Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/123/2017 z 12. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. marca 2018, sp. zn. 15Cob/123/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4116230140.2 Krajský súd Nitra | 15Cob/123/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4116230140.2 | 2018-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bb5c2e2-7625-4d73-969f-316982df8911 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4116230140.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/123/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230140
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116230140.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: VÚSAPL, a.s., so sídlom
Novozámocká 179, Poštový priečinok 59, 949 05 Nitra 5, IČO: 34 102 230, zastúpený: WITT&KLEIM
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164,
proti žalovanému: RODILLA company s.r.o., so sídlom Vinárska 333/1, 951 41 Lužianky, IČO: 47 213
302, o zaplatenie sumy 721,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 28Cb/137/2016-55 zo dňa 18.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/137/2016-55 zo dňa 18.04.2017 p o t v r d
z u j e.

Žalobca ma nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
721,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 14.04.2016 do zaplatenia (I.
výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 1 ods.2 nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z. účinného odo dňa 01.01.2015, § 261 ods.1 a ods. 9, § 369 ods.1 a ods. 2
Obchodného zákonníka, § 51 Občianskeho zákonníka, §149, § 180, §151 ods. 1 a ods. 2, § 215 ods.
1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 14.11.2016
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 721,20 eura
s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu nezaplatenej ceny za práce vykonané na základe
objednávky č. 2016008. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný zaslal dňa 21.03.2016
mailom žalobcovi objednávku č. 2016008, na základe ktorej žalobca vykonal merania a vyhotovil
žalovanému protokol o skúške č. 0121/2016 z fyzikálno-mechanického a analytického oddelenia. Súd
mal ďalej pri rozhodovaní za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nepomenovaná
zmluva, predmetom ktorej bolo vypracovanie protokolu o skúške. Žalovaný v podanom odpore
nespochybnil plnenie žalobcu. Nezaplatenie žalovanej sumy odôvodňoval skutočnosťou, že mu faktúra
žalobcu nebola doručená. Súd mal za nesporné vykonanie prác pre žalovaného. Žalobca preukázal,
že faktúru č. 36630228 zaslal žalovanému spolu s protokolom o skúške listom zo dňa 30.03.2016
doporučene poštou, a to podacím hárkom žalobcu zo dňa 29.04.2016 a oznámením Slovenskej
pošty, a.s. zo dňa 15.02.2017, ktorá uviedla, že doporučená zásielka RQ403339814SK adresovaná:
RODILLA company s.r.o., so sídlom Vinárska 333/1, 951 41 Lužianky, bola doručená žalovanému dňa



12.05.2016. Zásielku prevzal splnomocnenec. Uvedeným dôkazom žalobca poprel skutkové tvrdenia
žalovaného o nedoručení faktúry. Uvedeným dôkazom považoval súd doručenie faktúry žalovanému za
preukázané a nesporné. Obranu žalovaného považoval súd za účelovú. Nakoľko žalobca účinne poprel
tvrdenia protistrany, považoval súd nárok žalobcu za preukázaný a dôvodný v celom rozsahu a zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 721,20 eura. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného záväzku do
omeškania dňa 14.04.2016, v ktorom období výška úrokových sadzieb ECB bola 0,00 %. Súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorý si uplatňoval žalobca odo dňa
14.04.2016, ktorým dňom sa dostal žalovaný so zaplatením do omeškania (podľa faktúry č. 36630228
uhradiť mal cenu za vykonané práce v zmysle protokolu č. 0121/16 do dňa 13.04.2016). O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, z ktorého
dôvodu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
Žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu nepreskúmateľný a
potom je odvolanie žalovaného v celom rozsahu dôvodné v súlade s § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h)
CSP. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie si jednostranne osvojil len tvrdenia žalobcu a vôbec nebral
do úvahy vyjadrenie žalovaného, ktoré urobil svojim písomným podaním označeným, ako odpor proti
vydanému platobnému rozkazu, a to, že žalovanému bola riadne doručená faktúra zo strany žalobcu na
sumu 721,20 eura. Žalovaný nepopiera, že mu bol doručený protokol o skúške listom zo dňa 30.03.2016,
avšak faktúra mu ani do dňa spísania odvolania doručená nebola. S týmito rozpormi v tvrdeniach
účastníkov sa súd prvej inštancie dodnes objektívnym spôsobom nevysporiadal. Žalovanému taktiež
do dňa spísania odvolania nebolo doručené rozšírenie žaloby, keď pôvodne si žalobca uplatňoval 8 %
úrok z omeškania ročne a súd prvej inštancie žalobcovi priznal 9 % úrok z omeškania ročne, čím odňal
žalovanému právo vyjadriť sa k takémuto rozšíreniu žaloby, a potom takýmto spôsobom, súd odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom.

5. Odvolanie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie protistrane. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného,
vyjadril podaním zo dňa 06.06.2017. Žalobca vo vzťahu k žalovaným namietanej oprávnenosti
žalobcovho nároku z dôvodu nedoručenia faktúry uviedol, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou
kontradiktórnosti, t. j. ktorá v sebe nesie dva základné prvky a to bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu.
Žalovaný tvrdí, ale nijako nedokazuje, že by mu faktúra nebola doručená. Naopak žalobca doručenie
spornej faktúry preukázal potvrdením poštového prepravcu. Rovnako je zrejmé, že ak by žalobca čo i
len v teoretickej rovine pripustil nedoručenie faktúry žalovanému, tak táto faktúra mu (žalovanému) bola
doručená najneskôr spolu s platobným rozkazom. Žalovaný však napriek tomu, že mu nie len samotný
žalobca, ale aj Okresný súd Nitra doručil predmetnú faktúru (ako prílohu doručovaného platobného
rozkazu) tvrdí, že faktúru neobdržal. Ohľadne uvádzania nepravdivých, resp. výslovne lživých tvrdení
a ich následkov v podobe diskvalifikácie žalovaného žalobca len stručne odkázal na svoje vyjadrenie
k odporu zo dňa 31.01.2017 a má za to, že žalovaný je vzhľadom na preukázané doručenie faktúry,
tak zo strany žalobcu (potvrdenie Slovenskej pošty o doručení poštovej zásielky), ako aj následne zo
strany konajúceho súdu prvej inštancie preukázateľne nedôveryhodným subjektom. Okrem uvedeného
tvrdenia o nedoručení faktúry žalovaný tvrdí, že mala byť žaloba žalobcom rozšírená a to v časti
uplatnených úrokov z omeškania z 8 % na 9 % a keďže o tejto skutočnosti (domnelom rozšírení žaloby)
nebol informovaný, mal byť ukrátený na jeho právach. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa
žalobca domáhal okrem iného úrokov z omeškania, pričom uplatnená sadzba bola vo výške 9 %.
Okresný súd Nitra v rozsudku priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 %, t. j. v súlade s pôvodným
žalobným návrhom žalobcu, k zmene (rozšíreniu) žaloby teda nikdy nedošlo. Tvrdenie žalovaného o
domnelom rozšírení žaloby považuje žalobca za zjavné zneužitie práva a označil ho preto ako umelé
fabrikovanie odvolacích dôvodov za účelom oddialenia vydania exekučného titulu, ktorý by oprávňoval
žalobcu na vykonanie exekúcie majetku žalovaného. V tomto smere žalobca žiadal súd prvej inštancie
o aplikáciu sprísnenej sudcovskej koncentrácie, nakoľko spoločnosť žalovaného mala len na verejných
plneniach dlh vo výške 853,33 eura (január 2017). V čase vyhotovenia odvolania (jún 2017) celková
výška dlhu žalovaného predstavuje sumu 1.930,67 eura (nárast na viac ako dvojnásobok v priebehu 5
mesiacov). Napriek tomu, že táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje vo vzťahu k meritu veci žiadnu
skutočnosť, je podľa názoru žalobcu skutočným dôvodom, pre ktorý bolo účelovo podané odvolanie. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. čl. 5 CSP. Má za to, že aj vzhľadom na preukázané lživé tvrdenia
žalovaného (nedoručenie faktúry), ako aj pre účelový dôvod (domnelé rozšírenie žaloby, ku ktorému však
nikdy nedošlo) a negatívny motív (v podobe rastúcich dlhov žalovaného) je zrejmé, že podané odvolanie



je zneužitím práva, ktoré nepožíva ochranu a má byť súdom odmietnuté. V prípade, ak by sa Okresný
súd Nitra nestotožnil s právnym záverom o zjavnom zneužití práva žalovaným, navrhol, aby Krajský súd
v Nitre, vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie a tiež vzhľadom na obsah listín, dôkazov a podaní
obsiahnutých v súdnom spise vedenom k tomuto konaniu vydal uznesenie, ktorým rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí a prizná žalobcovi aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa
14.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
721,20 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu nezaplatenej ceny za práce vykonané na
základe objednávky č. 2016008. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
uplatňovaného nároku platobným rozkazom zo dňa 19.12.2016 vydaným pod č. k. 28Cb/137/2016-31,
proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, z ktorého dôvodu bol platobný rozkaz uznesením
zo dňa 11.01.2017 vydaným pod č. k. 28Cb/137/2016-35 zrušený. Súd prvej inštancie následne vydal
rozsudok, ktorý napadol odvolaním žalovaný.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

12. Odvolací súd nezistil nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v jednej z odvolateľom
namietaných okolností. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a riadne zdôvodnil a odvolací
súd sa s jeho odôvodnením plne stotožňuje a poukazuje ako na svoje vlastné. Postupujúc v zmysle
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len na zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
uvádza, že o doručení faktúry žalovanému nemožno mať akékoľvek pochybnosti, nakoľko zo spisu
súdu prvej inštancie vyplýva, že k riadnemu doručeniu faktúry žalovanému došlo pred podaním žaloby
dňa 12.05.2016 ako to vyplýva z dokladu od Slovenskej pošty, a.s. (č. l. 42). Rovnako tak, ako to
uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, tvrdenie žalovaného o nedoručení faktúry ani v deň spísania
odvolania neobstojí, nakoľko platobný rozkaz bol žalovanému doručený aj so žalobou a jej prílohami,
ktoré obsahovali aj faktúru (doručenka na č. l. 32). Žalovaný ďalej uviedol, že mu nebolo doručené
rozšírenie žaloby, keď pôvodne si žalobca uplatňoval 8 % úrok z omeškania ročne a súd prvej inštancie



žalobcovi priznal 9 % úrok z omeškania ročne, čím odňal žalovanému právo vyjadriť sa k takémuto
rozšíreniu žaloby, a potom takýmto spôsobom, súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.
Tvrdenia žalovaného v súvislosti s úrokom z omeškania rovnako neobstoja, nakoľko zo samotnej žaloby
vyplýva, že žalobca si už od začiatku konania uplatňoval 9 % úrok z omeškania a teda v tejto časti
uplatňovaného nároku k žiadnej úprave žaloby formou rozšírenia petitu počas konania nedošlo. Všetky
tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú z pohľadu odvolacieho súdu účelové.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobca bol
v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.