Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/36/2013 z 11. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. marca 2013, sp. zn. 14Co/36/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6711216141.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/36/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6711216141.1 | 2013-03-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 451 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46da74c6-d77a-4b41-aa0b-89a35187f660 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711216141.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216141
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711216141.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci žalobcu A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. S. X/XX, XXX XX W. C. zastupovanému JUDr. Ing. Bernardom Pekárom,
advokátom, AK Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej I. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XXX, XXX XX W. D. S., zastupovanou Advokátskou kanceláriou
Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina o zaplatenie 33 194,- Eur o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 15.10.2012 č.k. 6C 194/2011-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni na trovách odvolacieho konania 751,11 Eur na účet právneho
zástupcu advokátskej kancelárii Andrea Havelková s.r.o., so sídlom Dlabača 2748/28, Žilina do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť
odporkyni trovy konania vo výške 3 122,01 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne Advokátskej
kancelárii Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom Dlabača 2 748/28, Žilina do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať dohodu, na základe
ktorej sa mala odporkyňa zaviazať, že v budúcnosti dôjde z jej strany k vyplateniu polovice kúpnej
ceny bytu navrhovateľovi, alebo k prevodu polovice podielu na nehnuteľnosti patriacej odporkyni
na navrhovateľa. V tejto súvislosti sa navrhovateľ odvolával len na ústnu dohodu, ktorá mala byť
medzi navrhovateľom a odporkyňou uzatvorená, ktorá však nebola preukázaná. Neexistuje žiaden
písomný doklad, ktorý by takúto dohodu medzi navrhovateľom a odporkyňou potvrdzoval. Odporkyňa
v zásade popierala existenciu takejto dohody a preto ani výpovede svedkov nepovažoval okresný súd
za objektívne, keďže mali vychádzať len z vyjadrení odporkyne, ktorá dohodu popierala. Podľa názoru
súdu nedošlo na strane odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu a
na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že zo strany navrhovateľa
došlo v prospech odporkyne k darovaniu časti kúpnej ceny zodpovedajúcej výške podielu odporkyne.
Návrh navrhovateľa preto nepovažoval okresný súd za dôvodný.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť
a podanému návrhu vyhovieť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval navrhovateľ na to, že sa nestotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Poukazoval na to, že podľa jeho názoru navrhovateľ
uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k spomínanej ústnej dohode, na základe ktorej mala odporkyňa
zaplatiť navrhovateľovi polovičnú hodnotu kúpnej ceny bytu, alebo polovičný podiel k bytu previesť na



navrhovateľa. V tejto súvislosti poukazoval na výpoveď svedkov U. A. a A. Z.. Keďže bolo nesporné, že
navrhovateľ zaplatil na základe kúpnej zmluvy celú kúpnu cenu bytu, teda aj podiel, ktorý pripadal na
odporkyňu, došlo na strane odporkyne k bezdôvodnému obohateniu. Ak teda navrhovateľ zaplatil kúpnu
cenu aj za odporkyňu má právny dôvod na vrátenie zodpovedajúcej časti kúpnej ceny bytu tak, ako to
vyplývalo z ústne uzatvorenej dohody. Pokiaľ ide o záver súdu, že zo strany navrhovateľa vo vzťahu k
odporkyni došlo k darovaniu časti kúpnej ceny, tak ani v tejto časti sa nestotožnil navrhovateľ so záverom
súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti poukazovali na to, že odporkyňa reálne nikdy nedisponovala s
finančnou čiastkou 33 194,- Eur. Keďže finančné prostriedky neboli odovzdané, tak mala byť uzatvorená
písomná darovacia zmluva, ktorá nebola zo strany odporkyne preukázaná. Pokiaľ išlo o vzťah medzi
navrhovateľom a odporkyňou tak v tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na to, že nikdy nežili v
spoločnej domácnosti a nepodieľali sa na spoločných výdavkoch. Tieto hradil len navrhovateľ, keďže
odporkyňa bola študentkou denného štúdia na A. T. X. O. N.. Tiež poukazoval navrhovateľ na to,
že uzatvorením kúpnej zmluvy sa ako kupujúci vo vzťahu k predávajúcemu dostali navrhovateľ a
odporkyňa do postavenia solidárnych dlžníkov. Keďže celú kúpnu cenu zaplatil navrhovateľ bola povinná
odporkyňa zodpovedajúcu časť kúpnej ceny zaplatiť navrhovateľovi. Na základe uvedených okolností
dospel navrhovateľ k názoru, že jeho návrh na zaplatenie finančnej čiastky 33 194,- Eur je dôvodný.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa žiadala rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne. V tejto súvislosti v dôvodoch vyjadrenia poukazovala na to, že v konaní
sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať ústnu dohodu, na základe ktorej mala v budúcnosti vyplatiť
navrhovateľovi polovicu hodnoty kúpnej ceny bytu, prípadne previesť svoj podiel späť na navrhovateľa.
Existenciu takejto dohody odporkyňa od začiatku popierala. Ani jeden z vypočutých svedkov nebol
účastníkom takejto údajnej ústnej dohody. Preto ich výpoveď a správanie hodnotil aj súd prvého stupňa,
ako účelové. Pokiaľ v podanom odvolaní poukazoval navrhovateľ na bezdôvodné obohatenie na
strane odporkyne tak v tejto súvislosti odporkyňa poukazovala na to, že sa v konaní a v podanom
odvolaní bližšie nešpecifikuje o akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia by sa malo jednať.
Ak neexistovala existencia dohody o tom, že má odporkyňa vrátiť navrhovateľovi časť kúpnej ceny
zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu na byte, ktorý spoločne s navrhovateľom kúpili. tak
potom na strane odporkyne nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému odohateniu, Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa spolu žili dlhšiu dobu, pričom navrhovateľ poskytoval
odporkyni určité majetkové výhody. Za týchto okolností vyvodil okresný súd záver, že zo strany
navrhovateľa došlo v prípade kúpy predmetného bytu k darovaniu časti finančných prostriedkov
zodpovedajúcej jej podielu na nadobúdanej nehnuteľnosti. Tento záver súdu prvého stupňa považovala
za vecne správny. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považovali za vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods1,2 O.s.p. potvrdil.

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213
O.s.p..

Z obsahu spisu vyplýva, že súd dal účastníkom konania poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom,
že všetky dôkazy je treba súdu predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd
neprihliada. Na to boli predložené písomné dôkazy, ktoré sudca na pojednávaní oboznámil a následne
potom vyhlásil uznesenie, ktorým považoval dokazovanie za skončené a ďalšie dôkazy nenariaďoval.
Po preskúmaní obsahu spisu dospel krajský súd k záveru, že nebol daný právny dôvod na, to aby
boli dôkazy vykonané súdom prvého stupňa opakované, alebo, že by bol daný dôvod na doplnenie
dokazovania. Pri rozhodovaní preto krajský súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvého
stupňa.

V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v



odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní obsahu spisu dospel krajský súd k záveru, že okresný súd v danej veci v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s ust § 132 O.s.p. a svoje
rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust,. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd sa s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa ako kupujúci uzatvorili dňa 9.11.2009 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na Správe katastra
v Žiline na LV č. XXXX, ako byt č. XX vo vchode č, X v podkroví obytného domu súp. č. XXXX
nachádzajúceho sa na pacele č XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmre XXX m2 vrátane
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp.
č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/XXX pod domom súp. č. XXXX vi
veľkosti 595/15040-tín z predávajúceho na kupujúcich. V zmysle čl. II bodu 2.1 kúpnej zmluvy previedol
predávajúci vlastnícke právo k predmetu kúpy na predávajúcu vo výške 1/2 na každého, pričom kupujúci
sa zaviazali uhradiť kúpnu cenu vo výške 66 388,- Eur. Z predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že okrem
navrhovateľa ako kupujúceho v 1/ rade vystupovala odporkyňa ako kupujúca v 2/ rade. Kúpnu cenu za
byt zaplatil navrhovateľ ako kupujúci v 1/ rade a to v plnej výške 66 388,- Eur a to prevodom zo svojho
účtu na účet predávajúceho. Odporkyňa ako kupujúca 2/ sa na zaplatení kúpnej ceny nepodieľala a to
aj napriek skutočnosti, že na kúpnej zmluve rovnako vystupovala ako kupujúca.

Predmetom sporu medzi účastníkmi konania bol nárok zo strany navrhovateľa voči odporkyni na
zaplatenie časti kúpnej ceny zodpovedajúcej podielu odporkyne vo výške 33 194,- Eur. V tejto súvislosti
navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou uzatvoril pri podpise kúpnej zmluvy ústnu dohodu, na základe
ktorej sa mala odporkyňa zaviazať, že v budúcnosti dôjde z jej strany k vyplateniu polovice kúpnej
ceny navrhovateľovi, alebo k prevodu polovice podielu na nehnuteľnosti patriaceho odporkyni na
navrhovateľa.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tak navrhovateľ existenciu ústnej dohody v konaní
nepreukázal. Pokiaľ sa navrhovateľ v tejto súvislosti odvolával na výpovede svedkov U. A. a A. Z. tak
treba uviesť, že títo osobne prítomní žiadnej ústnej dohody, ktorá mala byť medzi navrhovateľom a
odporkyňou uzatvorená neboli. Ako vyplýva z výpovedi svedkov, tak títo sa k otázke uvedenej dohody
mali vyjadriť len v súvislosti s tým, že to mali počuť len od odporkyne. Táto však v zásade akúkoľvek
dohodu s navrhovateľom o vrátení sumy 33 194,- Eur popierala, ako aj to, že by v budúcnosti mala
previesť na navrhovateľa podiel k bytu, ktorý získala kúpnou zmluvou.

Navrhovateľka s odporcom sa poznali, ako vyplýva z obsahu spisu po dlhšiu dobu. Počas tejto doby
navrhovateľ poskytoval vo vzťahu k odporkyni rôzne majetkové výhody. Toto nepoprel ani samotný
navrhovateľ, ale aj z podaného odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu tieto okolnosti
vyplývajú. Pokiaľ za daných skutkových okolností okresný súd vyvodil, že suma 33.194,- Eur, ktorá bola
vyplatená navrhovateľom predávajúcemu aj za odporkyňu je dar, tak tento záver súdu prvého stupňa
považuje aj krajský súd za správny. K darovaniu finančných prostriedkov pre odporkyňu mohlo dôjsť
aj takým spôsobom, že navrhovateľ vystavil jednostranný príkaz aj na úhradu tej časti finančných
prostriedkov, ktoré mala kupujúcemu zaplatiť odporkyňa. Takéto plnenie zo strany navrhovateľa za
odporkyňu táto neodmietla a považovala to za dar finančných prostriedkov vyplývajúcich z kontextu aj
ostatných majetkových výhod, ktoré navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni poskytoval.

Je treba poukázať na to, že navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni si vrátenie sumy 33 194,- Eur žiadnym
spôsobom nepoistil písomnou zmluvou, z ktorej by vyplývalo, že odporkyňa je povinná finančnú čiastku
navrhovateľovi zaplatiť prípadne previesť na navrhovateľa spätne spoluvlastnícky podiel, ktorý kúpnou
zmluvou nadobudla. Takéto zabezpečenie pohľadávky, vzhľadom na vzťahy, ktoré medzi navrhovateľom
a odporkyňou existovali to navrhovateľ zrejme nepovažoval v tom čase za potrebné.



Ak navrhovateľ nepreukázal existenciu ústnej dohody o tom, že má odporkyňa navrhovateľovi vrátiť
sumu 33 194,- Eur, potom nemožno hovoriť ani o tom, že by sa odporkyňa na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohatila.

Krajský súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné a preto rozhodnutie okresného súdu v
zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Odporkyňa mala v odvolacom konaní úspech a uplatnila
aj náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., preto krajský súd priznal
odporkyni náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu
právnej pomoci za podané vyjadrenie v sume 492,93 Eur, réžijného paušálu k úkonu 7,81 Eur a 20%
DPH teda celkom z právneho úkonu v hodnote 600,89 Eur. Okrem toho si právna zástupkyňa uplatnila aj
náhradu trov konania za účasť na vyhlásení rozhodnutia krajského súdu v hodnote 1/4 hodnoty právneho
úkonu zo sumy 492,93 Eur, 7,81 réžijný paušál 20% DPH k úkonu celkom trovy právneho zastúpenia na
vyhlásení rozhodnutia vo výške 150,22 Eur. Celkom tak uplatnila právna zástupkyňa odporkyne trovy
odvolacieho konania vo výške 751,11 Eur, ktoré je krajský súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.