Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/223/2013 z 25. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. marca 2014, sp. zn. 13Cob/223/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5810200631.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/223/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5810200631.1 | 2014-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 zákona č. 93/1963 Zb., § 219 ods. 2 zákona č. 93/1963 Zb., § 213 ods. 1 zákona č. 93/1963 Zb., § 79 ods. 1 zákona č. 93/1963 Zb., § 132 zákona č. 93/1963 Zb., § 157 ods. 2 zákona č. 93/1963 Zb., § 224 ods. 4 zákona č. 93/1963 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4458a79-18e0-4aa6-adcf-6be2913d281f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5810200631.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/223/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200631
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5810200631.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Vlastníci domu
č. XXX/XX-XX - spoločenstvo vlastníkov bytov, so sídlom Medvedzie 140/20, 027 44 Tvrdošín, IČO:
36 143 391, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX D.
XXX, proti žalovanej: Ing. Jane Horváthovej METALPOL, s miestom podnikania Krásna Hôrka 6, 027
44 Tvrdošín, IČO: 37 090 097, zastúpenej splnomocneným zástupcom Ing. Mariánom Horváthom, nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. H. X, XXX XX F., v konaní o vrátenie plnenia vo výške 9.339,76 Eur zo
zrušenej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/11/2010-163
zo dňa 14. mája 2013

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/11/2010-163 zo dňa 14. mája 2013 v napadnutom
výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na jeho účet č.ú. XXXXXXXXX/XXXX., vedený v E.
E., sumu 6.537,83 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti vráteniu diela - 8 kusov
dvojkrídlových bielych plastových dverí o šírke 1.600 mm a výške 2.100 mm prevzatých dňa 17.10.2005
na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 8.8.2005, žalovanému a vo
výroku III. o povinnosti žalovanej zaplatiť na účet okresného súdu vedeného v Štátnej pokladnici, č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 5820161813 trovy štátu 422,43 Eur, p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
na jeho účet č.ú. XXXXXXXXX/XXXX, vedený v E. E., sumu 6.537,83 Eur v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku oproti vráteniu diela - 8 kusov dvojkrídlových bielych plastových dverí o šírke
1.600 mm a výške 2.100 mm prevzatých dňa 17.10.2005 na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi
žalobcom a žalovanou dňa 8.8.2005, žalovanému. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Výrokom III. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu vedeného v Štátnej
pokladnici, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 5820161813 trovy štátu 422,43 Eur v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd s odkazom na ust.
§ 536 ods. 1 a 2, § 560 ods. 2 veta druhá, ods. 3 a 4, § 562 ods. 2 písm. c), § 563 ods. 1 a 2,
§ 564, § 429 ods. 1 a 2, § 431, § 437 ods. 5, § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka, článok IX, bodu
9.1 zmluvy o dielo a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe Zmluvy o dielo uzavretej podľa
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 08.08.2005 žalovaná ako zhotoviteľ vykonala pre žalobcu
ako objednávateľa dielo v podobe zhotovenia (výroby) a montáže plastových výrobkov - dvojkrídlových
bielych vchodových dverí, ktoré žalobca spolu s ich príslušenstvom prevzal na základe „Preberacieho
protokolu zo záverečného odovzdania a prevzatia zákazky (diela)“ dňa 17.10.2005. Za takto zhotovené



dielo žalobca ako objednávateľ uhradil žalovanej ako zhotoviteľovi cenu diela vyúčtovanú faktúrou č.
050308 zo dňa 17.10.2005, znejúcou na sumu 326.317,50 Sk splatnou dňa 18.10.2005. Od odovzdania
diela žalobcovi začala plynúť s poukazom na ust. § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka záručná
doba. Ako vyplýva z článku IX, bodu 9.1. zmluvy o dielo žalovaná ako zhotoviteľ poskytovala záruku
na farebnú a tvárovú stálosť, pričom zo zmluvy ďalej vyplývalo, že z dôvodu, že výrobky nebudú
montované výrobcom, nebude poskytovať objednávateľ záruku na funkčnosť výrobkov. Z dokazovania
však vyplynulo, že žalovaná v rámci subdodávky vyrobila, dodala a aj namontovala žalobcovi ako
objednávateľovi plastové výrobky, z ktorého dôvodu a contrario sa záruka vzťahovala aj na funkčnosť
výrobkov. K uvedenému okresný súd považoval za možné dospieť aj z výpovede žalovanej, ktorá
potvrdila, že formulár zmluvy vyhotovuje ich výrobca, z čoho prvostupňový súd považoval za možné
predpokladať, že pokiaľ sa výrobca - spoločnosť Noves, s.r.o. nebude podieľať na ich montovaní, nebude
poskytovať záruku na funkčnosť výrobku. Okresný súd uviedol, že uvedené však nemožno automaticky
aplikovať aj na zmluvy vzťah žalobcu a žalovanej a vylúčiť tak záruku vzťahujúcu sa k
funkčnosti dodaných a montovaných výrobkov. Počas plynutia záručnej doby v priebehu roku 2008
uplatnil žalobca najskôr ústne a neskôr aj písomne listom zo dňa 7.12.2008 reklamáciu, v rámci ktorej
reklamoval netesnosť 6 kusov dverí, nedodanie 2-3 ks cylindrických vložiek k vchodovým dverám a 1
kusu samozatvárateľného mechanizmu. Reklamácia nebola vybavená v lehote 30 dní (k jej vybaveniu
ako vyplývalo z dokazovania došlo len ústnym spôsobom), preto žalobca opätovne písomne listom
zo dňa 17.03.2009 reklamoval všetkých 8 kusov vonkajších plastových dverí. Žalovaná na reklamáciu
žalobcu zo dňa 17.3.2009 reagovala listom zo dňa 28.3.2009 s tým, že jej úplne vyriešenie odôvodňovala
obdržaním písomného vyjadrenia výrobcom, keď zároveň vytýkané vady ako netesnosť, krivosť a
tvárovú nestálosť, a tým aj nefunkčnosť dodaných výrobkov neuznávala z dôvodu, že boli spôsobené
nesprávnym používaním žalobcu. Žalobca preto dôvodne listom z 10.06.2009 odstúpil od zmluvy podľa
437 ods. 5 Obchodného zákonníka v spojení s § 564 Obchodného zákonníka.

Najpodstatnejšou otázkou pre okresný súd sa v ďalšom stalo posúdenie, či vady reklamované žalobcom
mali príčinu vo výrobe a následnej montáži alebo boli vady spôsobené nesprávnym používaním zo
strany žalobcu. Ako vyplývalo zo záverov znaleckého posudku, reklamované vady v podobe krivosti
dverí, ich netesnosti a nefunkčnosti samozatvárateľného mechanizmu boli spôsobené predovšetkým v
zabudovaní (namontovaní) nevhodného výrobku na koncové použitie. Použitie nevhodného výrobku,
okrem iného, záviselo aj od projekčnej prípravy, teda činnosti žalovanej, ktorá sa podieľala na vytvorení
cenovej ponuky a na meraní na mieste zabudovania výrobku, z čoho bolo možné predpokladať
vedomosť o predpokladaných parametroch výrobku a jeho použití. Okresný súd
v tejto súvislosti poukázal, že aj žalobca sa svojou činnosťou podieľal na nedostatočnosti projekčnej
prípravy, keďže v procese objednávania diela, objednal dielo - plastové výrobky oproti ponúkaným
výrobkom hliníkovým obaleným plastovým profilom, hoci cenovo drahším, avšak výrobkom vhodným
pre zamýšľané použitie, a že by ho bola žalovaná na nevhodnosť ním objednaného výrobku upozornila.
V rámci posudzovania príčin vzniku vád bolo zistené, že nebola vykonaná montáž podľa odporúčaní
výrobcu, za ktorú vadu zodpovedá žalovaná. Nebola však zistená vytýkaná tvárová nestálosť plastových
profilov alebo poškodenie, ktoré by malo príčinu vo výrobe, a na ktoré sa vzťahovala päťročná záruka
za akosť.

Na zistených vadách diela - dodanie nesprávneho výrobku a nesprávna montáž výrobku, vzniknutých
v čase určenom podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka zodpovedá žalovaná podľa § 560
ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy podľa § 564 a 437
ods. 5 Obchodného zákonníka, jej vznikla povinnosť vrátiť zaplatenú cenu diela.

Vychádzajúc z ust. § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka okresný súd zaplatenú cenu diela ponížil o
započítanú náhradu žalovanej ako zhotoviteľa do výšky, z ktorej mal žalobca ako objednávateľ prospech
a túto určil vo výške 30 %. Započítaná náhrada, podľa názoru okresného súdu, zároveň zodpovedá
primeranej zľave z kúpnej ceny, na ktorú by žalobcovi vznikol nárok v prípade odstránenia včas
oznámených vád diela pri nepodstatnom porušení zmluvy. Určená 30 % náhrada za použitie dodaného
diela zohľadňuje, podľa názoru okresného súdu, všetky kritéria; jednak užívanie diela žalobcom po
stanovenú dobu, poškodenia a s tým súvisiace servisné zásahy a tiež určitému opotrebeniu výrobku
(diela). Pokiaľ ide o vyhodnotenie doby používania, vychádzal okresný súd z obdobia začínajúceho
odovzdaním diela 17.10.2005 do odstúpenia od zmluvy 10.06.2009, kedy už malo dôjsť k
demontáži plastových výrobkov, čo je zrejmé z obsahu odstúpenia. K určeniu výšky náhrady nepochybne



prispelo aj to, že v čase výroby a montáže diela nebola vydaná platná STN č. 733134,
ktorá by určovala vhodnosť alebo nevhodnosť žalovaným dodaného výrobku do vymienených priestorov
(priestorov nevykurovaného vchodu bytového domu). STN č. 733134 sa stala platnou a účinnou
od 01.10.2010. Napokon výška náhrady a poníženie zaplatenej ceny diela zodpovedá v znaleckom
posudku konštatovanému vykázanému opotrebeniu retifikačných skrutiek závesov z dôvodu použitia
nesprávneho nastavovacieho kľúča, odpojenia samozatváračov od otváravých krídel a tiež lokálnym
oderom na spodných ovládacích mechanizmoch zastrčí. S poukazom na ustálený skutkový stav a
citované ustanovenia zákona okresný súd zaviazal žalovanú na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny
poníženej o 30 % náhradu, z ktorej mal žalobca prospech oproti povinnosti žalobcu vrátiť prevzaté
dielo žalovanej.

Zamietajúca časť predstavuje vyššie uvedenú 30 % náhradu, na ktorú vznikol žalovanej nárok s
poukazom na ust. § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka započítanú voči nároku žalobcu na vrátenie
zaplatenej ceny diela.

Ďalej vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. aj z dôvodu, že žalobca trovy konania do vyhlásenia rozsudku nevyčíslil.

O trovách štátu vzniknutých v súvislosti so znaleckým dokazovaním okresný súd rozhodol podľa §
148 ods. 1 O.s.p tak, že výsledkom neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu trov do výšky nekrytej
zloženými zálohami 422,43 Eur (znalecké dokazovanie si vyžiadalo celkové náklady 772,43 Eur, ktoré
boli kryté zálohou zloženou žalovanou len do výšky 350 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná prostredníctvom splnomocneného
zástupcu. Namietala, že uvedené dvere v napadnutom rozhodnutí, nie sú dvere, ktoré boli dodané
na základe zmluvy o dielo. Ide o plastové dvere dvojkrídlové s pevným zasklením nad dverami a
nie je zhodný ani rozmer výrobku uvedený v predmetnom výroku rozhodnutia. Ďalej uviedla, že
ako zhotoviteľ vykonala pre žalobcu ako objednávateľa dielo po výbere žalobcom z dvoch možností
prevedenia materiálu výrobkov z hliníka alebo plastu, pričom žalobca sa rozhodol pre prevedenie
diela z plastu v podobe zhotovenia (výrobky) a montáže plastových výrobkov - dvojkrídlových
bielych vchodových dverí s pevným zasklením nad dverami, ktoré spolu s príslušenstvom prevzal
na základe „Preberacieho protokolu zo záverečného odovzdávania a prevzatia zákazky (diela)“ zo
dňa 17.10.2005, z obsahu ktorého vyplýva, že objednávateľ prevzal bez akýchkoľvek závad dielo a
bol oboznámený s používaním a údržbou, čo potvrdil podpisom na uvedenom protokole. Rovnako
bol preukázateľne zaškolený s používaním výrobkov. Žalovaná uviedla, že dvere neboli používané
a ani nebolo s nimi zaobchádzané podľa tohto zaškolenia, neboli zamykané cez viacbodový zámok,
dôkazom čoho sú neopotrebované na kontaktnom mieste ani zamykacie body a zamykacie protiplechy.
Žalobca žalovanému nikdy nereklamoval montáž. Servisné úkony sa týkali nastavenia závesov,
opravy samozatváračov, odstránenie následkov vandalizmu, o čom je zápis polície, všetky tieto
úkony žalovaná realizovala bez úhrady a mala snahu vychádzať v ústrety žalobcovi. Prvú reklamáciu
vykonal žalobca listom zo dňa 7.12.2008 a následne zo dňa 17.3.2009, na ktorú žalovaný aj napriek
neskorším informáciám o neopodstatnenosti reklamačného nároku žalobcu informoval listom zo dňa
28.3.2009. Nárok na bezplatný servis žalobca nemal, nakoľko preukázateľne neodborne zasahoval
do nastavovacích prvkov v samozatváračoch, závesoch a osadených zástrčí, požadoval doplnenie
prvkov kovania, ktoré boli odlomené, prípadne tam neboli vôbec, časti závesov a samozatváračov.
Žalobca aj napriek upozorneniam neodborne zasahoval v čase záručnej doby do prvkov a príslušenstva
plastových dvojkrídlových dverí, čoho dôkazom je fotodokumentácia poškodenej skrutky v závesoch
a samozatvárača od nesprávneho náradia. Žalobca po predložení nároku žalovaného na úhradu
za požadované servisné úkony potrebné na odstránenie stavu spôsobeného zlým zaobchádzaním
požadoval vzhľadom aj na skutočnosť, že idú revitalizovať bytový dom, nárok na výmenu uvedených
plastových dverí za dvere hliníkové na trovy žalovanej. Aj napriek ochote žalovanej vychádzať v
ústrety, táto požiadavka bola pre žalovanú likvidačná. Žalobca po odstúpení od zmluvy uvedené dvere
demontoval v záručnej dobe, ktorý úkon realizoval neodborne a nie pracovníkmi žalovaného. Následne
poverený súdny znalec Ing. Marián Saksa, znalec z odboru Stavebníctvo, evidenčné č. 913027,
vypracoval znalecký posudok č. 32/2012, ktorý bol vystavený na základe ohliadky demontovaných



dverí v rozobratom stave. Podľa názoru žalovanej posudok nebolo objektívne možné stanoviť, nakoľko
počas ohliadky dvere neboli kompletné, chýbali kovové časti kovania, výrobky boli nevhodne skladované
v nebytových priestoroch na rôznych miestach. Stanovenie netesnosti nebolo možné, nakoľko krídla
neboli osadené v rámoch, dokonca ani neboli osadené vzájomné krídla medzi sebou, nebola jasná
príslušnosť jednotlivých krídiel k sebe. Krivosť krídiel bola zisťovaná podľa vodováhy o dĺžke 2 metre,
na uvedenom meradle nebola známka meteorologického úradu potvrdzujúca správnosť tohto meradla.
Prevedenie montáže nebolo možné skontrolovať, ani hodnotiť, nakoľko výrobky boli demontované,
nebolo možné zistiť priamy vplyv prevedenia montáže na uvedené nedostatky. Prvky, ktoré sú súčasťou
pripojovacej špáry napojenia výplne otvoru, nebolo možné všetky určiť, ani posúdiť ich priame
prevedenie a umiestnenie, v uvedených otvoroch sú osadené hliníkové výrobky. Bola toho názoru, že
okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je daný odvolací dôvod
uvedený v § 205 ods. 2 písm. b), d) O.s.p.. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. a
III. rozsudku zrušiť. K doručenému odvolaniu žalovaná pripojila listinné dôkazy, fotografie nachádzajúce
sa na č.l. 175 - 193 spisu.

K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na jeho účet č.ú. 321348294/0900 vedený v E.
sporiteľni sumu 6.537,83 Eur oproti vráteniu diela - 8 kusov dvojkrídlových bielych plastových dverí o
šírke 1.600 mm a výške 2.100 mm prevzatých dňa 17.10.2005 na základe Zmluvy o dielo uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou dňa 8.8.2005 žalovanému a výroku III. o trovách štátu, potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/223/2013-201 zo dňa 05.03.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanej prostredníctvom splnomocneného zástupcu
s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 18.03.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích
dôvodov žalovanej obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 04.06.2013 (č.l. 172, 173 spisu)
s tým, že vychádzal z uzavretého skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa za aplikácie ust.
§ 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. §
213 ods. 1 O.s.p. za konštatovania krajským súdom, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že práve z titulu aplikácie ust.



§ 219 ods. 2 O.s.p. nie je povinný opätovne v dôvodoch svojho rozhodnutia zopakovať tie skutkové
závery a právne posúdenie, ktoré už vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku, ale len vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu dopĺňa
na zdôraznenie záverov dôvody, ktoré sa vzťahujú ku konštatovaniu, že žalobca preukázal v okresným
súdom priznanej sume dôvodnosť svojho nároku. Tento postup krajského súdu, ktorý len zvýrazňuje vo
svojom rozhodnutí skutočnosti potvrdzujúce vecnú správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu,
je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...
„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 ...„v odvolacom konaní sa tak súd pri
potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu“.

Krajský súd uvádza, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z
ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p. a pri vykonaní dôkazov dôsledne
aplikoval ust. § 132 O.s.p., keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti. Uvádza krajský súd, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p.
je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, ktorým spôsobom
okresný súd postupoval. Dodáva krajský súd, že v hodnotení výsledku dokazovania je súd slobodný, čo
znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať
tomu ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch účastníka, dôkaz listinou, dôkaz znaleckým
posudkom. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver
je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto
spôsobom postupoval, vysvetlil svoje závery, zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je
presvedčivé.

Vo vzťahu k zhodnoteniam vykonaným okresným súdom zvýrazňuje krajský súd, a to v súvislosti
s odvolacími dôvodmi žalovanej, že pre vyhodnotenie okresným, i odvolacím súdom žalobcom
uplatneného nároku, boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom v návrhu podľa
§ 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s ďalšími vyjadreniami, doloženými listinnými dôkazmi a označenými, ako
aj vykonanými pred okresným súdom, výpoveďami účastníkov, znaleckým dokazovaním vo väzbe na
poskytnutú obranu žalovanou v rámci konania pred súdom prvého stupňa.

K odvolacej námietke, že vo výroku I. napadnutého rozsudku nie sú uvedené dvere, ktoré boli dodané
na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 8.8.2005, krajský súd uvádza, že
zo zmluvy o dielo na č.l. 5 - 8 spisu, konkrétne jej článku II. vyplýva ...„zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť
dielo, objednávateľ sa zaväzuje prevziať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu diela. Dielom sa rozumie
Výroba plastových výrobkov v súlade so špecifikáciou uvedenou v cenovej ponuke č. 553863, ktorá tvorí
prílohu č. 1 k tejto zmluve.“ Z prílohy č. 1 označenej Cenová ponuka 553863, nachádzajúcej sa na č.l.
9 spisu, bol predmet diela identifikovaný ako výrobok: „Dvere, popis: O-O, šírka: 1600, výška: 2100,
ks: 8, čím bol určený a špecifikovaný predmet diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. V preberacom
protokole zo záverečného odovzdania a prevzatia zákazky (diela) je identifikovaný druh výrobku: Dvere
dvojkrídlové, biele TIV okop. výška, sklo - U 1,1, samozatvárač, elktrom. zámok 4 ks, rozmer: 1600x2100,
počet kusov: 8 (č.l. 61), čo rovnako zodpovedá identifikácii predmetu vrátenia v napadnutom výroku I.
rozsudku okresného súdu.

Čo sa týka odvolacieho dôvodu, že žalobca nikdy nereklamoval montáž, je potrebné odvolacím súdom
poukázať, že sama žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že ako zhotoviteľ vykonala pre žalobcu
ako objednávateľa dielo, čo zodpovedá dojednaniu vyplývajúcemu z čl. VI., bod 6.1 zmluvy o dielo,
podľa ktorého ...„zhotoviteľ započne výrobu výrobkov diela dňom podpísania zmluvy. Dielo sa bude
vyrábať a montovať“. Preto, ak na základe vykonaného dokazovania okresný súd vyslovil, že žalovaná v
rámci subdodávky nielenže vyrobila, dodala, ale aj namontovala žalobcovi ako objednávateľovi predmet



diela a z reklamácie žalobcu zo dňa 7. decembra 2008 (č.l. 13 spisu) vyplývalo, že reklamuje vadu ...
„netesnosť, nefunkčnosť samozatvárateľného mechanizmu“..., tak predsa namietané vady - netesnosť
a nefunkčnosť samozatvárateľného mechanizmu vychádzajú a sú priamo spojené s montážou tohto
diela. Preto námietka nereklamovania montáže žalobcom bola zhodnotená ako nedôvodná. Pristupuje
k tomuto záveru i výpoveď svedka Ing. G. T., ktorý uviedol ...„počas vybavovania reklamácie ohliadky
diela a vád diela som u dvoch ks dverí zistil, že tieto boli zvislice s rozdielom 4 mm“ a ďalej „žalobca
reklamoval len 6 ks dverí, pri ktorých som zistil netesnosť o rozsahu 3-6 mm pri zabuchnutí dverí. Keď
boli dvere zamknuté, netesnosť som nezistil“, čím dotvrdil, že vada netesnosti priamo súvisí s montážou,
a preto vyššie uvedená námietka nereklamovania montáže rovnako nebola dôvodná. Je potrebné na
tomto mieste obrany žalovaného poukázať aj na ust. § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela v spojení s ust. § 560 ods. 2
Obchodného zákonníka.

K námietke neopodstatnenosti reklamácie žalobcu, bolo správne postupované okresným súdom, keď
k tvrdeniam žalobcu a obrane žalovaného pristúpil k znaleckému dokazovaniu a ustanovil v zmysle
127 ods. 1 O.s.p. znalca, pretože pre vyhodnotenie (ne)vadnosti montáže, a teda zodpovednosti na
strane žalovanej, bolo potrebné zodpovedať odborné otázky. Podstatným pre posúdenie zodpovednosti
žalovanej bol potom záver Znaleckého posudku č. 32/2012, konkrétne strana 9 znaleckého posudku, kde
bolo uvedené v bode 3. - dodávateľom nebola vykonaná montáž predmetných dverí v zmysle odporúčaní
výrobcu dverí. Nebolo vykonané správne rozmiestnenie kotiev. Keďže nebol ukotvený prahový profil v
mieste štuplovej zástrče pod vedľajším krídlom a horný vodorovný rám dverí bol kotvený cez pripojovací
profil do nadsvetlíka, ktorý nebol ukotvený do nadpražia, rám dverí nebol tuhý a dochádzalo k možnému
otváraniu krídla tlakom ruky aj v zavretom stave a pri pnutí plastových profilov vplyvom klimatických
podmienok sa mohla vyskytovať väčšia funkčná škára medzi krídlami. Pokiaľ dodávateľom dverí bolo
pripomienkované, že k priehybu dverí došlo vplyvom podkladania otváravého krídla kameňmi, respektíve
otvoreným ramienkom spodnej zástrče, k tejto príčine priehybu dverí znalec uviedol, že ju možno
vylúčiť, nakoľko dverné krídla boli v čase obhliadky zdemontované uložené v interiéri bytového domu
a pri meraní rovinnosti nevykazovali priehyb, čo dokazuje, že k priehybu otváravého krídla dochádzalo
vplyvom klimatických podmienok. Z uvedeného vyplýva, že znalec dal jednoznačný záver, že je možné
dať odpoveď na otázku zistenia príčiny netesnosti dverí. Išlo v danom prípade o odbornú otázku
hodnotenú znalcom, ktorá nepotvrdila obranu žalovanej, že práve správanie sa žalobcu je príčinou
nekvality vykonaného diela, resp. namietanej netesnosti. Odborné vyhodnotenie potom dalo základ pre
právne posúdenie obrany žalovaného tak okresným, aj krajským súdom.

Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že znalec v znaleckom posudku nemohol objektívne stanoviť
svoje závery vzhľadom k demontácii dverí s tým, že dvere neboli kompletné, neboli vhodne uskladnené,
rovnako bolo potrebné vychádzať z odborných záverov znalca, ktorý v popise jestvujúceho stavu v bode
2. znaleckého posudku vyjadril, že dvere sú demontované, uložené v spoločných priestoroch obytného
domu, sú uložené bez poškodení spôsobených demontážou, sú kompletné, bez chýbajúcich častí, sú
opreté o dvere miestnosti a práve z tohto dôvodu, že boli demontované, znalec vykonával zisťovanie
stavu spočívajúce z určenia rozmerov výrobkov typu používaných materiálov, zistenia prítomnosti
kovovýstuže v profiloch dverí, zistenia rovnosti dverných krídel, „keďže na rámoch sú pripevnené
ešte kotevné skoby z pozinkovaného plechu“ a znalec mohol posúdiť spôsob ukotvenia plastových
profilov. Naviac, k pripomienkam dodávateľa vo vzťahu k používaniu diela poukázal na nevyhnutnosť
upozornenia dodávateľa v návode na používanie a údržbu dverí, ktorý mal poskytnúť, a vyslovil záver,
že príčina poškodení nie je vo výrobe, ale je ňou súhrn viacerých skutočností a zopakoval, že montáž
nebola vykonaná v zmysle odporúčaní výrobcu dverí a spočívajúca v správnom rozmiestnení kotiev,
ktorú okolnosť bolo možné zistiť i v stave demontácie predmetných dverí.

Je potrebné uviesť, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí, všetky jednotlivé vykonané dôkazy
zhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a nebolo možné súhlasiť
s odvolateľkou, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132
O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska



ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97)“.

Aj v zmysle uvedeného je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle
ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný.
Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má
priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz
listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je
povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto
spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho
odôvodnenie je presvedčivé. Rozhodnutie okresného súdu preto netrpí žiadnou vadou, čo namietala
žalovaná v odvolaní, nedošlo ani k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k nesprávnemu posúdeniu
veci. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa dal spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a
rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Okresný súd dostatočne zistený skutkový stav,
ktorý i správne právne posúdil cez úpravu v § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka vo väzbe
na ust. § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že boli splnené podmienky pre postup žalobcu v
zmysle ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka aplikovaného cez úpravu v s ust. § 564 Obchodného
zákonníka, a to vrátenie zaplatenej ceny diela žalovanou žalobcovi oproti stojacej povinnosti žalobcu
vrátiť poskytnuté plnenie žalovanej. Pokiaľ prvostupňový súd pri uložení povinnosti žalovanej vrátiť
žalobcovi zaplatenú cenu diela postupoval v zmysle § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka, jeho postup
bol vecne správny, pokiaľ ponížil započítanú náhradu žalovanej ako zhotoviteľa do výšky, v ktorej mal
žalobca ako objednávateľ prospech vo výške 30 %.

Krajský súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovanej nebol relevantný, preto bol
rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže záverom okresného
súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov
okresného súdu, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Nebol zistený ani nesprávny postup
okresného súdu pri rozhodovaní o trovách štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p..

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého o náhrade trov prvostupňového konania rozhodne súd
prvého stupňa, vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní
proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa
§ 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.