{"guid": "24cb652a-fcca-4026-bc06-b6595c09cb99:6c4dcb3b-e85d-41e8-9bbf-dd819e4b7fe2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7705218164.1", "spisova_znacka": "11Co/297/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/297/2011 z 23. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2013, sp. zn. 11Co/297/2011, ECLI:SK:KSKE:2013:7705218164.1", "identifikacne_cislo": "7705218164", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2013-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139", "nazov": "§ 139 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-51", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c4dcb3b-e85d-41e8-9bbf-dd819e4b7fe2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7705218164.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7705218164.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7705218164.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/297/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705218164
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7705218164.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov
JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci navrhovateľa F. budov s.r.o., U., O..slobody
XX, proti odporcom 1. / R. M., bytom U., M..O. XX, 2. / U.. K. I., bytom B. XX, zast. JUDr. Vladimírom
Baťalíkom, advokátom, Michalovce, Špitálska 6, 3. / E. spol. s r.o., U., O..slobody 3, odporcovia v
X.a X.rade zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Michalovce, Nám.slobody č. 3, o zaplatenie
9.025,84 EUR s prísl., o odvolaní odporkyne v 1.rade proti rozsudku 10C 163/2003 - 392 z 18.5.2011
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovanej v 1.rade zaplatiť žalobcovi
prisúdenú istinu 6.941,90 € s úrokmi z omeškania (v poradí prvý výrok) a vo výroku o zamietnutí
vzájomného návrhu žalovanej v 1.rade (v poradí šiesty výrok).

Odmieta odvolanie žalovanej v 1.rade proti rozsudku vo výroku o zastavení konania voči žalovanej v
1.rade čo do zaplatenia sumy 79,73 € spolu s 10 % úrokom z omeškania od 29.4.2005 do zaplatenia
(v poradí druhý výrok).

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.941,90
€ s úrokmi z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 2.103,- € od 1.11.2005 do zaplatenia, vo výške
14,75 % ročne zo sumy 1.643,40 € od 1.5.2007 do zaplatenia, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 730,40
€ od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1.552,10 € od 1.6.2009 do zaplatenia a vo
výške 9 % ročne zo sumy 913,- € od 1.4.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
ďalším výrokom zastavil konanie voči odporkyni v 1.rade o zaplatenie sumy 79,73 € spolu s 10 % úrokmi
z omeškania od 29.4.2005 do zaplatenia. Odporkyňu v 2.rade  zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu
7.053,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne, zo sumy 2.136,86 € od 1.11.2005 do
zaplatenia,  vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.669,86 € od 1.5.2007 do zaplatenia, vo výške 14,25 %
ročne zo sumy 742,16 € od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1.577,09 € od
1.6.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 927,70 € od 1.4.2010 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie voči odporkyni v 2.rade, čo do zaplatenia sumy 81,- € spolu
s prísl. zastavil, ďalším výrokom zamietol návrh voči odporcovi v 3.rade, zamietol aj vzájomný návrh
odporkyne v 1.rade. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaný návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil
tým, že že na LV č. XXXX  v k. ú. U. je vedená nehnuteľnosť, stavba  súp. č. XXXX, na parcele
č. XXXX/XX ako prevádzková budova, ku ktorej je odporkyňa v 1.rade vedená ako spoluvlastníčka
pod B6 v podiele 397/8279 a odporkyňa v 2.rade ako spoluvlastníčka pod B14 v podiele 391/16558
a pod B18 v podiele 208/8279, že odporkyňa v 1.rade  poverila odporcu v 3.rade výkonom správy



nehnuteľností, ktoré vlastní v rozsahu uvedených spoluvlastníckych podielov s tým, že na adresu tejto
spoločnosti (E. spol. s r.o.) majú byť fakturované všetky náklady a výnosy.  Odporkyňa v 2.rade svoj
podiel prenajala odporcovi v 3.rade s tým, že náklady spojené s užívaním za jej podiel majú byť
fakturované tejto spoločnosti. Navrhovateľ zabezpečoval výkon správy a aj dodávku médií do budovy
aj ohľadne podielov odporkýň, preto vyzval listom z 25. 4. 2005 odporcu v 3.rade, aby mu   za
odporkyne uhradil za obdobie do 15.5.2005 dlžnú sumu 101.851,70 Sk, ktorá suma však uhradená
nebola a že odporca v 3.rade poprel existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporkyniam v 1. a
2.rade.  Súd vykonaným dokazovaním zistil, že 15. 1. 1999 bola medzi navrhovateľom ako správcom
a spoluvlastníkmi V. združených služieb v U. - Výškovej budovy ( ďalej len budova BZS),  na dobu
neurčitú zmluva o výkone správy s platnosťou od 1.2.1999 z dôvodu stanovenia režimu údržieb a
zabezpečovania bezporuchového stavu súčasnej úrovne BZS,  zabránenia ďalšieho znižovania tejto
úrovne, stanovenia režimu na zvýšenie úrovne BZS s výhľadom do budúcna, vytvorenia manažmentu,
ktorý sa bude zaoberať zreálnením týchto aktivít, a ktorého povinnosťou bude po zhodnotení špecifík
BZS, zostaviť schopný know- how na doplnenie finančných prostriedkov tým smerom, aby si  BZS
dokázala svoju budúcnosť zabezpečiť sama. Účelom tejto zmluvy podľa článku 2 bola jednak správa
BZS vo všeobecnosti, ale zároveň zmluva zakotvuje spôsob kontroly a určitý druh samosprávy nad
všetkým, čo je prínosom pre BZS ako celok. V rámci výkonu správy bol správca povinný zabezpečovať
údržbu a opravy spoločných priestorov budovy a to na náklady užívateľov, že ďalej bude zabezpečovať
aj rekonštrukciu, resp. väčšie opravy po prerokovaní so všetkými spoluvlastníkmi nehnuteľností s tým,
že práce budú realizované,  ďalej že bude zabezpečovať, spravovať a aktualizovať informačný systém v
celej budove, bude zabezpečovať dodávku studenej vody, TÚV a tepla, osvetlenie spoločných priestorov
budovy, upratovanie vonkajšieho priestranstva a vstupného vestibulu, zabezpečenie záhradníckych
služieb a udržiavanie prístupových komunikačných priestorov, opravu a revíziu výťahov. Spoluvlastníci
nehnuteľností sa zaviazali za uvedené služby zaplatiť navrhovateľovi ako správcovi odplatu v dohodnutej
výške a v termíne. V záverečných ustanoveniach tejto zmluvy je dohodnuté, že zmluvné strany môžu
zmluvu vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote a že pre platnú výpoveď zo strany spoluvlastníkov
sa vyžaduje súhlas 2/3 väčšiny účastníkov zmluvy a pre platnosť zmien a doplnkov sa vyžaduje súhlas
všetkých účastníkov zmluvy.  V zmluve je uvedená aj výška mesačných poplatkov pre každého zo
spoluvlastníkov, ktorých konkretizácia je uvedená, pričom ako 11.spoluvlastník je uvedená odporkyňa
v 1.rade R. M. a výška jej mesačného poplatku za výkon správy predstavuje sumu 1.410,- Sk bez
DPH. Na uvedenej zmluve je podpis tejto odporkyne. Odporkyňa zaslala navrhovateľovi dňa 21. 1.
1999 list označený ako Poverenie správcovstva, v ktorom je uvedené, že poveruje spoločnosť REPSS
spol. s r.o. za správcu svojich nebytových priestorov v BZS  a týmto žiada o fakturáciu všetkých
nákladov, resp. vyplácanie prípadných výnosov tejto spoločnosti. Z Dohody o zabezpečovaní správy a
poskytovaní služieb a médií BZS Michalovce, ktorú uzavrel dňa 18. 2. 1999 navrhovateľ ako správca a
ako spoluvlastník spoločnosť E. s.r.o., je uvedený predmet dohody a to Zabezpečovanie výkonu správy
BZS v zmysle Zmluvy o výkone správy uzavretej so spoluvlastníkmi predmetnej budovy s tým, že za
poskytnuté služby sa spoluvlastník zaväzuje uhrádzať mesačný poplatok s DPH 1.734,- Sk.  V dodatku
č. 1 k uvedenej Dohode je uvedené, že poistenie budovy zabezpečuje správca na základe poistnej
zmluvy so Slovenskou poisťovňou a.s. podľa výšky poistnej sumy, na náklady každého spoluvlastníka
a výška poistného pre spoluvlastníka je spolu je spolu 1.223,- Sk. Z výpisu LV č. XXXX  pre k. ú. U. zistil
súd, že je na ňom zapísaná nehnuteľnosť na parc. č. XXXX/1 so súp. č. XXXX,  prevádzková budova,
parcela na LV č. XXXX a že medzi spoluvlastníkmi je vedená aj odporkyňa v 1.rade. Z kúpnej zmluvy
uzavretej medzi Mestom U. ako predávajúcim a odporkyňou v 1. rade ako kupujúcou zistil, odporkyni
boli predané nehnuteľnosti, a to podiel 718/8279 k prevádzkovej budove. Spoločnosť E. s.r.o. oznámila
navrhovateľovi, že od  4.10.2002 došlo k zmene spoluvlastníckeho podielu odporkyne v 1. rade, nakoľko
z neho  bola odpredaná časť pod B vo výške 208/8279 pre  odporkyňu v 2. rade a že k  18.2.2003 bola
odpredaná zo zostávajúceho  podielu odporkyne v 1. rade aj ďalšia časť po B  vo výške 113/8279, a to pre
C.. U. R., C.. L. B., C.. N. U., C.. X. Z.. Odporkyňa v 1.rade v priebehu konania podala protinávrh, v ktorom
uviedla, že predmetnú zmluvu o výkone správy považuje za neplatnú vrátane všetkých ďalších dodatkov.
Tvrdila, že za výkon správy prestala navrhovateľovi platiť od r. 2004 v čase, keď 90 % z podielových
spoluvlastníkov mali už svoje vlastné kúrenie a rozsah zabezpečovania výkonu správy sa zmenil o
službu, ktorá bola zabezpečovaná navrhovateľom. Poukázala na to, že príjmy z prenájmu spoločných
priestorov, ktorých je tiež spoluvlastníčkou vysoko prevyšujú náklady spojené s výkonom správy a preto
považuje za nesprávne, aby sa tieto náklady podielovým spoluvlastníkom účtovali. Protinávrhom si
uplatnila voči navrhovateľovi zaplatenie sumy 140.000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal
získať navrhovateľ neoprávneným prenájmom spoločných priestorov, ktoré pripadali na jej podiel a to
za dobu od 15.5.2004 až doposiaľ, keďže ona na takýto prenájom nikoho nesplnomocnila. Navrhovateľ



v priebehu konania rozširoval žalobný návrh voči odporkyniam z dôvodu, že aj po podaní žaloby tieto
neuhrádzali pohľadávky navrhovateľa. Súd navrhované zmeny návrhu v zmysle jej rozšírenia pripustil.
Odporca v 3.rade uviedol, že Zmluva o výkone správy bola v r. 1999 uzavretá za tým účelom, aby
spoluvlastníci BZS mali vlastnú správu, ktorou by sa minimalizovali všetky náklady, že za tým účelom
dochádzalo aj k prenájmu spoločných častí nehnuteľnosti pre tretie osoby, z ktorého plynuli určité
príjmy a tieto pokrývali výkon správy, že bolo dohodnuté, že podieloví spoluvlastníci budú platiť nejaké
poplatky, aby sa zabezpečili platy, napr. pre údržbárov, účtovníčku a všetky náklady, ktoré boli spojené
s prenájmom, že v r. 2004 bolo už dostatočné množstvo príjmov potrebných k prevádzke BZS bez toho,
aby  spoluvlastníci ďalej platili dohodnuté poplatky za výkon správy, preto od  tohto obdobia prestali
odporkyne v 1. a 2.rade prostredníctvom neho platiť poplatky za výkon správy ich podielov. Zmluvu o
výkone správy z r.1999 tak považuje za neplatnú, taktiež Dohodu o zabezpečovaní správy a poskytovaní
služieb a médií BZS Michalovce, ktorú uzavrel s navrhovateľom dňa 18. 2. 1999, nakoľko on nikdy nebol
spoluvlastníkom BZS tak ako je v  dohode uvedené. Mal za to, že na vzťah medzi navrhovateľom a
odporcami je potrebné aplikovať Zákon o výkone správy, a že podľa tohto zákona je uvedená zmluva
je neplatná.

Navrhovateľ uviedol, že právnym základom jeho nároku voči odporkyniam je dohoda uzatvorená medzi
podielovými spoluvlastníkmi a navrhovateľom podľa § 2 ods. 3 OZ a to v zmysle § 51 s poukazom na
ust. § 139 ods. 2 OZ z čoho vyplýva, že rozsah práv a povinností, ktoré sú v Zmluve upravené nemožno
stotožniť s úpravou výkonu správy podľa zák. č. 182/1993 Z.z. Poukázal na to, že v čase uzavretia
Zmluvy o výkone správy účinnej od 1.2.1999, platil odseku 2 § 24 zák. č. 182/1993 Z.z., ktorý vylúčil
platnosť odseku 1 § 24 pre tie budovy a nebytové priestory v budovách, na ktorých prevod vlastníctva sa
vzťahuje osobitný predpis - zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Vzhľadom na uvedené, keďže
spoluvlastníkom budovy je aj Slovenská republiky a nebytové priestory sú v správe označených štátnych
orgánov, tento zákon nemožno aplikovať.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na vzťah účastníkov aplikoval ust. § 2 ods. 3, § 34 , §
35 ods. 1, § 51 , § 139 ods. 1, § 853 OZ. Konštatoval, že z výkladu vyššie citovaného § 139 ods. 2
OZ vyplýva, že pojem hospodárenia so spoločnou vecou zahŕňa najmä údržbu, opravu, úpravu veci,
nakladanie s ňou, užívanie veci, teda aj to, za akých podmienok bude vec prenajatá. O hospodárení
so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou, pri ktorej zákon nestanovuje obligatórnu formu,
ani výslovne nedefinuje jej náležitosti, preto musí mať takáto dohoda všeobecné náležitosti podľa
Občianskeho zákonníka. Môže byť uzavretá písomne, ústne alebo konkludentne, a to aj vtedy, ak
ide o nehnuteľnú vec. Užívanie spoločnej veci niektorým zo spoluvlastníkov je síce súčasťou obsahu
jeho vlastníckeho práva, ale realizácia tohto práva vyžaduje rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov a v
prípade, že sa spoluvlastníci pri hospodárení so spoločnou vecou nedohodnú, je rozhodujúca väčšina
spoluvlastníckych podielov. Táto väčšina sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a nie je
pritom rozhodujúce, či ide o bežnú záležitosť alebo nie. Pod pojem hospodárenia so spoločnou vecou
sa podriaďuje aj rozhodnutie o tom, aká investícia, t.j. náklad, akého druhu a v akej výške má byť do
spoločnej veci vykonaná. Súhlas, či nesúhlas môže menšinový spoluvlastník vyjadriť výslovne alebo
konkludentne, pokiaľ s investíciou nesúhlasí. Ak však rozhodne väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa
veľkosti podielov, je menšinový spoluvlastník povinný podľa veľkosti svojho podielu na takto vynaložený
náklad prispievať. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo
rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, nemôže sa úspešne domáhať
na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou a musí sa rozhodnutiu väčšiny podriadiť. V danej
veci bola v konaní preukázaná skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade bola od 21. 2. 1998 spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX  v k. ú. U., nachádzajúcej sa na parcele č. 2871/1, a to stavby-
prevádzková budova so súp. číslom XXXX (ďalej len predmetná budova- Budova združených služieb-
skr. BZS), pričom jej podiel vtedy predstavoval 391/16558 pod B14 z celku. Od 4. 10 2002 sa po odkúpení
od U. U. stala spoluvlastníčkou ďalšieho podielu v predmetnej budove, a to podielu 718/8279 pod B6,
z ktorého dňa 30.12.2002 previedla časť o veľkosti 208/8279 pod B18 na odporkyňu v 2.rade a ďalšiu
časť z neho o veľkosti 113/8279 previedla k 18. 2. 2003 na Ing. U. R., na C.. L. B., C.. N. U., C.. X. Z..
Následne predala odporkyni v 2. rade ďalšiu časť zo svojho podielu- dňa 26.4.2004, a to podiel zapísaný
pod B14 vo veľkosti 391/16558. Od uvedenej doby až doposiaľ je odporkyňa v 1. rade spoluvlastníčkou
predmetnej budovy v podiele pod B6 397/8279 z celku a odporkyňa v 2. rade v podiele 391/16558 pod
B14 a 208/8279 pod B18.
Preukázaná bola aj skutočnosť, že navrhovateľ a všetci spoluvlastníci predmetnej budovy (BZS), medzi
nimi aj odporkyňa v 1. rade,  uzavreli dňa 15. 1. 1999 dohodu, účinnú od 1. 2. 1999, označenú ako Zmluva



o výkone správy, z ktorej vznikli  navrhovateľovi ako  správcovi vo vzťahu k spoluvlastníkom povinnosti
spočívajúce vo vykonávaní správy BZS, konkrétne povinnosť zabezpečovať údržbu a opravy spoločných
priestorov budovy,  bežnú údržbu a opravy, podľa vlastného uváženia a v súlade s právnymi predpismi
na náklady užívateľov, rekonštrukciu, resp. väčšie opravy, rekonštrukčné práce a rekonštrukcie, resp.
väčšie opravy spoločných priestorov, zabezpečovať, spravovať a aktualizovať informačný systém v
celej budove, pokiaľ možno jednotný a pre hospodárenie s energiou správca zabezpečí maximum
možných a nenáročných opatrení vedúcich k optimálnemu využitiu. Dohodnuté v zmluve bolo aj to, že
navrhovateľ ako správca bude zabezpečovať pre BZS aj  služby spojené s užívaním objektu, ako je
dodávka studenej vody, dodávka TÚV a tepla, osvetlenie spoločných priestorov budovy, upratovanie
vonkajšieho priestranstva, upratovanie vstupného vestibulu, udržiavanie prístupových komunikačných
priestorov v zimných mesiacoch a zabezpečenie záhradníckych služieb vo vegetačnom období, opravu a
revíziu výťahov. Spoluvlastníci sa dohodou zaviazali za uvedené služby zaplatiť navrhovateľovi  odplatu
v dohodnutej výške a uhradiť mu náklady vynaložené na zabezpečenie dohodnutých činností, pričom
odmena za výkon správy bola dohodnutá pre navrhovateľa v prílohe č. 1 podľa veľkosti podielov
jednotlivých spoluvlastníkov. Spoluvlastníci sa tiež zaviazali, že pre styk so správcom splnomocnia
svojho zástupcu. V Zmluve  spoluvlastníci výslovne udelili navrhovateľovi Plnomocenstvo vo vzťahu k
tretím osobám, aby na jeho základe konal pri zabezpečovaní výkonu správy, ako ich splnomocnený
zástupca v plnom rozsahu.

Predmetnú Zmluvu o výkone správy súd posúdil podľa jej obsahu, a to ako dohodu, ktorú spoluvlastníci
predmetnej budovy uzavreli s navrhovateľom v rámci svojho hospodárenia so spoločnou budovou v
zmysle vyššie cit.  § 139 Ods. 2 OZ, a ktorou si  v súlade s cit. § 2 ods. 3 OZ a § 51 OZ, upravili vzájomné
práva a povinnosti s navrhovateľom. Odporcovia sa v konaní bránili tým, že predmetnú zmluvu považujú
za absolútne neplatnú, lebo nespĺňa podmienky ustanovené v zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, v znení zmien a doplnkov. Súd túto námietku odporcov hodnotil ako
neopodstatnenú, nakoľko predmetnú zmluvu a vzťahy z nej vzniknuté neposudzoval podľa cit. zákona
(účinný od 1. 9. 1993). Uvedený zákon sa na predmetnú zmluvu nemohol aplikovať vzhľadom na to,
že podielovými spoluvlastníkmi predmetnej budovy boli už pri vzniku zmluvy aj: správca Okresný súd
Michalovce, správca Krajská  prokuratúra v Košiciach, správca Štatistický úrad SR, správca Krajská
prokuratúra v Košiciach a ide preto o budovu, na ktorej prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis-
z. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Zák. č. 182/1993 Z. z. pritom v čase vzniku zmluvy, teda ku
dňu 1. 2. 1999,  upravoval v § 24, že sa nevzťahujú jeho ustanovenia na budovy a nebytové priestory v
budovách, na ktorých prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis (v tomto prípade z. č. 278/1993 Z.
z.). Takáto úprava, vylučujúca aplikáciu zák. č. 182/1993 Z. z. na uvedené budovy, platí doposiaľ, aj po
prijatých novelách (napr. po novele účinnej  od 1. 7. 2007 je uvedené v § 24 v odseku 1, že ustanovenia
zákona, s výnimkou § 6 až § 29, sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového
domu a v odseku 2 je uvedené, že odsek 1 sa nevzťahuje na budovy a nebytové priestory v budovách,
na ktorých prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis). Vychádzajúc z uvedeného skutkového
a právneho stavu, bola preto odporkyňa v 1. rade povinná platiť  navrhovateľovi dohodnuté poplatky
za výkon správy a za dodané média, tak ako to upravili spoluvlastníci (vrátane odporkyne v 1. rade)v
Zmluve o výkone správy z r. 1999. V konaní bolo zistené, že odporkyňa v 1. rade dohodnuté poplatky
ohľadne svojho podielu preukázateľne aj platila od účinnosti predmetnej zmluvy až do 31.12.2003. Od
1. 1. 2004 neplatila poplatky za výkon správy a dlh má aj za niektoré platby za poistenie a vodu, pričom
všetky poplatky v zmysle zmluvy začala navrhovateľovi opäť platiť od 1. 4. 2010 a platí ich doposiaľ.
Neplatenie poplatkov za výkon správy odôvodňovala tým, že Zmluvu o výkone správy z r. 1999 považuje
za neplatnú, lebo nie je zosúladená so zákonom č. 182/1993 Z. z., v znení noviel. Súd už vyššie
odôvodnil, prečo uvedenú zmluvu podľa tohto zákona neposudzoval, kvôli čomu námietku odporkyne v
1. rade  o neplatnosti zmluvy hodnotil ako neopodstatnenú. Dlh odporkyne v 1. rade voči navrhovateľovi
tak za dobu od 1. 4. 2004 do 30. 3. 2010 pozostáva z týchto nezaplatených poplatkov: za r. 2004 poplatky
za poistenie spolu v sume 95,25 EUR, za vodu  za obdobie 1/2004 v sume 18,63 EUR, za vodu 2/2004
v sume 20,11 EUR, za vodu v období 6/2006 v sume 17,25 EUR, poplatky za  výkon správy v r. 2004
spolu v sume 1.038,76 EUR , za r. 2005 v sume 1.095,60 EUR, r. 2006 v sume 1.095,60 EUR, v r. 2007,
2008 a 2009, za každý rok v sume po 1.095,60 EUR a za obdobie 1-3/2010 v sume 273,90 EUR.  Spolu
jej dlh voči navrhovateľovi predstavuje sumu 6.941,90 EUR, k zaplateniu ktorej ju súd v tomto rozsudku
zaviazal spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 2.103,- EUR od 1.11.2005 do
zaplatenia, vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.643,40 EUR od 1.5.2007 do zaplatenia, vo výške 14,25
% ročne zo sumy 730,40 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1.552,10
EUR od 1.6.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 913,- EUR od 1.4.2010 do zaplatenia,



keďže s týmito sumami je v omeškaní (vyššie cit. § 517  OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.). Súd v zmysle
§ 96 O. s. p. konanie voči odporkyni v 1. rade zastavil v časti o zapl. sumy 79,73 EUR s 10 % úrokom
z omeškania od 29.4.2005 do zaplatenia, pretože to navrhol navrhovateľ z dôvodu zaplatenia uvedenej
sumy  ešte pred podaním návrhu.

Odporkyňa v 1. rade si voči navrhovateľovi  uplatnila vzájomným návrhom nárok vo výške  7775 EUR,
z titulu bezdôvodného obohatenia. Tvrdila, že tento nárok jej  vznikol, keď navrhovateľ bez jej súhlasu
prenajímal tretím osobám za roky 2004 až 9/2010 spoločné priestory v  BZS, z ktorých mal príjmy, tie jej
však ako spoluvlastníčke BZS vo vzťahu k jej podielu podľa LV nevyplácal, čím sa obohatil na jej úkor.
Konkrétne žiadala za roky 2004 až 2007 zaplatenie sumy 3.306,75 EUR a za obdobie 2008 do 9/2010
sumu 4.469,51 EUR (za rok 2008 suma 61.003,73 Sk/12 x 4 = 20.334,60 Sk, čiže 674,99 EUR, za rok
2009 suma 2.276,71 EUR, za r. 2010 suma 1.517,81 EUR). Poukázala na to, že na prenájom spoločných
častí  BZS za svoj podiel nikoho nesplnomocnila, preto ide zo strany navrhovateľa o neoprávnený
prenájom.

Súd mal v konaní za preukázané, že odporkyňa v 1. rade uzavrela spolu s ostatnými spoluvlastníkmi
Zmluvu o výkone správy s navrhovateľom, účinnú od 1. 2. 1999, v ktorej sa s navrhovateľom dohodli,
že ten bude pre spoluvlastníkov zabezpečovať výkon správy za odplatu, pričom zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú. Ako je už uvedené vyššie, predmetnú  zmluvu súd hodnotil ako zmluvu, ktorú platne
uzavreli spoluvlastníci (medzi nimi aj odporkyňa v 1. rade) pri hospodárení so spoločnou vecou- Budovou
združených služieb,  ako im to umožňuje § 139 ods. 2 OZ, pričom ju uzavreli s navrhovateľom a ide o
zmluvu podľa  § 51 OZ. V nej spoluvlastníci v článku IX. zároveň navrhovateľa ako správcu splnomocnili,
aby vo vzťahu k tretím osobám konal za nich pri zabezpečovaní výkonu správy, ako ich splnomocnený
zástupca v plnom rozsahu. Súd mal tiež za preukázané z predložených nájomných zmlúv, ich dodatkov
a prípadných výpovedí zmlúv, že navrhovateľ ako správca, v súlade s článkom IX predmetnej zmluvy
o výkone správy, uzatváral od r. 2002 s tretími osobami nájomné zmluvy, ktorými prenajal spoločné
priestory BZS, konkrétne ich prenajal spoločnosti  Orange Slovensko a.s.,  Východoslovenským
energetickým závodom š.p., spoločnosti Kabel plus Východné Slovensko, a.s. spoločnosti  P. Z. a.s.,
spoločnosti Ge N. s.r.o. U., spoločnosti T. V. T., O.. osloboditeľov, U., spoločnosti O. plus, spol. s r.o.
V., F. š.p. V., spoločnosti U. F. s.r.o., U. R., M. XXX,spoločnosti  F. a.s. Z., T. F. s.r.o. X. vodárenskej
spoločnosti a.s. M., spoločnosti Z. F. s.r.o. V.. Z dokladov o príjmoch a výdavkoch správcu bolo zase
preukázané, že v r. XXXX bol príjem z predmetných nájomných zmlúv v sume 780.788,- Sk a náklady,
ktoré správca vynaložil na výkon správy boli v sume 924.969,- Sk, rozdiel predstavoval sumu 144.181,-
Sk, za r. 2005 bol príjem 909.765,- Sk, náklady 891.230,- Sk, rozdiel 18.535,- Sk, za r. 2006 príjem
1.086.284,- Sk, náklady 962.942,- Sk, rozdiel 123.342,- Sk, za r. 2007 príjmy predstavovali 2.612.234,38
Sk, náklady 2.489.837,83 Sk, rozdiel 122.396,55 Sk, za r. 2008 príjmy boli  2.787.389,11 Sk, náklady
2.737.097,53 Sk, rozdiel 50.291,58 Sk, za r.2009 boli príjmy 96.111,91 EUR, náklady 173.502,47 EUR.
Podielu odporkyne v 1.rade (397/8279 k celku), zodpovedajú za roky 2004 až 2010 celkovo príjmy
v sume 10.640,05 EUR,  náklady v sume 10.273,74 EUR a rozdiel predstavuje sumu 366,31 EUR.
Preukázané bolo aj to, že navrhovateľ zisk zodpovedajúci podielu odporkyne v 1. rade z prenájmu
spoločných priestorov BZS použil v súlade s platnou dohodou väčšiny spoluvlastníkov na výkon tejto
správy, čo napokon spoluvlastníci potvrdili aj  na schôdzi podielových spoluvlastníkov dňa  21.10.2010,
kedy schválili Správu kontrolnej komisie k Správe o príjmoch a výdavkoch správcu (navrhovateľa) s tým,
že príjmy z prenájmu a výdavky na správu, prevádzku a zhodnotenie nehnuteľnosti, sú riadne vedené v
účtovníctve správcu a príjmy boli použité na úhradu nákladov spojených s prevádzkou a zhodnotením
nehnuteľnosti spoluvlastníkov. Je zrejmé, že aj predmetné nájmy spoločných častí BZS spadajú pod
hospodárenie so spoločnou vecou, a bolo preukázané, že spoluvlastníci rozhodli väčšinou počítanou
podľa veľkosti ich podielov, ako bude naložené s príjmami z predmetných prenájmov spoločných
priestorov BZS, teda, že ich správca použije  na úhradu nákladov spojených s prevádzkou a zhodnotením
nehnuteľnosti spoluvlastníkov.  Pokiaľ teda odporkyňa v 1. rade nesúhlasila s tým, ako bude naložené
so ziskom z predmetných prenájmov, ako menšinová spoluvlastníčka  sa už nemôže úspešne domáhať
na súde rozhodnutia o inom naložení s týmto ziskom a ako prehlasovaná spoluvlastníčka sa musí
rozhodnutiu väčšiny spoluvlastníkov podriadiť v zmysle § 139 ods. 2 OZ. Keďže bolo preukázané, že
navrhovateľ používal zisk z prenájmu spoločných priestorov BZS, teda aj zisk zodpovedajúci podielu
odporkyne v 1. rade,  za r. 2004 až 2010, tak ako sa na tom dohodli väčšinoví spoluvlastníci, čiže
na úhradu nákladov spojených s prevádzkou a zhodnotením nehnuteľnosti, konal oprávnene v zmysle
platnej dohody väčšiny spoluvlastníkov o výkone správy, teda nie bez právneho dôvodu, ako tvrdí



odporkyňa v 1. rade a  preto sa o predmetný zisk nemohol na úkor odporkyne v 1. rade obohatiť, tak ako
to predpokladajú vyššie cit. § 451 a § 454 OZ. Vzhľadom na uvedené,  súd vzájomný návrh odporkyne
v 1. rade zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa v 1.rade, a to voči výrokom, ktorým je zaviazaná
zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.941,90 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým súd zastavil
konanie voči odporkyni v 1.rade, čo do zaplatenia sumy 79,73 € a ktorým zamietol vzájomný návrh
odporkyne v 1.rade. Odvolanie odôvodnila dôvodmi v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. V prvom
rade chcela poukázať na to, že napadnutý rozsudok je nejasný a nezrozumiteľný, nakoľko vôbec nie je
zrejmé, ako dospel súd k záveru, že zmluva o výkone správy je platná. Práve v tomto smere odôvodnenie
rozsudku úplne absentuje, čím rozsudok robí neúplným a nepreskúmateľným. V zmysle § 37 OZ ods. 1:
„ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Je toho názoru,
že súd sa mal najprv vysporiadať s otázkou o platnosti, resp. absolútnej neplatnosti zmluvy ako otázky
predbežnej. Pre posúdenie absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy o výkone správy považovala za
potrebné poukázať na jej ustanovenie čl. VI, kde je uvedené: Pri rozhodovaní o spoločných veciach má
každý spoluvlastník jeden hlas. Spoluvlastnícky podiel každého účastníka je vedený na liste vlastníctva,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Prvostupňový súd uzavrel právne posúdenie uplatneného
nároku tak, že vychádza z ust. § 139 OZ. Citovala § 139 ods. 2, ktorý znie. „O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov“ a konštatovala, že v tomto
kogentnom ust. OZ, od ktorého sa nemožno odchýliť, je zakotvený základný princíp hospodárenia
so spoločnou vecou. Vyššie uvedený čl. VI zmluvy je tak v rozpore s ust. § 139 ods. 2 OZ čo je v
rozpore s ust. § 37 OZ, čo zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy o výkone správy. Pokiaľ prvostupňový
súd poukazuje na rozhodnutia prijímané na schôdzi spoluvlastníkov, ktorým bola odporkyňa v 1.rade
zaviazaná na úhradu poplatku za výkon správy, ktorý je predmetom tohto konania, tak poukazuje
na to, že takéto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s princípom hospodárenia podľa § 139 ods. 2.
Zo zápisnice podielových spoluvlastníkov zo dňa 21.10.2010 vyplýva, že na týchto schôdzach neboli
prítomní všetci podieloví spoluvlastníci a teda nemohli sa vyjadriť k predloženým návrhom. Naviac
zástupcovi odporkyne v 1.rade p.Ing. Kovaľovi bola odňatá možnosť hlasovať na schôdzi dňa 21.10.2002
a taktiež zástupkyni odporkyne v 2.rade p. Eštokovej zase nebolo umožnené hlasovať dňa 24.2.2010.
Takto prijaté rozhodnutie sú tak absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na R NS ČR sp. zn.
22 Cdo 599/99, z ktorého vyplýva, že „Predpokladom platnosti rozhodnutia o hospodárení so spoločnou
vecou je skutočnosť, že menšinovému spoluvlastníkovi bol ostatnými spoluvlastníkmi zrealizovať určitý
zámer predostretý a mohol sa k jeho obsahu vyjadriť“. V tomto zmysle rozhodol aj NS SR sp. zn.
3 Cdo 1262/2004. Práve tento princíp § 139 ods. 2 OZ bol teda porušený čl. VI zmluvy o výkone
správy, ale aj v ďalších rozhodnutiach spoluvlastníkov na jednotlivých schôdzach, pričom poukazujeme
na to, že ide o podstatnú náležitosť rozhodovania spoluvlastníkov a z toho titulu je teda predmetná
zmluva ako aj prijímané rozhodnutia podielových spoluvlastníkov absolútne neplatné právne úkony.
Mimo tejto skutočnosti uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že dohody spoluvlastníkov môže
byť uzavreté na dobu určitú alebo neurčitú s tým, že v prípade uzavretia dohody na dobu neurčitú, sú
spoluvlastníci zmluvnými prejavmi vôle viazaní, až kým nedôjde k zmene pomerov alebo ak nie je dohoda
nahradená novou dohodou všetkých spoluvlastníkov. Podstatnou zmenou pomerov je pritom existencia
takých objektívnych i subjektívnych okolností, u ktorých by bolo možné dôvodne predpokladať, že pri
ich existencii by došlo k inej dohode spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (R 54/1973). Je
teda samozrejmé, že za zmenu pomerov možno považovať zmenu nielen spoločnej veci, ale aj zmenu
v okruhu spoluvlastníkov. Nakoniec na túto skutočnosť poukazuje aj odôvodnenie nálezu Ústavného
súdu ČR zo dňa 2.2.2006, sp. zn. II ÚS 471/2005 a aj v čl. XI zmluvy bolo uvedené, že v prípade
zmeny spoluvlastníckych vzťahov, zmluvné strany uzavrú novú zmluvu o výkone správy, čo sa však
nestalo. Preto nie je zrejmé, na základe akého titulu je odporkyňa v 1.rade zaviazaná k úhrade, keďže
zmluva minimálne od r. 2002 (kedy došlo k zmene spoluvlastníckych vzťahov) už nebola platná, teda
odporkyňa v 1.rade nebola viazaná svojím zmluvným prejavom z 1.2.1999, kedy bola uzavretá zmluva o
výkone správy. Uviedla tiež, že dňa 1.2.1999 uzavrela zmluvu o výkone správy len k podielu 391/16558,
k ďalšiemu podielu, ktorý nadobudla 4.10.2002 zmluva uzavretá nebola a ani nevstúpila do právneho
postavenia predávajúceho. Ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 19.10.2009 na strane 5, z pôvodných
spoluvlastníkov prestali byť v r. 2002 spoluvlastníkmi GEODÉZIA a.s. Prešov (ich podielu zodpovedalo
320 m2 a U. U.) ich podielu zodpovedalo 780 m2, čo vyplýva z prílohy zmluvy o výkone správy.
Novými spoluvlastníkmi sa stali C.. R. U., C.. L. B., C.. N. U., Ing. X. Z. a U.. K. I., žalovaná v 2.rade.
Z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva mimo absolútnej neplatnosti samotnej zmluvy, že na strane
spoluvlastníkov došlo k podstatnej zmene pomerov zmenou v okruhu spoluvlastníkov s významnou



veľkosťou podielov, teda došlo k zániku platnosti zmluvy. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy je tak
vzájomný návrh odporkyne v 1.rade na zaplatenie 4469,51 €, dôvodný, keďže v zmysle čl. 3 zmluvy na
rekonštrukčné práce žalobcu sa vyžadoval súhlas všetkých spoluvlastníkov, čo sa však nestalo. Navrhla
zmeniť rozsudok prvostupňového súdu a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k zaplateniu 4469,51 € a
k náhrade trov súdneho konania pred prvostupňovým súdom ako aj k náhrade trov odvolacieho konania
(spolu) súdny poplatok za podaný odpor, odvolanie vzájomný návrh 1100,- € a trov právneho zastúpenia)
alternatívne zrušiť rozsudok prvostupňového súdu z dôvodov uvádzaných vyššie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa správne posúdil jej nárok tak
čo do základu ako aj výšky. Zdôraznila, že vzťah založený medzi spoluvlastníkmi Zmluvou z r. 1999
podľa § 51 OZ stále existuje a je platný, že aj odporkyňa akceptovala tento právny stav od uzatvorenia
zmluvy do 31.12.2003 a následne od 1.4.2011 až po súčasnosť, že aj odporkyňa v 2.rade uznala nárok
a žalovanú istinu zaplatila dňa 12.8.2011. Poukázala na to, že pokiaľ odporkyňa v 1.rade nesúhlasila s
postupom navrhovateľa, mala právo sa domáhať ochrany na súde (§ 139 ods. 2 OZ), čo však nevyužila.
Zo skutočností, že odvolateľka akceptovala nárok navrhovateľa za výkon správy v období do 31.12.2003
a pätovne od 1.4.2011 treba podľa nej vyvodiť, že jej konanie je účelové, špekulatívne, najmä ak sa
zváži, že manžel odporkyne Ing. Kovaľ je spoločníkom navrhovateľky a dokonca od jej založenia až do
15.12.2004 bol aj jej konateľom. Navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

Rozsudok vo výrokoch, ktorým bola uložená povinnosť odporkyni v 2. rade plniť navrhovateľovi (v poradí
3. výrok), ktorým bolo konanie voči odporkyni v 2. rade čiastočne zastavené (v poradí 4. výrok) a
ktorým bol zamietnutý návrh voči odporcovi v 3. rade, nebol odvolaním napadnutý, v týchto výrokoch
tak rozsudok nadobudol právoplatnosť, preto v odvolacom konaní nebol predmetom preskúmavania (§
206 O.s.p.).

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani
o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie odporkyne v 1.rade v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,
3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Žalovaná podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a
f/ O.s.p. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný a že rozsudok vo vyhovujúcom
výroku (v poradí č.1) a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu odporkyne v 2.rade (v poradí č. 3)
je vecne správny.

Odvolací dôvod zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je odôvodnený nepreskúmateľnosťou rozsudku.
Tento odvolací dôvod podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný, lebo z odôvodnenia rozsudku sú
dostatočne zrejmé skutkové aj právne závery - keďže je náležite vysvetlené, z akých dôkazov súd



vychádzal a ako ich hodnotil a tiež je podaný zrozumiteľný a jasný výklad, pod ktoré právne normy
podriadil súd zistený skutkový stav a aké práva a povinnosti účastníkov z nej vyplynuli. Rozsudok
spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva taký výklad
aplikovaných právnych predpisov, ktorý by popieral ich podstatu či význam.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t.zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolací súd zastáva názor, že súd prvého
stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,  resp. vyšli v konaní
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p.,
preto tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný.

Odporkyňa v 1.rade v odvolaní napokon ani nekonkretizuje v čom sú skutkové zistenia nesprávne.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nie je daný, lebo súd prvého stupňa vychádzal zo
správneho právneho predpisu a správne ho aplikoval na zistený skutkový stav. Súd prvého stupňa teda
správne posúdil vzťah medzi účastníkmi podľa § 139 OZ a správne a dostatočne sa vyporiadal aj s
obranou odporkyne, ktorá tvrdila, že na vzťah je potrebné aplikovať zák. č. 182/1993 Z.z. Z obsahu
odvolania je zrejme, že  odporkyňa už nevytýka súdu, že právny vzťah účastníkov bolo potrebné
posudzovať podľa zák. č. 182/1993 Z.z., ale poukazuje na absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá vzťah
účastníkov založeila, a to práve preto, že princíp podľa § 139 ods. 2 OZ bol porušený článkom VI. zmluvy.
K tomuto dôvodu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ide o nové tvrdenie odvolateľky, o nové
skutočnosti, na ktoré v odvolacom konaní už nie je možné prihliadať. Okrem toho z ničoho nevyplýva,
že by práva odvolateľky ako menšinovej spoluvlastníčky boli porušené.

K odvolacím námietkam odvolateľky v rámci vytýkaného nesprávneho právneho posúdenia veci sa
žiada dodať, že samotná skutočnosť, že od uzavretia zmluvy došlo k zmene pomerov ohľadne
spoluvlastníckych podielov, nezakladá neplatnosť (absolútnu) zmluvy.

Vzhľadom na správny záver súdu prvého stupňa o platnosti zmluvy o výkone správy (je zrejme, že súd
ju posudzoval ako predbežnú otázku), nie je dôvodné ani odvolanie odporkyne v 1.rade proti výroku o
zamietnutí jej vzájomného návrhu, lebo dôvodnosť svojho nároku vyvodzuje odvolateľka z neplatnosti
zmluvy.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/163/2003", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}