné faktúry
boli žalobcom uhradené.  Následne žalobca vystavil pre daňový subjekt xyz KOREX faktúry za
dodanie služieb súvisiacich s projektom digitalizácie Obcí Lietava a okolie. Žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období vykonával ako dodávateľ práce súvisiace s vybudovaním prístupovej optickej siete v
pilotných obciach Lietava a okolie pre odberateľa xyz KOREX, ktorý je poskytovateľom služieb internetu.
Žalobca na vykonanie diela použil v prevažnej miere pracovníkov odberateľa ako aj jeho pracovné
prostriedky. Poskytnutie uvedených služieb následne odberateľ fakturoval žalobcovi. Všetky povinnosti
zamestnávateľa voči zamestnancom si plnil daňový subjektu xyz KOREX. Žalobca nemal uzatvorenú
žiadnu zmluvu o prenájme zamestnancov a títo ani neboli dočasné pridelení k žalobcovi. Uvedené
skutkové zistenia neboli medzi účastníkmi pred správnym súdom sporné. Žalovaný nespochybnil
vykonanie prác odberateľom xyz KOREX na uvedenom projekte. Spornou skutočnosťou bolo ich právne
posúdenie.

23. Správca dane ako aj žalovaný na základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospeli k záveru,
že daňový subjekt xyz KOREX vykonával fakturované práce sám pre seba, pre vlastný projekt a nie
pre žalobcu, teda zo strany xyz KOREX nedošlo k dodaniu služby žalobcovi ako takej v rozsahu
prác vykonaných samotným xyz KOREX a fakturácia za vykonané práce bola bez ekonomickej
opodstatnenosti, teda nedošlo k naplneniu podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH.
Žalovaný mal za to, že fakturácia za vykonané práce je bez ekonomickej opodstatnenosti, chýba jej
hospodársky dôvod, teda neexistuje skutočný obsah daňovej transakcie, na ktorej je založené daňové
práv a ide len o fakturačné dodanie, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a nevzniklo ani právo na
odpočítanie dane.

24. Žalobca sa s uvedeným konštatovaním daňových orgánov nestotožnil, pričom mal za to, že zo
strany daňového subjektu xyz KOREX došlo k dodaniu služby pre žalobcu. Svoje závery odôvodňoval
tým, že podstata plnení vykonaných žalobcom pre daňový subjekt xyz KOREX nebola totožná s
plneniami, ktoré vykonal xyz KOREX pre žalobcu. Daňový subjekt xyz KOREX dodal žalobcovi len
čiastočné inštalačné práce, avšak nedodával optickú sieť ako celok, nebol zodpovedný za realizáciu
diela ani za úkony vykonané vo vzťahu k stavebnému úradu, taktiež nedisponoval oprávneniami na
vykonanie prác v blízkosti elektrického vedenia podľa požiadaviek uvedených v nájomnej zmluve medzi
spoločnosťou SSE-D, a.s. a poskytovateľom internetu xyz KOREX, a teda ak by žalobca na subdodávky
nevyužil daňový subjekt xyz KOREX musel by uvedené služby obstarať od iného daňového subjektu.
Žalobca taktiež namietal, že správca dane bez podrobnejšieho skúmania podriadil fakturáciu zápožičky
automobilov rovnakému posúdenia ako inštalačné práce vykonávané subjektom xyz KOREX, avšak sa
nezaoberal tou skutočnosťou, že zapožičané automobily sa používali len v súvislosti s dielom dodaným
odberateľovi optickej siete, ale zároveň sa používali aj v rámci vlastnej všeobecnej réžie a iných projektov
žalobcu.

25. Správny súd na základe uvedených skutočností a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal s námietkami žalobcu
spočívajúcimi v tvrdení, že služby dodané xyz KOREX sú odlišné od tých, ktoré následne žalobca
fakturoval objednávateľovi diela. Podľa tvrdení žalobcu dodávateľské faktúry posudzované správcom
dane v rámci daňovej kontroly predstavovali čiastkové plnenia, ktoré tvorili predmet diela. Z napadnutého
rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako sa žalovaný s uvedenými tvrdeniami žalobcu vysporiadal.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí síce konštatuje, že objednávateľ diela xyz KOREX vykonával čiastkové
práce na výstavbe optickej siete, avšak v celom rozhodnutí nie je špecifikované o aké čiastkové výkony
sa jednalo a čo následne žalobca fakturoval objednávateľovi diela, teda či ide o totožné plnenia alebo
plnenia rozličného obsahu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje: „Vzhľadom na skutočnosť,
že služba bola dodaná zamestnancami objednávateľa diela, ktorí mali k nemu pracovnoprávny vzťah
a práce vykonávali na jeho vlastnom diele, nie je splnená podmienka dodania aj napriek tomu, že
na dodávku je vyhotovená faktúra. Fakturovaná dodávka nemá ekonomické opodstatnenie, pretože



príjemcom podľa faktúry je daňový subjekt, ktorý následne predmetné plnenia fakturoval objednávateľovi
diela- dodávateľovi čiastkových prác.“ Na základe uvedeného žalovaný jednak konštatuje, že došlo
k vykonaniu prác daňovým subjektom xyz KOREX, avšak následne tvrdí, že nedošlo k dodaniu
služby žalobcovi, keďže tento totožné služby následne fakturoval objednávateľovi, ktorý je totožným
subjektom ako dodávateľ žalobcu. Správnemu súdu však nie je zrejmé a ani to nevyplýva z napadnutého
rozhodnutia, na základe akých skutočností dospel žalovaný k záveru, že sa jedná o totožné plnenia,
nakoľko žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že tento vykonával činnosti
spojené so stavebným konaním, činnosti spojené s montážou káblov na stĺpy vo vlastníctve spoločnosti
SSE-D, a.s., na ktoré objednávateľ diela a dodávateľ čiastkových práv oprávnenie nemal  ako aj iné
činnosti, ktorých účelom bolo zhotoviť dielo ako celok a zodpovedať za jeho fungovanie.

26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa  23.02.2017
právo nárokované platiteľom dane môže byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá
žiadne objektívne vysvetlenie, než iba práve získanie nároku na odpočítanie dane. Plnenia, resp.
konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje
akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom,
možno považovať len za zneužitie objektívneho daňového práva.

27. Aplikáciou zneužitia práva v daňovej oblasti sa zaoberal aj rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-255/02 Halifax, k výkladu článkov VI. Smernice Rady č.77/388/EHS o zosúladení
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu- spoločný systém dane z pridanej
hodnoty (v súčasnosti Smernica rady č. 2006/112/ES). Výsledkom rozsudku Európskeho súdneho
dvora je výklad, že VI. Smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane
na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva, predstavujú
zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu
dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach VI. Smernice a vo vnútroštátnej právnej
úprave preberajúcej túto Smernicu, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v
rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov
takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. V bode 75. predmetného
rozsudku Súdny dvor EÚ konštatuje, že v skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 89,
svojich návrhov, zákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné
vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však nie je možné zistiť, na základe akých
skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu išlo o účelové zníženie daňovej povinnosti alebo
získanie určitého daňového zvýhodnenia. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade
nepostačuje iba konštatovanie, že ide o transakcie, ktorým chýba ekonomický dôvod ale je potrebné,
tak ako to vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ, sa vysporiadať so skutočnosťou,
či vzťah medzi žalobcom a dodávateľom xyz KOREX nemá aj iné ekonomické alebo právne vysvetlenie
ako číre dosiahnutie daňových výhod.  V rozhodnutí žalovaného absentujú aj objektívne prvky, z ktorých
by vyplynulo, že hlavným cieľom predmetných plnení bolo získať daňovú výhodu, teda že neexistuje
iné objektívne vysvetlenie pre hospodársku činnosť žalobcu, než získanie nároku na odpočítanie dane,
hlavne za situácie, keď žalobca uvedené skutočnosti uvádza, pričom žalovaný sa s nimi žiadnym
spôsobom nevysporiadava. Správny súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného absentujú objektívne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne uzavrieť,
že konanie žalobcu a plnenia, z ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
predstavuje konanie zneužívajúce právo.

29. Žalobca namietal nepriznanie odpočítania dane na základe faktúry vystavenej daňovým subjektom
xyz KOREX za služby poskytnuté v súvislosti so zhotovením diela „Výstavba vedecko-technického
parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ v Miloviciach v Českej republike z dôvodu, že
daňový subjekt xyz KOREX poskytoval žalobcovi služby, ktoré úzko súvisia s nehnuteľnosťou v Českej
republike a v zmysle § 16 zákona o DPH bolo miesto dodania služby v Českej republike,  preto
mal byť na takéto dodávky aplikovaný zákon o DPH platný v Českej republike, v dôsledku čoho
dodanie služieb nepodlieha dani v Slovenskej republike. Čo sa týka skutočnosti, že činnosti, ktoré boli
realizované zamestnancami subjektu xyz KOREX boli použité na projekte v Českej republike, žalovaný
uvedené považoval za jednoznačné, dostatočne preukázané a nerozporovateľné a to aj vzhľadom na
tú skutočnosť, že konateľom žalobcu je xyz, ktorý je zároveň aj dodávateľom predmetných služieb



podnikateľom xyz KOREX. Keďže  Ing. xyz bol prítomný pri uzatváraní zmluvy o dielo dňa 05.09.2013
mal žalovaný za preukázané, že tento mal nespornú vedomosť o tom, že projekt sa realizuje na území
Českej republiky, a teda poskytuje služby súvisiace s nehnuteľnosťou na území Českej republiky.

30. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca si v októbri 2014 okrem iného uplatnil
odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH  z faktúr vystavených  daňovým
subjektom xyz KOREX  za inštalačné práce Optika-pilotný projekt Lietava a okolie dediny, , za inžinierske
služby- výberové konanie VTP Milovice.  Predmetné faktúry boli žalobcom uhradená.

31. Zo zmluvy o združení zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že žalobca vstúpil do združenia s názvom
„SDRUŽENÍ VTP MILOVICE PROMINECON CZ- KOREX NETWORKS“ s českým partnerom
PROMINECON CZ a.s. z dôvodu vypravovania a predloženie spoločnej ponuky pre verejnú zákazku na
dielo „Výstavba vedecko-technického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ a realizáciu
tohto diela. Žalobca sa na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013 zaregistroval za platiteľa dane z
pridanej hodnoty v Českej republike. Zo zmluvy o dielo zároveň vyplýva, že  spoločnosť VTP AZ Milovice,
o.p.s. ako objednávateľ uzatvorila so zhotoviteľom „SDRUŽENÍ VTP MILOVICE PROMINECON CZ-
KOREX NETWORKS“  zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby „Výstavba vedecko-
technického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“, a zároveň podľa bodu 3.4. zmluvy
sa za predmet plnenia považuje aj revízia dokumentácie pre stavebné povolenie, zabezpečenie zmeny
stavebného povolenia, spracovanie dokumentácie, prevedenia stavby, stavba vedecko-technického
parku, vrátane zabezpečenia všetkých prieskumov nevyhnutných pre zahájenie výstavby, dodanie a
inštalácia technológií stavby, dodanie a inštalácie technológie aerodynamického tunela a spracovanie
dokumentácie skutočného prevedenia stavby. Daňový subjekt xyz KOREX vykonával subdodávateľsky
práce na projekte VTP Milovice. Predmetom fakturovaných služieb faktúrami za zdaňovacie obdobie
október 2014  bolo poskytovanie inžinierskych služieb.  Zo špecifikácie obsahu plnení k jednotlivým
faktúram, ktoré boli predložené za účelom vysvetlenia charakteru poskytovaných služieb, vyplýva,
že týmito faktúrami bolo žalobcovi vyfakturované daňovým subjektom xyz KOREX dodanie plnení
spočívajúcich v odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych a podporných
službách a pod.

32. Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane
realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti,
služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi
a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

33. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné vykonanie
administratívnych služieb, ani to že spadajú pod pojem služby ale spornou skutočnosťou je miesto
určenia ich dodania, t.j. či miesto ich dodania je v tuzemsku a vzťahuje sa na nich režim DPH vykonávaný
slovenským správcom dane alebo miestom ich dodania je Česká republika podľa § 16 ods. 1 zákona o
DPH. V predmetnej veci sa jedná o inžinierske/administratívne služby, pričom v zmysle faktúr sa jednalo
o dodanie inžinierskych služieb pre obstaranie VTP Milovice, avšak podľa špecifikácie predloženej
žalobcom sa jednalo o plnenia spočívajúce v odborných, vedeckých a technických činnostiach,
administratívnych a podporných službách a pod.

34. Správny súd konštatuje, že účelom predmetných služieb bola príprava podkladov pre žalobcu.

35. Správny súd nemal za preukázané, že predmetné služby majú priamy súvis s nehnuteľnosťou, tak,
aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH. Totožný názor zaujal aj Najvyšší
súd SR v obdobnej právnej veci,  ktorej spornou skutočnosťou bolo miesto dodania odborných služieb
spočívajúcich vo vyhotovení súťažnej ponuky pre verejné obstarávanie zmluvy, ktorej predmetom mala
byť výstavba diaľničného úseku. Najvyšší súd v predmetnej veci v rozhodnutí sp.zn. 1Sžfk/2016 zo dňa
13.02.2018, body 32. 33. a 34. konštatoval: \"32. Pre Najvyšší súd je na jednej strane neprehliadnuteľné,
že existujúca nehnuteľnosť tvorí vždy podstatný prvok služby, ktorý sa musí zohľadniť ako hlavný
a nevyhnutný pre poskytovanú službu. Avšak na druhej strane musí Najvyšší súd zdôrazniť, že v
čase poskytovania odborných služieb žalobcom svojím zahraničným klientom uvedená nehnuteľnosť,
t.j. líniová stavba diaľnice, neexistovala, hoci bola určená lokalita  (možno i pozemky), kde sa mala
realizovať. V uvedenej súvislosti je potom nutné konštatovať, že iba existencia nehnuteľnosti je
základnou podmienkou pre riadnu interpretáciu ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a



konkrétne jeho slovného spojenia \"služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť\", pri splnení ktorej je možné
ďalej skúmať, či poskytované odborné služby tvoria podstatný prvok takejto služby, ktorý sa musí
zohľadniť ako hlavný a nevyhnutný pre poskytovanú službu. 33. Tak pre krajský súd ako aj pre Najvyšší
súd je zo spisu správcu dane jednoznačné, že odborné služby, ktoré boli žalobcom poskytnuté v
kontrolovanom období jeho zahraničným klientom, sledovali iba jeden cieľ a to vyhotovenie súťažnej
ponuky pre verejné obstarávanie. Hlavnou motiváciou získania podkladov a vypracovania súťažnej
ponuky bolo získanie zákazky na výstavu časti úseku diaľnice DI. Z uvedeného teda pre Najvyšší súd
vyplýva, že hlavným účelom poskytnutých odborných služieb nebola priama účasť vo výstavbe, o ktorej
v tom štádiu poskytovania služieb je možné hovoriť iba v hypotetickej rovine, ale získanie zákazky na
líniovú stavbu diaľnice. 34. Preto Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že priamy
súvis poskytnutých služieb s nehnuteľnosťou, ktorej existencie nepodmieňuje poskytnutie služieb ale
naopak poskytnutie služieb je nevyhnutnou podmienkou pre zaistenie existencie budúcej existencie,
nebol tak správcom dane ako aj žalovaným preukázaný. \"

36. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že správca dane a rovnako aj žalovaný vec nesprávne
právne posúdili, ak na určenie miesta dodania služby fakturovanej faktúrami za zdaňovacie obdobie
október 2014 aplikovali ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH.

37. Správny súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa vydania prvostupňového
rozhodnutia vo veci orgánom bez právnej subjektivity s následkom
nulitnosti rozhodnutia. Žalovaný sa s predmetnou námietkou dostatočne podrobne a zrozumiteľne
vysporiadal už v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia a v stanovisku k žalobe, s argumentáciou
ktorého sa súd stotožňuje. V tomto smere správny súd poukazuje aj na  právny názor  Najvyššieho súdu
SR  vyslovený v rozsudku sp. zn.    2 Sžf 25/2016 zo dňa 23.05.2018.

38. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa
osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne
príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

39. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z.  orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže
prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a
kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej
správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto
daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

40. Na zdôraznenie správnosti právnych záverov žalovaného správnym súd argumentuje, že za správny
orgán sa považuje štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Okruh právomoci
správneho orgánu je vymedzený zákonom a to bez ohľadu na to, či tento má právnu subjektivitu alebo
ju nemá.  Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pobočka daňového úradu nemôže mať právnu
subjektivitu, keďže táto je len súčasťou toho ktorého daňového úradu, preto pobočky daňových úradov
konajú v mene toho ktorého daňového úradu. Aj v predmetnom prípade z rozhodnutia správcu dane
vyplýva, že rozhodnutie je písomne vypracované na hlavičkovom papieri organizačnej zložky Daňového
úradu Prešov, pobočka Bardejov. Samotné rozhodnutie ale je označené nadpisom „Rozhodnutie o
vyrubení rozdielu dane“ a za nadpisom v súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku pokračuje záhlavie
rozhodnutia označením orgánu, ktorý rozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Prešov na základe zákona
č. 333/2011 Z. z......vydáva rozhodnutie: \" ďalej pokračuje výrok \"Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu...“. Rozhodnutia sú
opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov so štátnym znakom. Z opísaného textu
prvostupňových rozhodnutí, tak textu jeho záhlavia ako aj textu výroku a odtlačku úradnej pečiatky v
závere rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane Daňový úrad Prešov. Z
uvedeného vyplýva, že v danej veci rozhodol vecne príslušný správca dane.

41. Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody, tieto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu
žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych
orgánov. Súd sa ohľadom ďalších žalobných dôvodov stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou



v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 13.08.2018, v ktorom podrobne reagoval na všetky ostatné žalobné
námietky vznesené žalobcom v tomto konaní. Znamená to, že nesprávne právne posúdenie správcu
dane ako aj žalovaného boli jediným dôvodom, pre ktorý správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného na
základe vyššie zistených skutočností uvedených v bodoch 26 - 34 tohto rozhodnutia, pričom súčasne
správny súd postupom podľa § 191 ods.3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie správcu dane ako
prvostupňového správneho orgánu.

42. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd
nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

43. Bude povinnosťou žalovaného ako aj  správcu dane  po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym
názorom súdu, ktorým je žalovaný podľa  § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný, v ďalšom konaní
postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu. V ďalšom konaní správca dane
v zmysle vyššie uvedených právnych názorov a v súlade s načrtnutým výkladom doplní dokazovanie
a následne opätovne rozhodne, pričom  svoje rozhodnutie náležitým  spôsobom odôvodní podľa
príslušných ustanovení Daňového poriadku.

44. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP tak, že  úspešnému žalobcovi priznal
právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/  v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP;  ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}