Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/205/2017 z 30. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2018, sp. zn. 8CoP/205/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7817203051.1 Krajský súd Košice | 8CoP/205/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7817203051.1 | 2018-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e516da56-d183-4c77-ba3a-0992db5417ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817203051.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/205/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817203051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817203051.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
P. F. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave
dieťaťa rodičov S. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na U. ulici č. XXX v T. zastúpenej JUDr. Hedvigou
Gallovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave na Zámockej ulici č. 26 a P. F. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho na B. ulici č. X v H. zastúpené JUDr. Pavlom Kontrom advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie na Čučmianskej dlhej č. 21 v Rožňave v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 90/2017-45 z 18.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 5P
164/2002-56 z 19.11.2012 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre maloletého P. F. nar.
XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2017 na 120 Eur mesačne a od 1.2.2017 do budúcna na
130 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci matke maloletého dieťaťa.
Dlžné výživné 510 Eur za obdobie od 1.9.2016 do 30.4.2017 povolil otcovi splácať v mesačných 30 Eur
splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku matke maloletého dieťaťa
pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zvýšení výživného právne vychádzal z ustanovení § 78 ods. 1,2,3,
§ 75 ods. 1 a § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a vykonaného dokazovania. Konštatoval,
že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2012 sa podstatne zmenili pomery u
maloletého dieťaťa aj u povinného rodiča, resp. obidvoch rodičov. Závažná zmena pomerov nastala v
septembri 2016 po ukončení základnej školy kedy nastúpil na strednú školu, kde sa pripravuje na svoje
budúce povolanie. Zvýšené finančné zabezpečenie je spojené s návštevou školy, dochádzkou do školy,
zdravotným stavom a mimoškolskou záujmovou činnosťou. Zdôraznil, že starostlivosť o maloletého
prevažne zabezpečuje matka, nielen osobnou starostlivosťou ale aj finančne. Otec sa na jeho potrebách
podieľa len súdom určeným výživným. Súd prvej inštancie v odôvodnení zdôraznil skutočnosť, že
obidvom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi P., ktorý sa po ukončení školy
zamestnal. Naďalej však žije v domácnosti matky a na domácnosť finančne prispieva. S matkou v
spoločnej domácnosti žije aj ďalší dospelý syn rodičov, ktorý takisto prispieva finančne do domácnosti.
Vyživovacia povinnosť k plnoletému P. zanikla dňom 1.2.2017. Konštatoval, že matka je zamestnaná a jej
priemerný mesačný zárobok je 433,78 Eur priemerný mesačný zárobok otca vo firme I. X. je 610,12 Eur.



Má ďalší príjem, keď na základe dohody o vykonávaní práce pracuje pre firmu H. C. - C. H.. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena pomerov od poslednej úpravy nepochybne
nastala ku dňu 1.9.2016, preto zvýšil výživné na maloletého od 1.9.2016, odkedy maloletý nastúpil na
strednú školu do 31.1.2017 na 120 Eur s prihliadnutím, že do 31.1.2017 mal ešte vyživovaciu povinnosť
k plnoletému synovi P. a od 1.2.2017 do budúcna zvýšil na 130 Eur. Takto zvýšené výživné vzhľadom
na všetky vykonané dôkazy považoval za primerané a dostatočné, a to tak s prihliadnutím na finančné a
majetkové pomery otca, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Dlžné výživné, ktoré vzniklo
v dôsledku zvýšenia výživného v celkovej výške 510 Eur povolil otcovi splácať v mesačných 30 Eur
splátkach.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s poukazom na ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil
názor, že na strane maloletého od poslednej úpravy došlo k určitej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú
zvýšenie výživného, avšak nie v rozsahu ako to určil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti zdôraznil, že
zmena pomerov nastala aj u matky maloletého dieťaťa, ktorej sa od poslednej úpravy zlepšili finančné
pomery v zamestnaní, ako aj na základe tej istej skutočnosti ako u otca, že jej skončila vyživovacia
povinnosť k plnoletému synovi. Uviedol, že podľa jeho názoru na strane maloletého k výraznej zmene
pomerov nedošlo a v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že k nárastu životných nákladov
od poslednej súdnej úpravy nedošlo ani v súvislosti s infláciou. K zmene pomerov mohlo dôjsť len v
dôsledku fyzického rastu, prípadne zdravotnými komplikáciami, ktoré však neboli žiadnym spôsobom
v konaní preukázané. Jediný podstatný výdavok, ktorý bol preukázaný bolo cestovné v súvislosti s
návštevou strednej školy, ktoré predstavuje sumu 20 Eur mesačne. Vytkol konajúcemu súdu aj to, že
zvýšil výživné sptätne, čo považoval za nedôvodné a matka v prípade zvýšenia nákladov spojených
s výživou a výchovou maloletého mu mohla túto skutočnosť oznámiť a on by zvýšil výživné dohodou.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie
konanie.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej
inštancie rozhodol správne, zákonne a predovšetkým v prospech dieťaťa. Zdôraznila predovšetkým
skutočnosť, že otec sa na výchove a výžive maloletého nepodieľa žiadnym iným spôsobom ako určeným
výživným v zmysle posledného rozhodnutia súdu a ani osobne o neho neprejavuje žiaden záujem.
Zdôraznila, že pokiaľ mohol otec prispievať na výživu dvoch detí mesačne vo výške 130 Eur mesačne,
bude pravdepodobne schopný túto sumu platiť aj naďalej, i keď už len na jedného syna s prihliadnutím
aj na tú skutočnosť, že príjem sa mu od poslednej úpravy výživného zvýšil. Poukázala aj na zvýšené
výdavky maloletého syna súvisiace s jeho zdravotným stavom, mimoškolskou záujmovou činnosťou,
avšak predovšetkým spojené s nástupom na strednú školu. V súvislosti s finančnými pomermi u matky
maloletého dieťaťa zdôraznila, že práve nedostatok financií a ťažká finančná situácia spôsobila, že
nemohla umožniť štúdium už plnoletého syna P., ktorý sa musel hneď po ukončení školy zamestnať aby
mohol finančne vypomáhať matke. Výživné vo výške 130 Eur pokrylo len minimálne výdavky obidvoch
dospievajúcich synov, a preto aspoň v prípade maloletého P. má želanie, aby mohol v prípade jeho
schopností pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil v celom rozsahu. Súčasne žiadala, aby odvolací súd jej priznal trovy odvolacieho
konania spočívajúce v právnom zastúpení vo výške 100%.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
vyjadreniach.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161 z
roku 2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

7. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovil
lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi s odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje.

11. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené
a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného v dôsledku čoho ani
odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dodáva, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech v konaní. V tomto pojednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie,
zistil skutkový stav veci, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery
zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia
zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom
nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe súdu.

12. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu
už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je
ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Obaja
rodičia majú právo zariadiť si život podľa vlastných predstav, je však zakaždým potrebné prihliadnuť v
prvom rade na vyživovaciu povinnosť a za tým účelom uskutočňovať zmeny vo svojom živote tak, aby
nebolo ohrozené uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí a ich najlepší záujem. Odvolací
súd dodáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla
po uplynutí približne troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne
skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa. Je nepochybné, že u maloletého nastala zmena
pomerov od poslednej úpravy výživného, o ktorom bolo posledný raz rozhodnuté 19.11.2012 už ku
dňu 1.9.2016, kedy nastúpil na strednú školu. Konajúci súd preto správne zvýšil výživné k tomuto
dňu, pričom postupoval podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď túto skutočnosť posúdil ako dôvod
osobitného zreteľa. Odvolací súd vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca poznamenáva, že
jeho argumentácia k rozsahu nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej i právnej rovine smerom k
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nevyvážene a dovoľuje záver, že subjektívne vnímanie
vlastnej životnej situácie otcom mu bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.

13. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v inom
rozsahu ako určil súd prvej inštancie a dodáva, že výživné 130 Eur mesačne predstavuje výživné na
jeden deň 4,1 Eur a pokrýva životné náklady maloletého, ktorý je vo veku blízkemu plnoletosti, fakticky
len v minimálnom rozsahu a je nepochybné, že podiel matky na výživnom voči maloletému je výrazne



vyšší ako podiel otca aby zabezpečila základné životné potreby maloletého, preto sú bez právneho
významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje vo svojom odvolaní.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny, a to tak v časti výroku o zvýšení výživného, ako aj o dlžnom výživnom a
spôsobe jeho zaplatenia, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP, podľa
ktorých v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak a nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§
55 CMP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).