Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/56/2011 z 27. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. septembra 2011, sp. zn. 10Co/56/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8110203509.1
Krajský súd Prešov | 10Co/56/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8110203509.1 | 2011-09-27 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67491692-be54-4e2e-8b9b-c351553cee0e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110203509.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/56/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110203509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8110203509.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: L. U., s.r.o., so sídlom T. XX, X., IČO: XX XXX XXX,
zastúpenému JUDr. H. S., advokátkou, so sídlom X., W. XX, proti žalovanej: T. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. XX, o zaplatenie 938,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 11C/101/2010-139 zo dňa 15.6.2011, v pomere 2:1 takto

r o z h o d o l :

M e n í   rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 196,43 eur do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaná j e  p o v i n n á  nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania
vo výške 18,85 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie
istiny vo výške 163,95 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 775,- eur s úrokmi z omeškania
vo výške 10% ročne zo sumy 926,04 eur od 1.3.2009 do 5.5.2010, zo sumy 892,04 eur od 6.5.2010 do
8.6.2010, zo sumy 858,04 eur od 9.6.2010 do 6.7.2010, zo sumy 824,04 eur od 7.7.2010 do 8.8.2010,
zo sumy 809,04 eur od 9.8.2010 do 21.3.2011, zo sumy 789,04 eur od 22.3.2011 do 20.4.2011, zo sumy
763,04 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur počnúc mesiacom
júlom 2011 pod následkom straty výhody splátok. Ďalším výrokom rozhodol tak, že účastníci nemajú
nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že s poukazom na zistený skutkový stav, uznanie pohľadávky žalobcu
zo strany žalovanej bolo právne dôvodné žalobe v rozsahu jej uplatnenia posledným písomným podaním
vyhovieť. Súd s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanej mesačné splátky. Zohľadnil jej
neprimeranú sociálnu situáciu vzhľadom na to, že v súčasnosti je žalovaná dokonca bez príjmu. Boli
jej preto povolené mesačné splátky po 20,- eur, s ktorými dokonca súhlasil aj žalobca. Hmotnú núdzu
žalovanej súd zohľadnil aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania, na ktorú by mal inak nárok úspešný
žalobca v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd však pri rozhodovaní o tejto otázke aplikoval ust. § 150 ods.
1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd predovšetkým zohľadnil pomery účastníkov -
na jednej strane veľkú finančnú spoločnosť a na strane druhej žalovanú, ktorá je v hmotnej núdzi, v
súčasnosti bez príjmu a v krátkom čase dosiahne len minimálny príjem vo forme dávky v hmotnej núdzi.
Zohľadnené boli aj okolnosti prípadu, pretože bolo zrejmé, že žalovaná svoj dlh uznáva a dokonca ho
aj splácala podľa svojich možností. Opakovane sa pritom pokúšala so žalobcom dohodnúť si splátkový
kalendár a to ešte pred podaním žaloby, ale žalobca na jej výzvy nereagoval. Na túto jej žiadosť reagoval
až v priebehu konania, 5 mesiacov potom, čo prevzal túto žiadosť.



Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania bolo podané odvolanie zo strany žalobcu.
Žalobca poukazuje na to, že prvostupňový súd nevenoval žiadnu pozornosť faktu, že záväzok splatiť
poskytnutý úver na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. 345591 zo dňa 27.10.2005 bol pôvodne v
59-mesačných splátkach vo výške 1.112,- Sk. Táto povinnosť nebola žalovanou dodržaná a preto sa
stal celý úver splatným. V čase oznámenia postúpenia pohľadávky išlo o splatný záväzok vo výške
955,55 eur. Pokiaľ žalovaná kontaktovala žalobcu listom zo dňa 1.6.2009, nebolo povinnosťou žalobcu
znova poskytovať žalovanému možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Tento postup žalobcu má
pritom svoje opodstatnenie aj z toho hľadiska, že v čase od 1.6.2009 nebola žiadna platba uskutočnená
žalovanou. Prvá úhrada zo strany žalovanej bola až dňa 6.5.2010. Žalovanej nebránilo, aby aspoň
čiastočne uhrádzala dlh v prospech žalobcu už v čase od 1.6.2009 alebo bezprostredne potom. K úhrade
pristúpila žalovaná až počas konania. Podanie žaloby zo strany žalobcu bolo uskutočnené v čase, kedy
žalovaná žiadne úhrady nevykonávala. Žalobca podal žalobu dôvodne, v čase, kedy žalovaná vôbec
nepreukázala skutočnú snahu dlh skutočne splácať. Z uvedeného je nesporné, že rozhodnutie súdu
o nepriznaní ani náhrady súdneho poplatku nemá reálnu oporu v žiadnych okolnostiach prípadu. Z
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak sú dané dôvody osobitného zreteľa, súd nemusí výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V tomto konaní nejestvujú dôvody, ktoré by zakladali
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného ustanovenia zároveň vyplýva, že ide o výnimočný
spôsob rozhodnutia. Prvostupňový súd sa dôsledne nevysporiadal s otázkou, prečo nie je na mieste
priznanie náhrady trov konania ani sčasti. Súd musí odôvodniť svoje rozhodnutie aj v tom smere,
že považuje vzhľadom k okolnostiam prípadu za spravodlivé nepriznanie úspešnému účastníkovi ani
náhradu časti jemu vzniknutých trov. V prípade napadnutého výroku rozsudku Okresného súdu Prešov
a jeho odôvodnenia, tak tomu nie je. Prvostupňový súd neumožnil žalobcovi sa ani vyjadriť k možnej
aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.. Podporne pritom poukazuje na právny záver Ústavného súdu ČR vyslovený
v Náleze II. ÚS 3161/08 zo dňa 21.4.2009, v ktorom sa uvádza, že porušením sťažovateľovho práva na
spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je postup odvolacieho súdu, ktorý
nedal sťažovateľovi procesnú príležitosť sa vyjadriť k možnej aplikácii § 150 O.s.p. a to ani k dôkazom,
ktorými mala byť dôvodnosť aplikácie podložená. Vzhľadom k tomu je na mieste podanie odvolania
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ut. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keďže žalobca sa nemal
možnosť vyjadriť k dôvodom pre možnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., čím mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom pri konaní a rozhodovaní súdu v otázke trov konania. Navrhuje vydať rozsudok,
že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvého stupňa vo výške 266,25
eur (súdny poplatok vo výške 56,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 210,25 eur). Žalovaná je
povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 39,77 eur  vrátane DPH.

K odvolaniu bolo zaslané vyjadrenie zo strany  žalovanej. Žalovaná uvádza, že v súčasnej dobe je
nezamestnaná. Je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny L.. Poukazuje na to, že písomnou
žiadosťou sa pokúšala dňa 1.6.2006 o mimosúdne riešenie, ešte pred podaním žaloby. Na jej podanie zo
strany žalobcu nebolo reagované. Pokúšala sa dohodnúť aj viackrát telefonicky. Pokiaľ ide o rozhodnutie
súdu, považuje toto rozhodnutie za správne. V tom čase bola v hmotnej núdzi a súd vychádzal pri
rozhodovaní z tejto sumy. Teraz poberá sociálnu dávku 62,50 eur. Je v hmotnej núdzi a musí vychádzať
pri platení úveru zo sumy, ktorú má. K vyjadreniu pripája žiadosť o mimoriadnu zhovievavosť pri pôžičke
zo dňa 1.6.2009. V tejto žiadosti žiada o možnosť splácať dlh v splátkach na základe uzavretého
splátkového kalendára.

Odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu súdu vo veci samej, ale len proti výroku o trovách konania.
Odvolací súd prejednal rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a pri tomto
preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že
nebol oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný preskúmavať uplatnené trovy konania tak z



hľadiska toho, či tieto trovy účastníkovi, ktorému sa priznáva ich náhrada, skutočne vznikli a či vznikli v
súvislosti s účelným uplatnením alebo bránením práva. Účelnosť sa posudzuje nielen z hľadiska toho,
či ich vynaloženie bolo nevyhnutné pre úspešné uplatnenie alebo bránenie práva, ale z hľadiska ich
hospodárnosti. Hospodárnosť je potrebné hodnotiť aj v tom zmysle, či potrebu vykonania jednotlivých
úkonov nezapríčinil priamo ten účastník, ktorému tieto trovy vznikli. Pokiaľ účastník zapríčinil to, že
mu vznikli trovy, ktoré by mu inak nevznikli, nemôže žiadať, aby mu takéto trovy nahrádzala procesná
protistrana vo forme náhrady trov konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že v danom prípade žalobcovi vznikli aj účelne vynaložené
trovy v tomto konaní. Odvolací súd má za to, že v danom prípade sú účelné 2 úkony právnej pomoci a to
príprava a prevzatie zastúpenia v hodnote 69,80 eur a čiastočné späťvzatie žaloby v hodnote 70,63 eur.
Taktiež súd priznáva žalobcovi aj súdny poplatok vo výške 56,- eur. Čiže súhrnne odvolací súd priznáva
žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 196,43 eur.

Odvolanie bolo podané len čo do trov konania, preto žalobcovi patrí náhrada trov odvolacieho konania
podľa ust. § 224 ods.2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. V odvolacom konaní mal čiastočný úspech
žalobca, preto mu patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej služby a to za podané odvolanie, ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo
veci samej (úkon podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 18,85 eur (1/2 zo základnej
sadzby tarifnej odmeny 8,30 eur + 1,66 DPH + 8,89 eur = 18,85 eur).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.