{"guid": "24bcf230-70cd-4f15-a075-8815c7907e91:8ae741c9-b644-458c-a64e-51a5b45a60fd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7216202959.1", "spisova_znacka": "3Co/87/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/87/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2019, sp. zn. 3Co/87/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7216202959.1", "identifikacne_cislo": "7216202959", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ae741c9-b644-458c-a64e-51a5b45a60fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7216202959.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7216202959.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7216202959.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/87/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216202959
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216202959.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom
v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q., M.
XXXX/X, zastúp. JUDr. Tomášom Hermanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach,
Bočná 10, o zaplatenie 2.806,37 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie č.k. 10Csp/81/2017-76 zo 12.09.2017

r o z h o d o l :

I. M e n í   rozsudok vo výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti tak, že povoľuje žalovanému istinu
2.806,37 eur, úrok 162,41 eur, úrok z omeškania 3,88 eur, úrok z úveru 17,9% ročne zo sumy 2.806,37
eur od 19.08.2013 až do zaplatenia, 8% úrok z omeškania z istiny 2.806,37 eur a nezaplatených úrokov
162,41 eur od 19.08.2013 až do zaplatenia zaplatiť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 76,- eur vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach až do úplného zaplatenia a to pod stratou výhody splátok
nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

II. P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o trovách konania.

III. N e p r i z n á v a   stranám sporu  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie) rozsudkom označeným v záhlaví v tomto
znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.806,37 eur, úrok 162,41 eur a úrok z omeškania 3,88 eur, ako
aj úrok z úveru 17,9% ročne zo sumy 2.806,37 eur od 19.8.2013 až do zaplatenia a 8% úrok z omeškania
z istiny 2.806,37 eur a nezaplatených úrokov 162,41 eur od 19.8.2013 až do zaplatenia, všetko to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny
2.806,37 eur, 162,41 eur ako nároku z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti,
úroku z omeškania 3,88 eur ako nároku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru,
úroku z úveru vo výške 17,9% ročne z nezaplatenej istiny 2.806,37 eur od 19.08.2013 až do zaplatenia
a úroku z omeškania 8% ročne z nezaplatenej istiny 2.806,37 eur a z nezaplatených úrokov 162,41 eur
od 19.8.2013 až do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 31.10.2012
úverovú zmluvu č. 12626. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,-
eur pri úrokovej sadzbe 17,9% a žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v mesačných splátkach po



76,24 eur po dobu 60 mesiacov, počnúc dňom 26.11.2012 do 25.10.2017 pri RPMN 21,2%. Žalovaný
však podmienky zmluvy nedodržal a úver riadne nesplácal. V dôsledku toho žalobca vyzval žalovaného
dňa 26.7.2013 na predčasné splatenie poskytnutého úveru a k 18.8.2013 vyčíslil nedoplatok celkom
3.053,63 eur, ktorý pozostáva z poskytnutého úveru 2.806,37 eur a príslušenstva. Žalovaný túto čiastku
doposiaľ neuhradil.

3. Žalovaný na pojednávaní  dňa 12.09.2017  uznal nárok žalobcu čo do základu a výšky. Žalovaný
vzhľadom k nepriaznivej finančnej situácii dôvodil, že nemal dostatok finančných prostriedkov na
splácanie splátok úveru. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach úver jednorázovo
zaplatiť, nakoľko jeho mesačný príjem je maximálne do výšky 150,00 eur a jeho manželka je invalidná.

4. Súd prvej inštancie  zmluvu o úvere právne posúdil podľa § 1, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, tento posúdil podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Mal za preukázané, že
medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva a nakoľko žalovaný nedodržal podmienky
zmluvy, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie nedoplatku poskytnutého úveru vo výške
2.806,37 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver neuhradil, vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie
úrokov z úveru, ktoré boli v úverovej zmluve dohodnuté vo výške 17,9% ročne od 19.08.2013 až do
zaplatenia a do dátumu predčasnej splatnosti úveru 18.08.2013 vyčíslil žalobca nedoplatok na úrokoch
v sume 162,41 eur. Zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške 8%
ročne od 19.08.2013 z nezaplatenej istiny 2.806,37 eur a z nezaplatených úrokov 162,41 eur.

5. O náhrade trov konania  súd prvej inštancie rozhodol  podľa § 255, § 262 ods. 1, 2 CSP a nakoľko
žalobca mal v konaní plný úspech, zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi náhradu
trov konania neprizná a umožní žalovanému splácať judikovaný nárok v splátkach vo výške 50,00 eur
mesačne.

7. V odvolaní žalovaný uviedol,  že rozhodnutím Centra právnej pomoci bol žalovanému priznaný nárok
na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
43C/70/2016 a na základe námietky miestnej nepríslušnosti bolo konanie postúpené na Okresný súd
Košice - okolie sp.zn.  10Csp/81/2017. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej
inštancie de facto uznal nárok žalobcu a od prvého procesného úkonu, ktorým bol odpor proti platobnému
rozkazu, žalovaný deklaroval skutočnosť, že vzhľadom na svoj príjem a príjem jeho manželky, ktorá
je invalidná dôchodkyňa a je výživou odkázaná na žalovaného, nie je žalovaný schopný zaplatiť dlh
jednorázovo. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.09.2017 žiadal súd prvej inštancie o povolenie splácať
žalobcom uplatnený nárok v splátkach vo výške 50,00 až 80,00 eur, s tým že ak sa jeho finančná situácia
zmení, bude schopný nárok žalobcu splácať aj vo vyšších splátkach. Uviedol, že príjem žalovaného
v čase podania odvolania dosahuje sumu 150,00 až 200,00 eur mesačne, nakoľko pracuje brigádne.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil pri rozhodovaní majetkové
pomery žalovaného a bez uvedenia relevantného  dôvodu nepovolil nárok žalobcu uhrádzať v splátkach
a navyše zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcu. Podľa názoru žalovaného, je súd
povinný skúmať existenciu dôvodov odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia § 257 CSP ex offo, čo sa v
uvedenom prípade nestalo a súd prvej inštancie svoju úradnú povinnosť opomenul. Žalovaný vzhľadom
k uvedenému  má za to, že pre neho ako osobu v stave materiálnej núdze, znamená napadnuté
rozhodnutie automaticky vznik exekučného konania, v ktorom príde o jediný majetok, strechu nad hlavou,
nakoľko súdom prvej inštancie mu nebol daná ani základná možnosť, splatiť nárok žalobcu v splátkach.
Žalovaný citoval § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a uviedol, že jeho príjem nepresahuje ani hranicu 1,4 násobku sumy životného minima,
nemá trvalé zamestnanie a jeho príjem je príležitostný. Záverom poukázal na ustanovenie § 257 CSP a
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/5/2006 a žiadal aby súd využil moderačné právo v otázke
náhrady trov konania a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Zdôraznil skutočnosť, že žalovaný sa
nachádza v stave materiálnej núdze a na strane druhej, nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi v
predmetnej veci nebude predstavovať pre žalobcu žiaden postih v jeho majetkovej sfére.



8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že  žalovaný v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal svoje majetkové pomery a preto z hľadiska obrany strany súd nemôže prihliadať na
tvrdenia, ktoré nie sú podložené dôkazmi a poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v prípadoch, kedy
súd prvej inštancie priznal žalovanému možnosť splácať dlh v splátkach bez preukázania nimi tvrdených
skutočností relevantnými dôkazmi, a ktoré boli zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu. Žalobca má za
to, že bez ďalších dôkazov objektivizujúcich finančnú situáciu žalovaného, nebola splnená podmienka,
podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a súd by priznaním
možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah. Záverom uviedol, že žalovaný odo dňa
zosplatnenia úveru nielenže neuhrádzal ním navrhovanú splátku 50,00 eur mesačne, ale od roku 2013
na svoj dlh nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že posúdenie
finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť v danom prípade
súčasťou aktivít v procese núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde k dôslednému zisteniu
majetku žalovaného a k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia.

9. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutia, na ktoré
žalobca poukazuje vo svojom vyjadrení, bez ďalšieho nemajú súvis s predmetným konaním. Opätovne
poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 12.09.2017 predložil súdu svoju pracovnú zmluvu,
ako aj listinné dôkazy o svojich nevyhnutých výdavkoch, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
žalovaný svoje majetkové pomery súdu nepreukázal. Žalobca sa uvedeného pojednávania nezúčastnil.
Zdôraznil skutočnosť, že v prípade že by jeho majetkové pomery neboli  v skutočnosti tak zlé, nedošlo by
k priznaniu nároku ba právnu pomoc zo strany Centra právnej pomoci. Má za to, že súdu prvej inštancie
muselo byť zrejmé, že žalovaný nebude schopný zaplatiť nárok žalobcu jednorázovo a pri nútenom
výkone rozhodnutia, ktorý by nastal okamžite po právoplatnosti napadnutého rozsudku, príde o strechu
nad hlavou. Žalovaný v stanovisku poukázal v celom rozsahu na odôvodnenie svojho odvolania zo dňa
29.11.2017.

10. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom
vyjadrení a dopĺňa, že vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť prejaviť svoju
snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v takej
výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neučinil, nakoľko od mája
2013 nevykonal žiadnu úhradu. Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti má žalobca za to,
že odvolanie žalovaného je nedôvodné a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie
žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie  žalovaného  je z časti dôvodné.

12. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok tak vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť
uhradiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako
aj vo výroku,  ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu,
a žiada, aby  súd povolil žalovanému splácať predmetný nárok žalobcu v splátkach vzhľadom na jeho
nepriaznivú materiálnu situáciu a zároveň aby žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

13. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. Procesná úprava (ust. § 232 ods. 2 a 3 4 CSP ako hlavné - prioritné pravidlo) určuje, že v prípade
povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt povinný splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie,
nemusí byť zaplatené do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu
je pritom potrebné považovať tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinností plniť v splátkach



totiž nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo
neupravuje, výslovne s ním počíta v ust. § 232 ods. 4 CSP.

16. Len výnimočne, v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu ako zákonom určenú
lehotu na plnenie.  Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného (dlžníka), ktorá
však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného. Hľadiskami pre
úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť súd určil, priznať výhoda splátok,
bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o
plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania
jednotlivých splátok. Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery
žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v
primeranej dobe.

17. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neprihliadol na osobu žalovaného, jeho majetkové
pomery a to napriek skutočnosti, že žalovaný na pojednávaní dňa 19.02.2017 žiadal súd o povolenie
možnosti splácať dlh v mesačných splátkach z dôvodov zlej materiálnej situácie a samotnej nemožnosti
splatiť celý dlh naraz. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedenou skutočnosťou
nezaoberal, neprihliadol na výšku príjmu žalovaného a na stav materiálnej núdze, v ktorej sa žalovaný
nachádza, ani na skutočnosť, že rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 19.1.2017 sp.zn.
1640/2017-KaKE-PP bol predbežne priznaný žalovanému nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený
advokát, v zastúpení ktorého žalovaný poslal odpor proti platobnému rozkazu.

18. Žalovaný spolu s odvolaním predložil súdu rozhodnutie Centra právnej pomoci v Košiciach  sp. zn.
1640/2017-KaKE zo dňa 29.03.2017, ktorým bol žalovanému priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti žiadateľa, z ktorého vyplýva, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej
núdze.

19. Žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdený nárok žalobcu v splátkach vo výške 50,00 eur.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel na základe vlastnej úvahy k záveru,
že v danom prípade je namieste  pripustenie dlhšej lehoty na plnenie ako je zákonná lehota 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia súdu a to spôsobom splácania dlhu v mesačných splátkach, s ohľadom
na okolnosti daného prípadu, platobnú schopnosť žalovaného a jeho osobné pomery ako aj možnosť
žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok.

21. Odvolací súd s poukázaním na § 232 ods. 3 a 4 CSP rozhodol o uložení povinnosti zaplatiť
priznanú sumu s príslušenstvom a trovami konania žalovanému v splátkach, a to vo výške 76, 00 eur,
zodpovedajúcej výške splátok, ktoré boli dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným  v Zmluve o úvere
č. 12626 zo dňa 31.10.2012.

22. Pri stanovení možnosti splátok a výšky splátok odvolací súd vzal do úvahy aj vyváženosť záujmov na
strane žalobcu, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe a v prípade nedodržania  jednotlivých
splátok zo strany žalovaného, mal žalobca možnosť domôcť sa celého plnenia.

23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v I. výroku o lehote na plnenie peňažnej
povinnosti tak, že povolil žalovanému istinu 2.806,37 eur, úrok 162,41 eur, úrok z omeškania 3,88
eur, úrok z úveru 17,9% ročne zo sumy 2.806,37 eur od 19.08.2013 až do zaplatenia, 8% úrok z
omeškania z istiny 2.806,37 eur a nezaplatených úrokov 162,41 eur od 19.08.2013 až do zaplatenia
zaplatiť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 76,- eur vždy do 25. dňa kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach až do
úplného zaplatenia a to pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.



26. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255, § 262 ods. 1 a 2 CSP, a vzhľadom
na plný úspech žalobcu v konaní, priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.

27. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať ex offo,
odvolací súd nevzhliadol v danom prípade dôvod, pre ktorý by žalovaný, ako neúspešná strana sporu
nemal znášať trovy konania - úhradu žalobcom zaplateného súdneho poplatku za konanie.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

29. O náhrade trov odvolacieho konania  odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP.
V odvolacom konaní bol žalovaný čiastočne úspešný. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Csp/81/2017", "guid": "85546ec7-7f21-4f92-b459-80836ee51d46:a9a71229-541b-47ce-b855-b40425424a49", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "8b8c9ff3-048d-41d7-8ff6-8aa4e87d3380:55f0d174-e145-4eea-afa8-80ace5ab6de4", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/81/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Csp/81/2017 z 20. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8b8c9ff3-048d-41d7-8ff6-8aa4e87d3380:55f0d174-e145-4eea-afa8-80ace5ab6de4"}], "citovane_v": []}