{"guid": "247d7421-8973-47c5-8281-e29ace74cd4d:eca62bd1-1fac-4263-92f0-3b78640c5183", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1", "spisova_znacka": "23CoE/35/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/35/2017 z 16. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. januára 2018, sp. zn. 23CoE/35/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1", "identifikacne_cislo": "8415202814", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Mruškovičová", "sudca_id": 1283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-mruskovicova-1283", "datum_vydania": "2018-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eca62bd1-1fac-4263-92f0-3b78640c5183", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/35/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202814
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v exekučnej veci oprávneného G. F., s.r.o., so sídlom I. XXX/A, G., F.:
XXXXXXXX, zastúpeného Z.. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Bratislava, Martinčekova 13,
korešpondenčná adresa: Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnému I. Q., bytom K. č. XX, o vymoženie
sumy X XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.
10Er/191/2015 - 20 zo dňa 28. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 626/2015-3 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2014-6671 zo dňa 24.10.2014, pričom nárok oprávneného bol
založený na Zmluve o bežnom účte uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., pôvodným
veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 20.03.2006. Exekučný súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušnými ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady), s odkazom na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010 a sp. zn. 4CoE/42/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, a rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veciach Mostaza Claro,
bod 40, pričom konštatoval, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, medzi zmluvnými stranami
vznikol spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská doložka, súčasť všeobecných obchodných podmienok,
ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy
rozhodcovskému súdu, je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Exekučný súd konštatoval,
že rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými všeobecnými obchodnými podmienkami. Rozhodcovská doložka je preto
neplatná. Rozhodcovský súd nemal platne zverenú právomoc rozhodovať spor medzi oprávneným ako
dodávateľom a povinným v postavení spotrebiteľa. Nedostatok materiálnej právomoci rozhodcovského
súdu má za následok nedostatok vykonateľnosti rozhodcovského titulu. Vzhľadom na tieto skutočnosti
mal exekučný súd za preukázané, že vo veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený uviedol, že exekučný
súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané
mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred



súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako
rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným
rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný
súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú
odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť
svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv. Zákon o
rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám
dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom
priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského
konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Ďalej poukázal na príslušné ustanovenia
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou
návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca oprávneného plnil len svoju zákonnú
povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže
byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej,
písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak svojím postupom znemožnil
uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú zhodné s
právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom
k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario a dospel k záveru, že opravný prostriedok oprávneného nie je dôvodný. Odvolací
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že aj keď bol opravný prostriedok pôvodného oprávneného nazvaný
sťažnosť, vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku s primeraným poučením o možnosti podať odvolanie s tým, že vec bude prejednaná
odvolacím súdom, súd posúdil opravný prostriedok ako odvolanie a tak o ňom aj konal.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného
a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký
postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci mala zásadný význam skutočnosť, že výhradná
rozhodcovská doložka, koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok
(časť 17, bod 17.5), na ktoré všeobecne odkazuje zmluva o bežnom účte a o poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu zo dňa 20.03.2006, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.



7. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o bežnom
účte medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b
Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Toto
ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil
povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej
doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo
vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo
vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie takejto povinnosti banke ponúknuť
klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do
svojich zmlúv resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy
forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné
uviesť, že banka neuzatvorila s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila povinnému
osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale
rozhodcovská doložka bola zakomponovaná ako neoddeliteľná súčasť do Všeobecných obchodných
podmienok banky s odkazom na ne v uzavretej zmluve, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp.
odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným
poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinným. Uvedené zákonné ustanovenie,
ktorým oprávnený ospravedlňuje postup banky pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a
spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, sú dôkazom toho, že povinný ako spotrebiteľ
nemal možnosť rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania
nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinného došlo k individuálnemu vyjednaniu
rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že
aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná rešpektovať
príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

8. Vzhľadom na charakter rozhodcovskej doložky a jej začlenenie do všeobecných obchodných
podmienok odvolací súd zároveň konštatuje, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola
uzavretá v súlade s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, keďže nebola dodržaná jej písomná
forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o bežnom účte na Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka
tak netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami. Písomná forma je
zachovaná len v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma
zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy
podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Z obsahu spisu a z formy Zmluvy o
bežnom účte je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o
výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, o ktorom mal byť
povinný primerane oboznámený, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Zo
všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom Zmluvy o bežnom účte a že
súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že týmto bola
prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu resp. doložku a podrobiť
sa prípadnému rozhodcovskému konaniu. Navyše, z obsahu spisu, formy všeobecných obchodných
podmienok, ktoré neboli povinným osobitne podpísané, ani nijako nevyplýva, že by mali zaväzovať práve
tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinného.

9. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť konkrétny obsah formulárovej
štandardnej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto
podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.



10. Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať
predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne
vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný, prospešný význam. Odvolací
súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne
vyjednávanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská
doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok,
vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok.

11. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Vopred formulovaná rozhodcovská
doložka v podobe všeobecnej zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon
GSM Zrt., na ktoré odkázal aj exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako je možné takúto
zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011)
v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť
pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12. Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to
právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

13. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi
ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym
úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie
exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 24.10.2014 sp. zn. II/2014-6671 ako nulitného právneho aktu), vo
vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom
súde, nie sú dotknuté.

14. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného
porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

15. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom
na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami.



16. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

17. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/191/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2013 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 570, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "247d7421-8973-47c5-8281-e29ace74cd4d:e247e2b6-f2e1-44d2-a9b5-74451ccbcb98", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1", "spisova_znacka": "23CoE/35/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/35/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8415202814.1"}, {"guid": "de25d15b-c798-4304-a59a-be6a91ec3545:1eaba247-0026-45e3-8e65-97b320de33ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/191/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Er/191/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de25d15b-c798-4304-a59a-be6a91ec3545:1eaba247-0026-45e3-8e65-97b320de33ae"}], "citovane_v": []}