Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/331/2010 z 20. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. februára 2013, sp. zn. 4Co/331/2010, ECLI:SK:KSKE:2013:7809204548.1 Krajský súd Košice | 4Co/331/2010 | ECLI:SK:KSKE:2013:7809204548.1 | 2013-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ef46083-ae37-4106-ac0d-4c280593fda7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7809204548.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/331/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809204548
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7809204548.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.
Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcov: 1. Z. N., nar. X.X.XXXX a 2. J. N., nar.
X.X.XXXX, oboch bývajúcich v Y. Č.. XX, zastúpených K.. J. S., advokátkou v B., Č.N. Z. Č.. X, proti
žalovanej Y. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v B.A., K. Č.. XX, o zaplatenie 265,56 eura s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.júla 2010 č.k. 5C/77/2009-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1/ z a v i a z a l žalovanú zaplatiť žalobcom 265,56 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2008
až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a

2/ z a v i a z a l žalovanú nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 403,56 eura na účet právnej
zástupkyne žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že účastníci konania uzavreli kúpnopredajnú zmluvu, predmetom
ktorej bol byt č. XX v bytovom dome č.s. XXX nachádzajúcom sa na parc.č. XXXX/XXX G. celosti ako
aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku žalobcovia ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca sa dohodli na kúpnej cene 450.000,-Sk,
z ktorej suma 430.000,-Sk bola zaplatená pri uzatváraní zmluvy dňa 16.5.2007 a suma 20.000,-Sk mala
byť žalovanou žalobcom vyplácaná v mesačných splátkach po 1.000,-Sk počnúc od 1.6.2007, ďalej že
žalovaná podľa dohody aj kúpnu cenu (jej zvyšok) splácala a zaplatila žalobcom celkom 12.000,-Sk -
poslednú splátku v máji 2008, avšak zvyšok vo výške 8.000,-Sk doposiaľ nezaplatila. Pokiaľ žalovaná
tvrdila, že žalobcom už zaplatila celú kúpnu cenu, neuveril jej tvrdeniu s poukazom na tú skutočnosť, že
žalovaná síce tvrdila, že mala dostatok finančných prostriedkov, aby vyplatila celý zvyšok kúpnej ceny
8.000,-Sk naraz, avšak z predloženej knihy pokladnice vyplýva, že v mesiacoch máj a jún 2008 (kedy
mala byť uvedená suma vyplatená) mala len minimálny obrat a teda z tržby tieto peniaze žalobkyni
( v 2.rade) nemohla tieto peniaze odovzdať. Rovnako pokiaľ tvrdila, že rodičia jej finančne pomáhali,
z výpovede jej matky vypočutej ako svedkyne nevyplýva, že by si bola od nej požičala peniaze na
splatenie uvedeného dlhu žalobcov. Skutočnosť, že by mala dostatok finančných prostriedkov, aby naraz



zaplatila dlžnú sumu nevedela preukázať ani iným spôsobom, keď ani vypočutá svedkyňa A. B. sa
konkrétnejšie nevedela vyjadriť k vráteniu peňazí (nevedela sa presne vyjadriť, kedy mala žalovaná
odovzdať žalobkyni peniaze, presne o akú sumu sa jednalo a v akých bankovkách to bolo zaplatené).
Preto s poukazom na ust. § 588 Obč. zákonníka žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovanú zaviazal
zaplatiť aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka, keďže sa dostala do
omeškania s platením peňažného dlhu, keď poslednú splátku zaplatila v máji 2008 a teda od 1.7.2009
sa dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcom,
ktorí mali v konaní plný úspech trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 387,06 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalovaná. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhla po doplnení
dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že svoj záväzok
vyplývajúci z kúpnopredajnej zmluvy so žalobcami splácala v pravidelných mesačných splátkach od
1.6.2007 do doby trvania jej pracovného pomeru (apríl 2007 ) a aj napriek tomu, že dostala výpoveď,
ďalšie mesiace pokračovala v pravidelných splátkach. Žalobkyňa N. ju pravidelne navštevovala na jej
novom pracovisku - prevádzke baru H., aj keď na pojednávaní uviedla, že nikdy v živote na jej prevádzke
nebola, čo nebolo na pojednávaní zaznamenané. Na súde ju niekoľkokrát nespoznala, upozornila ju
na ňu jej dcéra a za prítomnosti jej právnej zástupkyne ju hrubo osočovala a pľula. Právna zástupkyňa
žalobcov na základe tejto skúsenosti ju upozornila, aby pre žalobkyňu J. N. navrhla psychiatrické
vyšetrenie. Namietala, že jej svedkyňa A. B. zaslala svoju výpoveď na súd úradne overenú a následne
sa zúčastnila pojednávania, kde presne uviedla výšku 8.000,-Sk ktorá bola žalobkyni vyplatená, len
neuviedla v akých bankovkách to bolo vyplatené a keďže toto pojednávanie bolo po roku, ani ona
sa nepamätá v akých bankovkách sumu 8.000,-Sk uhradila. Poukázala na výpoveď jej matky H. Y.,
ktorá potvrdila, že ju finančne podporuje a má prístup prostredníctvom jej bankomatovej karty k jej
finančným prostriedkom na účte, pričom nikdy jej nedávala prostriedky podľa potreby, ale kedykoľvek,
na čokoľvek a aj bez jej požiadania. Pri výpovedi dcéry žalobkyne ako svedkyne si uvedomila, že ďalším
jej svedkom môže byť aj jej dcéra Y. R., ktorá taktiež bola pri odovzdávaní finančnej čiastky 8.000,-Sk,
avšak bola presvedčená, že dcéra nemôže vypovedať v jej prospech, nakoľko ešte nemá 18 rokov a o
tom, že zákon to dovoľuje sa dozvedela až po pojednávaní. Dňa 11.6.2009 skutočne obdržala výzvu na
zaplatenie čiastky 8.000,-Sk, ktorá ju prekvapila a myslela si, že došlo k nedorozumeniu. V skutočnosti
bola suma 20.000,-Sk vyplatená tak, že čiastka 12.000,-Sk bola vyplatená dcére predávajúcej a čiastka
8.000,-Sk bola vyplatená žalobkyni bez dokladu o prevzatí ale pred svedkami. V lehote na jej odpoveď
(podľa obdržanej výzvy ) jej došlo predvolanie na súd a tak neodoslala žalobkyni odpoveď a žiadosť o
vysvetlenie. Nesúhlasila s tvrdením, že mala finančné ťažkosti, v tom čase pracovala v Anglicku aj s
jej vtedajším priateľom, ktorý ju tiež finančne podporoval, mala vytvorenú finančnú rezervu a povolené
prečerpanie na účte do výšky 50.000,-Sk, čo tiež dokladovala súdu. Napokon uviedla, že si myslí, že
sudca bol voči nej zaujatý z dôvodu chýbajúcich podstatných výpovedí, ktoré neboli zaznamenaná,
alebo boli zmenené a na radu právnej zástupkyne žalobcov chce požiadať o psychiatrické vyšetrenie
žalobkyne v 2.rade, lebo má pochybnosti, že bola ovplyvnená a navedená, aby jej takýmto spôsobom
znepríjemnila život.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu a
priznať im trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní t.j.
za 1 úkon právnej služby 17,36 eura + režijný paušál 7,21 eura, spolu 24,57 eura (za písomné vyjadrenie
k odvolaniu). Poukázali na účelovosť tvrdení žalovanej v konaní a osobitne na tú skutočnosť, že pred
podaním žaloby, teda bezprostredne po predžalobných výzvach žalovaná nepopierala svoj záväzok
voči nim vo výške 8.000,-Sk, navrhovala len túto sumu započítať do „akýchsi“ stavebných úprav bytu
(nevyhnutná nová elektroinštalácia) a na tomto svojom stanovisku zotrvala aj pri osobnom telefonickom
kontakte s ich právnou zástupkyňou.

Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa posúdením
tvrdenia žalovanej v odvolaní že „sudca bol voči jej osobe zaujatý“ z dôvodu chýbajúcich podstatných
výpovedí, ktoré neboli zaznamenané alebo boli zmenené a to z hľadiska či ide o uplatnenie námietky



zaujatosti voči pojednávajúcej sudkyni podľa ust. § 15a O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia účastníci majú
právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať
a rozhodnúť (ods. 1). Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť
o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (ods. 2). V námietke zaujatosti musí byť uvedené proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o
dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 3). Ak sa námietka zaujatosti týka len
okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku
zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 5).

S poukazom na citovanú právnu úpravu odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené tvrdenie
žalovanej o zaujatosti sudcu (pojednávajúcej sudkyne) nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, lebo sa
týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci a neobsahuje ani
údaj, kedy sa žalovaná o dôvode vylúčenia sudkyne dozvedela. Za tohto stavu na námietku zaujatosti
nebolo možné prihliadať a ani o nej rozhodovať.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolací súd následne podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

V posudzovanej veci išlo o žalobcami proti žalovanej uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 265,56 eura
(8.000,-Sk) s prísl. z dôvodu, že žalovaná v tomto rozsahu nesplnila svoj záväzok na zaplatenie kúpnej
ceny vyplývajúci z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a ňou ako kupujúcou
vo forme notárskej zápisnice č. N: XX/XXXX, Nz: XXXXX/XXXX dňa 16.5.2007, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti v kat. úz. Rožňava vedené na LV č. XXXX - byt č. XX na Q.. poschodí v bytovom dome
č. s. XXX nachádzajúcom sa na parc.č. XXXX/XXX v celosti a príslušný podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj pozemku parc.č. XXXX/XXX. Žalovaná v obrane
proti žalobe tvrdila, že celú kúpnu cenu dojednanú v kúpnej zmluve (450.000,-Sk), vrátane v konaní
uplatňovanej čiastky 265,56 eura (8.000,-Sk) žalobcom uhradila.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z platnej právnej úpravy v citovanom ustanovení vyplýva, že súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať
zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá (1) dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, (2) skutočnostiam,
ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti, (3) skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a (4) skutočnostiam
vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok ako aj právnych fikcií. Ak teda chce byť žalobca
v spore úspešný, musí v žalobe nielen uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči
žalovanému, ale aj poskytnúť o týchto skutočnostiach dôkazy. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom
skutkových tvrdení, ktoré vzniesol v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním
uplatnenú námietku. Neunesenie dôkazného bremena na svoje tvrdenia účastníkom má za následok
jeho neúspech v spore.



V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval v súlade s uvedenými zásadami a na základe
hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p. správne zistil skutkový stav a správne
rozhodol, keď žalobe vyhovel.

Vykonaným dokazovaním (obsahom kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 16.5.2007) bolo
preukázané a medzi účastníkmi konania aj nesporné, že časť kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností
vo výške 20.000,-Sk mala žalovaná podľa dojednania v kúpnej zmluve splatiť v mesačných splátkach
po 1.000,-Sk počnúc mesiacom nasledujúcim po uzavretí kúpnej zmluvy a ďalej, že tento svoj záväzok
plnila do mája 2008 a spolu na jeho splnenie zaplatila sumu 12.000,-Sk. Sporným medzi účastníkmi
konania zostalo zaplatenie zvyšku (do sumy 20.000,-Sk), t.j. čiastky 8.000,-Sk (265,56 eura).

V uvedenom smere so žalovanou označených a na jej návrh vykonaných dôkazov na tvrdenie o splnení
celého záväzku z kúpnej zmluvy, zaplatenie aj sumy 8.000,-Sk potvrdzovala len svedkyňa A. B., ktorej
výpoveď, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nemožno, pri hodnotení dôkazov
vykonaných v konaní každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, ako
aj s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, považovať za vieryhodnú. Poukázať je potrebné na
skutočnosť, že žalovaná až do podania odporu proti vo veci vydanému platobnému rozkazu sa nebránila
tým, že žalovanú sumu uhradila, na písomnú výzvu žalobcov urobenú prostredníctvom ich právnej
zástupkyne na úhradu žalovanej sumy dňa 10.6.2009 (čl.3) nereagovala písomnou odpoveďou, v ktorej
by namietala zaplatenie zvyšku záväzku, pri osobnom a telefonickom kontakte s právnou zástupkyňou
žalobcov sa bránila inak, keď navrhovala započítať žalovanú sumu s nákladmi na stavebné úpravy bytu
(vyjadrenie žalobcov k podanému odvolaniu) a nemá k dispozícii ani žiaden listinný dôkaz - písomné
potvrdenie o odovzdaní sumy 8.000,-Sk žalobcom (žalobkyni v 2.rade). So zreteľom na to, že všetky
ostatné splátky (po 1.000,-Sk mesačne) boli písomne zaznamenávané možno predpokladať, že pokiaľ
by sporná platba bola skutočne uskutočnená, bola by tiež zaznamenaná a tiež, že platbu v takejto výške
- tým viac že podľa tvrdenia žalovanej išlo už o úplné vyrovnanie dlhu - by si žalovaná, ak by k nej bolo
došlo, nechala písomne potvrdiť.

Navyše, ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, žalovaná svoje
tvrdenie o dostatku finančných prostriedkov na jednorázové vyplatenie sumy 8.000,-Sk nepreukázala.
Pokiaľ v konaní tvrdila, že má účet, kde smela prečerpať 50.000,-Sk a sumu 8.000,-Sk mala zaplatiť
žalobkyni v 2.rade v mesiaci jún 2008, tak z výpisu z jej účtu v Slovenskej sporiteľni a.s. č.
00000-0511780467 (čl. 66) vyplýva, že zostatok na tomto účte už k 1.5.2008 bol mínus 49.962,95 Sk
a k 1.6.2008 mínus 49.849,85 Sk. Rovnako pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že mala peniaze u svojej
matky, zo svedeckej výpovede matky žalovanej H. Y. (čl. 69) vyplynulo len, že svojej dcére finančne
pomáhajú, požičali jej peniaze aj na zakúpenie bytu, nevyplýva však z nej, že dcére poskytla pôžičku
menovite na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 8.000,-Sk. Keďže z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že
išlo o pôžičky peňazí, ktoré žalovaná podľa možnosti aj vracala, možno logicky predpokladať, že pokiaľ
by dcére požičala aj sumu 8.000,-Sk na ňou tvrdený účel, keďže išlo väčšiu sumu peňazí, svedkyňa by
o tom vedela, takúto skutočnosť však nepotvrdila.

Poukázať je potrebné však aj na rozpory v tvrdeniach svedkyne A. B. v jej písomnom vyjadrení zo
dňa 18.9.2009 (čl. 33) a tvrdeniami v jej svedeckej výpovedi na pojednávaní (čl.64), keď v písomnom
vyjadrení uviedla, že žalovaná sumu 265,55 eura vyplatila žalobkyni v 2.rade v mesiaci jún 2008 (euro
bolo zavedené v Slovenskej republike až od 1.1.2009), kým v ústnej svedeckej výpovedi uviedla, že
žalovaná zaplatila žalobkyni v 2.rade asi sumu 8.000,-Sk a bolo to niekedy v máji v roku 2008.

Za tohto stavu je záver súdu prvého stupňa o vyhovení žalobe správny, keď žalovaná na svoju obranu
dôkazné bremeno neuniesla.

Z vyššie uvedených dôvodov sú nedôvodné aj odvolacie námietky žalovanej. Navyše neobstojí ani jej
tvrdenie, že na predžalobnú výzvu žalobcov na úhradu žalovanej sumy nereagovala z dôvodu, že v
lehote na odpoveď už dostala predvolanie na súd, keďže z obsahu spisu vyplýva, že uvedená výzva jej
bola doručená dňa 11.6.2009 (lehota v nej určená na zaplatenie žiadanej sumy bola 3 dni) a len vo veci



vydaný platobný rozkaz bol žalovanej doručený až takmer po mesiaci od doručenia výzvy menovite dňa
9.7.2009. Predvolanie na prvé pojednávanie súdu bolo potom žalovanej doručené dňa 16.9.2009.

Prihliadať nebolo možno ani na žalovanou navrhované ďalšie dokazovanie - výsluchom dcéry Y. R. ako
svedkyne a psychiatrickým vyšetrením žalobkyne v 2.rade, lebo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len pri splnení predpokladov uvedených v ust. § 205a O.s.p. a žalovaná naplnenie
týchto predpokladov nepreukázala. Žalovaná bola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o dobe do
ktorej je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ako aj o tom, že na dôkazy označené
a predložené neskôr súd neprihliada s tým, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (uznesenie zo dňa 9.9.2009 č.k. 5C/77/2009.17) a
nepreukázala, že ňou uplatňované skutočnosti a dôkazy bez jej viny nemohla označiť, alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej ako vecne správny.

Podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa však neboli vo výroku o trovách konania. V
tejto časti je totiž rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov k priznanej
výške trov právneho zastúpenia v sume 387,06 eura keď ním uvedená špecifikácia úkonov, odmeny za
ne a režijného paušálu tomuto vyčísleniu nezodpovedá. Z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti tiež
nemožno zistiť, či súd prvého stupňa sa zaoberal s prihliadnutím na to, že svojou povahou ide o drobný
spor s možnosťou prípadnej aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo svojich dôsledkoch znamená, že účastníkovi konania bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, preto vždy vedie k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia
odvolacím súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude znova sa zaoberať žalobcami uplatňovaným nárokom
na náhradu trov konania vrátane posúdenia prípadnej aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie
o trovách konania, preskúmať (aj matematicky) právnou zástupkyňou žalobcov predložené vyčíslenie
trov právneho zastúpenia, posúdiť správnosť tohto vyčíslenia, dôsledne v súlade s ustanoveniami vyhl.č.
655/2004 Z.z. a len potom o trovách konania znovu rozhodnúť preskúmateľným rozhodnutím (§ 157
ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.