{"guid": "248bacd1-9183-45e5-a543-044eb3294a9c:0aa4d578-97f0-41a9-8b97-eca17368c7ea", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2216217655.1", "spisova_znacka": "24CoP/188/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/188/2017 z 4. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 4. decembra 2017, sp. zn. 24CoP/188/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2216217655.1", "identifikacne_cislo": "2216217655", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-12-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-324.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0aa4d578-97f0-41a9-8b97-eca17368c7ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2216217655.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2216217655.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2216217655.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/188/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217655
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216217655.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
P. XXX, J. C., a otec: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, J. C., o návrhu otca maloletého dieťaťa
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 14P/80/2016-6 zo dňa 24. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie  r u š í   a   v r a c i a  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
predbežne upravil styk otca s maloletým tak, že otec maloletého dieťaťa  je oprávnený  stýkať sa
s maloletým dieťaťom každý párny týždeň (víkend) kalendárneho mesiaca počnúc v piatok od 13:00
hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že otec si v stanovenom čase maloletého prevezme o 13:00 hod. v
priestoroch Základnej školy J. C. od príslušnej pracovníčky ZŠ J. C. vykonávajúcej službu a odovzdá ho
o 17:00 hod. v mieste bydliska matky do jej rúk. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, § 325
ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 337 Civilného sporového poriadku a vecne tým,
že  otec maloletého dieťaťa dňa 11.11.2016 podal návrh na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom k
maloletému dieťaťu. Súčasne podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým návrhom
sa domáha, aby súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplýva, že v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 10P/32/2015 súd rozhodol o rozvode
rodičov maloletého dieťaťa, pričom dieťa zveril do výchovy a opatery matky. Súd styk otca s maloletým
dieťaťom neupravil z dôvodu, že súdu bola oznámená vôľa rodičov maloletého umožniť styk otca s
maloletým po vzájomnej dohode. Navrhovateľ ďalej uviedol, že matka maloletého sa však jednostranne
rozhodla a v praxi brániť realizovať styk maloletého s otcom bez uvedenia dôvodov. Otec maloletého
uviedol, že má eminentný záujem na styku so svojím synom a keďže nie je tu vôľa na strane matky,
bol nútený podať návrh na vydanie meritórneho rozhodnutia ako aj návrh na vydanie neodkladného
opatrenia, nakoľko podľa názoru otca je potrebné, aby bol vytvorený dostatočný priestor pre vplyv otca
na maloletého a umožnenie otcovi venovať sa dostatočný čas výchove maloletého a ich vzájomnému
vzťahu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dokáže zabezpečiť sústavnú starostlivosť o maloletého počas jeho
návštev osobne, nakoľko je zamestnancom obecného úradu, pracovná doba mu končí o 12.00 hod. a
počas víkendov nepracuje. Otec maloletého poukázal na to, že maloletý je vo veku, kedy si osvojuje
isté návyky a vytvára sa u neho pocit zodpovednosti za splnenie si svojich povinností, k čomu musia byť
nápomocní obidvaja rodičia. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, tunajší súd dospel k záveru, že
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť
pomery účastníkov. Súd o úprave dočasného styku maloletého dieťaťa s otcom, berúc do úvahy aj vek
maloletého dieťaťa, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko má za to, že
maloletý vo veku šiestich rokov je dostatočne fyzicky a psychicky zrelý na to, aby mohol stráviť 2-krát
do mesiaca víkendy so svojím otcom.



2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka s tým, že nesúhlasí s napadnutým uznesením  a
navrhuje, aby odvolací súd toto v plnom rozsahu zrušil. Poukázala na to, že ich manželstvo s otcom
dieťaťa bolo rozvedené pred Okresným súdom Dunajská Streda rozsudkom sp. zn. 10P/32/2015, pričom
mal. C. bol zverený do jej výchovy a opatery. Súd styk otca so synom neupravil z dôvodu, že súdu bola
oznámená vôľa rodičov umožniť styk otcovi s dieťaťom po vzájomnej dohode. Z dôvodu, že otec tvrdí,
že ako matka zabraňovala styku s maloletým, otec požiadal súd o nariadenie neodkladného opatrenia
o predbežnú úpravu styku s maloletým. Tvrdenia otca sa však nezakladajú na pravde, nesúhlasí preto
s týmto uznesením a odvoláva sa proti nemu. Po rozvode sa otec v roku 2016 intenzívnejšie zaujímal o
styk s maloletým, pričom mu styk s maloletým bol stále umožnený a vedeli sa dohodnúť. Po stretnutiach
otca s maloletým tento prejavoval svoje sklamanie so stretnutí, nakoľko mu nebola venovaná dostatočná
pozornosť zo strany otca. Na týchto stretnutiach sa maloletý nudil alebo sa stále zdržiaval v byte, kde
otec býva so svojimi rodičmi. Otec mu nezabezpečoval vhodný program na strávenie času a tým si
neupevňoval svoj vzťah k synovi. Po týchto stretnutiach mal. C. už nie vždy prejavoval záujem stýkať
sa s otcom. Od septembra otec prejavil záujem o stretnutia so synom, čo raz menej a keď matka bola
nedostupná, či už pre riešenie zdravotných problémov alebo pracovných povinností, nevyužíval možnosť
kontaktovať sa iným spôsobom ako napr. SMS správou. Takéto situácie považoval otec na zabránenie
styku s maloletým, pričom mal možnosť aj inou formou sa dohodnúť s matkou. Obaja rodičia pochádzajú
z jednej obce a vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov delia dve ulice. V novembri 2016 sa otec dostavil
do ZŠ z nejakého dôvodu a keď ho maloletý zbadal, otec sa synovi neprihovoril, neprejavil city, aj napriek
tomu, že ho od augusta nevidel. Maloletý bol sklamaný, nespokojný a asistentka ho musela zobrať do
druhej triedy, aby sa upokojil. O tomto informovala matku triedna učiteľka maloletého a na druhý deň
musela prísť matka v čase vyučovania pre maloletého, nakoľko tento sa sťažoval na bolesti brucha. Otec
teda maloletému spôsobil traumu a od toho času maloletý nechce chodiť do školy, má bolesti brucha, je
nepokojný. Nie je teda pravdou, že  bráni styku otca  s dieťaťom, hoci  otec neprejavuje o C. dostatočný
záujem. Návrh otca a zároveň aj neodkladné opatrenie, v tom smere, že otec je oprávnený sa stýkať s
maloletým, už bol čiastočne realizovaný a vyskúšaný v čase, keď ešte boli v rozvodovom konaní v roku
2015. Toto riešenie však trvalo iba týždeň, nakoľko maloletý neprejavoval záujem a odmietal chodiť do
bytu, kde býva otec. Namietala, že uznesením sa upravuje styk otca s maloletým každý párny týždeň
počas víkendu, pričom takáto úprava ohrozuje aj styk matky s maloletým, nakoľko matka pracuje každý
nepárny týždeň celý víkend a má voľno cez víkend v párnom týždni, čo práve navrhovateľ žiada.  Takto
ona nemôže realizovať žiadny spoločný program s maloletým dieťaťom počas víkendov. Podporuje, aby
si navrhovateľ vytvoril k maloletému vzťah, súhlasí aj so stretnutiami, keď navrhovateľ dopredu oznámi,
ale nesúhlasí, aby u neho prespal do tej doby, pokiaľ maloletý toto nebude sám chcieť. Je potrebné, aby
boli chránené záujmy maloletého.

3. K doručenému odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec zdôrazňujúc, že jeho tvrdenia o
problémoch so stretávaním sa s maloletým sú pravdivé. Vždy sa intenzívne zaujímal o svoje deti
pochádzajúce zo spoločného manželstva s matkou. Jeho styk s maloletým synom po rozvode nebol
upravený z dôvodu, lebo si myslel, že s matkou sa na tomto dokážu dohodnúť, nakoľko spolu pravidelne
komunikujú, bývajú k sebe veľmi blízko v obci J. C., kde pre neho dokáže zabezpečiť stabilitu výchovného
prostredia. Sám býva so svojimi rodičmi, ktorí v pozícii starých rodičov maloletého syna takisto majú
právo sa s ním stretávať. Jeho záujem o syna je nemenný a stále trvá a tvrdenia matky v skutočnosti
nepovažuje za relevantné dôvody na odôvodnenie odvolania v takejto závažnej procesnej veci. Má
obavy, že odporkyňa výrok súdu v rozsudku o rozvedení manželstva v časti, že súd styk otca s maloletým
neupravuje vykladá spôsobom, že ona určuje podmienky styku, čas a miesto, resp. keď uzná za vhodné,
tak hocikedy zabráni styku otca s maloletým. Má vedomosti o tom, že od času podania návrhu o rozvod
manželstva maloletý  navštevuje psychológa, čo ale nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku otca s
maloletým, práve naopak, usporiadaný rodinný život a poskytnutie rodičovskej lásky a starostlivosti od
obidvoch rodičov má napomáhať k zdravému vývinu duševného stavu ich maloletého syna. Zdôraznil, že
v súčasnosti nie je možné sa dohodnúť s matkou na jeho styku, nakoľko matka mu pravidelne a hlavne
nedôvodne bráni styku s maloletým bez ďalšej legitímnej možnosti domôcť sa svojich práv bol nútený
podať predmetný návrh do rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného
opatrenia považuje za správne. Už samotný fakt, že musel využiť tento osobitný procesný postup svedčí
iba o tom, že má záujem sa so synom stretávať, udržiavať s ním pravidelný rodičovský vzťah a ďalšie
upevňovanie si už existujúcich citových vzťahov, k čomu v danom prípade slúži osobný styk s maloletým.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.



4. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadrila matka opätovne zdôrazňujúc, že mal. C. trpí traumou od
rozvodu, preto je neprijateľné, aby bol prinútený k niečomu, čo nechce napr. spať u otca cez víkend alebo
tráviť s otcom čas počas celého víkendu. Maloletý potrebuje pomoc psychológa, ktorého navštevujú
pravidelne každý druhý týždeň. Mal. C. ťažko zvládal situáciu, keď navrhovateľ využil neodkladné
opatrenie a spôsobil pre maloletého šok, keď preukazujúc sa predmetným uznesením sa dostavil
do školy a podľa obsahu nariadenia neodkladného opatrenia si maloletého zo školy vyzdvihol. Teda
uskutočnil stretnutie s maloletým bez toho, aby to dané stretnutie oznámil matke. Túto skutočnosť
sa dozvedela až od službukonajúcej pracovníčky základnej školy, keď si prišla maloletého zo školy
vyzdvihnúť a maloletý tam už nebol. Otec však bol aj nútený o 17.30 hod. maloletého doniesť domov,
nakoľko nechcel u neho prespať. Aj nasledujúci termín 14.01.2017 po telefonickej dohode s mal. C., nie
s matkou, si otec prišiel pre maloletého o 11.00 hod. a o 17.00 hod. ho doniesol domov, pretože odmietal
zase u neho prespať. Pokiaľ namietala, že o termínoch návštev má byť informovaná, otec sa vyjadril, že
on už nepotrebuje od matky nič, má na to papier - uznesenie. Tento prísľub navrhovateľa nahlásila na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pracovníčke, ktorá spísala záznam. Je názoru, že otec nekoná v
záujme maloletého a takýmto správaním chce ubližovať jej ako matke a si neuvedomuje, že spôsobuje
maloletému psychickú traumu, čomu chce ako matka zabrániť. Tvrdenie otca, že ich komunikácia je
dostatočná a pravidelná sa zakladá na nepravde, pretože táto komunikácia je na minimálnej úrovni.
Otec komunikuje s ňou cez mal. C..

5. K predmetnému vyjadreniu sa opäť vyjadril otec s tým, že trvá na tom, že bolo nutné vydanie
neodkladného opatrenia do času, kým súd nerozhodne definitívne vo veci o úprave jeho styku
s maloletým. Vo veci samej navrhuje upraviť styk otca s maloletým petitom, ktorý kopíruje petit
nariadeného neodkladného opatrenia. Poukazuje na obsah jeho predošlého vyjadrenia, na ktorom
trvá. Odporkyňa zavádza, keď dôvody návštevy maloletého u psychológa chce zneužiť na poukázanie
nepotrebnosti byť v pravidelnom kontakte s otcom. Mal. C. netrpí traumami z návštev u neho, práveže
je pre neho a pre maloletého syna v tomto porozvodovom období veľmi dôležité posilniť si vzájomné
citové väzby, kladúc dôraz na záujmy  a potreby maloletého, čo nespôsobí negatíve na fyzicky alebo
duševný stav maloletého ako tvrdí matka. Jeho záujem stýkať sa s maloletým, trvá a rozhodne odmieta
akékoľvek tvrdenia matky o ohrození styku s maloletým synom kvôli určeniu styku v súlade s napadnutým
neodkladným opatrením.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1
zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 aj § 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g), f), h) CSP v spojení s §
62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a
dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu súdu pred jeho vydaním je zrejmé, že pre
rozhodnutie súdu neboli splnené procesné podmienky, keďže maloletý nebol v konaní zastúpený
kolíznym opatrovníkom, čím  došlo k odňatiu jeho možnosti  konať pred súdom.

9. Vo viacerých obdobných prípadoch odvolací súd zdôraznil, že účastníkmi konania o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu sú rodičia a maloleté dieťa, pričom maloleté dieťa ako účastník
konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané



rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Súd preto je povinný vždy ako predbežnú
otázku skúmať procesnú spôsobilosť dieťaťa v konkrétnom konaní a to v súlade s kritériami  uvedenými
v § 9 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je účastníkom konania maloletý vo veku 8 rokov, preto
vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú  schopnosť musí byť v konaní zastúpený.

10. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

11. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak
ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník“).

12. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a § 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

13. Podľa § 117 Civilného mimosporového poriadku, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd
na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať
v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.

14. V prejednávanej veci ide o maloleté dieťa, pričom medzi jeho rodičmi dochádza ku kolízii záujmov
pri výkone ich rodičovských práv a povinností. Bolo preto dôvodné, pokiaľ súdu nie je známa blízka
osoba maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, a ktorá s ustanovením
za opatrovníka súhlasí, aby súd maloletému ustanovil za opatrovníka príslušný orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately. Funkciou opatrovníka, ktorý má v konaní pred súdom postavenie
účastníka konania, je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní, pričom
opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci. Opatrovník
má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, a taktiež
navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej
veci, ktorý súdu prezentuje.

15. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o prípad neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého
podľa § 365 CMP, v ktorom zákon upúšťa od nutnosti ustanovovať maloletému procesného opatrovníka
(§ 365 ods. 4 CMP), bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie ustanoviť maloletému C. opatrovníka
a aj jeho prostredníctvom zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

16. S vyššie vytknutým chybným postupom súdu prvej inštancie súvisí potom aj ďalší zistený
nedostatok a síce nedostatočne vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k predčasnému rozhodnutiu
a nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia. Skrátené dokazovanie, z ktorého súd
vychádzal, totiž nepostačovalo na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd svoje rozhodnutie oprel výlučne o tvrdenia otca uvádzané v návrhu. Samotný návrh otca pritom
neposkytuje ucelený opis rozhodujúcich skutočností a neumožňuje tak súdu vydať kvalifikované
rozhodnutie. Otec síce opísal problematické vzťahy medzi ním a matkou , avšak absentujú základné
informácie potrebné pre rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Otcom opísané skutočnosti nie sú postačujúce pre posúdenie dôvodnosti návrhu, pričom je namieste
pripomenúť, že ani neodkladné opatrenie - a to napriek svojim osobitostiam ako inštitútu umožňujúcemu
v zjednodušenom procesnom postupe súdu vydať rozhodnutie len na základe osvedčenia podstatných
skutočností bez vykonávania obšírneho dokazovania - nie je možné nariadiť bez toho, aby mal súd
vedomosť o existencii relevantných skutočností.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu nesprávneho procesného
postupu súdu a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci pre nevykonanie dôkazov (§
389 ods. 1 písm. b) a c) CSP) zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
súd ustanoví maloletému procesného opatrovníka, a vychádzajúc z ďalšieho obsahu spisu, ktorý už



obsahuje vyjadrenie matky, vyzve opatrovníka, aby sa k veci vyjadril, v prípade potreby doplní v
skrátených lehotách dokazovanie aj inak napr. vyžiadaním správ lekára a pod. a po doplnení informácií
o relevantných skutočnostiach aj s prihliadnutím k  písomným vyjadreniam účastníkov následne posúdi,
či tu je alebo nie je potreba nariadenia neodkladného opatrenia v záujme ochrany práv maloletého a ak
áno akého neodkladného opatrenia, pričom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Nové rozhodnutie
súd stručne a výstižne zdôvodní tak, aby sa jeho právne závery opierali o skutkové zistenia vyplývajúce
z podkladov.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v  konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v  plnom rozsahu a  nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v  tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v  tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v  takej miere, že došlo k  porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v  rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v  prípadoch uvedených v  odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o  odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení v  sporoch s  ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a  výška príslušenstva v  čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a  b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v  prípadoch uvedených v  odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v  ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v  lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v  prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v  rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v  lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V  dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z  akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a  čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a  iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).



Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a  jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v  sporoch s  ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o  rovnakom zaobchádzaní a  o  ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a  ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v  akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v  konaní došlo k  vade uvedenej v  tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v  čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v  nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a  uvedie, v  čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a  dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V  dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a  prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a  dôkazov na preukázanie prípustnosti a  včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}