Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/123/2014 z 15. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2014, sp. zn. 26Sd/123/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200664.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/123/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200664.1 | 2014-10-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 701 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., § 64 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d5fc3b0-9e53-493f-a395-787355688769 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200664.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/123/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200664
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200664.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Y. R.,
nar. XX. H. XXXX, bytom G. II XXX/XX I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo 4. februára 2014 o priznaní invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4. februára 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi s počiatkom od 13.decembra 2013
invalidný dôchodok vo výške, ktorá bola odvodená aj z priznanej 45 % miery jeho zníženej pracovnej
schopnosti konštatovanej pri vzniku jeho invalidity. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ bol
dňom 13.decembra 2013 uznaný invalidným a okrem uvedeného splnil aj ďalšie zákonné predpoklady
pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že ku dňu vzniku invalidity získal 38 rokov a 164 dní
obdobia dôchodkového poistenia a zároveň mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok ani mu
nevznikol nárok na starobný dôchodok. Konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky
s poukazom na zistené východzie údaje a aplikované zákonné ustanovenia. Pre určenie priemerného
osobného mzdového bodu navrhovateľa vychádzala z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov
1984-2012 a určila ho hodnotou 0,7871. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v
čase vzniku nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok vo výške 10,0098 € a sumu invalidného
dôchodku určila ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok spolu s pripočítaným obdobím
dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku,
aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Takto sumu jeho invalidného dôchodku určila vo výške 155,30 € mesačne a následne ju podľa
jednotlivých v rozhodnutí citovaných valorizačných úprav zvýšila až na 165,70 € mesačne od 1.januára
2014.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože percentuálne vyjadrenie jeho zníženej
pracovnej schopnosti nepovažoval za adekvátne jeho zdravotným ťažkostiam, ktoré podrobne popísal.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. K oboznámeniu lekárskej správy
posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne uviedol, že v závere správy z hospitalizácie na
neurologickom oddelení bolo nepravdivo uvedené, že bol po utrpenom mozgovom infarkte prepustený
s ľahkými reziduálnymi zmenami, pretože v tom čase nevedel chodiť ani sedieť a nebol schopný prejsť



ani na toaletu, preto mu boli v čase prepustenia poskytované aj príslušné zdravotné pomôcky. Predložil
aj aktuálne psychologické a psychiatrické nálezy, ktoré doposiaľ posudkovo vyhodnotené neboli.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne potvrdiť. Poukázala
na zhodné posudkové závery posudkových lekárov, ktorí pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa
zhodnotili na úrovni 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s prvotnými
podkladmi relevantnými pre určenie sumy dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom administratívneho
spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho
podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú ale pokles pracovnej schopnosti, priznaný pre
rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca, prípadne je tento dôsledkom dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu podmieneného viacerými zdravotnými postihnutiami (§ 71 ods. 1, 6,7,
8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VI., odd. A pol. 1 písm. b) možno
pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu
vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia, demencie cievnej etológie,
etiológie, ložiskové, ischémia mozgu, krvácanie do mozgu), pri stredne ťažkých formách vyjadriť v
rozpätí 35-45 %. Pre určenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti je rozhodujúci rozsah
a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými
pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými) a psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť
osobnosti.

Suma invalidného dôchodku sa podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ustanovení § 60-64 cit. zákona.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 13.decembra 2013 žiadosťou zo 16.januára 2014. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom
v Lučenci. V posudku zo 16.januára 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľa z výsledku neurochirurgickej hospitalizácie z decembra 2012, z neurologických
vyšetrení zo septembra 2013 a z psychologického vyšetrenia z októbra 2013. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľa označil organický psychosyndróm so zaradením pod kapitolu VI., odd. A, pol.
1, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľ
prekonal v decembri 2012 mozgovú príhodu s oslabením všetkých 4 končatín, s poruchami prehĺtania,
ktoré sa postupne upravili. Psychologické vyšetrenie potvrdilo stredne ťažký organický psychosyndróm.



Na základe funkčných vyšetrení stanovil pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 45 % a vznik jeho
invalidity konštatoval dňom uplynutia podporného obdobia. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani
po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, pretože nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by jeho
posudkový záver menili. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 21.mája 2014 posudkový
lekár vychádzal z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa, z totožných odborných lekárskych
nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených interných, neurologických a psychiatrických vyšetrení z
priebehu roka 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých
jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol v decembri 2012 hospitalizovaný pre dvojité
videnie, poruchy rovnováhy a zvracanie. Úvodné CT vyšetrenie mozgu nepreukázalo ložiskové zmeny,
až pri kontrolnom MR vyšetrení boli zistené akútne ischemické zmeny v oblasti predĺženej miechy pri
normálnych pomeroch v oblasti ciev zásobujúcich mozog s klinickými prejavmi pod obrazom tŕpnutia
pravej polovice tváre a poruchy prehĺtania. Po intenzívnej liečbe bol prepustený s ľahkým nystagmom
(kmitanie očných buľbov ) a miernym ťahom doprava. Jednoznačne nebola preukázaná paréza
pravostranných končatín a aj v súčasnosti je ako neurologické reziduum konštatovaná porucha citlivosti
na pravej strane tela, chôdze so stranovou úchylkou doprava a postoj s ťahom doprava. Psychologické
vyšetrenia preukázali oslabenie kognitívnych funkcií stredného stupňa organickej etiológie (nižšie
psychomotorické tempo, nižšia pozornosť, nižšia schopnosť učenia sa novému...) a poruchy osobnosti
v zmysle afektívnej lability, impulzivity, adaptačných problémov s prejavmi anxiózne-depresívneho
prežívania. Zistené zmeny je možné ovplyvniť príslušnou odbornou liečbou, ktorá je v kompetencii
psychiatra, prvé psychiatrické vyšetrenie však bolo vykonané až 5.mája 2014. Na základe zhodnotenia
priebehu ochorenia, reziduálnych neurologických a psychických zmien a príslušnej doposiaľ aplikovanej
liečby konštatoval, že aktuálne prejavy zdravotného postihnutia navrhovateľa zodpovedajú hornej hranici
možného percentuálneho zhodnotenia jeho zníženej pracovnej schopnosti, pri ich stredne ťažkej forme.
Pridružené ochorenia a to esenciálnu hypertenziu považoval za posudkovo nevýznamnú, pretože na
liečbe je kontrolovaná, s dosiahnutím normálnych hodnôt tlaku krvi, bez prípadných sekundárnych
orgánových zmien. EKG, ECHO KG vyšetrenie aj RTG srdca boli v norme. Konštatoval, že navrhovateľ
sa môže uplatniť na trhu práce v prostredí bez nadmernej psychickej a fyzickej záťaže, napr. v chránenej
dielni.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou.
Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto
si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti,
pretože vznik invalidity poistenca predpokladá pokles jeho pracovného potenciálu pod zákonom
stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne,
ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153
ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného
stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej
pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených
zdravotných postihnutiach navrhovateľa správne považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie
organický psychosyndróm dôsledkom utrpeného mozgového infarktu a pri objektívne zistených
neurologických a psychických zmenách a ich závažnosti správne zaradil rozhodujúce zdravotné



postihnutie v rámci aplikovanej prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej
schopnosti pri stredne ťažkých následkoch jeho zdravotného postihnutia stanovil na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia. Zároveň správne konštatoval, že u navrhovateľa neboli naplnené
medicínske predpoklady pre navýšenie priznanej percentuálnej miery jeho zdravotnej schopnosti aj pre
ďalšie zdravotné ťažkosti ktorými trpí, pretože pri esenciálnej hypertenzii nebol zistený taký stupeň
závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Na liečbe je hypertenzia navrhovateľa kompenzovaná, s
dosiahnutím normálnych hodnôt tlaku krvi, bez sekundárnych orgánových zmien. Organická depresívna
porucha z hľadiska dĺžky liečby nenapĺňala zákonný predpoklad dlhodobo nepriaznivého, liečbou
neovplyvniteľného zdravotného stavu, v zásade trvajúceho viac ako 1 rok, preto nemala posudkový
význam.

Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľom predložené psychiatrické nálezy z júna
až septembra 2014, pretože nedokumentovali iný stav jeho duševných ťažkostí než ten, ktorý už bol
posudkovo zohľadnený.

Z priebehu dôb zamestnania a poistenia, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku krajský súd zistil, že navrhovateľ pracoval v Poľane Opatová od 1.septembra 1972 do 11.apríla
1999, v Gilute Lučenec od 12.apríla 1999 do 16.júna 2003, od 17.júna 2003 do 11.júla 2006 bol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, rovnako od 1.decembra 2009 do 31.marca 2010. Od 12.júla 2006 do
30.novembra 2009 a následne od 1.apríla 2010 až doposiaľ bol zamestnaný v Plast Monte Lučenec.
V súlade s uvedeným mu do obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcich rokoch 1984-2012 bolo
započítaných 9 549 dní, tj. 26,1617 roka a spolu s dopočítaným obdobím od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 38,4494
roka. V takomto rozsahu bolo obdobie jeho dôchodkového poistenia zohľadnené aj pri vypočítaní sumy
priznanej dôchodkovej dávky. Zo zisteného osobného mzdového bodu z rozhodujúceho obdobia rokov
1984-2012 správne vypočítala hodnotu priemerného osobného mzdového bodu s ohľadom na náhradnú
dobu, ktorú navrhovateľ získal a správne určila sumu invalidného dôchodku spôsobom, ktorý je určený
v ustanovení § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na
konkrétny výpočet dôchodkovej dávky, ktorý bol obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
pretože bol realizovaný v súlade so zákonom a s prvotnými údajmi týkajúcimi sa obdobia dôchodkového
poistenia navrhovateľa a zárobkov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Navrhovateľ sumu invalidného
dôchodku z hľadiska nesprávneho zistenia obdobia dôchodkového poistenia, či dosiahnutých zárobkov v
rozhodujúcom období nenamietal a ani krajský súd nezistil v tomto smere žiadne pochybenia odporkyne.

V nadväznosti na takto zistený skutkový stav veci krajský súd konštatoval, že odporkyňa rozhodla
napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi odo dňa vzniku jeho invalidity
priznala invalidný dôchodok, pretože okrem vzniku invalidity splnil aj ďalšie zákonné predpoklady pre
možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky tým, že získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia,
nedosiahol dôchodkový vek a nebol mu priznaný ani predčasný starobný dôchodok. Správne bola
tiež určená jeho suma a táto bola odo dňa vzniku invalidity navrhovateľa správne valorizovaná na
základe valorizačnej úpravy od 1.januára 2013 aj 2014 až na sumu 165,70 € mesačne, tak, ako to bolo
správne vo výroku aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené. Z uvedených dôvodov krajský
súd napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil.

Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu



smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.