Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/205/2018 z 25. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. októbra 2018, sp. zn. 8Co/205/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4417217146.1 Krajský súd Nitra | 8Co/205/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4417217146.1 | 2018-10-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e6e60c6-d39c-479a-8e3b-7949f7596380 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4417217146.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/205/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217146
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417217146.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: O. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z., O. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so
sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Heydukova 12, IČO: 47 234 318, proti žalovanej: UNIQA
Biztosító Zrt., IČO: 01-09-162794, so sídlom Róbert Károly, Budapešť, Maďarská republika, likvidačný
zástupca UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Krasovského 15, IČO: 00 653 501, o náhradu
škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti výroku o trovách strán konania uznesenia
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. mája 2018, č. k. 16C/158/2017-124, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania z
r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zatavil a stranám
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145
ods. 1, § 146 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), § 799 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a zákonom 381/2000
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“). V rozhodnutí
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 12. 2017 domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 4 680 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 18. 08. 2016 do zaplatenia, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania, titulom bolestného. Podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 16. 02. 2018 žalobkyňa oznámila súdu prvej inštancie, že žalobu berie späť v celom
rozsahu a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby dňa 11. 01. 2018 dobrovoľne
pristúpila k úhrade žalovanej istiny vo výške 4 151 eur, čím skoro v celej výške splnila peňažnú povinnosť
voči žalobkyni a neuplatňuje si rozdiel medzi požadovanou a plnenou sumou, neuplatňuje si úroky z
omeškania, ale uplatňuje si náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 CSP, vzhľadom na späťvzatie dôvodne podanej žaloby v dôsledku správania žalovanej, ktorá plnila
žalobkyni až po podaní žaloby. Súd prvej inštancie s poukazom na dispozičné právo žalobcu konanie
zastavil a s poukazom na § 257 CSP stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že
konanie oboch procesných strán malo vplyv na výsledok sporu. Súd prvej inštancie preskúmal dôvody
hodné osobitného zreteľa a dospel k záveru, že by bola neprimeraná tvrdosť, ak by súd postupoval podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Dôvodil, že žalobkyňa má na vzniku konania vplyv v tom smere, že skôr
ako predložila žalovanému všetky doklady na posúdenie dôvodnosti nároku podala žalobu o zaplatenie,
na predloženie dokladov bola žalovaným viacnásobne vyzývaná a nepredložila hodnoverný doklad, že
na výzvy žalovaného by vhodným spôsobom reagovala tak, že chýbajúce doklady predložila, alebo
namietala nepravdivé údaje alebo poučenia v oznámeniach žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal
na skutočnosť, že žalovanej povinnosť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada vyplýva z § 799 ods.
2 OZ a Zákona o povinnom zmluvnom poistení.



2. Proti výroku o trovách konania uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. mája 2018, č.
k. 16C/158/2017-124 podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že konanie
má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), domáhajúc
sa, aby odvolací súd výrok o trovách zmenil tak, že žalobkyni prizná plnú náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie, a zároveň aby jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Žalobkyňa namietala, že ak súd prvej inštancie vzhliadol dôvod na postup podľa § 257 CSP, ale
neumožnil jej vyjadriť sa k zamýšľanému postupu, odňal jej tým legitímny nárok na náhradu vzniknutých
trov konania, bez možnosti akejkoľvek obrany jej práv. V tejto súvislosti poukázal na komentár Civilného
sporového poriadku, rozsudku ESĽP zo dňa 05. 09. 2013, Čepek proti Českej republike a nález
Ústavného súdu SR zo dňa 02. 05. 2018, sp. zn. III/98/2018. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovanej na
preukázanie dôvodnosti jej nárokov predložila kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorou disponovala,
ako aj lekársky posudok vypracovaný dňa 22. 03. 2016 spolu výzvou na plnenie zo dňa 28. 04. 2016.
Žalovaná upriamila pozornosť na žalovaným namietané oneskorené doručenie konečného rozhodnutia z
trestného konania. Žalovaná namietla, že predmetné uznesenie nemohla žalovanej doručiť skôr, pretože
predĺženie vyšetrovania bolo zapríčinené nutnosťou slovenských orgánov činných v trestnom konaní
dožiadať o právnu pomoc Maďarskú republiku. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28. 05. 2010, sp. zn. 1/Cdo/82/2009, R 16/2014, podľa ktorého viazanie výplaty
poistného plnenia na meritórne skončenie trestného konania odporuje záverom konštantnej judikatúry.
Uviedla, že súd prvej inštancie mal skúmať účelnosť opätovných výziev žalovaného a obsahovú
relevanciu žalobkyňou predložených dokladov v súvislosti s likvidáciou jej legitímneho nároku, a nie a
priori osvojiť si tvrdenia žalovaného o údajnej nedostatočnej súčinnosti a procesnej pasivite žalobkyne
v mimosúdnom konaní. K námietke predčasnosti podanej žaloby poukázala na čl. 4 ods. 6 smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES zo dňa 16. 05. 2000 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení
motorových vozidiel) v spojení s čl. 18 predmetnej smernice a uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
zo dňa 01. 12. 2005, sp. zn. C-447/04 vo veci Autohaus Ostermann GmbH c/a VAV Versicherungs AG.
Uviedla, že v súlade s uvedeným nič nebráni tomu, aby poisťovateľ pristúpil k výplate poistného plnenia
pred uplynutím zákonnej lehoty troch mesiacov. S prihliadnutím na uvedené, mala žalobkyňa len jedinú
možnosť ako sa domôcť ochrany svojich práv, a to výlučne uplatnením petitórnej ochrany na príslušnom
súde, pretože žalovaná nebola schopná ukončiť šetrenie poistnej udalosti ani po uplynutí 19 mesiacov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu
Nová zámky zo dňa 23. mája 2018, č. k. 16C/158/2017-124 v napadnutej časti potvrdil v celom
rozsahu, ako správne po vecnej aj právnej stránke. Uviedla, že v žiadnom ustanovení Zákona o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie
je daná povinnosť poisťovateľovi usmerňovať, nabádať alebo inak vyžadovať od poškodeného zaslanie
potrebných dokladov preukazujúcich oprávnený a preukázaný nárok na náhradu škody. Tieto nároky je
povinný na svoj vrub preukazovať poškodený podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Poukázala na skutočnosť, že dostatočne preukázali, že žalobkyňa nepredložila základný doklad -
prvotnú prepúšťaciu správu verifikujúcu správnosť lekárskeho posudku, čo vyžaduje zákon NR SR č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a
doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní, a to konkrétne § 8 ods. 2. Ďalej poukázala na § 799 ods.
2 OZ, z ktorého žalovanej priamo vyplynula povinnosť predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ
vyžiada. Žalovaná ďalej uviedla, že stále bola v zákonom stanovenej lehote 3 mesiace od predloženia
oprávneného a preukázaného nároku na náhradu škody + 15 dní od ukončenia šetrenia na vybavenie
preloženého nároku žalobkyne, pretože uznesenie o zastavení trestného stíhania jej bolo doručené e-
mailom dňa 29. 09. 2017. Aj požadovanie správy o trestnej veci vyplýva z § 5 ods. 1 písm. d) Zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Záverom žalovaná poukázala na rozhodnutia R27/1977 a R22/1979
a skonštatovala, že dostatočne odôvodnila správny postup pracovníkov žalovanej pred a po podaní
žalobného návrhu a poukázali na nesprávny postup advokáta pred a po podaní žalobného návrhu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v časti o nároku na náhradu trov konania, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach
podaného odvolania podľa § 363 a § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní a jeho



preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti o nároku
na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak ... súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody
na zdraví s príslušenstvom. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06. 12. 2017
domáhala zaplatenia bolestného vo výške 4 680 eur s úrokom z omeškania 5 % p. a. od 18. 08. 2016
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 16. 02. 2018 žalobkyňa súdu
oznámila, že žalobu berie späť v celom rozsahu a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná po
podaní žaloby dňa 11. 01. 2018 dobrovoľne pristúpila k úhrade žalovanej istiny vo výške 4 151 eura.
Pretože žalovaná skoro v celej výške splnila peňažnú povinnosť voči žalobkyni, žalobkyňa si neuplatnila
rozdiel medzi požadovanou a plnenou sumou, neuplatnila si úroky z omeškania, ale uplatnila si náhradu
trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku
správania žalovanej. Súd prvej inštancie vzhľadom na uplatnenie dispozičného práva žalobkyne konanie
vo veci zastavil a s poukazom na § 257 CSP stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu,
že konanie oboch procesných strán malo vplyv na výsledok sporu. Žalobkyňa odvolaním napadla výrok
o trovách konania, z dôvodu, že tým, že žalobkyni súd neumožnil vyjadriť sa k plánovanej aplikácii
§ 257 CSP jej odňal legitímny nárok na náhradu vzniknutých trov konania. K námietke žalovanej o
predčasnom podaní žaloby, žalobkyňa uviedla, že k výzve na plnenie zo dňa 28. 04. 2016 predložila
žalovaná kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ako aj lekársky posudok vypracovaný dňa 22. 03. 2016,
a teda žalovaná mala už v čase doručenia výzvy na plnenie preukázaný nárok na plnenie, a teda
nebolo potrebné požadovať ďalšie dokumenty. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že postup
pracovníkov žalovanej, ktorým vyžadovali doplnenie ďalších dokumentov, vyplýva z právnych predpisov.
Namietala že žaloba bola podaná predčasne, pretože uznesenie o zastavení trestného stíhania im bolo
doručené e-mailom až dňa 29. 09. 2017, a teda až od tohto momentu mali preukázanú oprávnenosť
nároku na náhradu škody, a teda až následne im začala plynúť trojmesačná lehota na vybavenie
predloženého nároku žalovanej.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či žalovaná už v čase zaslania výzvy na plnenie zo dňa
28. 04. 2016 (doručenej žalovanej dňa 29. 04. 2016) poskytla potrebnú dokumentáciu na základe
ktorej by mohla žalovaná vybaviť nárok žalobkyne na poskytnutie poistného plnenia, a či svojím
konaním (nedoplnenie ďalších dokladov na základe výziev žalovanej) zapríčinila, že žalovaná nemohla
vybaviť jej nárok na poistné plnenie skôr, a teda, či aplikácia ustanovenia § 257 zodpovedala zásadám
rozhodovania o trovách konania.

8. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že ak súd prvej inštancie vzhliadol dôvod na postup podľa § 257
CSP, ale neumožnil jej vyjadriť sa k zamýšľanému postupu, odňal jej tým legitímny nárok na náhradu
vzniknutých trov konania, bez možnosti akejkoľvek obrany jej práv. V tejto súvislosti poukázal na
komentár Civilného sporového poriadku, rozsudku ESĽP zo dňa 05. 09. 2013, Čepek proti Českej
republike a nález Ústavného súdu SR zo dňa 02. 05. 2018, sp. zn. III/98/2018. Ústavný súd v náleze
zo dňa 02. 05. 2018, sp. zn. III/98/2018 konštatoval, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05,
II. ÚS 272/08). Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný
súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade
so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu
ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom
(čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá
v Civilnom sporovom poriadku. Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba
vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu .... ak
súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť
protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému
presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to
neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je



povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému
použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č.
9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má
teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.

9. Súd prvej inštancie žalobkyňu, ani žalovanú k aplikácii § 257 CSP explicitne nevyzval, a teda rozhodol
spôsobom, ktorý je arbitrárny, a tým ústavne nesúladný, pretože nevytvoril procesný priestor umožňujúci
stranám sporu vyjadriť svoje stanoviská k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Keďže takýto postup
súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v časti výroku o trovách konania a vec mu vrátil
v zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd dodáva, že v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 14. 12. 2015, ČVS:
ORP-916/2-VYS-NZ-2015, ktoré tvorilo prílohu výzvy na plnenie je uvedené, že „dňa 14. 12. 2015 v čase
okolo 05:56 h na štátnej ceste č. 11/564, na km 67,950 medzi obcou Z. a C. nad I. v katastri obce C.
nad I., došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 206, evidenčné číslo I. XXX
medzinárodnej poznávacej značky /H/, a protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Renault Twigo,
EČ: NZ XXXFK, kde následkom dopravnej zrážky došlo k usmrteniu B. A. nar. XX. XX. XXXX, bytom
M., ......ťažkej ujmy na zdraví u O. M. nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., O. ul. č. XX, ktorá utrpela zlomeninu
hrudnej kosti, zlomeninu výrastka hrudnej kosti a krvácanie do brucha s dobou liečenia a PN ku ktorým
sa lekár nevedel presne vyjadriť....“.

11. Z uvedeného uznesenie nemožno spoľahlivo vyvodiť, kto bol v tejto dopravnej nehode poškodený
a kto zodpovedá za škodu. Uznesenie iba deklarovalo, že došlo k dopravnej nehode medzi osobnými
motorovými vozidlami Peugeot 206, evidenčné číslo HNH 156 medzinárodnej poznávacej značky /H/ a
Renault Twigo, EČ: NZ XXXFK a v dôsledku tejto dopravnej nehody došlo k usmrteniu niekoľkých osôb
a niekoľkým zraneniam. Je však pravdou, že žalobkyňa spolu s výzvou predložila lekársky posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22. 03. 2016, na základe ktorého bolo možné
určiť výšku náhrady bolestného v tomto čase. Avšak ani z uvedeného dokumentu, ani z predložených
lekárskych správ nebolo možné dospieť k záveru, že za škodu zodpovedá B. A. s motorovým vozidlo
s EČV: I Odvolací súd výzvy žalovanej zo dňa 30. 10. 2017, 11. 07. 2016, 10. 01. 2018, ktorými žiadal
predloženie potvrdenia príslušného odborného lekára, v ktorom boli lekárske návštevy hospitalizácie
odporúčané a dokladom o zakúpení liekov dňa 22. 12. 2015, 11. 01. 2016, 12. 01. 2016, 25. 01. 2016,
29. 01. 2016 a 18. 02. 2016, ku ktorým žiadal o predloženie príslušných lekárskych správ, kde boli lieky
predpísané príslušným lekárom považuje za dôvodné, pretože len na základe predloženia vyžiadaných
dokumentov mohla žalovaná mať preukázané, že lekárske návštevy a zakúpené lieky súvisia s liečením,
ktoré je následkom dopravnej nehody.

12. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu výzvy na plnenie
a jej príloh nemohla mať žalovaná spoľahlivo preukázané, že za spôsobenú škodu zodpovedá B. A. s
motorovým vozidlo s EČV: I..

13. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, pričom sa vysporiada
s námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak,
aby bolo v súlade s § 236 CSP.

14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia



opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).