Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/90/2011 z 13. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2012, sp. zn. 41Cob/90/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6108202611.5
Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/90/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6108202611.5 | 2012-03-13 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/234d8a09-4c92-456e-9245-354214065b82
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6108202611.5

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/90/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108202611
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108202611.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
žalobcu Banskobystrická dopravná spoločnosť, a. s. so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36
041 777, právne zastúpeného GABE - BB, s. r. o. so sídlom ul. Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica
proti žalovanému SAD Banská Bystrica, a. s. so sídlom Partizánska cesta 97, 974 67 Banská Bystrica,
IČO:36 052 205, právne zastúpeného JUDr. Ďurčeková, s. r. o., 974 01 Banská Bystrica, Námestie
Slobody 5, IČO: 36 863 254 o zaplatenie istiny 1.531.745,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/87/08-660 zo dňa 18. novembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/87/08-660 zo dňa 18. novembra 2010 v
napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol potvrdzuje.

V časti výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalobca je povinný  nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 67.440,84 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného vedený v Q.  a. s.  č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 4.193,98 eur na účet
právnej zástupkyne žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 74.441,30 eur na účet právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 2. 2008 domáhal od žalovaného úhrady istiny
1.531.745,96 eur  (46.145.379,-Sk). Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe listiny zo dňa 1. 7. 1992 a
notárskej zápisnice N242/92 zo dňa 23. 7. 1992 Československá automobilová doprava, š. p., Banská
Bystrica so sídlom ul. ČSA 24, Banská Bystrica, ako jediný zakladateľ vložil do novozaloženej spoločnosti
ČSAD Komz, a. s. so sídlom Československej armády 24, Banská Bystrica, IČO:31 451 450 okrem iného
aj nepeňažný vklad - hotel súpis. číslo O. nachádzajúci sa v k. ú. XX/XXXXX/X,postavený na parc. č.
XX, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 12/93 z júla 1993 vo výške 47.499,454,-
Sk. Spoločnosť ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica vznikla 1. 10. 1992. Rozsudkom Okresného súdu vo
Zvolene pod č. k. 7C/143/94 zo dňa 24. 11. 1994 súd určil, že hospodárska zmluva č. 27/90-Mg zo dňa
4. 4. 1990 o prevode práva hospodárenia s národným majetkom, uzatvorená medzi Stavoinvestou - II.O.
závod Zvolen, š.p., Banská Bystrica  a vkladateľom nepeňažného vkladu Československá automobilová
doprava, š. p., Banská Bystrica, predmetom ktorej bola slobodáreň Národných výborov Sielnica (Hotel,
súpis. č. XXXX) je neplatná.  Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 16Co/4918/96
zo dňa 17. 5. 1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 5. 1997 bol rozsudok Okresného súdu
Zvolen č. k. 7C/143/1994 zo dňa 24. 11. 1994 potvrdený. Právoplatným určením, že hospodárska zmluva
č. 27/90/Mg zo dňa 4. 4. 1990 o prevode práva hospodárenia s národným majetkom je neplatná, sa



považuje tento právny úkon za neplatný od svojho začiatku, t. j. od 4. 4. 1990, to znamená, že právo
hospodárenia k hotelu súpis. č. XXXX patrilo Stavoinveste - II.O. závod Zvolen, š. p. Banská Bystrica,
a to až do dňa 1. 5. 1990, keď došlo k prevodu vlastníctva na mesto Sliač podľa § 2 ods. 5 zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tieto nehnuteľnosti sa zo zákona stali vlastníctvom obce na území
ktorej sa nachádzajú. Z uvedených skutočností potom vyplýva, že hotel súpis. č. XXXX nachádzajúci
sa v k. ú. O., postavený na parc. č. XXX/X, ktorý bol vložený ako nepeňažný vklad Československou
automobilovou dopravou, š. p. Banská Bystrica so sídlom Banská Bystrica do základného imania ČSAD
Komz, a. s. Banská Bystrica vkladateľovi vlastnícky nepatril. Keďže účinky právoplatného rozsudku OS
Zvolen zo dňa 24. 11. 1994, ktorým určil neplatnosť hospodárskej zmluvy zo 4. 4. 1990 pôsobia ex
tunc a viažu sa k predchádzajúcemu dňu založenia spoločnosti ČSAD Komz, a. s.  Banská Bystrica, je
možné aplikovať ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovuje deň vzniku spoločnosti za
rozhodujúcu právnu skutočnosť. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca bol povinný do 1. 10. 1993,
t. j. do 1 roka od vzniku spoločnosti splatiť menovitú hodnotu upísaných akcií podľa § 177 ods. 1
Obchodného zákonníka, t. j. vykonať peňažný doplatok hodnoty nehnuteľností vloženej do spoločnosti
ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica, ktorá ku dňu inventarizácie majetku Dopravnej banky, a. s., právneho
nástupcu ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica predstavovala sumu 46.145.379,-Sk  (1.531.745,96 eur).
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou Vladyka, k. s. Bratislava ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom bola postúpená predmetná pohľadávka Dopravnej banky, a. s. Banská
Bystrica na žalobcu. Týmto žalobca preukazuje aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný písomne dňa 27. 5. 2005 uznal pohľadávku žalobcu podľa ust. § 323
Obchodného zákonníka. Keďže si žalovaný ani jeho právni predchodcovia nesplnili povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.531.745,96 eur, žalobca si uplatňuje v súlade s ust. § 177 ods. Obchodného zákonníka
v znení platnom do 27. 12. 1992 nárok na úrok z omeškania vo výške 20 % ročne z dlžnej istiny odo dňa
21. 12. 2003 do 21. 12. 2005. V dohode o uznaní záväzku zo dňa 27. 5. 2005 si strany dohodli, že ak
žalovaný neuhradí dlžnú istinu do 31. 12. 2005, môže si žalobca, resp. jeho predchodca uplatňovať úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 1. 1. 2006. Z tohto dôvodu si od 1. 1. 2006 žalobca uplatnil
z dlžnej istiny nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne až do zaplatenia. K žalobnému návrhu
žalobca pripojil uznanie záväzku - dohodu zo dňa 27. 5. 2005 vo fotokópii. Okresný súd uviedol, že z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že ČSAD, š. p., Banská Bystrica vložila do novozaloženej
spoločnosti ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica aj nepeňažný vklad - hotel súpis. č. XXXX nachádzajúci
sa v k. ú. O.  postavený na parc. č. XXX/X, pričom v registrovom spise sa nenachádza znalecký posudok
č. 12/1993 z júla 1993, ktorým bola stanovená hodnota tejto nehnuteľnosti vo výške 47.499,454,-Sk
(1.576.693,02 eur). Voči výške takto vloženého nepeňažného majetku účastníci nenamietali, z tohto
dôvodu súd nepovažoval túto skutočnosť uvádzanú žalobcom v žalobnom návrhu za spornú, a preto
nevykonal ohľadne výšky ceny tejto nehnuteľnosti ďalšie dokazovanie. To znamená, že časť základného
imania novozaloženej spoločnosti ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica bola vytvorená nepeňažným
vkladom, ktorého hodnota bola určená odborným posudkom a bližšie špecifikovaná v zmysle znaleckého
posudku č. 12/93. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/143/94 zo
dňa 24. 11. 1994, ktorým okresný súd určil, že hospodárska zmluva č. 27/90/Mg zo dňa 4. 4. 1990 je
neplatná, spoločnosť ČSAD, š. p. Banská Bystrica ako jediný zakladateľ spoločnosti ČSAD Komz, a.
s. Banská Bystrica vložil do novozaloženej spoločnosti i nehnuteľnosť, ktorá mu vlastnícky nepatrila,
resp. ku ktorej nemal právo hospodárenia s národným majetkom. Potom v súlade s ust. § 59 ods. 5
Obchodného zákonníka účinného do 27. 12. 1992, ak v čase vzniku spoločnosti nedosiahne hodnota
nepeňažného vkladu sumu určenú pri jej založení, môže spoločnosť požadovať rozdiel  v peniazoch,
ak zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplýva nič iné. Spoločnosť ČSAD Komz, a. s. Banská
Bystrica vznikla dňom 1. 10. 1992 so základným imaním vo výške 94.760,-Kčs, ktoré bolo vytvorené
i nepeňažným vkladom týkajúcim sa hotelu súpis. č. XXXX nachádzajúcim sa v k. ú. O. vo výške
1.576.693,02 eur, ku ktorému zakladateľ ČSAD, š. p. Banská Bystrica nemal právo hospodárenia, ani
vlastnícke právo vzhľadom na právoplatné rozhodnutie OS Zvolen. Pri nesplatení nepeňažného vkladu
mohla spoločnosť považovať od akcionárov rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy alebo stanov
nevyplýva nič iné. Na základe pripojeného spisu Sa 139/S okresný súd zistil, že spoločenská zmluva,
resp. stanovy neobsahovali inú povinnosť.  Spoločnosť ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica na základ
ust. § 177 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 27. 12. 1992, keďže uvedená spoločnosť vznikla
dňom 1. 10. 1992 bola ako upisovateľ povinná splatiť celú menovitú hodnotu akcií, ktoré upísal v čase
určenom v stanovách, najneskôr však do 1 roka od vzniku spoločnosti, s výnimkou zamestnaneckých
akcií, t. j. do 1. 10. 1993. Súd opätovne poukázal na to, že v stanovách účastníci konania nemali
stanovenú lehotu na splatenie celej menovitej hodnoty akcií, ktoré ČSAD, š. p. Banská Bystrica upísal,
z ktorého dôvodu bol tento zakladateľ povinný splatiť menovitú hodnotu akcií  do 1 roka od vzniku



spoločnosti. Zo zakladateľskej listiny bolo zrejmé, že sa nejedná o zamestnanecké akcie, a preto túto
povinnosť bol upisovateľ povinný si splniť do 1. 10. 1993. Dňom 2. 10. 1993 vznikol nárok spoločnosti
voči upisovateľovi, ktorý si nesplnil svoju povinnosť a právo požadovať zaplatenie menovitej hodnoty
akcií uplatnením tohto nároku na súde. Spoločnosť ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica, ako i žalovaný
vzhľadom na vyslovenú neplatnosť hospodárskej zmluvy  mohli mať vedomosť o povinnosť žalovaného
splatiť menovitú hodnotu akcií po doručení rozsudku, resp. právoplatnosťou rozsudku OS Zvolen č.
7C/143/1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30. 5. 1997. Dňom 1. 6. 1997 potom podľa názoru
súdu začala plynúť 10 ročná lehota v súlade s ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorej si
žalobca mohol uplatniť svoj nárok voči žalovanému na splatenie menovitej hodnoty akcií, ktoré upísal
pri založení spoločnosti a nesplatil do 1 roka od vzniku spoločnosti, t.j. do 1. 10. 1993. Desaťročná
lehota takto uplynula dňom 1. 6. 2007 a keďže žalobca si uplatnil svoj nárok na splatenie celej menovitej
hodnoty akcií, ktoré žalovaný pri založení spoločnosti upísal po postúpení tohto práva na žalobcu až
dňom 12. 2. 2008, súd nárok uplatnený žalobcom v tejto žalobe vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania žalovaným zamietol.  Z tohto dôvodu sa súd ďalej v danom rozhodnutí bližšie nezaoberal
ďalšími dôvodmi žalobcu i žalovaného týkajúcimi sa samotnej pohľadávky. Neprihliadol v súvislosti s
námietkou premlčania k tvrdeniam žalobcu, že k plynutiu premlčacej lehoty a teda k možnosti uplatnenia
nároku žalobcom voči žalovanému došlo až dňom 1. 6. 1998, v súlade s ust. § 177 ods. 1 Obchodného
zákonníka účinného do 31. 1. 1998, keďže z obsahu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že túto
povinnosť mal upisovateľ do 1 roka po vzniku spoločnosti. Ako už bolo uvedené spoločnosť ČSAD Komz,
a. s. Banská Bystrica vznikla dňom 1. 10. 1992 a povinnosť upisovateľa v zmysle tohto ustanovenia
uplynula už dňom 1. 10. 1993. Súd preto poukazuje na to, že k premlčaniu nároku mohlo dôjsť aj dňom 1.
10. 2003 v súlade s ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak vzhľadom na dobré mravy, zásady
poctivého obchodného styku a zásady dodržiavania zmluvy uzavretej medzi zakladateľom spoločnosti
ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica a spoločnosťou Stavoinvesta - II, Odštepný závod Zvolen  so
sídlom v Banskej Bystrici bolo právoplatne rozhodnuté až potvrdením rozsudku OS Zvolen Krajským
súdom v Banskej Bystrici a táto lehota začala plynúť až dňom 1.6. 1997. Vzhľadom na toto rozhodnutie
okresný súd zároveň zrušil nariadené znalecké dokazovanie vo veci, ako i zamietol návrh žalobcu na
ďalšie dokazovanie, keďže vzhľadom na výrok rozhodnutia v tomto konaní by bolo ďalšie dokazovanie
nadbytočné. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.  a žalovanému , ktorý mal v
konaní plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 74.441,30 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že desať ročná
premlčacia lehota v zmysle ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka začala plynúť 1. 6. 1997  (t.
j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen, ktorým bolo rozhodnuté o
neplatnosti hospodárskej zmluvy). Súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že k začatiu plynutia premlčacej
lehoty došlo až 1. 6. 1998 vzhľadom na znenie ust. § 177 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca
je toho názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 177 ods. 1 Obchodného zákonníka
účinného do 27. 12. 1992. V prípade ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka účinného do 27. 12.
1992 by nepeňažný vklad musel byť platný a musela by nastať situácia, že vznikol rozdiel v hodnote
nepeňažného vkladu (deklarovanej pri založení spoločnosti oproti skutočnej). Avšak nepeňažný vklad
spočívajúci v nehnuteľnosti - hotel súpis. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/X k. ú. O. nebol platný a z
uvedeného dôvodu nie je preto možné aplikovať ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka účinného do 27.
12. 1992. Z uvedeným názorom korešponduje aj tvrdenie okresného súdu na strane 9 rozsudku „od 1. 6.
1997 začala plynúť desaťročná lehota, v ktorej si žalobca mohol uplatniť svoj nárok voči žalovanému na
splatenie menovitej hodnoty akcií, ktoré upísal pri založení spoločnosti a nie nárok na rozdiel v hodnote
nepeňažného vkladu v peniazoch“. Obchodný zákonník (účinný do 27. 12. 1992) v rámci všeobecnej
právnej úpravy v ust. § 59 neurčuje lehotu splatenia vkladu, (ani pre peňažné vklady, ani pre nepeňažné
vklady), ale určuje ju len v rámci právnej úpravy jednotlivých foriem obchodných spoločností, t. j. v
prípade akciovej spoločnosti v ust. § 177 ods. 1. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je na mieste v danom
prípade analogicky použitie ust. § 177 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 27. 12. 1992, čo v
konkrétnom posudzovanom prípade znamená, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca bol povinný
splatiť menovitú hodnotu akcií, ktoré pôvodne splatil neplatným nepeňažným vkladom peniazmi do 1
roka od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen  v  spojení  s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici, t.j. do 30. 5. 1998 a až od 1. 6. 1998 začala plynúť premlčacia lehota v zmysle ust. § 408
ods. 1 Obchodného zákonníka a uplynula 1. 6. 2008. Žaloba bola podaná 12. 2. 2008, t. j. pred uplynutím
premlčacej lehoty. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje ani s rozhodnutím okresného súdu o trovách
konania. Žalobca nespochybnil nárok žalovaného v prípade úspechu v súdnom spore na náhradu trov



konania, avšak spochybňuje počet úkonov právnej služby, za ktoré súd priznal žalovanému nárok na ich
náhradu, nakoľko je toho názoru, že všetky úkony právnej služby boli skutočne vynaložené na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Namietal dvakrát 2/3 za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom
zo dňa 17. 9. 2010 v sume 5.550,78 eur, pretože z písomných podaní žalovaného vyplýva, že  svojim
obsahom sú totožné so skutočnosťami uvedenými v podanom odpore a žiadne nové skutočnosti neboli
zo strany žalovaného v jeho následných podaniach uvádzané. Išlo vždy len o viac alebo menej rozsiahle
rozpísanie už v odpore uvádzaných skutočností. Na dôvažok porada s klientom je úkon, ktorý nie je
možné preukázať hodnoverným spôsobom. Žalobca ďalej namietal vyjadrenie zo dňa 20. 9. 2010 v
sume 4.158,79 eur, doplnenie odvolania vo veci predbežného opatrenia zo dňa 16. 7. 2008, stanovisko
zo dňa 20. 9. 2008, podanie zo dňa 15. 12. 2008, vyjadrenie zo dňa 11. 1. 2010. Uviedol, že súd by mal
priznať na náhrade trov právneho zastúpenia len náhradu za také úkony, ktoré skutočne boli vynaložené
účelne na uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepeňažný vklad spočívajúci v nehnuteľnostiam
- „rekreačné a rehabilitačné zariadenie ČSAD„ nebol vložený ku dňu vzniku spoločnosti ČSAD Komz,
a. s., t. j. ku dňu 1. 10. 1992. Uplatnený nárok a následne i začiatok plynutia premlčacej doby je nutné
posudzovať v nadväznosti na znenie Obchodného zákonníka účinného v čase, keď došlo k upísaniu
základného imania spoločnosti ČSAD Komz, a. s., ktorého súčasťou bolo aj „rekreačné a rehabilitačné
zariadenie ČSAD“. Z uvedeného je zrejmé, že na posúdenie uplatneného nároku je potrebné aplikovať
znenie Obchodného zákonníka podľa úpravy platnej v tomto čase. Podstatnou skutočnosťou pre
plynutie a počítanie lehôt pre uplatnený nárok je skutočnosť, kedy mala spoločnosť ČSAD Komz, a. s.
nadobudnúť právo k nepeňažnému vkladu, to bolo dňom jej vzniku, t. j. dňom 1. 10. 1992.  Žalobca
uplatnil svoj nárok s odvolaním sa na ust. §  59 ods. 5, § 177 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení
platnom ku dňom 27. 12. 1992. Ďalej uviedol, že s poukazom na ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka
v tomto prípade sa nejedná o doplatenie hodnoty nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť právo
nadobudla. V predmetnom prípade nedošlo vôbec k vloženiu časti nepeňažného vkladu, t. j. nedošlo k
nadobudnutiu práva k nepeňažnému vkladu. Porovnaním znenia § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka
pred novelou v r. 2008 a po novele je zrejmé, že v týchto ustanoveniach je zásadný rozdiel. Až
ust. § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka po novele v r. 2008 upravuje pre prípad, že spoločnosť
nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu povinnosť spoločníka zaplatiť jeho hodnotu v
peniazoch, avšak ukladá zároveň spoločnosti synalagmatickú povinnosť predmet nepeňažného vkladu
vrátiť.  S poukazom na ust. § 177 ods. 1 toto ustanovenie sa vzťahuje na upísané peňažné vklady.
Predmetná skutočnosť vyplýva aj z povahy nepeňažného vkladu, ktorý nie je možné splácať postupne.
Lehota na uplatnenie práva začala plynúť 2. 10. 1992, nakoľko už v tento deň mohlo byť právo
vykonané po prvýkrát. Uviedol, že plynutie lehoty od dátumu právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým
bola vyslovená neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa názoru žalovaného pripustiť. Napokon aj v
takomto prípade, keď rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici nadobudli právoplatnosť dňa 30. 5. 1997, právo by sa premlčalo dňa 1. 6. 2007 a
navrhovateľ podal žalobu dňa 12. 2. 2008. Ďalej uviedol, že nemožno dospieť ani k názoru, že v prípade
„nepeňažného vkladu“ by sa upísanie nepeňažného vkladu malo zmeniť na upísanie peňažného vkladu,
pričom pri jeho neplatení by sa mala následne aplikovať povinnosť splatenia vkladu podľa § 177 ods. 1
Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného nemožno takto uplatňovaný nárok priznať tak do istiny
ako aj úrokov z omeškania uplatňovaných podľa ust. § 177 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa
týka plynutia lehôt z akéhokoľvek právneho dôvodu, vyššie uedeného má žalovaný za to, že premlčacia
doba s ohľadom na skutočnosť, že vo veci vloženého nepeňažného vkladu sa jednalo o absolútne
neplatný právny úkon, začala plynúť vždy dňom nasledujúcim po vzniku spoločnosti, dňom keď došlo k
porušeniu právnej povinnosti, t. j. dňom 2. 10. 1992, a to bez ohľadu na to, z akého právneho dôvodu je
tento nárok uplatnený. Čo sa týka vyčíslených a priznaných trov právneho zastúpenia žalovaný uviedol,
že zotrváva na názore, že úkon - porada s klientom s ohľadom na žalovanú sumu a na závažnosť
sporu bol relevantný nakoniec právna zástupkyňa uplatnila nárok na náhradu iba jedného takého úkonu,
pričom v rámci trvania sporu na okresnom súde ich bolo vykonaných niekoľko. To, že  v rámci rokovania
bolo uložené právnej zástupkyni vypracovať podanie nemení nič na skutočnosti, že takýto úkon bol
vynaložený účelne. Žalovaný trvá na skutočnosti, že všetky písomné úkony, za ktoré si uplatnil náhradu
boli vynaložené účelne a reagovali na konkrétne skutočnosti. Nie je podstatné, či súd  žalovaného na
vyjadrenie vyzýval alebo nie,  a pokiaľ žalovaný považoval za potrebné v rámci svojej obrany na niektoré
skutočnosti reagovať, tak potom tak aj urobil. Žalovaný by mohol čiastočne súhlasiť s námietkou žalobcu



vo veci úkonu - doplnenie odvolania, keďže sa vzťahuje k úkonu odvolanie, za ktorý úkon bola náhrada
priznaná tiež. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil
a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania celkom v sume 8.387,95 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom § 212 ods. 1
O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu
v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
V časti výroku o náhrade konania odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.
s. p. zmenil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 2. 2008 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 1.531.745,96 eur, ktorý nárok odôvodňoval tou skutočnosťou, na základe
zakladateľskej listiny dňa 1. 7. 1992 a notárskej zápisnice č. N242/92 z 23. 7. 1992 Československá
automobilová doprava, š. p. Banská Bystrica so sídlom ul. ČSA 24 (ako právny predchodca Slovenskej
autobusovej dopravy Banskobystrickej dopravnej spoločnosti, a. s. založenej zrušením š. p. Slovenská
autobusová doprava, Banskobystrická dopravná spoločnosť, š. p., Partizánska cesta 97 bez likvidácie v
súlade s rozhodnutím FNM SR v zmysle rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu Národného
majetku SR č. 774 zo dňa 19. 7. 2007, Notárskou zápisnicou Nz996/2001 z 13. 12. 2001) ako jediný
zakladateľ vložila do novozaloženej spoločnosti ČSAD Komz, a. s. ČSA 4, Banská Bystrica, IČO:31
571 450  o. i. aj nepeňažný vklad - hotel súpis. č. XXXX nachádzajúci sa  v k. ú. O. postavený na
parc. č. XXX/X, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 12/93 na sumu 47.499.454
Sk. Spoločnosť ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica vznikla k 1. 10. 1992. Rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č. k. 7C/143/94 zo dňa 24. 11. 1994 súd určil, že hospodárska zmluva č. 27/90/Mg zo dňa 4.
4. 1990 o prevode práva hospodárenia s národným majetkom uzatvorená medzi Stavoinvestou - II.O.
závod Zvolen, š. p. Banská Bystrica a vkladateľom nepeňažného vkladu ČSAD, š. p. Banská Bystrica so
sídlom ČSA 24, Banská Bystrica  (ako právny predchodca SAD Banská Bystrica a. s.), predmetom ktorej
bola slobodáreň Národných výborov Sielnica (hotel súpis. č. XXXX je neplatná). Rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/4918/96 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 5. 1997 bol rozsudok
Okresného súdu Zvolen potvrdený. Právoplatným určením, že hospodárska zmluva č. 27/90/Mg zo dňa
4. 4. 1990 je neplatná, sa považuje tento právny úkon za neplatný od svojho začiatku, t. j. od 4. 4. 1990.
To znamená, že právo hospodárenia k hotelu č. súpis.Q.patrilo Stavoinveste - II.O. závod Zvolen š. p.
Banská Bystrica, a to až do dňa 1. 5. 1990 keď došlo k prevodu vlastníctva na mesto Sliač. (§ 2 ods.
5 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obci). Hotel súpis. č.  XXXX nachádzajúci sa v k. ú. O. postavené
na parc. č. XXX/X, ktorý bol vložený ako nepeňažný vklad Československou automobilovou dopravou,
š. p. Banská Bystrica, ako právny predchodca  SAD Banská Bystrica, a. s.) do základného imania
ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica vkladateľovi vlastnícky nepatril. Podľa žalobcu žalovaný, resp. jeho
právny predchodca bol povinný do 1. 10. 1993, t. j. do 1 roka od vzniku spoločnosti splatiť menovitú
hodnotu upísaných akcií podľa § 177 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. vykonať peňažný doplatok
hodnoty nehnuteľností, ktorá ku dňu inventarizácie majetku Dopravnej banky, a. s. predstavovala sumu
46. 145.379,-Sk ( 1.531.745,96 eur). Žalovaný podľa žalobcu písomne dňa 27. 5. 2005 uznal žalovanú
pohľadávku podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 59 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka účinného do 27. 12. 1992 vkladom spoločníka
je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje
vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti. Ak sa má časť základného
imania spoločnosti vytvoriť nepeňažným vkladom, musí spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina
obsahovať aj spôsob jeho ocenenia, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak sa vkladá podnik alebo jeho
časť, použijú sa, pokiaľ sa týka prechodu práv a povinností, primerane ustanovenia o zmluve predaji
podniku. Ak vklad alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o
postúpení pohľadávky. Ak v čase vzniku spoločnosti nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu
určenú pri jej založení, môže spoločnosť požadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy
alebo stanov nevyplýva nič iné.

Podľa ust. § 177 ods. 1, 2 Obchodného zák. účinného do 27. 12. 1992 upisovateľ je povinný splatiť
celú menovitú hodnotu akcií, ktoré upísal, v čase určenom v stanovách, najneskôr však do 1 roka od



vzniku spoločnosti, s výnimkou zamestnaneckých akcií. Pri porušení povinnosti splatiť menovitú hodnotu
upísaných akcií, alebo jej časť zaplatí upisovateľ úroky z omeškania určené v stanovách, inak vo výške
20 % ročne.

Podľa  ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí desať rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku
premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutí
tejto lehoty.

Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa  ust. § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa  ust. § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/143/94 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/4918/96, ktoré nadobudli právoplatnosť 30. 5.
1997 bolo právoplatne určené, že hospodárska zmluva č. 27/90/Mg zo dňa 4. 4. 1990 o prevode práva
hospodárenia s národným majetkom, predmetom ktorej bola slobodáreň Národných výborov Sielnica ,
hotel súpis. č. XXXX je neplatná.  Vyslovením neplatnosti predmetnej zmluvy súdom je považovaný
právny úkon, a to prevod práva hospodárenia s národným majetkom za neplatný od svojho začiatku, teda
od jeho uskutočnenia dňom 4. 4. 1990. Na základe uvedeného spoločnosť ČSAD š. p. Banská Bystrica
ako jediný zakladateľ spoločnosti ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica vložil do novozaloženej spoločnosti
i nehnuteľnosť, ktorá mu vlastnícky nepatrila, resp. ku ktorej nemal právo hospodárenia s národným
majetkom. Potom v súlade s ust. § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka účinného do 27. 12. 1992, ak v
čase vzniku spoločnosť nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri jej založení môže
spoločnosť požadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplýva nič iné.
Spoločnosť ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica vznikla dňom 1. 10. 1992 so základným imaním, ktoré
bolo vytvorené i nepeňažným vkladom týkajúcim sa hotela súpis. č. 1022, ku ktorému zakladateľ ČSAD,
š. p. Banská Bystrica nemal právo hospodárenia, ani vlastnícke právo vzhľadom na vyššie uvedené
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Zvolen. Spoločnosť ČSAD Komz, a. s. Banská Bystrica podľa
ust. § 177 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 27. 12. 1992 bola ako upisovateľ povinná splatiť
celú menovitú hodnotu akcií, ktoré upísala v čase určenom v stanovách, najneskôr do 1 roka od vzniku
spoločnosti s výnimkou zamestnaneckých akcií, t. j. do 1. 10. 1993. Správne okresný súd uviedol, že
sa nejedná o zamestnanecké akcie a preto túto povinnosť bol upisovateľ povinný si splniť do 1. 10.
1993. Dňom 2. 10. 1993 vznikol nárok spoločnosti voči upisovateľovi, ktorý si nesplnil svoju povinnosť,
a to právo požadovať splatenie menovitej hodnoty akcií uplatnením tohto nároku na súde. Okresný súd
správne poukázal na tú skutočnosť, že k premlčaniu nároku mohlo dôjsť aj dňom 1. 10. 2003 , s čím sa
odvolací súd stotožnil. Ak by aj  súd vzal do úvahy právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Zvolen v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, t. j. deň 30. 5. 1997, tak dňom 1. 6. 1997 by
začala plynúť 10 ročná lehota v súlade  s ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorej si žalobca
mohol uplatniť svoj nárok voči žalovanému na splatenie menovitej hodnoty akcií, ktoré upísal pri založení
spoločnosti a nesplatil do 1 roka od vzniku spoločnosti, t.j. do 1. 10. 1993. Žalobca podal žalobu až dňa
12. 2. 2008.

Okresný súd správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, rozhodnutie vyčerpávajúco
a dostatočne odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu  v  napadnutej  časti  výroku,
ktorým súd žalobu zamietol ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.



Žalobca namietal v odvolaní aj niektoré úkony právnej služby, ktoré súd žalovanému priznal. Po
preskúmaní rozhodnutia v časti o náhrade trov konania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcu ohľadne priznaných trov konania  je čiastočne dôvodné. Žalobca namietal ďalšiu poradu
s klientom zo dňa 17. 9. 2010. Odvolací súd dospel k záveru, že právna zástupkyňa žalovaného
preukázala predmetnú poradu s klientom a tento úkon považoval odvolací súd za účelne vynaložený,
tiež žalobca namietal vyjadrenie žalovaného zo dňa 20. 9. 2010. Aj tento úkon považoval odvolací súd
za účelne vynaložený, pretože ním žalovaný reagoval nielen na vyjadrenie žalobcu z 28. 4. 2010, ale aj
na dôkazový materiál, ktorý k svojmu vyjadreniu žalobca predložil. Čo sa týka doplnenia odvolania zo 16.
7. 2008, za ktoré doplnenie žalovanému okresný súd priznal úkon právnej služby, v tejto časti považoval
odvolací súd námietku žalobcu za dôvodnú, nakoľko žalovanému bol priznaný úkon právnej služby aj za
samotné odvolanie z 2. 7. 2008 a žalovaný mal a mohol všetky skutočnosti uviesť v podanom odvolaní
(s touto námietkou žalobcu súhlasila aj právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu).
Odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania ani stanovisko žalovaného z 20. 9. 2008
k vyjadreniu žalobcu, nakoľko v tomto stanovisku žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti a tiež
vyjadrenie žalovaného z 11. 1. 2010, pretože ani toto vyjadrenie neobsahuje  nové skutočnosti, ktoré
by už predtým žalovaný neuvádzal.  Žalovaný si uplatnil aj úkon právnej služby za podanie zo dňa 15.
12. 2008 vo výške 1.749,82 eur, ktorý úkon mu okresný súd aj priznal. Odvolací súd z obsahu zistil, že
žiadne podanie z 15. 12. 2008 sa v spise nenachádza (zrejme sa malo jednať o podanie žalovaného z
5. 12. 2008), avšak ani za toto podanie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať priznanú
odmenu za účelne vynaložené trovy konania.  Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného
súdu v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že nepriznal žalovanému
trovy konania vo výške 7.000,46 eur  zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
67.440,84 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. a priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný trovy odvolacieho konania vo výške 4.193,98
eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 3.487,57 eur  - vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. b/  vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb),  1 x náhrada režijného paušálu vo výške 7,41 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), 20 %
DPH vo výške 699,-eur  (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.