Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/15/2016 z 22. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. júna 2016, sp. zn. 23CoE/15/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8815204630.1 Krajský súd Prešov | 23CoE/15/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8815204630.1 | 2016-06-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/faab86ee-c0c7-47aa-ae91-24377c5b394e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8815204630.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204630
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815204630.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO R. s.r.o., so sídlom v K., Z. XXX/A, T.: XX XXX
XXX, zastúpeného B.. Z. C., O.., advokátkou, Bratislava, M. XX, korešpondenčná adresa: Bratislava, Z.
XXX/A, proti povinnému Z. K., bytom I. č. XXX, o vymoženie sumy 1 336,04 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XXEr/XXX/XXXX - 20 zo dňa
13. októbra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. M. K., N.
úrad A., EX XXXX/XXXX-X o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul bol
predložený rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. PW-B/0413/0060
zo dňa 30.10.2013, pričom nárok oprávneného je založený na Zmluve o úvere č. 0533512407 uzavretej
medzi Poštovou bankou a.s., pôvodným veriteľom a povinným dňa 02.10.2007. S odkazom na § 41
ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušné
ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica Rady“), opierajúc sa o rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach C-240/98 Océano
Grupo Editorial SA, C-168/05 Mostaza Claro a prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo
veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, využijúc oprávnenie
dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so
zákonom. Dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným ide o spotrebiteľský vzťah založený
Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu
oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť zmluvy o spotrebnom úvere nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ
nemá v tejto situácii možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, resp. obsah obchodných
podmienok, ten je vopred daný. Je tak v pozícii predloženú zmluvu buď prijať ako celok, alebo ju
odmietnuť. Spotrebiteľ sa týmto postupom banky, veriteľa, dostáva do znevýhodneného postavenia
a takáto zmluvná podmienka je preto vyhodnotená ako neprijateľná, t.j. v zmysle § 53 ods. 5 OZ
neplatná. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi, povinnému, bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Smernice Rady. Ak súd konštatuje neplatné uzavretie
rozhodcovskej doložky, spor nemohol byť prejednaný rozhodcovským súdom, Stálym rozhodcovským



súdom Slovenskej bankovej asociácie. Na základe týchto skutočností exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.). Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou
jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a
exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je
bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie.
Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i
právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd
takto vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby
zasahuje do zákonom daných práv oprávneného. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok
príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a
bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani
o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na
všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými
zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak
postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej
rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného
priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom
všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu
s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva
podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výhradná
rozhodcovská doložka koncipovaná ako súčasť Zmluvy o úvere, bod 3.6 a zároveň ako neoddeliteľná
súčasť Všeobecných obchodných podmienok, časť 10.2., ktoré tvoria prílohu Zmluvy o úvere zo dňa
02.10.2007 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského



súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere
medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinným došlo iba k naplneniu
ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách sú banky
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv
také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

K tomu je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným osobitnú
rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložil povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným
poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale výhradná rozhodcovská doložka je zakomponovaná
ako neoddeliteľná súčasť samotnej zmluvy o úvere a zároveň Všeobecných obchodných podmienok
právneho predchodcu oprávneného, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo
spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a
výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinným. Uvedené zákonné ustanovenie Zákona o bankách,
ktorým oprávnený ospravedlňuje postup svojho právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv nepochybne
vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť
klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať (§ 93b ods. 2 Zákona o bankách). Skutočnosť, že zmluvné
podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním,
nepochybne svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku
dojednať individuálne. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní
zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou
k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu,
ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože
tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je
individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice Rady ako
nekalú.

Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená,
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký
osobitný, prospešný význam. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože
inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania
istých zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu
ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnej
podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a



Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, ako uviedol aj exekučný súd v odvodnení napadnutého uznesenia.
Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.
ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ
a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 4 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, v
zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je preto nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany
spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť zmluvy a zároveň Všeobecných
obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci
konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok preto nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. PW-
B/0413/0060 zo dňa 30.10.2013 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku
voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvého stupňa, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného
porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.