{"guid": "24addf99-d9e5-468e-91d2-b097d7e9fb95:4aae46d0-0a52-4b73-bf3b-7c60c4025803", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912213407.1", "spisova_znacka": "17Co/858/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/858/2013 z 21. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2014, sp. zn. 17Co/858/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6912213407.1", "identifikacne_cislo": "6912213407", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2014-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4aae46d0-0a52-4b73-bf3b-7c60c4025803", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213407.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213407.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213407.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 17Co/858/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6912213407\nDátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213407.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nRenáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za\nktorú koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti odporcovi\nSlovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom\nŽupné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/252/2012-56 z 31.\n07. 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania  nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia\npovinnosti odporcovi zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú mu pri výkone\nverejnej moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď  v exekučných veciach v lehote 15\ndní od doručenia žiadosti písomne nepoveril exekútora na vykonanie exekúcie, resp. návrh na vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Okresný súd\nvykonal dokazovanie exekučným spisom a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nbola exekučnému súdu doručená 23.05.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením 09.06.2011 po\ntom, čo preskúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť predloženého exekučného titulu z hľadiska\nustanovení na ochranu spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri\npostupe exekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní, a preto nebol preukázaný navrhovateľom\ntvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti\nodporcu za škodu. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9\nods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o §§\n41 ods.1 písm. d, 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z.                  o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok, ďalej aj „EP“); o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č.\n99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).\n\nProti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého\nrozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vo veci rozhodoval\nvylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené\nzákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude\n\nvedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom,\npretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých\nokresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie.\nTvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými\núsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na\nrozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah\nsi bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom\nkonaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,\nktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil\nnedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za\nnepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.\n\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie, súc viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\n§ 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny\npotvrdil.\n\nPodľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nZo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi\ndomáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej okresným súdom ako\nexekučným súdom v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti o\nvydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; navrhol vykonať dokazovanie\nlen konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania vzniesol\nnavrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak,\nže zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil\nnávrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie, obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie\núčastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vyjadrenie odporcu k návrhu doručil\nnavrhovateľovi prostredníctvom pošty. Účastníkov na pojednávanie riadne predvolal a na pojednávaní\npo vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok. K spisu okresného súdu je pripojený a v napadnutom\nrozsudku je uvedený konkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť\nnavrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená\nškoda.\n\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu napádal vecnú správnosť rozhodnutia vo veci\nsamej len v bode 10 odvolania, rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť najmä pre procesné chyby, ktoré\nvymenoval bez toho, aby špecifikoval, v čom presne vidí namietané pochybenie. Vzhľadom na uplatnené\nodvolacie námietky navrhovateľa je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný\nkonkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu\npredkladania enormného množstva typových odvolaní navrhovateľom na rôzne súdy, odvolacie dôvody\nnekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku\nokresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov, reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia\nnávrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi Slovenskej republiky v obdobných veciach. V\nodvolaní je viacero rozporov a protirečení (na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť sa vyjadriť\nk vyjadreniu odporcu, na druhej strane, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,\npretože odporca sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci nevyjadril).\nOdvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce\nkonanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi\nzávermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu odkazuje. Okresný\nsúd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval\nsprávne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Keďže odvolací súd je\nrozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa\n\nzaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu z hľadiska, či\ndošlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).\nOdvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná.\nTvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na\nargumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym\núradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod\nna vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej\nodporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu\nnie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa\nsvojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú\nškodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.\n3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu\nriadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci\nnevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom\nriadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.\nOdvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti\na vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom\na porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie\nna pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty\na včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal\no zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený\nsúd rozhodol; nesúhlas navrhovateľa s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom\nna odročenie pojednávania, pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod, spočívajúci\nv tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1\npísm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa\npreto boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.); postupom okresného súdu v súlade\nso zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše, zo spisu\nokresného súdu vyplýva, že navrhovateľovi bolo doručené aj vyjadrenie odporcu k návrhu. K odňatiu\nmožnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal\ndokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však\npozostávalo len z oboznámenia sa s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný\nnavrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania. Navrhovateľ bol účastníkom uvedeného exekučného\nkonania a obsah exekučného spisu mu bol nepochybne známy, pretože všetky rozhodnutia mu boli\nriadne doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal.\nK odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý\nnapadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o\nzamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Týmto postupom okresného súdu nebol\nnavrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup okresného súdu\nje plne odôvodnený hospodárnosťou konania. Navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu\nnavrhovateľa na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol\npokračovať v konaní.\nNavrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu, keď trval na porušení svojho práva na\nrozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o\nnepreukázaní nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu,\nspôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom\npostupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Podľa ustálenej súdnej praxe\npätnásťdňová lehota, plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie\nalebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012\nzo 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013 alebo\nsp. zn. II.ÚS/112/2013 z 13.02.2013). Ak okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že\n\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 23.05.2011\n(vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo\nsamotné exekučné konanie) a exekučný súd ju zamietol uznesením dňa 06.06.2011, uvedený\npostup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne\nodôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.\nVzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne\nakceptovateľná aj dlhšia lehota, nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp.\nzn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch,\nkeď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky). Exekučný\nsúd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú\nsplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či\nexekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom\n(§ 44 ods. 2 EP). O návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný\nsúd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami\nbola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na\nzáklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, vyplývajúce\nz príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. 10. 2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013). Navrhovateľ takýto\npostup vytýka procesnému súdu vo svojom odvolaní bezdôvodne.\nK okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej\nčinnosti je mu známe, že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v\nrovnakom čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania\ndošlo k rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom, ktoré bolo ovplyvnené i tým, že\nexekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi účastníkmi,\nnávrhov na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, atď.). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť vedenia\nexekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľa v pozícii oprávneného, nemožno sa\nstotožniť s tvrdením navrhovateľa, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu (viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14. 12. 2012).\nNakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,\nktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v\ntomto smere však nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z\nkumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, spôsobenú pri výkone\nverejnej moci (nesprávny úradný postup exekučného súdu); v súlade so zásadou hospodárnosti\nkonania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody\na nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozsudku.\nKeďže navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik\nškody, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo mu právo\nna náhradu škody ani nemajetkovej ujmy. Okresný súd nepostupoval v rozpore s exekučným poriadkom,\njeho konanie nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..\nSprávne právne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel, keď neboli naplnené súčasne všetky zákonom\nurčené podmienky, na základe ktorých dochádza ku vzniku zodpovednosti štátu na náhradu škody\ntitulom nesprávneho úradného postupu.\nOdvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych záverov uvedených vyššie, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\nrozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade\ntrov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.).  Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov\nprvostupňového konania vychádzal z ustanovenia  § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní,\nale ak odporcovi trovy konania nevznikli, nebolo náhradu akých trov mu prisúdiť.\nO trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení\ns § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených\nustanovení vzniklo právo na náhradu  trov odvolacieho konania; tieto si však do doby rozhodnutia\nodvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo\nspisu. Preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/252/2012", "guid": "bdedb0aa-8764-41fa-98f7-fab1cf7a5acb:4c851aab-7f3b-404f-85c8-fb0e9cd1cd04", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}], "citovane_v": []}