{"guid": "2499268c-20b0-4049-b926-884d4f3b1932:32836cb9-2ed3-4cdd-84e7-872933a6c6b0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8514200105.1", "spisova_znacka": "5Co/229/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/229/2014 z 9. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. februára 2015, sp. zn. 5Co/229/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8514200105.1", "identifikacne_cislo": "8514200105", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2015-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32836cb9-2ed3-4cdd-84e7-872933a6c6b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8514200105.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8514200105.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8514200105.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 5Co/229/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8514200105\nDátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514200105.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek\nsenátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so\nsídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará\nĽubovňa č.k. 4C/25/2014-86 zo dňa 2.7.2014 takto jednohlasne\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  rozsudok súdu 1.stupňa.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.\n\nVyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.\n\nRozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 46 ods. 3; 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, §§ 3 ods. 1; 4\nods. 1 písm. a); 9 ods. 1, 2, 4; 15 ods. 1; 16 ods. 1, 2; 17 ods. 1 až 3; 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti  za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, §§ 41 ods. 2 písm. c) a d) (v znení platnom\na účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011); 44 ods. 2 (v znení platnom a účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011);\n243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).\n\nKonštatoval, že žalobca sa od žalovanej domáha zaplatenia náhrady majetkovej škody v sume 125,- eur\na nemajetkovej ujmy vo výške 315,32 eur, ktorá mu bola spôsobená tým, že Okresný súd Vranov  nad\nTopľou nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nvo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 7Er/854/2010 (dlžník A. R.).\n\nExekučnému súdu bola žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa 29.11.2010.\n\nSpolu s touto žiadosťou žalobca ako oprávnený predložil aj exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho\nrozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04205/10.\n\nSúd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora uznesením sp.zn. 7Er/854/2010 zo dňa 21.12.2010 tak, že\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n19.1.2011. Omeškanie v trvaní 171 dní tvrdené v žalobe sa teda nezakladá na pravde.\n\nŽalobca zastúpený právnym zástupcom bol uznesením č. k. 4C/119/2012-19 zo dňa 22.3.2013 poučený\no jeho procesných právach a povinnostiach, okrem iného aj ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho\n\nporiadku. Následne bol súdom opakovane vyzývaný  podaniami zo dňa 11.7.2013, ktoré prevzal dňa\n30.7.2013 a zo dňa 30.12.2013, ktoré prevzal dňa 22.1.2014, aby súdu doložil listinné dôkazy, na ktoré\npoukazuje v žalobe, a to aby oznámil číslo exekučného konania (Er spisu), z ktorého si uplatňuje nárok,\ndôkaz o počte dní bezdôvodnej nečinnosti súdu, dôkaz o tom, kedy bola doručená súdu žiadosť o\nvydanie poverenia, dôkaz o tom, kedy bolo vydané poverenie alebo zamietnutá žiadosť o jeho vydanie,\ndôkaz o tom, kedy bol doručený návrh o zmenu exekútora, dôkaz o tom, kedy bolo rozhodnuté o tomto\nnávrhu súdom a kedy bolo doručené rozhodnutie, dôkaz o tom, že realizoval kroky na odstránenie\nprieťahov, t. j. že využil určitý postup nápravy na urýchlenie konania, aby špecifikoval titul, na základe\nktorého si uplatňuje škodu, aby predložil dôkaz o vzniku a výške škody, o vzniku nemajetkovej ujmy, o\ntom, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch a o tom, že žalobca postupoval podľa § 15 ods.\n1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na\nnáhradu škody, z ktorého bude zrejmé, kedy si takýto nárok uplatnil a doručil ho žalovanej.\n\nPrávny zástupca na výzvy súdu nereagoval, listinné dôkazy nepredložil.\n\nDňa 24.2.2014 doručil súdu znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracovala na jeho zadanie Ekonomická\nuniverzita v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.\n\nŽalobca vidí nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou v tom, že súd rozhodol o\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene, keď bol bezdôvodne nečinný viac ako\n171 dní, pretože exekučné konanie podľa tvrdenia žalobcu začalo dňa 12.8.2010 a exekučným súdom\nbolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 30.1.2011.\n\nSúd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že otázku, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je\nkompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. Súdne, a tým aj exekučné konanie nie je kompetentný\npreskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na\npodklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy.\n\nNemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako\nnesprávny úradný postup. osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie\nexekúcie na podklade  rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na\nvydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie.  Zo samotnej\ndikcie § 44 od. 2 Exekučného poriadku účinného ku dňu podania žiadosti o vydanie poverenia vyplýva,\nže lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský\nrozsudok.\n\nSúd ďalej nemal za preukázané, že žalobca podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť na\nprieťahy v konaní. V žalobe udáva, že vyvinul enormné úsilie na docielenie vecného posunu v\nexekučnom konaní a primeľ tým porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, pričom poukázal na žiadosti o\ninformáciu o stave konania a sťažnosťami na prieťahy v konaní. Tieto žiadosti o stav konania ani\nsťažnosti na prieťahy však neboli podané v predmetnej exekučnej veci, čo vyplýva z exekučného spisu,\npreto na tieto skutočnosti súd neprihliadol.\n\nČo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, súd dospel k záveru. že žalobca ich v konaní nepreukázal.\n\nPokiaľ sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených\nnákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, aj v\nprípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých\nvznik je povinný žalobca preukázať.  Žalobca v konaní nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci\nvznik majetkovej škody a škodu vyčíslil paušálne za pracovné úkony zamestnancov, udržiavanie a\nsprávu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom\na za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu , na poštovné a\ntelekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.\n\nZ exekučného spisu súd žiadne urgencie zo strany  žalobcu nezistil a žalobca tieto ani nijako\nnepreukázal. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba o\njednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.\n\nVo vzťahu k znaleckému posudku č. 1/2014, ktorý žalobca predložil, súd prvého stupňa poukázal na\nposledný odsek na str. 4 posudku, podľa ktorého pri vypracovaní znaleckého posudku sa vychádzalo zo\nskutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli kontrolované len\npo formálnej stránke. Vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná\nposkytovateľom informácií.\n\nAko vyplýva z tohto posudku, znalecký ústav sa v posudku zaoberal len výškou škody, avšak vôbec sa\nnezaoberal  skutočnosťou, že žalobcovi táto škoda, majetková aj nemajetková, vznikla.\n\nPreto súd na tento znalecký posudok pri rozhodovaní neprihliadal.\n\nŽalobca sa tiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval\na nepreukázal. Náhradu nemajetkovej ujmy nemožno žalobcovi priznať na základe jeho abstraktných\ntvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené.\nNedodržanie zákonnej lehoty na strane žalobcu nemohlo spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek\nškody či nemajetkovej ujmy.\n\nŽalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, keď nepreukázal\nexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou\nmajetkovou a nemajetkovou škodou. Nepreukázal ani len to, že zo strany exekučného súdu v\nexekučnom konaní išlo o nesprávny úradný postup spočívajúci v žalobcom uvádzaných zbytočných\nprieťahoch, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a\nprípadne žalobcovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou. teda nepreukázal\nani jednu z podmienok zakladajúcich zodpovednosť žalovanej.\n\nPreto súd prvého stupňa žalobu zamietol.\n\nRozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku.\n\nKonštatoval, že žalovaná si náhradu trov konania uplatnila, avšak ich nevyčíslila a z obsahu spisu\nnevyplýva, aby jej nejaké trovy vznikli.\n\nPreto vyslovil, že jej právo na náhradu trov konania nepriznáva.\n\nProti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie tak, že došlo\nk vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.  Namietal, že postupom súdu bola mu odňatá možnosť\nkonať pred súdom (§ 221 ods.1 písm.f) O.s.p. v spojení s ust.§ 205 ods.2 písm.a) O.s.p.), zároveň,\nže súd prvého stupňa vec nesprávne právne, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a\nnedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.1 písm.h) O.s.p. v spojení s ust.§ 205 ods.2 písm.a) O.s.p.).\nZároveň, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností (ust.§ 205 ods.2 písm.c) O.s.p.) a napokon, že rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust.§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.).\n\nĎalej žalobca namietal,  že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou\nprávnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. V právnom štáte a osobitne\nv spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase\nvzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,\nktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k\nzaloženiu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej\ninterpretácii, dopustil sa postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Takéto\nrozhodnutie musí byť preto zrušené.\n\nS poukazom na článok 144 ods. 1 Ústavy SR a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd svojim\nrozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\n\nV ďalšom odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol\nstav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením\nzákonnej lehoty. Exekučný súd však uvedené ignoroval a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý\nje neakceptovateľný. Pritom právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie mohla byť odstránená len\nrozhodnutím exekučného súdu.\n\nK úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolateľ uviedol, že súdu neprináleží polemizovať o\nvhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy\nde lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, ktoré svoje meritórne rozhodnutia nemôže na nich\nzaložiť. Súd tak úplne neguje stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrassburgu.\n\nOdvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore\nexekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania\nnesúvisia.\n\nPoznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký\nposudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným\nznaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu\nnegatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,\nže súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal\nza to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.\n\nK návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o\ntomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému\nsúdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.\n\nŽiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\n\nOdvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212\nO.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo  je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci\nbolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, kedy čas a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbolo na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 4.2.2015 a zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní v\nprejednávanej veci postupoval správne. Správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne\npredpisy a správne vo veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania žalobcom nebolo zistené, že by\nprvostupňový súd vo svojom konaní a rozhodovaní pochybil. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými\na správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.\n2 O.s.p.).\n\nPodľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym\núradným postupom.\n\nPodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti\ntohto zákona pri výkone verejnej moci\na/ nezákonným rozhodnutím,\nb/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\n\nc/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo\nd/ nesprávnym úradným postupom.\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá\nbola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, ak\n1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym\núradným postupom súdu,\n2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,\n3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa\nosobitného predpisu.\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci\nurobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci\npri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje\npostup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa\nčlánku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej\nrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,\no ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na § 11.\n\nPodľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo\nuspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať\nuspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. každý je povinný bez zbytočného odkladu\nna požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú\nvýznam pre predbežné prerokovanie nároku.\n\nPodľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n\nPodľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje\ns prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žuje a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)\nrozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj\nna poklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená\nosoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej\n\nzápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľnosť rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nPodľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011),\nsúd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a\nexekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu\nna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne\npoverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2\npísm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nOdvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní v exekučnej veci pod sp.zn. 7Er/854/2010 vedenej\nna Okresnom súde Vranov nad Topľou nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu\npostihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské\npráva alebo Ústavného súdu SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované.\n\nTým, že súd prvého stupňa dospel k záveru o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, hoci aj po 15-dňovej lehote, nedopustil sa nesprávneho úradného postupu a nejde o porušenie\npráva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že\n15-dňová lehota podľa ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku platí pre prípad, keď súd udelí poverenia,\nnie pre prípad zamietnutia žiadosti o poverenie.\n\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého\npokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na\nzáklade uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor\nprejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení\notázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný\nsúd nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť\nžiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44\nods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený\nvýkon rozhodnutia neprípustný.\n\nVzhľadom na uvedené je dôležité uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných\npodmienkach alebo odstrániteľný nedostatok, ktorý aj po úkonoch exekútora, prípadne exekučného súdu\nzostal neodstránený, príslušný súd (§ 45 Exekučného poriadku ) žiadosť o vydanie poverenia zamietne a\nnadväzne na to zastaví exekučné konanie. Ako bolo vyššie uvedené, 15-dňová lehota na vyporiadanie sa\nsúdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých\nexekučným titulom je okrem iných rozhodcovský rozsudok. Dôvodom ustanovenia tejto výnimky, ktorá\nbola do zákona zavedená s účinnosťou od 1.6.2010 a vzťahuje sa i na exekučné konania začaté pred\núčinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z., je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti\nexekúcie preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. zmluva\nzakladajúca hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným, rozhodcovská zmluva alebo doložka ).\n\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobca nepreukázal\nzákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a zároveň v danom prípade nie sú dané dôvody na\npriznanie nemajetkovej ujmy.\n\nOdvolací súd k odvolacej námietke žalobcu ohľadne nedostatočného oboznámenia sa súdu s\npredloženým znaleckým posudkom poznamenáva, že výškou uplatneného nároku predstavujúceho\nmajetkovú a nemajetkovú ujmu nebol dôvod sa zaoberať vzhľadom na to, že nebol preukázaný\nzáklad nároku, vznik škody. Naviac treba uviesť, že žalobcom predložený Znalecký posudok č. 1/2014\nnevychádzal pri výpočte škody z tejto konkrétnej právnej veci, pričom znalci sa v závere nenáležite\nvyjadrovali k právnym otázkam.\n\nOdvolací súd nevidel vadu konania ani v prípade neprerušenia konania  vo veci zákonného súdu.\nPrvostupňový súd  nebol exekučným súdom a táto odvolacia námietka je  súčasťou ako keby\n\nformulárových podaní žalobcu, ale zjavne smerovaných vo veciach, v ktorých o náhrade škody\nrozhodoval súd, ktorý bol zároveň exekučným súdom, a to nie je prípad predmetnej veci.\n\nS prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1\nO.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\n\nNa základe uvedeného, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne\na ako také bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.\n\nO trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia\nust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval,\nnakoľko nebol podaný zo strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho\nkonania. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám\nnemohol rozhodovať.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/25/2014", "guid": "11bf3dcb-9e09-4120-a52e-d21fcddf2f25:51005524-8a45-4682-af80-dcef61810a5b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "5d72410e-04ba-492f-ab5c-2763e93cc9fc:3c74eb2f-23a8-475d-bde2-e3b5b53d5c26", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412219175.1", "spisova_znacka": "9Co/174/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/174/2014 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 718, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412219175.1"}, {"guid": "4b7a3812-c56d-4e4c-a1a4-af80f6ac00af:e3df3b03-5866-4428-a6f6-8ed46b2576e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/854/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7Er/854/2010 z 27. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2012-11-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b7a3812-c56d-4e4c-a1a4-af80f6ac00af:e3df3b03-5866-4428-a6f6-8ed46b2576e8"}], "citovane_v": []}