Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/82/2014 z 6. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. októbra 2014, sp. zn. 20Sd/82/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200488.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sd/82/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200488.1 | 2014-10-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72b8b7f1-3a91-4132-a6f5-b1af4d4f2453 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200488.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/82/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200488
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200488.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa: C. T., nar. XX. S. XXXX, bytom K. XXX/X, P. Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne
rovnakého čísla zo dňa 12. júna 2014 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 03.03.2014 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 08.10.2011.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že navrhovateľ v období od 01.10.1974 do 31.12.1999
vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do
výkonu funkcie - t.j. nebol zaradený do II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je možné znížiť dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené
do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 nárok na zníženie dôchodkového
veku nezakladalo. Zároveň nie je možné uvedené obdobie hodnotiť pre vznik nároku na starobný
dôchodok, nakoľko mu toto obdobie bolo zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek XX rokov podľa § 65 ods. 2 zsp dňa
XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol nezapočítanie
odpracovanej doby v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Navrhovateľ uviedol, že od 01.10.1974
do 30.06.2008 t. j. XX rokov bol zamestnancom C. E. D. v služobnom pomere Y., za čo mu bol
priznaný výsluhový dôchodok. Spočítaním odpracovanej doby v inom systéme sociálneho poistenia a
spočítaním doby jeho poistenia vo všeobecnom systéme spolu odpracoval 42 rokov a 152 dní. Týmto
splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok.

Navrhovateľ tiež citoval rozsudok NS SR č. 7So/138/2011 z 15.08.2012.

Na záver navrhovateľ žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok od XX.XX.XXXX t. j. ku dňu
dosiahnutia dôchodkového veku XX rokov.



Na základe opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutie zo dňa
12.06.2014, ktorým zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 03.03.2014 a opätovne zamietla žiadosť
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Odporkyňa v odôvodnení uviedla, že navrhovateľ v období od 01.10.1974 do 31.12.1999 vykonával
zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a nebol zaradený do II. kategórie funkcií, preto nie je
možné skrátiť dôchodkový vek ani podľa § 274 zsp a k 17.04.2013 získal 7 rokov a 89 dní dôchodkového
poistenia.

Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 25.04.2014 a zo dňa 17.06.2014 v ktorom uviedla
právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie v spojitosti so zmenovým rozhodnutím
potvrdiť ako vecne správne.

Odporkyňa okrem iného uviedla, že navrhovateľ v období od 1.10.1974 do 31.12.1999 vykonával
zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu
funkcie - t. j. nebol zaradený do II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona nie je
možné znížiť jeho dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa
predpisov účinných pred 1.1.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo.
Zároveň nie je možné uvedené obdobie hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme, nakoľko mu toto obdobie bolo zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku (išlo by o dvojité
zhodnotenie tohto obdobia).
Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok s prihliadnutím na § 274 zákona a preto nie je
možné ani postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Dôchodkový vek XX rokov navrhovateľ dosiahol XX.X.XXXX.
Ku dňu XX.X.XXXX navrhovateľ získal 3 072 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 8 rokov a 152
dní obdobia dôchodkového poistenia.
Nakoľko navrhovateľ nezískal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov ale iba 8 rokov a 152
dní nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 07.10.2014 v zmysle § 250l OSP,
oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku ako aj v písomnom
stanovisku.

Navrhovateľ opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že do
doby dôchodkového poistenia je potrebné započítať aj dobu, ktorú získal v služobnom pomere ako Y.
Y. X. X..

Odporkyňa na pojednávaní poukázala na písomné stanoviská Sociálnej poisťovne a to z 25.4.2014 a zo
17.6.2014, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť
ako zákonné. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ v období od 1.10.1974 do 31.12.1999 bol
zaradený v II. pracovnej kategórii a zvyšok v III. pracovnej kategórii, t.z., že nebol zaradený do v I. resp.
II. kategórii funkcií. Navrhovateľ z uvedeného dôvodu nespĺňa podmienku plnenia dôchodkovej doby
poistenia, pretože ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku získal len podľa zmenového rozhodnutia
necelých 8 rokov doby dôchodkového poistenia.

Podľa § 132 Osp dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 09.01.2014 požiadal o priznanie
starobného dôchodku od XX.XX.XXXX t.j. pri dosiahnutí veku XX rokov.



Ďalej mal súd preukázané, že rozhodnutím C. E. D.. D.-XX.XXX-X/D. - XXXX zo dňa 06.08.2008 bol
navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.; pre stanovenie
výšky výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru od 01.10.1975
do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórie t. j. v trvaní 14 rokov služby a doba od 01.01.2000 do 31.12.2007
v III. pracovnej kategórii t. j. spolu 34 rokov.

Podľa § 259 ods. 1 zsp v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia,
ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31.12.2003.

Podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ podmienku dôchodkového veku splnil, ale podľa názoru
odporkyne nesplnil potrebnú dobu dôchodkového poistenia.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. /II./
pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania /§ 129/ zaradená
do I. /II./ kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.

Pre posúdenie splnenia druhej zákonnej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok je
rozhodujúce posúdenie doby dôchodkového zabezpečenia, ktorú navrhovateľ získal z osobitného
systému poistenia a za ktorú mu bol priznaný výsluhový dôchodok.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v § 1 ods. 1 a ods. 3 vymedzuje predmet a pôsobnosť
zákona tak, že tento sa nevťahuje na príslušníkov PZ, SIS, NBÚ, ZVaJS, ŽP, Hasičského a záchranného
zboru, HZS, colníkov, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným zákonom a to zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR, podľa ktorej zákon o sociálnom poistení
upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť,
aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo
v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené. Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj
znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné
skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení
v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ
aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas
jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na
náročné špecifiká ich služby.
Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,
získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli



poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku.
Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch
systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla
sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by
preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok
výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku,
ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri
zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom
systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a
až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného
systému a nebude poškodzovať odporkyňu.
Možno len pripomenúť, že zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona
o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255
zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa ods. 1 cit. ust. je, že zamestnanie I. pracovnej kategórii resp. služba v I. alebo
II. kategórii funkcií trvali k 31.12.1999. Navrhovateľ splnil aj túto podmienku.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné dodať, že pojmy I. a II. pracovná kategória a
I. a II. kategórii funkcií sú z hľadiska ich právneho posúdenia pre vznik nároku na starobný dôchodok,
totožné, len sa priznávajú pri rôznych zamestnaniach resp. pri výkone služby.

Súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok. V ďalšom konaní odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľa na vznik
starobného dôchodku ku dňu 8.10.2011 ako navrhovateľ žiadal v žiadosti o starobný dôchodok v zmysle
právneho názoru vysloveného v odôvodnení tohto rozsudku.

Podľa § 250 j ods. 7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k OSP, navrhovateľ v konaní bol
úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil a preto mu súd nepriznal právo náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.