Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/39/2018 z 24. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. októbra 2018, sp. zn. 25CoE/39/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4405210205.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/39/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4405210205.1 | 2018-10-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e548a623-77a8-4a51-b22e-0ceeb6889950 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4405210205.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/39/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405210205
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4405210205.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., sídlo:
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XA, J., o vymoženie sumy
489,94 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 9. mája 2012 č.k. 14Er/656/2005-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinný má voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 veta druhá, § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1,
ods. 2 písm. c), § 196, § 197, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2. Občianskeho zákonníka
a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Súd prvej inštancie
preštudoval spisový materiál, konkrétne exekučný titul, ktorým bola notárska zápisnica N 1097/2005,
NZ 9681/2005, vydaná dňa 05.03.2005 Notárskym úradom v Partizánskom, notár JUDr. Ondrej Ďuriač.
Zistil, že obsahom citovanej notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a
súhlas s vykonateľnosťou a s exekúciou. Vyhlásenie za účastníka učinil Mgr. Tomáš Kušnír
na základe udeleného plnomocenstva povinným zo dňa 22.07.2004. Predmetné plnomocenstvo bolo
súčasťou Zmluvy o úvere č. 4021891 zo dňa 22.07.2004. Bolo vopred pripravené oprávneným, išlo o
predtlačený formulár, ktorý bol súčasťou zmluvy o úvere, bola vyplnená ručne pri jej uzavretí, kde sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 398,33 eura. Dlžník sa zaviazal zaplatiť sumu zvýšenú
o poplatok vo výške 224,39 eura v 7 mesačných splátkach po 88,96 eura počnúc dňom 12.08.2004 na
účet oprávnenej. Plnomocenstvo udelené povinným nemalo náležitosti zodpovedajúce ustanoveniu §
31 Občianskeho zákonníka, a to presné vymedzenie jeho rozsahu, nakoľko obsahovalo len právo, ktoré
môže vzniknúť v budúcnosti. Išlo teda o právo, ktoré v čase uzavretia zmluvy nebolo známe a nebolo
možné s ním disponovať. Plnomocenstvo neobsahovalo presné špecifikovanie jeho dlhu, ktorý mal
splnomocnenec za osobu povinného uznať a ako súčasť zmluvy o úvere bolo nejasné a neurčité. Keďže
takto udelené plnomocenstvo nebolo platným právnym úkonom, Mgr. Kušnír nemohol v mene povinného
pred notárom platne uznať záväzok z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie,
ktorého podkladom bol exekučný titul nespĺňajúci znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Nakoľko



došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu existencie zavinenia oprávnenej, zaviazal ju na náhradu trov
exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňárovej v sume 85,21 eura.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, navrhujúc, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a aby konanie v zmysle podania doručeného súdu prvej inštancie dňa
09.08.2012 podľa § 109 OSP ods. 1 písm. c) prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil dve prejudiciálne otázky:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 96/12EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Svoje odvolanie postavila na základných štyroch bodoch, v rámci ktorých vytýkala, že súd svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodovanie súdu nad rámec zverenej
právomoci, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie
veci. V rámci prvého odvolacieho dôvodu najmä vytýkala, že súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne
pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tvrdila, že exekučný súd nesprávnou a
ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality. Dodala, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie
veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenula, že k takémuto revíznemu postupu
došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Mala za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly
a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže
ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo
povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom
a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedla, že ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými
mravmi. Zároveň poukázala aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to,
že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej
zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil
rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného
titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodala, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať
vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad
nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovením § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietala predovšetkým porušenie princípu
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny
proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jej práva na spravodlivý
súdny proces mala byť rovnaká, mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a
bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve a toto rozhodnutie



výrazne ovplyvnilo jej právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by
mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatovala aj
porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého postavenia, ktoré bolo
podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.
Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení, ako ani nemala možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným
spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne
povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej,
došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastala názor, že nie je možné ho považovať za
neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mala za to, že plnomocenstvo udelené
v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodala, že právnym poriadkom nie je vylúčená
možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe
ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v
budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenia § 574 ods.
2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj
na absurdnosť záveru súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, pričom
dodala, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva
sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietala aj nesprávny
záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá
nebola v jeho prospech. Okrem toho sa nestotožnila ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť
spísaná aj oprávnenou. Mala za to, že uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou a to
konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007. Dodala, že rovnaký záver vyplýval aj z
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac, zvýraznila aj skutočnosť, že otázka, či exekučný
titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom
rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

10. Odvolací súd posudzujúc návrh oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej
právnej úpravy dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje



zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená,
že v inom prípade výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je
predovšetkým zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok
neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha
konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa § 162
ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade,
ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že
by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo
by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm.
b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

11. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie
v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať
žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo
zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
všeobecných súdov Slovenskej republiky.

12. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že i v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania
by v danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na
Súdny dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo
žiadneho ustanovenia CSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť
Súdnemu dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie
len na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že
rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí
bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená
Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a
aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny
dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 10. 2010 sp.zn. III. ÚS 388/2010).

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP ako nedôvodné zamietol.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 26.05.2005, kedy bol súdnej exekútorke,
Mgr. Kataríne Baňarovej, so sídlom exekútorského úradu Kukučínova 17, Dunajská Streda, doručený
návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N
1097/2005, NZ 9681/2005, vyhotovenej dňa 05.03.2005 JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v
Partizánskom, Ul. Generála Svobodu 1069/4. Notárska zápisnica bola spísaná v Bratislave na Flögelovej
ulici č. 8. Súdna exekútorka doručila dňa 16.06.2005 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojila i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej
zápisnice tvoriaci exekučný titul a kolok v nominálnej hodnote 500,- Sk (16,60 eura). Súčasťou spisu je aj
zmluva o úvere č. 4021891 uzatvorená oprávnenou a povinným dňa 22.07.2004 spolu so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie dňa
20.06.2005 pod č. 5404 029617*. Oprávnený neskôr požiadal súd prvej inštancie o zmenu súdneho
exekútora. Tejto žiadosti vyhovel uznesením zo dňa 29.11.2010 č. k. 14Er/656/2005-17 o zmene
súdneho exekútora, ktorým sa stal JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60. Následne
po preštudovaní súdneho spisu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.



15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku,
a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku,
z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa
môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno
exekúciu vykonať.

17. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje
majetok.
18. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

19. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal právne relevantnou skutočnosťou,
či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere a ktoré prijal Mgr. Tomáš Kušnír,
aby uznal dlh v mene povinného voči oprávnenej na základe tohto plnomocenstva v spornej notárskej
zápisnici, je platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd len poukazuje, že s ohľadom na
množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne
vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti ustanovenia § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V
prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil
v zmluve o úvere za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe takto
udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani
notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnená
mohla v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia.

20. Napriek uvedenému v bode 19. a napriek tomu, že je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku správne, odvolací súd sa nestotožnil z dôvodom, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Súd
prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku,
teda pre dôvod, že exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Jedná sa o
prípady, ak bola doložka vykonateľnosti na rozhodnutí predloženom spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie vyznačená z nejakého dôvodu nesprávne, resp. sa neskôr zistí, že tu okolnosti pre vyznačenie
vykonateľnosti vôbec neboli. V predmetnej veci sa síce jedná o prípad, že predložený exekučný titul
(notárska zápisnica) nie je spôsobilým exekučným titulom, avšak nie z dôvodu jeho nevykonateľnosti.
Ako už odvolací súd konštatoval, súd prvej inštancie správne posúdil udelené plnomocenstvo ako
absolútne neplatný právny úkon. Na takto udelené plnomocenstvo sa hľadí, ako by nebolo nikdy udelené.
Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pôsobí erga omnes, teda aj voči tretím osobám.



Nie je potrebné, aby sa jej niektorá zo strán musela domáhať na súde a je potrebné, aby na ňu bolo
prihliadané ex offo, teda z úradnej povinnosti. To znamená, že Mgr. Kušnír nikdy nebol splnomocnenou
osobou zo strany povinného na uznanie záväzku čo do dôvodu a do výšky a povinný nikdy nesplnomocnil
Mgr. Kušníra na udelenie súhlasu s vykonateľnosťou takto uznaného záväzku v notárskej zápisnici.
Uznanie dlhu splnomocnencom a jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné právne
úkony a nevyvolávajú právne účinky.

21. Odvolací súd na záver dodáva, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno
charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny
titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá
verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby,
pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak
mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou
z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda
oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí,
ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho
hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby
teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie
je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP,
a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám
exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a
rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol
o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto
procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu, že je vo výroku
vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal povinnému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči oprávnenej v plnom rozsahu z dôvodu, že povinný bol v odvolacom konaní
úspešný, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom potvrdené. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia



opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).