Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/256/2012 z 17. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2013, sp. zn. 6Co/256/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1410210741.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/256/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1410210741.1 | 2013-03-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 13 ods. 4 zákona č. 655/2004 Z. z., § 11 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z., § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 63 ods. 1 písm. e) ZP, § 68 ods. 1 písm. b) ZP, § 81 ZP, § 47 ods. 1 písm. b) ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df91285d-24d8-419d-ae45-7aa2afc780e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1410210741.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/256/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410210741
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410210741.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Z.. N. E., C. D. XX, C.,
zast. JUDr. Rastislavom Bajánkom, advokátom, Vajnorská 1, Bratislava, proti žalovanej: Spojená škola
sv. Františka z Assisi, Karloveská 32, Bratislava, zast. Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom, Panenská
6, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. apríla 2012, č. k. 16C 291/2010 - 243, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému k rukám advokáta Mgr. Andreja Gunára trovy odvolacieho
konania 163,- eur do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30. 6. 2010 a priznať žalobcovi náhradu
mzdy od 1. 9. 2010 až do času, kedy mu žalovaná umožní pokračovať v práci. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 893,01 eur a náhradu trov konania vo
výške 99,50 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaním dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovanej na základe pracovnej
zmluvy č. 58 zo dňa 18. 8. 2008 na dobu neurčitú ako učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov
základnej školy s miestom výkonu práce CZŠ sv. Františka z Assisi s dňom nástupu do práce dňa 18.
8. 2008. Dohodou zo dňa 1. 10. 2009 došlo medzi účastníkmi k zmene pracovných podmienok tak, že
žalobca ako zamestnanec odpracuje od 1. 10. 2009 do 30. 9. 2011 max. 240 hodín práce na príprave,
tvorbe a implementácii Školského vzdelávacieho programu v rámci realizácie projektu Hľadajme nové
cesty k múdrosti a radosti. Dňa 1. 2. 2010 dodatkom k pracovnej zmluve bola dňa 1. 2. 2010 zriadená
Spojená škola sv. Františka z Assisi, ktorej organizačnými zložkami sú Základná škola sv. Františka z
Assisi ako doterajší zamestnávateľ žalobcu a Gymnázium sv. Františka z Assisi. Súd prvého stupňa
ďalej zistil, že žalovaná prvýkrát upozornila žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa
26. 4. 2010 z dôvodu, že sa ho opakovane dopustil tým, že bez súhlasu nadriadeného pracovníka
v pondelok 29. 3. 2010 a v piatok 9. 4. 2010 neprišiel do zamestnania, ale uskutočnil ním vopred
naplánovanú návštevu odborného lekára, zároveň bolo žalobcovi oznámené, že písomné upozornenie
bolo vydané vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom školskom roku sa žalobca už opakovane
dopustil porušenia pracovnej disciplíny a to najmä svojvoľným nedodržaním vyučovacieho rozvrhu, na čo
bol aj ústne upozornený. Taktiež bol upozornený, že aj za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
mu môže žalovaná dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Druhé upozornenie na porušenie



pracovnej disciplíny bolo dané žalobcovi listom zo dňa 30. 6. 2010, v ktorom bol žalobca upozornený na
opakované porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko v dňoch 24. - 26. 6. realizoval mimoškolské podujatie,
ktorým bolo sústredenie/výlet 7.A triedy bez schváleného pedagogicko-organizačného zabezpečenia
akcie riaditeľom školy, pričom tento postup je v priamom rozpore s čl. 9 ods. 4 písm. o/ Pracovného
poriadku pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy. Zároveň dňa 30. 6. 2010 bola
žalobcovi zo strany žalovanej daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce,
ktorú odmietol prevziať. Vo výpovedi je uvedené, že bola prerokovaná v súlade s § 74 Zák. práce so
zástupcom zamestnancov p. T. K. dňa 28. 6. 2010. Žalobca listom zo dňa 31. 8. 2010 žalovanej oznámil,
že nesúhlasí s výpoveďou a trvá na tom, aby ho žalovaná aj naďalej zamestnávala. Súd prvého stupňa
ďalej zistil, že žalovaná vydala pracovný poriadok s účinnosťou od 28. 8. 2008 a podľa čl. 21 ods. 1 veta
druhá zamestnanec školy je povinný požiadať riaditeľa školy alebo príslušného vedúceho zamestnanca
o poskytnutie pracovného voľna, ak mu je prekážka vopred známa, inak musí riaditeľa školy alebo
príslušného vedúceho zamestnanca o takejto prekážke bezodkladne upovedomiť. Žalobca navštívil dňa
29. 3. 2010 zubára, o návšteve zubára informoval dňa 24. 3. 2010 zástupkyňu školy SMS správou a nie
osobne z dôvodu, že v tom čase bol PN až do 26. 3. 2010, čo bol piatok. Dňa 9. 4. 2010 bol objednaný
k lekárovi na vyšetrenie, o čom asi týždeň predtým informoval zástupkyňu riaditeľa, deň predtým bola
vyhotovená suplovacia listina na deň 9. 4. 2010 a pri jeho mene bolo uvedené "P", pričom si myslel, že
má priepustku, ale musel ju stratiť a u lekára si dal potvrdiť novú a túto aj odovzdal zamestnávateľovi. Z
takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobca tým, že si nedal podpísať
priepustky z dôvodu návštevy zubára dňa 29. 3. 2010 a lekára dňa 9. 4. 2010 porušil menej závažným
spôsobom pracovnú disciplínu. Súd prvého stupňa považoval tvrdenie žalobcu, že si nemohol dať
podpísať priepustku na deň 29. 3. 2010, pretože bol ešte 26. 3. 2010 PN a že druhú priepustku na deň
9. 4. 2010 stratil za nedôvodné, nakoľko mal za to, že pokiaľ bol žalobca PN a túto ukončil dňa 26. 3.
2010, nič mu nebránilo, aby sa dostavil k zamestnávateľovi a v tento deň odovzdal ukončenie PN a
zároveň si dal podpísať priepustku na deň 29. 3. 2010 nadriadenou. V druhom prípade sám žalobca
tvrdil, že stratenú priepustku na deň 9. 4. 2010 našiel, avšak nepodpísanú zástupkyňou školy, t. j. jeho
nadriadenou. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v pracovnom poriadku je v čl. 9 ods. 4 písm. o/ veta
prvá uvedené, že učiteľ, ktorý organizuje mimoškolské podujatie, dostatočne vopred o tom informuje
riaditeľa školy, vypracuje pedagogicko-organizačné zabezpečenie akcie a akciu realizuje až po schválení
riaditeľom školy. Žalobca realizoval v dňoch 24. - 26. 6. 2010 mimoškolské podujatie - sústredenie/
výlet 7.A triedy bez schváleného pedagogicko-organizačného zabezpečenia akcie riaditeľom školy, za
čo mu bolo udelené upozornenie na opakované porušenie pracovnej disciplíny dňa 30. 6. 2010. Súd
prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca porušil pracovné povinnosti, keď nerešpektoval pracovný
poriadok a pokyny nadriadeného ohľadne podpisovania priepustiek a organizovania sústredenia žiakov
bez predchádzajúceho schválenia jeho nadriadeným, t. j. riaditeľom školy, pričom u žalobcu došlo trikrát
k menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a to v dňoch 29. 3. 2010 a 9. 4. 2010, keď uskutočnil
návštevu lekára bez predchádzajúceho súhlasu nadriadeného, t. j. podpísania priepustiek a keď v dňoch
24. - 26. 6. 2010 realizoval sústredenie/výlet 7.A triedy bez prechádzajúceho schválenia pedagogicko-
organizačného zabezpečenia akcie riaditeľom školy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,
že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o pracovný poriadok, ktorý nebol platný, pretože nebol
vydaný s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov, pričom súd prvého stupňa túto jeho
námietku nebral do úvahy a považoval ho za platný, čo je v rozpore s ust. § 84 ods. 1 Zák. práce a §
12 zák. č. 552/2003 Z. z.. Poukázal na to, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26. 4. 2010 a vyhodnotil ako porušenie, že tým, že si nedal
podpísať priepustku z dôvodu návštevy zubára dňa 29. 3. 2010 a lekára dňa 9. 4. 2010 porušil menej
závažným spôsobom pracovnú disciplínu, pričom v písomnom upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 26. 4. 2010 a 30. 6. 2010 sa však takýto skutok jemu nevytýka ako porušenie pracovnej
disciplíny a teda súd prvého stupňa vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny neexistujúci skutok.
Mal za to, že neprítomnosť v práci alebo nepodpísanie priepustky je rozdiel, pretože to nie sú totožné
skutky. Taktiež uviedol, že súd prvého stupňa mal za to, že porušil pracovnú disciplínu aj tým, že pokiaľ
bol na PN a túto ukončil dňa 26. 3. 2010, nič mu nebránilo, aby sa dostavil k zamestnávateľovi a v
tento deň odovzdal ukončenie PN a zároveň si dal podpísať priepustku na deň 29. 3. 2010 nadriadenou.
Takýto záver súdu prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd prvého stupňa dospel



k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože bol na PN až do 28. 3. 2010 a nie do 26. 3. 2010 a
teda nemohol porušiť liečebný režim a ísť si dať podpísať priepustku. Práceschopný bol až od 29. 3.
2010, keď ráno hneď po skončení PN išiel na urgentné a objednané ošetrenie u zubára a už o 10,10
hod. sa vrátil do práce. Vytkol súdu prvého stupňa, že vo svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že z
organizačného zabezpečenia Agentúry MŠ SR zistil, že riaditeľ školy sústredenie neschválil, nakoľko
na ňom absentuje jeho podpis. Toto nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, lebo na organizačnom
zabezpečení je podpis riaditeľa a pečiatka školy. Toto sústredenie bolo v pláne školy, čo samo znamená
jeho schválenie a bez schválenia by Agentúra sústredenie nemohla financovať. Taktiež záver súdu, že
výpoveď bola vopred prerokovaná odborovým orgánom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zákon
stanovuje pre žiadosť o prerokovanie písomnú formu, pričom v danom prípade žalovaná ani netvrdila, že
zástupcov zamestnancov písomne požiadala o prerokovanie výpovede. Namietal i výšku trov konania,
ktoré považoval za nesprávne vyčíslené.

Žalovaná žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b/ Zák. práce) a spočíva v plnení povinností ustanovených
právnymi predpismi (najmä ustanovením § 81 Zák. práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou
alebo pokynom vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné
ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie
pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať
určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (zvlášť hrubým spôsobom)
je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo na výpoveď z pracovného pomeru (§
68 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 1 písm. e/ časť vety pred bodkočiarkou Zák. práce. Zákonník práce a
ani ostatné pracovnoprávne predpisy nedefinujú pojem "porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom". Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa preto musí prihliadnuť na osobu
zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a
situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob
a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod. Menej závažné porušovanie
pracovných povinností je podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ veta za bodkočiarkou Zák. práce dôvodom na
výpoveď pracovného pomeru len vtedy, ak ide o sústavné zavinené porušovanie pracovných povinností
a ak bol zamestnanec v dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny
písomne upozornený na možnosť výpovede.

V prejednávanej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa preukázané, že žalobca sa
v dňoch 29. 3. 2010 a 9. 4. 2010 bez predchádzajúceho súhlasu nadriadeného pracovníka nedostavil
do práce, ale uskutočnil návštevu lekára, v dôsledku čoho bol listom zo dňa 26. 4. 2010 upozornený na
porušovanie pracovnej disciplíny a zároveň bol upozornený, že aj za menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny mu môže zamestnávať dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Podľa čl. 21
ods. 1 pracovného poriadku zamestnanec školy je povinný požiadať riaditeľa školy alebo príslušného
vedúceho zamestnanca o poskytnutie pracovného voľna, ak mu je prekážka vopred známa. Keďže
žalobca žalovanú o poskytnutie pracovného voľna vopred nepožiadal, bolo povinnosťou žalobcu o
poskytnutie pracovného voľna požiadať a v prípade, že mu pracovné voľno poskytnuté nebolo, v dňoch
29. 3. 2010 a 9. 4. 2010 dostaviť sa do práce a pracovať. Neprítomnosť žalobcu v práci v týchto dňoch
je preto aj podľa názoru odvolacieho súdu porušením pracovnej disciplíny.

Následne bol žalobca upozornený listom zo dňa 30. 6. 2010 na opakované porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch 24. - 26. 6. 2010 realizoval mimoškolské podujatie,
ktorým bolo sústredenie/výlet 7.A triedy bez schváleného pedagogicko-organizačného zabezpečenia
akcie riaditeľom školy. Podľa čl. 9 ods. 4 písm. o/ prvá veta Pracovného poriadku učiteľ, ktorý organizuje
mimoškolské podujatie, dostatočne vopred o tom informuje riaditeľa školy, vypracuje pedagogicko-



organizačné zabezpečenie akcie a akciu realizuje až po schválení riaditeľom školy. Vykonaným
dokazovaním súdom prvého stupňa bolo taktiež preukázané, že žalobca realizoval mimoškolské
podujatie v dňoch 24. - 26. 6. 2010 bez schváleného pedagogicko-organizačného zabezpečenia akcie
riaditeľom školy. Z obsahu spisu vyplýva, že riaditeľ školy mailom súhlas s akciou vyjadril, pričom
žalobcovi oznámil, aby mu poslal pedagogicko-organizačné zabezpečenie sústredenia (č. l. 78). Žalobca
sám uviedol, že pedagogicko-organizačné zabezpečenie podpísané riaditeľom školy nemal, nakoľko
pracovný poriadok nevyžadoval, aby ho mal i podpísané. Z pracovného poriadku jednoznačne vyplýva,
že učiteľ, ktorý realizuje mimoškolské podujatie vypracuje pedagogicko-organizačné zabezpečenie akcie
a akciu realizuje až po schválení riaditeľom školy. Ak teda žalobca realizoval mimoškolské podujatie bez
toho, aby predložil riaditeľovi školy pedagogicko- organizačné zabezpečenie akcie a riaditeľ školy po
predložení tohto zabezpečenia akcie nevyjadril s týmto zabezpečením svoj súhlas, je realizácia takéhoto
mimoškolského podujatia bez súhlasu riaditeľa školy porušením pracovnej disciplíny.

O sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak sa zamestnanec dopustil
najmenej dvoch porušení pracovnej disciplíny, ktoré dosahujú intenzitu menej závažného porušenia
pracovných povinností. Za také previnenie by jednotlivo výpoveď ako disciplinárny postih nebolo možné
uložiť, ale postihnuteľné týmto opatrením sa stávajú práve pre svoju opakovateľnosť.

V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že žalobca porušil pracovnú
disciplínu v troch prípadoch (neprítomnosť na pracovisku v dňoch 29. 3. a 9. 4. 2010 a realizovanie
mimoškolského podujatia bez súhlasu riaditeľa školy), pričom za porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z
právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy,
resp. pracovného poriadku. Porušením pracovnej disciplíny je nielen zavinené porušenie povinností pri
výkone práce, vyúsťujúcich do druhu práce dojednaného v pracovnej zmluve, ale aj zavinené porušenie
povinností zamestnanca pri výkone inej činnosti pre zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy. Všetky prípady
porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca musia byť zavinené aspoň vo forme nedbanlivosti.
Len z takýchto porušení pracovnej disciplíny možno vyvodzovať právne následky vrátane výpovede.
Dôvodom na výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce veta za bodkočiarkou môže byť za každé
porušenie pracovnej disciplíny i menšej závažnosti. Vzhľadom k tomu, že počas štyroch mesiacov
žalobca zavinene porušil svoje pracovné povinnosti v troch prípadoch, došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny a zároveň medzi jednotlivými porušeniami pracovnej disciplíny existuje primeraná časová
súvislosť.

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch
29. 3. a 9. 4. 2010 bez súhlasu nadriadeného pracovníka a realizovanie mimoškolského podujatia
bez súhlasu riaditeľa školy treba kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Pri skúmaní intenzity
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom treba vziať do úvahy najmä tú okolnosť, že už po prvom
menej závažnom porušení pracovnej disciplíny žalovaná žalobcu písomne upozornila na porušenie
pracovnej disciplíny a zároveň ho upozornila na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny. Žalobca napriek tomuto upozorneniu pracovnú disciplínu opätovne porušil. Odvolací súd
zastáva stanovisko, že toto opätovné porušenie pracovnej disciplíny (i keď menej závažným spôsobom)
oprávňovalo žalovanú dať žalobcovi výpoveď.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca bol oboznámený o povinnosti požiadať
riaditeľa školy alebo príslušného vedúceho zamestnanca o poskytnutie pracovného voľna, ak mu
je prekážka v práci vopred známa už pri podpise pracovnej zmluvy, nakoľko podľa čl. V pracovnej
zmluvy žalobca svojím podpisom potvrdil, že pred uzavretím pracovnej zmluvy bol oboznámený so
všetkými právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovného poriadku, zo
Zákonníka práce a ostatnými vnútroorganizačnými predpismi. Žalobca bol taktiež prítomný na pracovnej
porade dňa 28. 8. 2008, na ktorej riaditeľ školy oboznámil pracovný poriadok a bol prítomný i na
klasifikačnej porade dňa 11. 11. 2009, na ktorej boli učitelia upozornený na skutočnosť, že v prípade,



ak majú vedomosť, že nebudú na vyučovaní, treba si dať podpísať vopred priepustku. Žalobca mal
vedomosť i o tom, že v prípade realizácie mimoškolského podujatia je potrebné o tomto informovať
riaditeľa školy, predložiť riaditeľovi školy pedagogicko-organizačné zabezpečenie a realizovať podujatie
až po udelení súhlasu riaditeľa školy. Túto povinnosť si žalobca nesplnil, keď riaditeľa školy síce o
mimoškolskom podujatí informoval, ale akciu zrealizoval bez jeho súhlasu. Na povinnosť predložiť
pedagogicko-organizačné zabezpečenie akcie bol upozornený samotným riaditeľom. Odvolací súd
nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že na organizačnom zabezpečení je podpis riaditeľa a pečiatka
školy, nakoľko z predloženého organizačného zabezpečenia (č. l. 171) je zrejmé, že v riadku schválil
absentuje podpis riaditeľa, tento sa síce na organizačnom zabezpečení nachádza, ale pod poznámkou
"súhlasí s originálom". Podpis riaditeľa teda v tomto prípade nie je možné zameniť s jeho súhlasom. V
odvolacom konaní sám žalobca uviedol, že podpis riaditeľa nemal, nakoľko tento nepovažoval za nutný.
Čo sa týka prerokovania výpovede s odborovým orgánom, touto otázkou sa odvolací súd zaoberal už
vo svojom uznesení č. k. 6Co 241/2011 - 231 zo dňa 19. 12. 2011.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnej žalovanej. Trovy odvolacieho konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovanej. Jej právny zástupca v odvolacom konaní vykonal
dva úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 3. 7. 2012, účasť na odvolacom pojednávaní
konanom dňa 18. 3. 2013) za 61,41 eur podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. + 2 x režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH 24,56 Eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia žalovanej
predstavujú 163,- eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.