Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoE/57/2014 z 18. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2014, sp. zn. 27CoE/57/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8513207396.1 Krajský súd Prešov | 27CoE/57/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8513207396.1 | 2014-11-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, EP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b81d3af7-c6f1-45ae-9598-b960db480c1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8513207396.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207396
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513207396.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠOM KUŠNÍROM s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnému M. M., bytom v O. D., S. XXX/XX, o vymoženie sumy 7
732,18 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
2Er/666/2013-25 zo dňa 22. júla 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ako exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorskú úrad Bratislava, EX 31826/13 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR
04238/13 zo dňa 13.5.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky spolu
s príslušenstvom z pôvodného veriteľa, Slovenskej sporiteľne, a.s. ako postupcu na postupníka,
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., oprávneného. S odkazom na § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS, čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/98 zo
dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial, rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-168/05 Mostaza Claro,
rozhodnutia vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 43,
rozhodnutia C-40/08 Asturcom Telecomunicationes, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom,
exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul, všeobecné obchodné podmienky uzavretej Zmluvy o
splátkovou úvere č. 0531031543 zo dňa 21.12.2007, Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 19.3.2012 a dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v uzavretej Dohode
je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, povinného, bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami na
ochranu práv spotrebiteľa. Je preto neplatná. Ak vo veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy resp. doložky, rozhodcovskému súdu nebola vo veci daná právomoc spor prejednať a vydaný
rozhodcovský rozsudok je tak nevykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého nie je možné
nariadiť exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd prekročil preskúmavaciu
právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní



a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorých je
právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Súd je
podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a vysloviť jeho prípadný rozpor s dobrými mravmi. Exekučný
súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. Vyslovenie
rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa viaže výlučne na plnenie,
a nie na zmluvné podmienky a nie každá neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje rozpor s dobrými
mravmi, čo by umožňovalo zastavenie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3M Cdo 11/2010). V súvislosti s otázkou zabezpečenia stability práva, záväznosti konečných
rozhodnutí súdov, oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37,
47. Upozornil na nesprávny postup exekučného súdu, ktorý posudzuje platnosť rozhodcovskej doložky,
aj keď takýto postup exekučného súdu hmotnoprávne predpisy nášho právneho poriadku neumožňujú.
Príslušné ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú súdne preskúmanie rozhodcovských
rozsudkov, avšak výlučne na podklade podanej žaloby o neplatnosť. Táto možnosť by tak nemala
byť nahrádzaná takým postupom exekučných súdov, ktorý nemá oporu v zákone. Nie je možné preto
vyvodiť záver odôvodňujúci oprávnenie exekučného súdu skúmať exekučný titul a tak nahrádzať pasivitu
spotrebiteľa ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva, o ktorých mal vedieť.
Týmto postupom súdu sa porušujú princípy právnej istoty a neoprávnene sa tak zasahuje do práva
oprávneného na súdnu ochranu a na možnosť uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať
a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.3.2012
medzi oprávneným a povinným nebola uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová
Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme
formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých



podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, ďalej len „Smernica“), či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, kedy je rozhodcovská doložka vyjadrená na
samostatnej listine. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy ak nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom, predovšetkým ak je rozhodcovská
doložka neoddeliteľne zahrnutá v nesúvisiacich zmluvných podmienkach, ustanoveniach o splátkovom
kalendári, a pod. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred
dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových zmlúv so
zakomponovanou rozhodcovskou doložkou, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú
vyvolať dojem, že zmluvné podmienky vyžiadal spotrebiteľ.

Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno
meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčí tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal
možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť
dôsledky tohto úkonu a prípadne takúto rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice), pričom
rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice ako nekalú.

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú doložku,
neoddeliteľnú súčasť Dohody o uzavretí splátkového kalendára, spod režimu súdnej kontroly
neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana
uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide totiž
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 10CoE 153/2011). „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.“ (In: Kristián Csach: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieni istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale predovšetkým o
dôsledkoch, ktoré toto zmluvné ustanovenie zakladá, t.j. či rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži.



Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva spravidla štátny súd.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Predformulovaná rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre
spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.



Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia Dohody o splátkovom kalendári medzi oprávneným a povinným,
ktorá zahŕňala rozhodcovskú doložku, mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne
zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 a nasl. OZ). Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Je nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie
úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Z obsahu spisu nijako nevyplýva
opak, t.j. že je možné charakterizovať povinného ako podnikateľa, resp. inak spochybniť jeho postavenie
v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k oprávnenému, poskytovateľovi spotrebného úveru. Definovanie
predmetného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie na vec aplikovať
ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné
podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom
služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom
výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka
nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako súčasť Dohody o
splátkovom kalendári je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak
zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený
nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a na splnenie tejto podmienky musí
exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade,
vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného
právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému nie sú dotknuté.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.