Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/6/2016 z 2. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. mája 2017, sp. zn. 14S/6/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200044.2 Krajský súd Trnava | 14S/6/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2016200044.2 | 2017-05-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 81b zákona č. 50/1976 Zb., § 81 zákona č. 50/1976 Zb., zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 137 zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1b3b205-6736-4c2d-99d1-e57754d4ec2a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2016200044.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200044
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200044.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu Mach Trade, spol. s r.o., Niklová
ul., Sereď, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Nagy & Zachveja s.r.o., Cibická cesta 2,
Svätý Jur proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar integrovaného
povoľovania a kontroly, Jeséniova 17D, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 6967-35353/27/2015/Pos zo dňa 30.11.2015, za účasti účastníka SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o.,
Cukrovarská 726, Sereď, zastúpeného spoločnosťou VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť ďalšiemu účastníkovi konania SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o.
plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 6967-35353/27/2015/
Pos zo dňa 30.11.2015, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, stále
pracovisko Nitra č. 2339-24980/2015/Jak/370740105/Z4-KR zo dňa 28.08.2015 meniace a doplňujúce
integrované povolenie vydané pre spoločnosti SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o. rozhodnutím č.
6851/0IPK-1527/05-Mz/370740205 zo dňa 12.12.2005 pre činnosť „Kotolňa na výrobu tepla a pary“ v
súvislosti so zmenou v prevádzke z dôvodu uvedenia stavby „Spaľovanie Bioplynu na kotle K2“ a vodnej
stavby „Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd z areálu býv. Niklová huta“ do užívania. Namietal, že
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané v rozpore s príslušnými zákonnými normami
a žalobca bol nimi dotknutý na svojich právach.

2.
Poukazoval na to, že v rámci správneho konania o doplnenie povolenia pred správnym orgánom prvého
stupňa opakovane namietal nemožnosť vydania kolaudačného rozhodnutia z dôvodu, že stavebník
nemá akékoľvek právo ani iný vzťah, ktorý by ho oprávňoval na uloženie vedení inžinierskych sietí,
ktoré sú potrebné na zabezpečenie prevádzky stavby uvádzanej do užívania. V súvislosti s tvrdením
stavebníka, že na neho prešli alebo boli prevedené vecné bremená viaznúce na pozemkoch vo
vlastníctve žalobcu s obsahom - prístup, správa a údržba energetických sietí a potrebných rozvodov
a kanalizácie zriadené v prospech spoločnosti Sereďský cukrovar, a.s. (časť jeho podniku súvisiaca s



výrobou cukru mala byť prevedená na spoločnosť Cukrovar Nova a.s., ktorý sa v roku 2001 zlúčil so
spoločnosťou Gemercukor a.s., táto si zmenila obchodné meno na SLOVENSKÉ CUKROVARY a.s.
a neskôr aj právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným) namietal, že jednostranný prevod
vecného bremena (na Cukrovar Nova a.s.) bez dohody s povinným je v rozpore s povahou a účelom
vecného bremena, pričom v zmysle § 151 ods. 1 Obč. zák. je na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám potrebný vklad do katastra nehnuteľností, ktorý na základe zmluvy o prevode časti
podniku, od ktorého stavebník odvodzuje svoje údajné práva, vykonaný nebol. Podľa jeho vedomosti
sa stavebník pokúšal o zápis zmeny subjektu oprávneného z vecných bremien v katastri nehnuteľností,
jeho návrh v tomto smere však bol Okresným úradom Galanta odmietnutý. Samotná zmluva o prevode
časti podniku nie je dostatočným právnym titulom na vykonanie vkladu do katastra nehnuteľností nakoľko
neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, na ktorých majú byť zriadené vecné bremená, ani rozsah práv
a povinností, ktoré majú byť obsahom vecných bremien. Vecné bremená zriadené v prospech určitej
osoby (in personam) nie je možné jednostranne previesť, práva z nich vyplývajúce patria výlučne osobe
oprávnenej z vecného bremena - spoločnosti Sereďský cukrovar a.s.. Žalobca bol správnymi orgánmi
upozornený, že jeho námietky majú občianskoprávny charakter a preto si o uvádzaných skutočnostiach
nemôžu spraviť právny záver, hoci ho podľa ustanovení stavebného zákona mali na občianskoprávne
konanie odkázať a do jeho právoplatného skončenia stavebné konanie prerušiť (§ 137). Stavebník
podľa žalobcu nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu a nie je ani iný právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval
na uloženie inžinierskych sietí na podrobné mosty v areáli bývalej Niklovej huty, ktoré sú výlučným
vlastníctvom žalobcu, nemá zabezpečený ani prístup k potrubným mostom za účelom údržby a opravy
inžinierskych sietí. Stavebník nenadobudol vlastníctvo k potrubným mostom dražbou od spoločnosti
Niklová huta š.p. v likvidácii dňa 29.06.1994 ako to tvrdil, predmetom dražby boli nehnuteľné veci -
energetické hospodárstvo s technologickým zariadením a pozemkami, v zápisnici ani v jej prílohe nie
je uvedené, že predmetom dražby boli aj potrubné mosty. Právo prechodu cez pozemky stavebník
vyvodzuje z existencie vecných bremien zriadených v prospech oprávnených - jednotlivých vlastníkov
pôsobiacich v areáli Niklovej huty, ktoré mu však podľa žalobcu neprislúcha z dôvodu neplnenia
recipročnej povinnosti - úhrady primeranej odplaty spojenej s užívaním komunikácií, určenia výšky ktorej
sa žalobca domáha v konaní 8 Cb/29/2015 vedenom Okresným súdom Galanta. Podľa žalobcu uvedenie
stavby do užívania nie je vo verejnom záujme, ale výlučne v individuálnom záujme stavebníka, ktorý
by inak svoju podnikateľskú činnosť vykonával v rozpore so zákonom, pričom aplikácia ustanovenia
§ 137 stavebného zákona správnym orgánom nie je namieste, nakoľko napádané rozhodnutia nie sú
opatreniami a nie je možné ich pod tento pojem subsumovať.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že
v konaní postupoval správne a podľa zákona a trvá na svojich záveroch obsiahnutých v odôvodnení
rozhodnutia o odvolaní. Konštatoval, že právo z vecných bremien na listoch vlastníctva č. 407 a 3347
bolo na prevádzkovateľa prevedené postupne predajom a prevodom majetku: 1/ podľa zápisnice o
dražbe z 29.06.1994 Niklová huta š. p. v likvidácii Sereď v dražbe predala spoločnosti Sereďský cukrovar,
a.s. nehnuteľné veci - energetické hospodárstvo s technologickým zariadením a pozemkami, súčasťou
ktorého boli aj rozvody a zariadenia (vrátane inžinierskych sietí a potrubných rozvodov), 2/ zmluvou
o zriadení vecného bremena zo dňa 18.11.1996 bolo v prospech oprávneného Sereďský cukrovar,
a.s. vymedzené vecné bremeno tak, že mu strana povinná MACH TRADE, spol. s r.o. má umožniť
prístup pre správu a údržbu energetických sietí potrubných rozvodov (nadzemných aj podzemných) a
kanalizácie, 3/ zmluvou a predaji časti podniku zo dňa 14.12.1998 bol predávajúcim Sereďský cukrovar,
a.s. nadobúdateľovi CUKROVAR NOVA, a.s. predaný majetok cukrovaru týkajúci sa výroby cukru
zahŕňajúci investičný majetok vzťahujúci sa na výrobu cukru, hmotný aj nehmotný, všetky zmluvy
a práva vyplývajúce z administratívnych nariadení, dohôd a rozhodnutí súvisiace s výrobou cukru,
všetky licencie, povolenia, registrácie, kvóty a oprávnenia potrebné na realizáciu výroby cukru, 4/ v
roku 2001 bola spoločnosť CUKROVAR NOVA, a.s. zrušená bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou
GEMERCUKOR, a.s., ktorá následne zmenila obchodné meno na SLOVENSKÉ CUKROVARY, a.s. a
neskôr aj právnu formu z akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. Podľa žalovaného
už zo zmluvy o zriadení vecného bremena z r. 1996 vyplýva, že vlastníkom energetických sietí a
kanalizácie bol Sereďský cukrovar, a.s., keďže žalobca ako povinná osoba mu zriadením vecného
bremena umožnil prístup pre správu a údržbu týchto sietí. Pokiaľ by žalobca bol vlastníkom potrubných
mostov (o čom nepredložil žiaden dôkaz), ktoré sú realizované za účelom uloženia energetických
sietí a tvoria s nimi jeden celok, spravoval a udržiaval by si ich vo vlastnej réžii a vecné bremeno
by bolo bezpredmetné. Prevádzkovateľ je oprávnený zo šiestich vecných bremien zapísaných v



katastri nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva, ktoré ho oprávňujú vykonávať na zaťažených
pozemkoch činnosti povolené napadnutým rozhodnutím a vecné bremená súčasne poukazujú na vzťah
prevádzkovateľa k pozemkom v zmysle § 58 stavebného zákona. V súvislosti so zmluvou o zriadení
vecného bremena zo dňa 02.12.1996 týkajúceho sa práva prechodu v prospech jednotlivých vlastníkov
nehnuteľností pôsobiacich v areáli má žalovaný za to, že skutočnosť, či sa zmluvné strany dohodli alebo
nedohodli na odplate za vecné bremeno, nemá žiaden vplyv na existenciu vecného bremena a na všetky
práva oprávnenej osoby. Obsah vecných bremien a ich existenciu žalobca nespochybnil, jeho námietky
smerovali k odplatnosti vecného bremena, preto sa inšpektorát pokúsil o dohodu medzi žalobcom a
prevádzkovateľom a v záujme hospodárnosti a legality pokračoval v konaní. Nakoľko k dohode nedošlo,
žalobcovi odporučil uplatnenie občianskoprávneho nároku na súde.

4.
Inšpektorát pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a nakoľko pre vydanie užívacieho
povolenia boli splnené všetky podmienky (§ 81, § 81b), vydal kolaudačné rozhodnutie zmenou
integrovaného povolenia. Žiadosť o zmenu integrovaného povolenia, ktorého súčasťou boli povolenia
na uskutočnenie stavby „Spaľovanie Bioplynu na kotle K2“ a vodnej stavby „Odkanalizovanie a čistenie
odpadových vôd z areálu býv. Niklova huta“ predložil prevádzkovateľ na základe opatrení uložených
mu pri vydaní integrovaného povolenia v roku 2007 na prevenciu znečisťovania životného prostredia,
pričom cieľom týchto stavieb je zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Areál
Niklovej huty je evidovaný ako enviromentálna záťaž, areál v minulosti nemal zabezpečené primerané
odvádzanie odpadových vôd, ktoré boli bez čistenia vypúšťané do vodného toku Váh. Slovenské
cukrovary, s.r.o. na základe uložených opatrení a vybudovaním vodnej stavby zabezpečili odvádzanie
odpadových vôd od všetkých prevádzkovateľov v areáli, ich prečerpávanie na čistiareň odpadových
vôd v prevádzke „Výroba cukru“ a následné čistenie. V prípade neuvedenia tejto stavby do užívania
by odpadové vody boli vypúšťané do povrchových vôd, dochádzalo by k nadmernému znečisťovaniu
životného prostredia, čo by malo za následok pozastavenie činnosti vo všetkých prevádzkach v areáli,
ktoré sú napojené na predmetnú kanalizáciu, vrátane žalobcu. Z týchto dôvodov nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že uvedenie stavieb do užívania nie je opatrením vo verejnom záujme.

5.
Do konania pribratý účastník SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o. sa vo veci vyjadril obdobne ako
žalovaný, s tým, že oprávnenia prislúchajúce vlastníkovi inžinierskych sietí na prístup k nim a na
ich údržbu boli podrobne rozobraté v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov a s týmito
sa stotožňuje, rovnako ako s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe. Poukazoval na to, že aj
právna úprava obsiahnutá napr. v elektrizačnom zákone č. 79/1957 Zb. a v zákone o výrobe, rozvoze
a spotrebe tepla č. 89/1987 Zb. predpokladá, že v prípade dovolenej výstavby inžinierskych sietí
musí byť zabezpečený prístup, vlastníka k týmto stavbám za účelom ich spravovania a udržiavania.
Vecné bremená na správu a údržbu energetických sietí teda existovali v čase ich zápisu v prospech
spoločnosti Sereďský cukrovar, a.s. priamo zo zákona a nakoľko ide o vecné bremeno viažúce sa k
nehnuteľnosti, oprávnenie z neho prechádza spolu s vlastníctvom nehnuteľnosti. Má za to, že žalobca
svoje tvrdené vlastnícke právo k potrubným mostom ničím nepreukázal, preto ani žalovaný jeho námietky
nemohol považovať za podstatné, zabraňujúce v ďalšom konaní. Naopak, vlastnícke právo spoločnosti
SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o. bolo preukázané predloženými dokumentami: zápisnicu o dražbe zo
dňa 29.06.1994, zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 14.12.1998, rozhodnutím valného zhromaždenia
spoločnosti CUKROVAR NOVA, a.s. o zániku spoločnosti jej zlúčením so spoločnosťou GEMERCUKOR,
a.s. a úplným výpisom z obchodného registra. Za jednoznačne preukázaný považuje aj verejný záujem
podrobne vysvetlený v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a za neopodstatnenú námietku žalobcu
týkajúcu sa odplatnosti vecných bremien, ktorá existenciu vecných bremien nespochybňuje.

6.
Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii
uvedenej v žalobe. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžp/6/2011, s
tým, že podľa v ňom vysloveného právneho názoru, ak sa stavebné orgány v rámci územného
konania nevysporiadajú s občianskoprávnou námietkou týkajúcou sa vecného bremena súvisiaceho s
pozemkom, na ktorom sa má stavba uskutočniť, rozhodnutie o umiestnení stavby je tak v rozpore so
zákonom.

7.



Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup správneho orgánu z pohľadu žalobných námietok,
ktorými je súd viazaný, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

8.
Podľa § 137 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánoví a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)
(1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody
účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám,
ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo
jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len
v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

(3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom
orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže
si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

(4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a
ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode,
a vo veci rozhodne.

Podľa § 81 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona
(1) V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie
overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené
územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.
Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,
predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a
technických zariadení.

(2) Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola
spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia
vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.

(3) Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu
na ich odstránenie a preruší konanie.

(4) S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby ( § 68), pokiaľ sa skutočné
realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

Podľa § 81b zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona
Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného
prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak
a) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené
vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,

b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,

c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,

d) nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie
negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,

e) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o
zhode stavebných výrobkov ( § 43f),



f) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej
certifikácii.

9.
V súlade s právnym názorom účastníkov možno konštatovať, že námietky žalobcu vznesené v konaní
Slovenskej inšpekcie životného prostredia o žiadosti stavebníka SLOVENSKÉ CUKROVARY s.r.o.
týkajúce sa nedostatku postavenia stavebníka ako subjektu oprávneného z vecných bremien zriadených
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, a v súvislosti s tým neexistencie práva stavebníka na
uloženie sietí súvisiacich so stavbou na konštrukciách potrubných mostov a k pozemkom, na ktorých
majú byť siete uložené, ako aj neexistencie práva prechodu cez pozemky, na ktorých sú neverejné
komunikácie za účelom prístupu k stavbe sú námietkami občianskoprávneho charakteru, spôsob
vysporadúvania sa s ktorými upravuje ustanovenia § 137 stavebného zákona (s výnimkou námietky
neuhrádzania odplaty za vecné bremená, ktorá hoci má občianskoprávny charakter, nedotýka sa žiadnej
z podmienok posudzovaných v predmetnom správnom konaní a preto nemôže byť dôvodom pre
prerušenie konania, ani nie je dôvodné, aby si o nej správny orgán pre potreby konania urobil akýkoľvek
úsudok okrem úsudku, že ide o námietku neovplyvňujúcu správne konanie).

10.
Pokiaľ sa týka namietaného nedostatku verejného záujmu, ako podmienky pre posúdenie námietky
žalobcu stavebným úradom (§ 137 ods. 4), bolo potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného,
ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v zmysle stanovísk ktorých samotným cieľom stavieb bolo
zaistenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, nakoľko stavby riešia spaľovanie Bioplynu
vyprodukovaného v čistiarni odpadových vôd, ktoré znižuje podiel spotreby konvenčných palív, čo má
vplyv na vyprodukované emisie, ako aj odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd produkovaných v
prevádzkach areálu, ktoré pred uvedením vodnej stavby do užívania boli bez predchádzajúceho čistenia
odvádzané do rieky Váh.

11.
Verejný záujem na uvedení stavieb do užívania je z uvádzaných skutočností bez ďalšieho zrejmý a
nespochybniteľný, jeho danosť potvrdzuje aj stanovisko obce Dolná Streda zaznamenané v zápisnici a
protokole o ústnom pojednávaní vo veci zo dňa 23.04.2015, podľa ktorého obec nemá námietky voči
vydaniu kolaudačného povolenia a žiada o uvedenie stavby do užívania z hľadiska ochrany životného
prostredia a verejného záujmu občanov obce vzhľadom na dlhodobé existujúce enviromentálne záťaže
nachádzajúce sa v katastri obce.

12.
Samotný postup správneho orgánu podľa § 137 ods. 4 stavebného zákona nevzbudzuje pochybnosti o
zákonnosti jeho postupu. Stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
ktorý sa na konanie podľa stavebného zákona vzťahuje (§ 140 zák. č. 50/1967 Zb.), opatrenie neupravujú
ako osobitnú formu rozhodnutia aplikovateľnú iba pri rozhodovaní o špecifických zákonom vyhradených
otázkach. V zmysle § 137 sú opatreniami jednotlivé povinnosti, obmedzenia, resp. podmienky ukladané
účastníkom stavebného konania alebo aj tretím osobám v súvislosti so stavebným konaním v obsahu
ktoréhokoľvek rozhodnutia a ako také sú aj obsahom rozhodnutia o zmene a doplnení integrovaného
povolenia vydaného v prospech spoločnosti SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o..

13.
V konečnom dôsledku spôsob, akým sa žalovaný a správny orgán prvého stupňa s námietkami žalobcu,
či už týkajúcimi sa tvrdeného nedostatku práva na užívanie účelových neverejných komunikácií alebo
práv súvisiacich s vedením inžinierskych sietí, vysporiadali, možno považovať za správny, vychádzajúci
z vyhodnotenia užívania stavieb v ich skúšobnej prevádzke a objektívneho, logického a vecne správneho
vyhodnotenia v konaní predložených dôkazov, vrátane príslušných listov vlastníctva, zmlúv o zriadení
vecných bremien a zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 14.12.1998 medzi obchodnými
spoločnosťami Cukrovar Nova, a.s. a Sereďský cukrovar, a.s., následkom ktorej v zmysle § 477 Obch.
zák. je prechod všetkých práv a povinnosti týkajúcich sa predávaného podniku alebo jeho časti na
nadobúdateľa.

14.



Pokiaľ preto žalovaný ako odvolací orgán, rozhodnutie ktorého je primárne preskúmavaným v tomto
konaní, nezistil pochybenia v postupe a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, nedopustil sa
nezákonností a poškodení práv žalobcu tvrdených týmto účastníkom.

15.
Súd preto žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú
zamietol.

16.
O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tomuto
účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, a o náhrade trov ďalšieho účastníka pribratého do konania
uznesením súdu zo dňa 09.11.2016 podľa § 169 SSP s poukazom na to, že tento v konaní zastával
procesné pozície úspešného účastníka.

17.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.