{"guid": "24de5a8f-1ab9-4228-ba75-6a781d88df80:99792049-0c94-4538-be58-86982a98605b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8310209751.3", "spisova_znacka": "13Co/84/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/84/2012 z 11. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. marca 2013, sp. zn. 13Co/84/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8310209751.3", "identifikacne_cislo": "8310209751", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2013-03-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99792049-0c94-4538-be58-86982a98605b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8310209751.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8310209751.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8310209751.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/84/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310209751
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8310209751.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Ing. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L., V.
XXXX/X, zastúpeného advokátom Mgr. Viliamom Hajdukom, so sídlom v Humennom, Námestie slobody
2, proti žalovanému: T. W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom L., V. XXXX/X, o zaplatenie 5.311,03 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.4.2012
pod č.k. 18C/19/2011 - 97, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je   p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu
vo výške 584,48 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
5.311,03 Eur (160.000,- Sk) so 7 % ročným úrokom z omeškania od 8.3.2006 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 318,50 Eur a k rukám právneho zástupcu
žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.325,30 Eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
5.311,03 Eur s príslušenstvom dôvodiac, že so žalovaným dňa 28.2.2006 uzavrel Zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej mu poskytol peňažnú pôžičku vo výške 5.311,03 Eur. Žalovaný dlh v plnej výške uznal
a požičané peniaze sa zaviazal vrátiť do 7.3.2006. Následne dňa 28.6.2010 žalovaný podpísal uznanie
dlhu a zároveň sa ho zaviazal zaplatiť do 30.8.2010.  Keďže  žalovaný   dlžnú   sumu   neuhradil,   žalobca
sa   domáhal  jej  zaplatenia prostredníctvom súdu. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť majúc za to, že dlh
voči žalobcovi už uhradil, teda pôžičku zaplatil.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Mal za preukázané,
že medzi účastníkmi bola dňa 28.2.2006 uzavretá Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie
sumy 5.311,03 Eur, ktorú žalovaný ako dlžník sa zaviazal vrátiť do 7.3.2006. Na základe Dohody o
uznaní dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka zo dňa 28.6.2010 sa uvedený dlh zaviazal žalobcovi
vrátiť do 31.8.2010. Súčasťou uznania bolo aj uznanie žalovaného, že uznáva svoj premlčaný dlh v
celom rozsahu čo do dôvodu a výšky. Teda v čase uznania dlhu žalovaný vedel, že dlh je premlčaný. Z
tohto dôvodu námietka premlčania uplatneného nároku je neopodstatnená. Keďže žalovaný požičané
finančné prostriedky žalobcovi nevrátil, návrhu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň žalobcovi priznal podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj 7 % ročný úrok z omeškania z istiny od 8.3.2006 do zaplatenia.



O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi
priznal ich náhradu pozostávajúcu zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v celkovej výške
1.643,80 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd zamietol jeho návrh na opätovné vypočutie
svedka U. L.. Ak tento svedok vypovedal pred nariadením pojednávania, tak iba na požiadanie a nátlak
žalobcu, ktorý ho svojím osobným motorovým vozidlom dopravil na Okresný súd Humenné. Z tohto
dôvodu nemohol svedkovi klásť otázky, čím mu boli odňaté najzákladnejšie zákonné a ústavné práva
ako priameho účastníka konania. Z jeho podania a prednesov vyplýva, že žalobca mu žalovanú čiastku
nepožičal, požičal mu 200.000,- Sk na zaplatenie DPH, ktorú mu však vrátil, a výška predmetu konania
mala vychádzať z úžerníckych úrokov tak, ako mu to prezentoval žalobca pred podpísaním uznania dlhu
u notárky. Tvrdil, že súd sa náležite nevysporiadal ohľadom obsahu uznania dlhu ako listiny, do ktorej
žalobca dopísal rozhodné skutočnosti a okolnosti tak, ako mu to vyhovovalo. Pokiaľ v dohode o uznaní
dlhu sa zaviazal zaplatiť peňažnú sumu na podklade záväzkovo-právneho vzťahu (zmluvy) bez toho,
aby konkretizoval právnu skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, takýto právny úkon po obsahovej
stránke (z hľadiska jeho predmetu) nemožno považovať za určitý. Zároveň namietal nesprávne určenie
a vypočítanie tarifnej odmeny zástupcu žalobcu podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 17.9.2012 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.

Žalovaný sa na odvolacom pojednávaní, nariadenom na deň 12.3.2013, nezúčastnil. Svoju neúčasť
ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti a zároveň žiadal o odročenie pojednávania na iný termín.
K ospravedlneniu zo dňa 7.3.2013 (č.l. 131) pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti
so začiatkom od 7.3.2013. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že ospravedlnenie z neúčasti
na odvolacom pojednávaní, vrátane pripojeného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, nespĺňa
zákonné náležitosti uvedené v § 119 ods. 3

O.s.p.. Z tohto dôvodu na pojednávaní dňa 12.3.2013 v konaní pokračoval i v neprítomnosti riadne
predvolaného žalovaného (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto
odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd
dopĺňa:

Predmetom konania je právo žalobcu na vrátenie plnenia zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2006 s tým,
že nakoniec žalovaný dlh z tejto pôžičky písomne uznal čo do dôvodu a výšky dňa 28.6.2010 (č.l. 4).
V tomto uznaní dlhu sa zaviazal dlžnú sumu vo výške 5.311,03 Eur zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi
najneskôr v lehote do 31.8.2010.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznaním dlhu, urobeným v písomnej forme podľa tohto ustanovenia, sa zakladá vyvrátiteľná právna
domnienka, že dlh v čase uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník
písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny
úkon dlžníka, ktorý zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky



zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná.
Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo v čase uznania
už netrval. Táto námietka však má úspech len vtedy, ak bude preukázaná. Uznaný dlh môže byť aj dlh
premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len
vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z textu (obsahu) uznania dlhu zo dňa 28.6.2010 (č.l. 4) jednoznačne vyplýva, že toto písomné uznanie
spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. V tomto uznaní žalovaný, okrem iného,
uviedol, že svoj premlčaný dlh v žalovanej výške uznáva v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky a
zároveň sa dlžnú sumu s príslušenstvom zaväzuje veriteľovi zaplatiť najneskôr v lehote do 31.8.2010.

Zároveň nemožno uznať obranu žalovaného počas celého prvostupňového konania, ako aj v konaní
odvolacom, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Ohľadom tejto vyvrátiteľnej právnej
domnienky bolo dôkazné bremeno výlučne na ňom ako dlžníkovi. Toto svoje tvrdenie ničím počas celého
konania nepreukázal, pričom nepreukázal ani to, že dlh zo zmluvy o pôžičke postupne žalobcovi splatil.
Na tomto konštatovaní odvolacieho súdu sa nič nezmenilo ani počas odvolacieho konania, pričom
žalovaný, aj keď splnomocnil na svoje    zastupovanie   Y.   F.,  nar.  XX.XX.XXXX,   bytom    M.
XX,   menovaný žalovanému plnomocenstvo vypovedal listom zo dňa 5.12.2012 (č.l. 120). Ďalšieho
zástupcu na zastupovanie v tomto konaní, ktorý by hájil jeho záujmy v odvolacom konaní (teda aj jeho
obranu o neexistujúcom dlhu), ďalej nesplnomocnil a z tohto dôvodu ani odvolací súd žiadnym spôsobom
neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom z dôvodov už vyššie uvedených, keď o jeho odvolaní
na odvolacom pojednávaní dňa 12.3.2013 rozhodol i v jeho neprítomnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.). To sa týka aj výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z uplatnených trov
právneho zastúpenia,  predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny (180,93 €) za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 17.9.2012 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12.3.2013, vo výške 1 základnej sadzby tarifnej
odmeny (42,23 €) za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 11.12.2012 (§ 14 ods. 4 písm. a/ vyhlášky) +
prislúchajúci režijný paušál 23,07 € (2 x 7,63 + 7,81 €).   Ďalej odvolací súd priznal advokátovi náhradu za
stratu času stráveného cestou na 2 odvolacie pojednávania, ktorá predstavuje 2 x 6 začatých polhodín á
12,71 € a 13,01 €, t.j. 154,32 €. Odvolací súd nepriznal advokátovi odmenu za ďalšiu poradu s klientom
dňa 10.12.2012, pretože len oboznámenie klienta s možným postupom a priebehom pojednávania na
odvolacom súde nemožno považovať za účelne vynaložený úkon právnej služby. Celkom tak trovy
právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 584,48 €.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/19/2011", "guid": "ba70c523-62df-455f-a4d8-1cd65bddffbf:c4406712-3444-4ee8-a79e-d53773f5479c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}