Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoP/3/2014 z 23. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. februára 2014, sp. zn. 16CoP/3/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8213205153.1 Krajský súd Prešov | 16CoP/3/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8213205153.1 | 2014-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9922c25-daeb-4809-b4fb-f7caa24eb5b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8213205153.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoP/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205153
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8213205153.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XX, N., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bardejov, dieťaťa rodičov M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XX, N. a M. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. X, o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 06. 11. 2013, č. k. 1P 49/2013-62 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec maloletej sa domáhal zníženia výživného
zo sumy 60 Eur na sumu 30 Eur mesačne od 01. 01. 2013 do budúcna, čím sa menil rozsudok
súdu zo dňa 19. 07. 2012. Návrh odôvodňoval tým, že pri uvedenom rozhodnutí súd vychádzal
z jeho príjmových pomerov v čase podnikania na základe živnostenského oprávnenia. Po zrušení
živnostenského oprávnenia nastala u neho zmena zárobkových pomerov, pretože od 01. 08. do 31. 12.
2012 bol evidovaný ako nezamestnaný. Od januára 2013 do marca 2013 bol zamestnaný v NsP N. s
príjmom 415,29 Eur v januári, vo februári s príjmom 295,90 Eur + 43 Eur nemocenské, v marci 144,42
Eur + 13,52 Eur nemocenské. Od 16. 04. 2013 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bez nároku
na dávku v nezamestnanosti, pričom s matkou sa dohodli na výške vyživovacej povinnosti počnúc od
januára 2013 na sumu 30 Eur mesačne, ktorú aj plní.

Matka so znížením výživného nesúhlasila. Súhlasila s platením nižšieho výživného v roku 2013, lebo od
24. 02. 2012 jej otec výživné neplatil a podala aj trestné oznámenie.

Kolízny opatrovník navrhoval návrh zamietnuť. Poukázal na to, že rozsudok o zvýšení výživného
nadobudol právoplatnosť 23. 08. 2012 a hneď od 01. 01. 2013 otec maloletej žiada znížiť výživné. Za
krátky čas sa tak pomery otca nemohli zmeniť.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a uviedol, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú
rozhodované 19. 07. 2012 rozsudkom č. k. 2P 22/2012-73, pričom výška výživného pre maloletú bola
stanovená sumou 60 Eur mesačne počnúc od 24. 02. 2012. Zistil, že maloletá má 11 rokov, navštevuje
II.stupeň základnej školy. Taktiež navštevuje Základnú umeleckú školu v N., tanečný odbor, platí školné



vo výške 23 Eur štvrťročne. Ostatné výdavky sú bežné, a to na ošatenie, stravu, obedy v škole - 20 Eur
mesačne, hygienické a školské potreby a ďalšie výdavky primerané veku a jej potrebám. Všetky výdavky
hradí matka. Tá je od 01. 05. 2008 síce vedená ako zamestnanec, avšak od júna 2012 je nepretržite
práceneschopná. Od januára do júla 2013 poberala nemocenské dávky vo výške 125,24 Eur. Nárok na
dávky jej zanikol 15. 05. 2013 a od 16. 05. 2013 poberá invalidný dôchodok v sume 167,30 Eur. Otec
bol v poslednom období nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to od 16. 04.
2013. do 08. 07. 2013 bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Nezamestnaný je opäť od 01. 11. 2013.
Skončila mu pracovná zmluva na dobu určitú. Mal by poberať dávku v sumu 118 Eur. Bol zamestnaný v
čase od 01. 01. do 25. 03. 2013. Jeho čistý príjem bol v mesiaci január 415,29 Eur, február 2013 - 295,90
+ 43,01 Eur, marec 2013 - 144,42 Eur + 13,52 Eur. Pracovný pomer s ním bol skončený v skúšobnej
dobe. Čiže bol zamestnaný od 09. 07. 2013 s čistým príjmom v júli vo výške 285,80 Eur, v auguste 2013
vo výške 371,15 Eur, v mesiaci september 2013 vo výške 280,82 Eur a v októbri 0 Eur. V Sociálnej
poisťovni je od 01. 07. 2011 zapísaný ako samostatne zárobková činná osoba. Živnostenskú činnosť
má pozastavenú. Je vyštudovaný stolár a len pre úraz si robil kurz maséra. Živnosť mal preto, že chcel
strihať ovce, kde mal úraz. Jeho majetkové pomery sa od posledného konania nezmenili. Priznal, že bol
v októbri 2013 v zahraničí, aby zabránil exekvovaniu domu. Jeho výdavky sú pôžička, hypotéka, ktorú
spláca vo výške 250 Eur mesačne na dom, v ktorom býva. Ďalej je to strava, oblečenie - 30 Eur, výživné,
ďalej poistné na dom vo výške 64 Eur, elektrina 59 Eur, lieky na vysoký tlak, spláca ďalšie dlhy, ktoré
má na zdravotnej poisťovni. Spolu so synom, ktorý má 31 rokov bývajú v rodinnom dome. S dcérou má
dobrý vzťah, je s ňou v kontakte. Pokiaľ je u neho, dá jej 50 Eur mimo výživného. Zníženie výživného
dôvodil zmenou zárobkových pomerov a nezamestnanosťou a rovnako aj skutočnosťou, že na znížení
výživného sa dohodli s matkou.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním konštatoval, že od posledného rozhodovania súdu o
výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, avšak na strane maloletej a jej matky.
Maloletá nastúpila na II.stupeň základnej školy, je staršia. Matke sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jej
stravy, oblečenia, hygieny, ako aj školských pomôcok a výdajov súvisiacich s vekom. So svojho príjmu
matka nedokáže tieto výdavky uhradiť. Bola dlho práceneschopná, poberala dávku v hmotnej núdzi a
stala sa invalidnou dôchodkyňou. Trpí závažným ochorením. Má obmedzené možnosti zamestnať sa.
Príjem z pracovného pomeru nemá. Od mája 2013 nepoberá nemocenské dávky, preto na výdavky na
maloletú je sama. Na základe takéhoto zistenia ustálil, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca
pracovať, dosahovať príjem, aby mohol zabezpečiť výživu maloletej v stanovenej sume. Krátky čas v
nezamestnanosti nemôže ovplyvniť jeho schopnosť uhrádzať výživné v sume 60 Eur mesačne, ktoré
je aj tak nízke a nezabezpečí úhradu všetkých výdavkov maloletej. Otcov čistý príjem zo zamestnania
má porovnateľný príjem ako zo živnosti, a preto konštatoval, že pomery na strane otca sa od poslednej
úpravy až tak podstatne nezmenili. Posledné rozhodnutie súdu o výživnom bolo v roku 2012, kedy došlo
k zmene pomerov na strane maloletej a odkedy došlo k zmene pomerov na strane maloletej a jej rodičov,
najmä matky. Suma 60 Eur mesačne nie je vysoká a len čiastočne pokrýva výdavky. Prihliadal aj na
výlučnú starostlivosť matky o maloletú, ktorá jej zabezpečuje bývanie. Z týchto dôvodov návrh otca na
zníženie výživného zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej. S uvedeným
rozsudkom nesúhlasil a s jeho dôvodmi sa nestotožňuje. V priebehu pojednávania listinami preukázal, že
došlo k reálnemu zníženiu jeho príjmov, v dôsledku čoho nie je spôsobilý uhrádzať výživné v stanovenej
sume vo výške 60 Eur, ale len 30 Eur na výške, ktorej sa dohodli s matkou, čo nepriznala. Jej tvrdeniu
o jej reálnom znížení je potrebné uviesť, že žije so svojim priateľom, užíva jeho majetok, a teda k
zníženiu životnej úrovne v tejto domácnosti nedošlo. Naopak životná úroveň sa zvýšila. Týmto návrhom
sa domáha len dočasného zníženia výšky výživného, keďže si hľadá aktívne prácu, nemôže ju nájsť a
nepatrí medzi ľudí, ktorý by využívali sociálny systém tohto štátu. Dočasná úprava výživného smerom
nadol by bola prospešná pre všetky zainteresované strany a nespôsobila by problémy s mesačnými
nákladmi na živobytie. Matke maloletej je schopný pomôcť v starostlivosti o maloletú, napr. aj jej
dlhodobejším pobytom uňho a starostlivosťou o ňu. Súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil dôkazy,
a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.



K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej. Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odvolaní otca,
ktorý vo svojich tvrdeniach si protirečil a zámerne uvádza aj nesprávne údaje. Pred súdom uvádzal aj
svoje majetkové pomery a majetok, ktorý vlastní. Neuviedol však rodinný dom v F., záhrady, ktoré sú v k.
ú. F., N., D. S., taktiež tri poľovné zbrane a pištoľ. Aj keď preukázal, že je nezamestnaný, stále pracuje.
Klamal aj o vyplatení dlžného výživného za rok 2012, ktoré do dnešného dňa neuhradil. Je dlhodobo
práceneschopná. Jej príjem sa veľmi zmenil. Od mája 2013 je na invalidnom dôchodku, ktorý je vo výške
167,30 Eur. Iný príjem nemá.

Odvolanie bolo doručované aj kolíznemu opatrovníkovi, ktorý sa vo veci nevyjadril.

Otec maloletej v písomnom podaní zo dňa 03. 02. 2014 adresovaný odvolaciemu súdu, žiadal, aby súd
vo veci v prípade pojednávania ho predvolal na pojednávanie a v prípade verejného prejedania veci,
aby nezastupovala jeho dcéru sociálnu kurátorka, pani C., pretože sa pozná osobne s jej manželom.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne vo veci rozhodol, správne zistil skutkový stav veci, prijal k nim správne právne závery, na
zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu
poukazuje aj odvolací súd a s nimi sa aj stotožňuje.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bol návrh otca maloletej, aby mu bolo znížené výživné,
ktoré mu bolo určené naposledy rozhodnutím súdu zo dňa 19. 07. 2012 vo výške 60 Eur mesačne. Ako
dôvod zníženia výživného poukazoval na tú skutočnosť, že je nezamestnaný a zmenili sa jeho pomery
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Nastala u neho zmena zárobkových pomerov.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, keďže porovnal pomery otca v čase posledného
rozhodovania, t. j. 24. 02. 2012 a pomery v čase podania návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.
06. 2013. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo síce k zmene pomerov, avšak nie na strane
otca, ale na strane matky a maloletej. Maloletá nastúpila na druhý stupeň základnej školy a matke
sa zvýšili jej náklady súvisiace s výživou, ošatením, stravou, ako aj náklady na školské pomôcky. Na
strane matky sa zmenili pomery tým, že sa stala invalidnou dôchodkyňou, a to na základe rozhodnutia
Sociálnej poisťovni, keď jej jediným príjmom je iba invalidný dôchodok v sume 167,30 Eur, ktorý jej bol
priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovni od 19. 06. 2013. Z tohto dôvodu bolo dôvodné konštatovať,
že zmena pomerov nastala predovšetkým na ich strane. Na druhej strane sa však stotožňuje aj s tým
záverom, že stanovená suma výživného vzhľadom k veku maloletej, ktorá je vo veku 12 rokov, je nízka,
vzhľadom k výdavkom a potrebám dieťaťa v jej veku. V tomto smere bolo preto potrebné prihliadať aj
na výlučnú starostlivosť matky o maloletú, ktorá zabezpečuje bývanie maloletej a poskytuje jej všetku
starostlivosť. Otcov čistý príjem z posledných zamestnaní bol porovnateľný s príjmom zo živnosti, a teda
jeho pomery sa až tak nezmenili. Je v jeho silách a schopnostiach zabezpečiť toto výživné pre maloletú
oproti schopnostiam matky, ktorá nemôže dosahovať iný príjem, vzhľadom k jej zdravotným dôvodom.
Výška výživného navrhovaná otcom v sume 30 Eur by zaiste nepostačovala pre maloletú na úhradu jej
základných potrieb súvisiacich nielen s jej vekom, ale aj záľubami, školskými pomôckami atď..

Z tohto dôvodu bol odvolací súd názoru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ odvolateľ (otec maloletej), poukazoval na zaujatosť voči kolíznemu opatrovníkovi, odvolací súd
túto jeho námietku považoval bez právneho významu. V danom prípade súd prvého stupňa rozhodoval
verejne vyhláseným rozhodnutím bez predvolania účastníkov konania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s.
p., teda bez nariadenia pojednávania.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré
sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.