Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/174/2017 z 10. 10. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. októbra 2017, sp. zn. 8Cob/174/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3217200056.1
Krajský súd Trenčín | 8Cob/174/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3217200056.1 | 2017-10-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 324 CSP, § 325 CSP, § 329 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e108153-52d2-47af-8802-7d4a912758df
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3217200056.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/174/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217200056
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3217200056.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: STANOX s.r.o., so sídlom Hlavná 591/114, 911 05 Trenčín,
IČO: 47 246 430, právne zastúpeného G.. G. E., advokátom so sídlom L. 6, XXX XX R., proti žalovanému:
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919
001, o ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa
16. júna 2017, č. k. 2Cb/3/2017-260, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia proti
žalobcovi   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia zakazujúceho žalovanému akékoľvek užívanie stavebných objektov, a to
spevnených priekop, vývarísk, kaskádových sklzov a opevneného svahu v km 5,400 až 6,000, ktorý sa
nachádza pri stavebnom objekte SO XXX  Rýchlostná cesta R2, umiestnenom popri samotnej stavbe
Rýchlostnej cesty R2 A. - D.,
a to od začiatku úseku v km X,X kde trasa premosťuje preložku cesty I/9 a železničnú trať
č. XXXA až po km 6,000, kde križuje G. kanál až po potok B. v km 6,318 a na stavebnom objekte SO
XXX L. R. - západ umiestenom popri telese cesty v km 1,500 Rýchlostnej cesty R2 A. - D., ktoré sa
nachádzajú v katastrálnych územiach R. nad R., N., T. O., G. V., H. V., N. a R.. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetný návrh žalobca podal v spore, v ktorom sa
domáha, aby žalovanému bola súdnym rozhodnutím uložená povinnosť zdržať sa akýkoľvek zásahov
do vlastníckeho práva žalobcu, vrátane užívania, nakladania a zaťažovania akýmikoľvek právami
a povinnosťami k spevneným priekopám, vývariskám, kaskádovým sklzom a novému opevneniu svahu
v km 5,400 až 6,000, ktoré sa nachádzajú pri stavebnom objekte SO XXX Rýchlostná cesta R2,
umiestnené popri samotnej stavbe Rýchlostnej cesty R2 A. - D. a to od začiatku úseku v km 1,2 kde
trasa premosťuje preložku cesty I/9
a železničnú trať č. XXXA až po km 6,000, kde križuje G. kanál až po potok B.
v km 6,318 a na stavebnom objekte SO XXX L. R. - západ umiestený popri telese cesty v km 1,500
Rýchlostnej cesty R2 A. - D., ktoré sa nachádzajú
v katastrálnych územiach R. nad R., N., T. O., G. V., H. V., N. a R.. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný dňa 30.12.2013 uzatvoril so spoločnosťou B. stavby, a.s.,
B.: XX XXX XXX (ďalej len "ISK") zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela rýchlostná
cesta R2 A. - D. (ďalej len "rýchlostná cesta R2"). Žalobca uzatvoril so spoločnosťou ISK Zmluvu o dielo



ZOD 26/2015-RP dňa 18.10.2015 a Dodatky č. 1, 2 a 3 (ďalej len "zmluva o dielo zo dňa 18.10.2015"),
na základe ktorej realizoval dielo na stavbe rýchlostná cesta R2. Predmetom zmluvy o dielo zo dňa
18.10.2015 bolo zhotovenie diela - dodávka a ukládka stavby - prefabrikovaných prvkov, zhotovenie
spevnených priekop na stavebnom objekte SO XXX  a SO XXX, zhotovenie novej ochrany svahu na
stavebnom objekte SO XXX, zhotovenie kaskádových sklzov, dodanie
a osadenie vývarísk, ako aj úprava svahov na stavebnom objekte SO XXX. Zmluvné strany sa dohodli, že
vlastnícke právo k veci k príslušnej časti diela prechádza na ISK zaplatením príslušnej mesačnej faktúry.
Spoločnosť ISK do dnešného dňa žalobcovi nezaplatila za časť diela, teda za stavebné objekty, ktoré
sú objektom ochrany v zmysle podaného návrhu, preto je naďalej vlastníkom predmetných stavebných
objektov. Žalobca tvrdil, že dielo dokončil riadne a včas v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015, a
opakovane vyzýval spoločnosť ISK, aby dielo prevzal, avšak tá tak neurobila ani v dodatočne poskytnutej
lehote. Pretože spoločnosť ISK neplnila svoje povinnosti zo zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015 a
dostala sa do omeškania, žalobca od tejto zmluvy dňa 30.09.2016 odstúpil. Žalobca uviedol, že o tejto
skutočnosti informoval aj žalovaného ako investora, avšak ten na jeho upozornenie nereagoval a podal
návrh na začatie kolaudačného konania a o vydanie povolenia na predčasné užívanie majetku žalobcu.
Dňa 07.09.2016 bolo vydané rozhodnutie
č. XXXXX/XXXX/CXXX-SCDPK/XXXXX, ktorým Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky povolilo predčasné užívanie okrem iného aj stavebných objektov žalobcu. Žalobca
podal rozklad proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o predčasnom užívaní ministerstva, pričom špeciálny
stavebný úrad rozhodol o vylúčení odkladného účinku podaného rozkladu. Uviedol, že začiatkom mája
zistil, že žalovaný dokonca zasiahol do jeho stavebných objektov, o čom vyhotovil fotodokumentáciu.
Z porovnania fotografií
k 30.08.2016 a k 04.05.2017 vyplýva, že spodná časť jeho diela žalobcu bola rozobratá, celý svah bol
posunutý smerom k cestnej komunikácii a následne žľab spolu s vývariskom boli nanovo vybudované.
Žalobca tvrdil, že žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva k jeho stavebným objektom tak, že ich
užíva okrem iného aj tým, že podniká na rýchlostnej ceste, čo vyplýva z videonahrávky, ktorá preukazuje,
že po rýchlostnej ceste jazdia motorové vozidlá, teda cesta bola daná do užívania verejnosti. Je logické,
že ak žalovaný podniká s jeho stavebnými objektmi, tak ich aj užíva. Uviedol, že je tu reálna hrozba, že
pri údržbe rýchlostnej cesty bude žalovaný užívať aj jeho objekty, naviac z predloženej fotodokumentácie
jasne vyplýva, že žalovaný nielen, že užíva jeho objekty, ale do nich aj fyzicky zasahuje. Žalobca
uviedol, že je splnený princíp efektívnosti, pretože ak súd zakáže žalovanému užívať predmetné
stavebné objekty, bude objektívne dosiahnutá ochrana jeho vlastníckeho práva, pričom navrhovaný
rozsah neodkladného opatrenia sa týka len jeho stavebných objektov, nie celej rýchlostnej cesty. Tvrdil,
že za vzniknutú situáciu je zodpovedný žalovaný, pretože on žalovaného vopred upozorňoval na to, že
na ISK neprešlo vlastnícke právo k objektom žalobcu a ISK si ich od žalobcu neprevzala. Žalovaný tým,
že užíva jeho objekty, neoprávnene zasahuje do ústavou chráneného vlastníckeho práva
a bezprostredne tým hrozí aj reálna škoda na jeho objektoch, lebo ak žalovaný reálne vykonáva fyzické
zásahy do stavebných objektov, hrozí zhoršenie právnej pozície jeho, žalobcu, do takej miery, že sa
mu viac v budúcnosti neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu - v konaní o ochranu vlastníckeho
práva voči žalovanému, v konaní o zaplatenie škôd a bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, a
v konaní o zaplatení pohľadávok voči ISK. Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 a § 329 ods. 1, 2 CSP a
po zhodnotení tvrdení žalobcu vyplývajúcich z návrhu a z predložených listín dospel k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Predovšetkým konštatoval, že
žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným.  Poukázal na to, že, žalobcom
označený subjekt na strane žalovaného mal v rámci stavby ako celku postavenie investora, s ktorým iné
subjekty uzavreli zmluvu na vykonanie konkrétneho diela, prípadne jeho časti. Zo žalobcom tvrdených
skutočností je zrejmé, že žalobca mal vo vzťahu
k investorovi (žalovanému) postavenie subdodávateľa, pričom však žalobca bol v zmluvnom vzťahu s
iným subjektom ako žalovaným, a to so spoločnosťou ISK na základe uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa
18.10.2015 v znení jej dodatkov. Zdôraznil, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením v rámci
poskytovanej procesnej ochrany upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov, a že regulácia
faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Konštatoval, že v danom prípade nebola splnená jedna
zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to minimálne osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi stranami. Ďalej uviedol, že predmetom zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015 v
znení jej dodatkov bola povinnosť žalobcu vykonať dielo a povinnosť spoločnosti ISK zaplatiť cenu za
jeho vykonanie. Je nepochybné, že právnym dôvodom uzavretia zmluvy zo strany žalobcu bolo získanie
peňažného plnenia spočívajúceho v cene za vyhotovenie diela, a nie nadobudnutie  a ponechanie si



vlastníckeho práva k dielu. Pokiaľ teda nedošlo k riadnemu uhradeniu ceny diela spoločnosťou ISK, s
ktorou bol žalobca v zmluvnom vzťahu, pri tvrdenom zhotovení diela načas a riadne, teda bez vád, je
potrebné domáhať sa právnej ochrany voči spoločnosti, s ktorou bol žalobca v právnom vzťahu. Poukázal
tiež na to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať na zreteli tiež princíp proporcionality,
teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. V tejto súvislosti
prihliadol aj na tú skutočnosť, že stavebné objekty, ktorých ochrany vlastníckeho práva sa žalobca
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, tvoria funkčný celok so samotným cestným
telesom líniovej stavby rýchlostnej cesty R2. Argument žalobcu, v zmysle ktorého navrhovaný rozsah
neodkladného opatrenia sa týka len jeho stavebných objektov, vyhodnotil ako neopodstatnený. Uviedol,
že nepochybne k riadnemu užívaniu rýchlostnej cesty je nevyhnutné aj užívanie stavebných objektov
zhotovených žalobcom. Zdôraznil, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia v tomto štádiu
sporu bez vykonania riadneho dokazovania, by mohlo k dôjsť k znefunkčneniu celej líniovej stavby
rýchlostnej cesty R2, k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na danom úseku, a tým k
značným škodám a nenávratnému zásahu do práv osôb, s ktorými žalobca nie je
v žiadnom právnom vzťahu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol tak, že
žalovanému náhradu týchto trov nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovie v celom rozsahu. Nesúhlasil s dôvodmi, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predovšetkým sa nestotožnil s jeho
záverom, že medzi ním, žalobcom  a žalovaným nie je právny vzťah. Zdôraznil, že právny vzťah okrem
iného môže vzniknúť aj na základe právnej skutočnosti, ktorá je právnou normou predpokladaná a v
danom prípade je takouto právnou skutočnosťou neoprávnené užívanie a zásah zo strany žalovaného
do jeho vlastníckeho práva k stavebným objektom. Právnou normou, ktorá túto skutočnosť predpokladá,
je § 126 ods. 1 Obč. zák. Je teda nepochybné, že medzi ním a žalovaným vznikol právny vzťah, a
to okamihom, kedy žalovaný neoprávnene začal zasahovať do jeho vlastníckeho práva. Záver súdu o
neosvedčení existencie právneho vzťahu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je
preto nesprávny. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal
s dohodami o výhrade vlastníckeho práva k zhotovovanému dielu, keď výhrada vlastníckeho práva
bola dohodnutá nielen medzi ním, žalobcom a ISK, ale aj medzi ISK a žalovaným. Vlastnícke právo
teda mohlo na ISK a následne na žalovaného prejsť až po riadnom zaplatení za dielo, resp. jeho
časť, čo sa však v danom prípade nestalo. Konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že on, žalobca
sa môže právnej ochrany domáhať proti ISK žalobou na plnenie, je podľa jeho názoru vo vzťahu k
právu na ochranu vlastníckeho práva irelevantné, pretože žaloba na plnenie nesúvisí so žalobou na
ochranu vlastníckeho práva a ani s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Záver súdu prvej
inštancie, že nebola splnená podmienka poskytnutia efektívnej ochrany práva, pretože žalobca môže
podať žalobu na plnenie voči ISK, je preto nesprávny. Podaním žaloby na plnenie voči ISK by totiž
nebola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva k predmetným stavebným objektom. Pokiaľ súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ani v prípade nariadenia neodkladného opatrenia
by mu nebola poskytnutá efektívna ochrana práva, nie je zrejmé, aké právo má súd na mysli, či právo na
zaplatenie alebo právo pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Zdôraznil, že nariadenie
neodkladného opatrenia v danom prípade má poskytnúť efektívnu ochranu k vlastníckemu právu a
skutočnosť, že on má voči ISK pohľadávku na plnenie, ktorú si uplatňuje v inom konaní voči ISK, nemá nič
spoločné s ochranou vlastníckeho práva a s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil,
že žalobou na plnenie voči ISK sa ochrany svojho vlastníckeho práva, do ktorého mu neoprávnene
žalovaný zasahuje, nijako nedomôže. Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu ani v tom smere,
že stavebné objekty tvoria funkčný celok so samostatným cestným telesom líniovej stavby rýchlostnej
cesty R2. Uviedol, že jeho stavebné objekty sú samostatnými vecami, pričom poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože plnia funkciu nielen pre rýchlostnú cestu, ale aj pre
iné objekty (svahy a pod.). Neobstojí ani konštatovanie prvoinštančného súdu, že nakoľko ide o tzv.
funkčný celok, nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k znefunkčneniu celej líniovej stavby
rýchlostnej cesty R2, k ohrozeniu a bezpečnosti cestnej premávky, k značným škodám a k nenávratnému
zásahu do práv osôb, s ktorými žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca uviedol, že zo strany
prvoinštančného súdu ide len o všeobecné právne formulácie, lebo súd bližšie neodôvodnil, ako dospel
k takýmto záverom, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné. Nie je zrejmé,
ako súd dospel k záveru o ohrození bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a k vzniku značných



škôd, lebo v tomto smere tiež súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Ak by bolo vydané neodkladné
opatrenie a žalovaný by napriek tomu prevádzkoval v danej časti rýchlostnú cestu, tak by k ohrozeniu
došlo na základe rozhodnutia žalovaného prevádzkovať daný úsek, a nie na základe neodkladného
opatrenia. Chýba teda kauzálny nexus medzi neodkladným opatrením a ohrozením bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Pokiaľ ide o vznik značných škôd, sám žalovaný bol ešte pred dokončením
diela a následne po jeho dokončení písomne upozornený na skutočnosť, že stavebné objekty sú stále
v jeho vlastníctve. Žalovaný však neurobil žiaden úkon, aby sa tento stav zmenil, naopak prevzal jeho
stavebné objekty od nevlastníka ISK. Preto nie nariadenie neodkladného opatrenia by spôsobilo škody,
ale toto samotné konanie žalovaného ho už prevzatím diela s právnymi vadami vystavilo riziku vzniku
škôd. Žalovaný teda jednoznačne porušil všeobecnú zákonnú povinnosť predchádzať škodám v zmysle
§ 415 a nasl. Obč. zák., v dôsledku čoho mu nemôže svedčiť ochrana v zmysle princípu proporcionality.
Konštatovanie prvoinštančného súdu o nenávratnom zásahu do práv osôb, s ktorými on, žalobca nie
je v žiadnom právnom vzťahu, je nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie neuviedol, konkrétne
do ktorých práv by malo byť zasiahnuté a ani o aké konkrétne osoby by malo ísť.  V dôsledku vyššie
uvedených skutočností je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Žalobca zdôraznil,
že nepochybne osvedčil odôvodnenosť nariadenia neodkladného opatrenia

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako
vecne správne. Uviedol, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôvodov
odvolania žalobcu voči uzneseniu prvoinštančného súdu, ktorým bol návrh zamietnutý, je názoru,
že žalobca ani v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti v porovnaní so žalobou na ochranu
proti neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva a opätovne uvádza obdobné argumenty ako
v predchádzajúcich vyjadreniach v prípade predmetnej žaloby i žaloby týkajúcej sa neodkladného
opatrenia vedenej na Okresnom súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3Cb/68/2016. Poukázal na to,
že v konaní 3Cb/68/2016 bol návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia opakovane zamietnutý
rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, ktoré bolo Krajským súdom v Trenčíne ako
odvolacím súdom potvrdené. Žalovaný uviedol, že trvá na všetkých predchádzajúcich vyjadreniach,
ktoré v tomto konaní predložil.

4. Odvolací súd, viazaný stavom veci v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2
CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmal
odvolaním napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, s tým, že v zmysle § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal
s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu a po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia a obsahu podstatných odvolacích tvrdení žalobcu odvolací súd konštatuje, že
tieto tvrdenia ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného
opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov.

5. Z ust.  § 324 ods. 1 CSP, vyplýva, že pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6.  Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, keď súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených
prípadov. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti
alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným



neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, a či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

10. Preskúmaním napadnutého uznesenia a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že
prvoinštančný súd dospel k správnemu právnemu záveru o neosvedčení existencie právneho vzťahu
medzi žalobcom, ktorý dielo predstavujúce predmet navrhovaného neodkladného opatrenia vykonal na
základe zmluvného vzťahu uzatvoreného so spoločnosťou B. stavby, a.s., IČO: XX XXX XXX (ďalej len
ISK) a žalovaným, s ktorým žalobca nebol v obchodnozáväzkovom vzťahu a ktorý mal v rámci stavby
rýchlostnej cesty R2 A. - D. postavenie investora.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že právny vzťah medzi ním a žalovaným existuje s poukazom na
ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. a to na základe právnej skutočnosti, ktorou je neoprávnené užívanie a zásah
zo strany žalovaného do jeho vlastníckeho práva k stavebným objektom, odvolací súd zdôrazňuje, že
existencia právneho vzťahu potrebná pre neodkladnú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným
nemôže byť založená len na záväzkovom vzťahu žalobcu ako zhotoviteľa diela a spoločnosti ISK ako
objednávateľa diela zo zmluvy o dielo č. ZOD 26/2015-RP zo dňa 18.10.2015 v znení dodatkov k nej,
lebo okolnosti vzniku tohto záväzkového vzťahu a plnenie, resp. porušenie práv a povinností z neho
vyplývajúcich neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, rovnako ako ani podrobnosti
týkajúce sa záväzkových vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou B. stavby, a.s.

12. Za situácie, keď sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia proti žalovanému, s ktorým
nebol v záväzkovom vzťahu, a ktorý mal vo vzťahu k ISK postavenie objednávateľa a investora diela a
od tejto spoločnosti dielo vyhotovené žalobcom prevzal, pričom príslušným ministerstvom bolo povolené
jeho užívanie, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že žalobca neosvedčil takú
existenciu právneho vzťahu vyplývajúceho z ochrany jeho vlastníckeho práva, ktorá by vyžadovala
bezodkladnú úpravu pomerov.

13. Súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia tiež opodstatnene zohľadňoval princíp proporcionality, teda skúmal, či právne účinky
neodkladného opatrenia nezasiahnu do práv povinnej osoby, prípadne tretích osôb neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Dospel pritom k správnemu právnemu záveru, že stavebné objekty,
ktorých ochrany vlastníckeho práva sa žalobca domáha, tvoria funkčný celok so samotným cestným
telesom líniovej stavby rýchlostnej cesty R2, že k riadnemu užívaniu rýchlostnej cesty je nevyhnutné aj
užívanie predmetných stavebných objektov, a že v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia,
bez vykonania riadneho dokazovania, by mohlo dôjsť k znefunkčneniu celej líniovej stavby rýchlostnej
cesty R2, k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na danom úseku a tým aj k značným
škodám a nenávratnému zásahu do práv osôb, s ktorými žalobca nie je v žiadanom právnom vzťahu.

14. Odvolací súd nevzhliadol v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie žiadne prvky žalobcom
namietanej arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Z povahy veci je zrejmé, že bez užívania spevnených
priekop, vývarísk, kaskádových sklzov a opevnení svahu by nebolo možné užívať samotnú rýchlostnú
cestu, a to bez ohľadu na to, či tieto sú veci samostatné, zložené alebo sú súčasťou inej veci, čo
v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia ani nie je možné bez vykonania dokazovania
jednoznačne ustáliť, avšak nepochybne by uložením zákazu ich užívania došlo k znefunkčneniu
cesty, k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a napokon aj k zásahu do práv tretích
osôb. Žalobcom navrhovaný rozsah úpravy pomerov a to nariadenie zákazu akýmkoľvek spôsobom
užívať predmetné stavebné objekty, ktoré svojou povahou zabezpečujú funkčnosť samotnej cesty a
teda, ako správne uviedol prvoinštančný súd, spolu s cestným telesom líniovej stavby tvoria funkčný
celok, by totiž znamenal nielen úplné obmedzenie žalovaného v jeho užívacích právach, ale aj
obmedzenie tretích osôb ako účastníkov cestnej premávky, ktorí rýchlostnú cestu R2 využívajú. V tejto
súvislosti je tiež potrebné zvážiť vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, lebo nie je
zrejmé, akým spôsobom by sa realizovalo uloženie zákazu užívania stavebných objektov označených
žalobcom tvoriacich funkčný celok s cestným telesom bez toho, aby sa neobmedzilo aj bezpečné
užívanie samotnej cesty. Je nevyhnutné zohľadniť aj verejný záujem, pretože uložením zákazu užívať
veci označené žalobcom by žalovaný nemohol realizovať ani ich opravu alebo úpravu potrebnú pre
zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k vzniku škôd
a nenávratnému zásahu do práv osôb, s ktorými žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu. Nie je



preto opodstatnené tvrdenie žalobcu, že z technického hľadiska by nariadením neodkladného opatrenia
nedošlo k znefunkčneniu celej líniovej stavby rýchlostnej cesty R2.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nemôže odvolávať na princíp proporcionality, keď prevzal
dielo - stavebné objekty od spoločnosti ISK, ktorá k dielu vlastníckeho právo nenadobudla, a teda
nemohla ho previesť na žalovaného, o čom žalovaný na základe jeho upozornenia vedel, a takýmto
prevzatím diela od nevlastníka porušil všeobecnú zákonnú povinnosť predchádzať škodám v zmysle
§ 415 a nasl. Obč. zák., odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu ako neopodstatnenú vo vzťahu k
navrhovanému  neodkladnému opatreniu. Samotná skutočnosť, že žalobca nemá doposiaľ zaplatené za
vykonané dielo - stavebné objekty od svojho zmluvného partnera, ktorým nebol žalovaný, ale spoločnosť
B. stavby, a.s. L., nezakladá dôvod pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože
žalobca neosvedčil také správanie žalovaného vo vzťahu k predmetným stavebným objektom, ktoré by
si vyžadovalo bezodkladnú úprav pomerov.

16. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca
neosvedčil neodkladnú potrebu úpravy pomerov so žalovaným, keď neosvedčil ani existenciu právneho
vzťahu medzi nimi, ani naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov, čím nesplnil základné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu. Odvolací súd preto napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný,
odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu
žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe            dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).