Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/15/2018 z 27. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2018, sp. zn. 16CoKR/15/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3117213531.1 Krajský súd Trenčín | 16CoKR/15/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3117213531.1 | 2018-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 251 CSP, § 96 ods. 3 ZKR, § 96 ods. 6 ZKR, § 255 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88f77675-c18b-40a1-92e6-8cbda3f9b3bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3117213531.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117213531
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117213531.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu F. U., trvalý pobyt X. F. XXX, XXX XX
A. Z. A., právne zastúpeného Burian & partners, s.r.o., V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO 47 254 483,
proti žalovanej JUDr. Danica Birošová, so sídlom kancelárie Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správkyni
konkurznej podstaty úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze, so sídlom Štefánika 174/27,
956 41 Uhrovec, IČO 36 534 773, právne zastúpenej A3 advokátska kancelária, s.r.o., Partizánska 25,
911 01 Trenčín, IČO 36 735 311, o určenie poradia pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/30/2017-51 zo dňa 30. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výrokom I. zamietol návrh žalobcu na určenie poradia
pohľadávky proti podstate a výrokom II. priznal žalovanému náhradu 100 % trov konania. Žalobca
sa žalobou zo dňa 13.7.2017 proti žalovanému domáhal určenia, že pohľadávka veriteľa Sociálna
poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, Bratislava I, IČO 30 807 484, v
konkurznom konaní úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze, M. R. Štefánika 174/27, Uhrovec, IČO 36 534
773, sp.zn. 38K/48/2015, zapísaná v zozname pohľadávok proti oddelenej podstate, ktorého oznámenie
o zostavení bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 91/2017 dňa 15.5.2017, v sume 259,22 eur nemá
byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate. V prípade, ak by súd vyhodnotil, že pohľadávka
veriteľa Sociálna poisťovňa v sume 259,22 eur má byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate,
žalobca mal zato, že je niekoľkonásobne navýšená a navrhol, aby súd určil, že pohľadávka veriteľa
Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 a 10,
813 63 Bratislava - Staré Mesto, Bratislava I., IČO 30 807 484, v konkurznom konaní úpadcu AVAKS,
s.r.o. v konkurze, M. R. Štefánika 174/27, Uhrovec, IČO 36 534 773, sp.zn.
38K/48/2015, zapísaná v zozname pohľadávok proti oddelenej podstate, ktorého oznámenie o zostavení
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 91/2017 dňa 15.5.2017, v sume 259,22 eur,
nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate v sume 259,22 eur, ale len v sume
102,06 eur. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/48/2015 zo dňa
10.12.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 241/2015 dňa 16.12.2015, bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka AVAKS, s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika 174/27, Uhrovec, IČO
36 534 773, a do funkcie správcu bola ustanovená žalovaná. Správkyňa dňa 15.5.2017 zverejnila
v Obchodnom vestníku č. 91/2017 oznam sp.zn. 38K/48/2015 zo dňa 10.5.2017, ktorým oznámila
zostavenie zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa ČSOB, a.s., ktoré
boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty a zároveň oznámila zámer
zostaviť konečný rozvrh výťažku z tejto oddelenej podstaty a oznámila zostavenie zoznamu pohľadávok
proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa ČSOB, a.s., ktoré boli alebo majú byť uspokojené



z výťažku zaradeného do tejto oddelenej podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje a zároveň oznámila
zámer zostaviť rozvrh výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Veriteľ úpadcu - obchodná
spoločnosť ČSOB, a.s. so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36 854 140, si v zákonnej lehote prihlásil
svoje zabezpečené pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze,
v celkovej výške 662 642,61 eur, ktoré voči úpadcovi evidoval titulom úverovej zmluvy č.
16600-618070/4900 zo dňa 6.9.2000 v znení dodatkov v sume 61 683,61 eur (prihláška pohľadávky
por. č. 1 zo dňa 15.1.2016) a zmluvy o revolvingovom úvere č. 0550/09/8772 zo dňa 30.9.2009 v znení
dodatkov v sume 600 959 eur (prihláška pohľadávky por. č. 2 zo dňa 15.1.2016). Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky č. 10/8184/2016 zo dňa 18.3.2016, uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom
a ČSOB, a.s. ako postupcom nadobudol žalobca ako nadobúdateľ predmetné pohľadávky v celkovej
sume 662 642,61 eur v intenciách § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa titulom
sukcesie ipso iure stal veriteľom úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze. V súlade s § 96 ods. 3 ZKR podal
žalobca v pozícii zabezpečeného veriteľa v zákonom ustanovenej lehote dňa 14.6.2017 u správcu
námietku poradia pohľadávky proti podstate, týkajúcu sa pohľadávky proti oddelenej podstate v sume
259,22 eur. Právny dôvod vzniku pohľadávky je v rozvrhu uvedený ako poistné 10/2016. V predmetnej
námietke žalobca uviedol, že mal zato, že pohľadávka proti oddelenej podstate v sume 259,22 eur -
poistné 10/2016 nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok. Ak by žalovaný preukázal dôvodnosť
vzniku pohľadávky, žalobca mal zato, že sa jedná o neprimerane vysokú sumu a do zoznamu
pohľadávok má byť zaradení v inom rozsahu. K návrhu žalobca pripojil listiny : námietky poradia
pohľadávok proti podstate zo dňa 9.6.2017, zoznam pohľadávok proti podstate, zmluva o postúpení
pohľadávky č. 10/8184/2016 zo dňa 18.3.2016, záväzný pokyn na ukončenie
prevádzkovania podniku zo dňa 18.7.2016.

2. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2017 žalovaná navrhla návrh zamietnuť. Pozornosť upriamila na
skutočnosť, že v konkurznom konaní úpadcu na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 38K/48/2015 súd na
návrhu žalobcu povolil jeho vstupu do konkurzného konania ako nového veriteľa pohľadávok pôvodného
veriteľa Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36 854 140, až
po podaní tejto žaloby. Rozhodnutie súdu podľa § 25 ZKR bolo publikované v Obchodnom vestníku č.
157/2017 dňa 16.8.2017, pričom táto žaloba bola podaná už dňa 14.7.2017. Minimálne do 17.8.2017
bola v zmysle § 25 ods. 5 druhá veta v spojení s § 27 ods. 1 písm. a) ZKR konkurzným veriteľom
stále ČSOB, a.s. so všetkými procesnými právami, vrátane práv obsiahnutých v § 96 ZKR. ČSOB,
a.s. titulom svojho postavenia zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty žiadnu žalobu v zákonom
stanovenej lehote nepodala. Východisko žalobcu, ktorým sa snaží tento procesný nedostatok akoby
zakryť, či obchádzať citáciou hmotných ustanovení Občianskeho zákonníka o tom, odkedy postupníkovi
patria práva z postúpenia, je nesprávne. Nepostačí na jednej strane okolnosť, že dátum podpisu zmluvy
o prevode pohľadávky medzi žalobcom a ČSOB, a.s. predchádzal dňu začatia tohto konania,
hoci jej účinnosť (viď čl. IV ods. 6) bola ešte stále sporná. Ani na druhej strane na tom nič nemení
ten fakt, že návrh o vstup do konania, hoci imperfektný, podal žalobca dňa 11.7.2017. Rozhodujúce
totiž je, aby v úplne každom štádiu konania, už od momentu jeho začatia vystupoval na strane žalobcu
jedine konkurzný veriteľ, tu špeciálne zabezpečený, čo je podmienkou účastníctva v tomto konaní, ktorá
nebola splnená. Procesné rozhodnutie súdu vydané podľa ZKR pôsobí ako tzv. „lex specialis“. Toto bolo
vydané a zverejnené až po začatí tohto konania, teda po uplynutí všetkých lehôt na podanie žaloby, a
preto nemožno priznať žalobcovi žiadny úspech. V tejto súvislosti nadobúda uvedené aj širší procesný
rozmer, spočívajúci v tom, že z obdobnej prekážky žalobca nemôže ani relevantne obsahovo naplniť
svoju žalobu, lebo súčasne nebol legitimovaný vôbec namietať poradie pohľadávky proti podstate v
lehote a spôsobom podľa § 96 ods. 3, 4 ZKR. Žalobca námietku podal ako zjavne ako neoprávnená
osoba, čiže akoby námietka vôbec nebola. Žalobca nebol zabezpečeným veriteľom v čase podania tejto
žaloby, tak logicky nemohol skôr podať právne účinnú námietku. Objektívne nemôže byť žalobcom v
tomto type konania, pretože u neho nejestvuje primárny dôvod jeho prípadnej žalobnej žiadosti (niečoho
sa domáhať), nakoľko takýto typ žaloby je limitovaný obsahom námietok. V zásade by bolo v rozpore
s procesným právom, aby sa žalobca domáhal, a to nielen v tomto druhu konania, ale aj všeobecne,
priznania ničoho.

3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom predložených listín a na zistený skutkový stav aplikoval
§ 96 ods. 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 5, § 197 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov (ZKR) a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.



4. Dňa 18.3.2016 uzavrela Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, Bratislava,
IČO 36 854 140 ako postupca so žalobcom ako postupníkom v zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávky č. 10/8184/2016, ktorej predmetom bolo postúpenie
pohľadávky z úverovej zmluvy č. 16600-618070/4900 zo dňa 6.9.2000 v znení dodatkov v sume 61
683,61 eur a pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 0550/09/8772 zo dňa 30.9.2009 v znení
dodatkov v sume 600 959 eur, v celkovej výške 662 642,61 eur, ktoré si postupca prihlásil v konkurze
vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 38K/48/2015 ako zabezpečené pohľadávky. Žalobca
ako postupník sa na základe postúpenia stal veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudol
s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Jedným z týchto práv bolo v zmysle
§ 25 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov právo podať
návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do konkurzného konania, pričom, podľa § 25 ods. 5 zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, od zverejnenia oznamu o
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vstupe žalobcu do konkurzného konania mohol práva
spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať žalobca ako jej nadobúdateľ.

5. Žalobcovi ako novému veriteľovi pohľadávok pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti
Československá obchodná banka, a. s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO 36 854 140,
bol povolený vstup do konkurzného konania uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/48/2015
zo dňa 10.8.2017, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 157/2017 zo dňa 16.8.2017 v
rozsahu postúpených pohľadávok vo výške 662 642, 61 eur, ktoré sú vedené v zozname pohľadávok
pod č. 3/Č-1 a 3/Č-2. Oznam o nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia bol zverejnený
v Obchodnom vestníku č. 174/2017 zo dňa 12.9.2017. Podľa § 25 ods. 5 ZKR žalobca ako
postupník a nadobúdateľ predmetných, postúpených, zabezpečených pohľadávok mohol vykonávať
práva zabezpečeného veriteľa spojené s nadobudnutými pohľadávkami v označenom konkurznom
konaní od zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn.
38K/48/2015 zo dňa 10.08.2017 v Obchodnom vestníku, teda od 13.9.2017.

6. V súlade s § 96 ods. 2 ZKR žalovaná zverejnila v Obchodnom vestníku č. 91/2017 zo dňa 15.5.2017
oznam o zostavení zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa ČSOB,
a.s., ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty; o zámere
zostaviť konečný rozvrh výťažku z tejto oddelenej podstaty a o zostavení zoznamu pohľadávok proti
oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa ČSOB, a.s., ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku
zaradeného do tejto oddelenej podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje a zároveň o zámere zostaviť rozvrh
výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Dňa 14.6.2017 podal žalobca ako zabezpečený
veriteľ u žalovanej odôvodnenú námietku poradia pohľadávky proti podstate v sume 259,22 eur
(poistné 10/2016). Dňa 14.7.2017 podal žalobca žalobu o určenie poradia pohľadávky proti podstate v
sume 259,22 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 3, 4 ZKR žalobu
na určenie poradia pohľadávky proti podstate zo dňa 13.7.2017 v celom rozsahu zamietol a uzavrel, že
dňa 14.6.2017 žalobca nemohol v zmysle § 25 ods. 5 ZKR vykonávať práva zabezpečeného veriteľa
spojené s predmetnými zabezpečenými (postúpenými) pohľadávkami v konkurznom konaní. Námietky
poradia pohľadávky proti podstate zo dňa 9.6.2017, podané žalobcom, posúdil súd prvej inštancie
ako námietky poradia pohľadávky proti podstate podané neoprávnenou osobou. Podľa názoru súdu
prvej inštancie, podanie žalobcu, doručené správcovi dňa 14.6.2017, označené ako námietky poradia
pohľadávky proti podstate, nevyvolalo právne účinky spojené s podaním námietok, upravené v § 96 ods.
3, 4 ZKR. Prihliadol aj na to, že § 96 ods. 3, 4 ZKR určuje osoby oprávnené podať námietky proti poradiu
pohľadávky proti podstate, a tiež žalobu o určenie poradia pohľadávky proti podstate, a to veriteľský
výbor, dotknutý zabezpečený veriteľa a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Hoci
teda žalobca ako fyzická osoba má procesnú subjektivitu, ustanovenie § 25 ods. 4 a § 96 ods. 3, 4 ZKR
vylučuje, aby mohol dňa 14.7.2017 podať žalobca žalobu na určenie poradia pohľadávky proti podstate
v tomto spore, keďže v čase podania námietok a žaloby nemohol vykonávať práva zabezpečeného
veriteľa spojené s predmetnými zabezpečenými (postúpenými) pohľadávkami v konkurznom konaní.

7. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej,
ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. S poukazom na znenie § 96 ods. 3 ZKR uviedol, že sa nestotožňuje s
argumentáciou súdu prvej inštancie so zamietnutím žaloby z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Z § 96 ods. 3 ZKR vyplýva, že aktívne legitimovanými na podanie námietok poradia pohľadávky
proti podstate sú veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom
pohľadávky proti podstate. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky č. 10/8184/2016 zo dňa 18.3.2016
nadobudol žalobca v intenciách § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pohľadávky, ktoré evidoval
postupca - ČSOB, a.s. voči úpadcovi, čím sa žalobca titulom singulárnej sukcesie ipso iure stal veriteľom
úpadcu a vstúpil do právneho vzťahu s úpadcom na miesto právneho predchodcu a vo všeobecnosti
nadobudol právny status zabezpečeného veriteľa. Z terminologického označenia oprávnených subjektov
v § 96 ods. 3 ZKR teda vyplýva, že žalobcu nesporne možno subsumovať pod skupinu subjektov
oprávnených z hľadiska uplatnenia práva podať námietku. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom
na § 96 ods. 6 ZKR aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z predpokladu, že táto je daná už legitimáciou
v zmysle § 96 ods. 3 ZKR a je daná samotným statusom veriteľa. Dokonca zákon to tak extenzívne
poníma, že definuje legitimovaný subjekt ako ten „kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate.
Podľa názoru žalobcu, je aktívne legitimovaný každý hmotnoprávny veriteľ bez povolenia vstupu do
konkurzného konania. Jediný dôkaz, ktorý bol žalobca povinný uviesť, je že hmotnoprávnym veriteľom
úpadcu. Podľa názoru žalobcu je § 96 ods. 3 ZKR špeciálnym ustanovením k § 25 ods. 1, 5
ZKR, teda § 25 ods. 1, 5 ZKR nemožno vo vzťahu k statusu žalobcu v konaní v rozhodnom období
interpretovať izolovane, ale kumulatívne s § 96 ods. 3 ZKR. S poukazom na § 196 ZKR a § 217 ods. 1
a § 234 ods. 2 CSP žalobca ďalej uviedol, že pre súd je relevantný stav v čase vyhlásenia uznesenia
bez relevantnosti, že v čase podania žaloby ešte nebolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na jeho vstup do
konkurzného konania. V čase vyhlásenia uznesenia bol žalobca hmotnoprávnym aj procesnoprávnym
veriteľom úpadcu. Žalobca bol aktívne legitimovanou osobou podať námietky poradia pohľadávky proti
podstate v intenciách § 96 ods. 3 ZKR a následne žalobu v zmysle § 96 ods. 6 ZKR. Súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Odvolanie v
časti týkajúcej sa trov konania žalobca odôvodnil s poukazom na § 251 CSP, pretože mal za to, že trovy
právneho zastúpenia uplatňované žalovanou v tomto konaní nemožno považovať za odôvodnené a
účelne výdavky. Žalovaná nielenže sama disponuje právnickým vzdelaním, ale tiež vykonáva advokáciu
ako konateľka Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s.r.o., ktorá disponuje tímom právnikov a
právnu pomoc a poradenstvo poskytuje vo všetkých oblastiach právneho poriadku Slovenskej republiky,
vrátane obchodného práva a oblasti konkurzov a reštrukturalizácií. Pokiaľ je žalovaná v pozícií advokátky
spôsobilá vykonávať na vysoko odbornej úrovni právne poradenstvo pre klientov, neexistuje dôvod,
aby potrebovala na túto činnosť externú advokátsku kanceláriu (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 30.7.2008, sp.zn. 29Odo/1662/2006). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, prípadne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, prípadne, ak by potvrdil výrok I. ako vecne správny, aby žalovanej nepriznal náhradu
trov konania.

9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.6.2018 k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie sa
stotožnil s jej právnymi názormi vyjadrenými v jej skorších podaniach. Žalobca nie je v odvolaní
argumentačne konzistentný, na jednej strane odvodzuje svoje procesné oprávnenie k žalobe od
hmotnoprávneho predchodcu po zabezpečenom veriteľovi ČSOB, a.s., potom v odvolaní uvádza, že
je aktívne legitimovaným aj podľa § 96 ods. 3 ZKR ako ten, kto síce nie je veriteľom alebo členom
veriteľského výboru, ale iba tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Pokiaľ by žalobca nejakú
pohľadávku proti podstate prihlasoval, resp. stal sa veriteľom takejto pohľadávky po tretej osobe, tak
to mal dokázať v rámci koncentrácie v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní to
žalobca nejakou novotou nepreukazuje. V konkurzom konaní a v tomto konaní treba na žalobcu stále
prihliadať tak, ako bolo rozhodnuté o povolení jeho vstupu do konkurzného konania, teda ako na
nového veriteľa pohľadávok v postavení zabezpečeného veriteľa jeho oddelenej podstaty. Odvolacia
argumentácia žalobcu, že v čase rozhodovania veci súdom prvej inštancie už bol veriteľom v plnom
rozsahu procesných práv nie je tým skutkovým stavom, ktorým sa rozumie stav zisteného dokazovania.
V tomto konaní ide o právne posúdenie postavenia žalobcu, či v súlade so špecifickými podmienkami
incidenčného konania bol žalobca ako subjekt legitimovaný. Táto legitimácia je determinovaná pozíciou
v konkurznom konaní a aktívna legitimácia musí byť prítomná už v čase začatia konania. Názory žalobcu
týkajúce sa náhrady trov konania považuje žalovaná za v rozpore s ústavnoprávnou judikatúrou (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 104/2008), pričom aj v iných veciach boli odmietnuté
odvolacím súdom. Odvolanie žalobcu je nedôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne



s dostatočným, vystižným a správnym odôvodnením. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.7.2018 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 11.6.2018 uviedol, že žalovaná
neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalobca nevyjadril. Žalobca nepopiera právo
žalovanej na zastúpenie advokátom, hoci sama má právnické vzdelanie, avšak má za to, že takto
vynaložené trovy nemožno považovať za účelné (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III. ÚS 481/2015, sp.zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 9.9.2004, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.4.2014, sp.zn. 2Sži/6/2014). V súlade s uvedenými rozhodnutiami považuje
žalobca svoj právny názor na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej za konformný s judikatúrou.
V ostatnom zotrval žalobca na obsahu podaného odvolania.

11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.7.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 6.7.2018 zotrvala na
prezentovaných právnych názoroch. Žalobca akoby zamieňal postavenie žalovanej ako správkyne s jej
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., hoci táto spoločnosť nie je totožná so
správkyňou a nekoná ani ako jej splnomocnený právny zástupca. Žalobca nemôže dôvodne pripisovať
žalovanej na vrub, že v advokátskej kancelárii je zamestnaných niekoľko právne vzdelaných osôb,
nakoľko advokátska kancelária je od tohto konania vecne oddelená bez vzťahu k prejednávanej veci.
Žalovaná ako správkyňa nezamestnáva právnikov, rovnako ako úpadca. Práve pre tento prípad platí
judikatúra, ktorú vo svojej praxi z iných judikovaných vecí zohľadňuje aj tento odvolací súd.

12. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 16.7.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 24.8.2018, ku ktorému žalobca
vyjadrenie nepodal.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podala v zákonnej lehote strana
sporu - žalobca, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo vydaniu rozhodnutia
napadnutého odvolaniami, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

16. Posúdením obsahu predloženého spisu a listín odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie,
zistil, že žalobca sa ako postupník stal veriteľom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
č. 10/8184/2016 uzavretej dňa 18.3.2016 s postupcom, ČSOB, a.s., z úverovej zmluvy č.
16600-618070/4900 zo dňa 6.9.2000 v znení dodatkov v sume 61 683,61 eur s príslušenstvom a zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. 0550/09/8772 zo dňa 30.9.2009 v znení dodatkov v sume 600 959 eur
s príslušenstvom, ktoré uzavrel postupca s dlžníkom - úpadcom. Okresný súd Trenčín uznesením zo
dňa 10.12.2015, sp.zn. 38K/48/2015, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 241/20154
dňa 16.12.2015, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka AVAKS, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 174/27,
Uhrovec, IČO 36 534 773, a do funkcie správcu ustanovil žalovanú. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali
dňa 17.12.2015. Postupca, ČSOB, a.s. si ako zabezpečený veriteľ úpadcu v čase vyhlásenia konkurzu,
prihlásil riadne a včas do konkurzu na majetok dlžníka vyššie uvedené pohľadávky. K postúpeniu
pohľadávok v celkovej výške 662 642,61 eur podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z postupcu
na postupníka - žalobcu došlo v priebehu konkurzu na majetok dlžníka - úpadcu dňa 18.3.2016. Dňa
15.5.2017 zverejnila žalovaná v Obchodnom vestníku č. 91/2017 (K010580) oznam, ktorým oznámila
zostavenie zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z



výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty a zámer zostaviť konečný rozvrh výťažku z tejto oddelenej
podstaty a zostavenie zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa ČSOB,
a.s. ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do tejto oddelenej podstaty, z ktorej sa
rozvrh zostavuje a zámer zostaviť rozvrh výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Dňa
14.6.2017 podal postupník námietku poradia pohľadávky proti podstate v sume 259,22 eur (poistné za
obdobie 10/2016) s odôvodnením a dňa 14.7.2017 podal postupník žalobu o určenie poradia pohľadávky
proti podstate v sume 259, 22 eur. Na základe návrhu postupníka podľa § 25 ods. 1 ZKR konkurzný súd
povolil vstup postupníka do konkurzného konania uznesením zo dňa 10.8.2017 v rozsahu postúpených
pohľadávok vo výške 662 642,61 eur vedené v zozname pohľadávok pod č. 3/Č-1 a 3/Č-2, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 157/2017 dňa 16.8.2017. Oznam o nadobudnutí právoplatnosti
predmetného uznesenia bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 174/2017 dňa 12.9.2017 (odsek 1.,
3., 5., 6., 9. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie). Dňom 13.9.2017 sa žalobca stal účastníkom
konkurzného konania.

17. Za podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu považoval odvolací súd tvrdenie spočívajúce v nesprávnom
právnom posúdení postavenia žalobcu ako subjektu, ktorý bol oprávnený namietnuť u správcu poradie
pohľadávky proti podstate podľa § 96 ods. 3 ZKR a následne sa žalobou domáhať, aby súd uznesením
určil poradie pohľadávky proti podstate podľa § 96 ods. 6 ZKR, pretože v čase podania námietky a v
čase podania žaloby bolo jeho postavenie zabezpečeného veriteľa pohľadávky proti úpadcovi založené
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na jeho
postavenie zabezpečeného veriteľa nemá vplyv právna skutočnosť zverejnenia oznamu o nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o vstupe žalobcu do konkurzného konania podľa § 25 ods. 5 ZKR, nakoľko §
96 ods. 3 ZKR je špeciálnym ustanovením k § 25 ods. 1, 5 ZKR.

18. Odvolací súd realizujúc postup podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP uvádza, že sa nestotožňuje s
argumentáciou žalobcu k podstatnému odvolaciemu tvrdeniu a toto tvrdenie vyhodnotil ako nedôvodné.
Ustanovenie § 25 ZKR upravuje procesný postup pre zmenu účastníka konkurzného konania v
prípade, ak sa novým veriteľom pohľadávky v priebehu konkurzu stane subjekt, ktorý nebol účastníkom
konkurzného konania. Právny predchodca žalobcu, ČSOB, a.s., mal v čase prevodu pohľadávky
na žalobcu postavenie účastníka konkurzného konania (§ 24 ods. 1 ZKR), pričom počas konkurzu
nemožno pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, uspokojiť z majetku podliehajúceho
konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Tento účinok vyhlásenia konkurzu
neobmedzoval pôvodného veriteľa pohľadávky, ČSOB, a.s., ktorú prihlásil do konkurzu, v jeho práve
prihlásenú pohľadávku postúpiť podľa § 524 Občianskeho zákonníka, čím došlo k zmene veriteľa
tejto prihlásenej pohľadávky. Postupník sa však zmenou v osobe veriteľa nestáva automaticky aj
účastníkom konkurzného konania. Veriteľ, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, tak ako aj
v danom prípade žalobca, sa stane účastníkom konkurzného konania až po zverejnení oznámenia
o právoplatnosti uznesenia o vstupe do konkurzného konania v Obchodnom vestníku v súlade s §
25 ods. 5 ZKR. Zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že žalobca mohol práva spojené s
nadobudnutou pohľadávkou vykonávať v konkurznom konaní dňom 13.9.2017 (§ 199 ods. 9 ZKR),
kedy sa v súlade so zákonom stal účastníkom konkurzného konania. Do tohto dňa, t.j. do 12.9.2017,
mohol práva spojené s prihlásenou pohľadávkou vykonávať pôvodný veriteľ ako účastník konkurzného
konania. Pôvodný veriteľ, ČSOB, a.s. ako oprávnený subjekt - zabezpečený veriteľ námietku poradia
pohľadávky proti podstate podľa § 96 ods. 3 ZKR nepodal. Súd prvej inštancie správne právne posúdil a
uzavrel, že žalobca dňa 14.6.2017 nebol subjektom oprávneným namietať podľa citovaného zákonného
ustanovenia u správkyne poradie pohľadávky proti podstate. Žalobca počas plynutia 30-dňovej zákonnej
lehoty od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate nemal postavenie
účastníka konkurzného konania ako zabezpečený veriteľ a v konaní pred súdom prvej inštancie nielen
nepreukázal ani netvrdil, že má postavenie veriteľa pohľadávky proti podstate, teda tej pohľadávky proti
oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa ČSOB, a.s., ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku
zo speňaženia oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa ČSOB, a.s.

19. Výklad § 25 ods. 1, 5 ZKR a § 96 ods. 3 ZKR prezentovaný žalobcom v odvolaní nie je správny a
argumentačne v súvislosti s konkurzným konaním neobstojí ani v súvislosti s poukazom na § 217 ods.
1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol dňa 30.4.2018,
v čase, keď žalobca mal postavenie účastníka konkurzného konania. K účinkom zverejnenia oznamu
podľa 96 ods. 2 ZKR došlo dňa 16.5.2017, dňa 17.5.2017 začala plynúť 30-dňová lehota (prekluzívna)
na podanie námietky poradia pohľadávky proti podstate, ktorá plynula do 15.6.2017. I keď žalobca podal



námietku podľa § 96 ods. 3 ZKR v zákonnej lehote, zákonné účinky podania tejto námietky nenastali,
pretože na strane žalobcu absentovalo postavenie účastníka konkurzného konania. K podmienkam
možnosti podania žaloby podľa § 96 ods. 6 ZKR veriteľom ako účastníkom konkurzného patrí podanie
námietky a dodržanie prekluzívnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby, ktorá v danom prípade začala
plynúť 17.5.2017 a plynula do 17.7.2017. Žaloba žalobcu došla súdu prvej inštancie dňa 14.7.2017.
Žalobca sa stal účastníkom konkurzného konania dňa 13.9.2017, po uplynutí prekluzívnej 60-dňovej
lehoty na podanie žaloby. V čase podania žaloby podľa § 96 ods. 6 ZKR žalobca nemal postavenie
osoby oprávnenej na podanie námietky a na podanie žaloby. Po uplynutí zákonnej lehoty nemá právny
vplyv na postavenie žalobcu ako neoprávnenej osoby ani stav v čase vydania odvolaním napadnutého
uznesenia.

20. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho uznesenia.
Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

21. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd aj výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým žalovanej priznal náhradu 100 % trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd v súvislosti s
argumentáciou žalobcu o účelnosti trov právneho zastúpenia a ich priznania v súdnom konaní úspešnej
strane, ktorej patrí ústavné právo na zastúpenie advokátom, poukazuje na to, že konanie o určenie
poradia pohľadávky proti podstate patrí ku konaniam s povinným právnym zastúpením podľa § 90 ods.
1 prvá veta CSP. Povinné zastúpenie sporovej strany advokátom je procesnou podmienkou v zmysle
§ 161 ods. 1 CSP, ktorej splnenie musí súd vždy vyžadovať, pokiaľ nie je splnená niektorá z výnimiek
tejto podmienky podľa § 90 ods. 1 druhá veta písm. a/ alebo b/ CSP. Žalovaná ako fyzická osoba s
vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa spĺňa podmienku výnimky podľa § 90 ods. 1
písm. a/ CSP pre povinné právne zastúpenie v spore. Žalovaná v postavení správkyne majetku úpadcu
v konkurze má právo konať bez právneho zástupcu, čo jej však nebráni v tom, aby sa mohla dať v
konaní právne zastupovať. Za daného procesného stavu, keď žalovaná využila ústavné právo na právne
zastúpenie, skúmal odvolací súd účelnosť priznanej náhrady 100 % trov konania proti žalobcovi.

22. Účelnosť vynaložených trov konania sa posudzuje vždy ad hoc. V právnej úprave podľa § 251 CSP
je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli
považovať za trovy konania a aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, pretože musia byť vynaložené
v príčinnej súvislosti s procesným postavením strany k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto
nároku (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31.7.2008, sp. zn. IV. ÚS/147/08). Každú jednu
zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom,
musí súd posudzovať samostatne.

23. Rovnako dáva odvolací súd do pozornosti aj na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu
SR z 29.9.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014 , podľa ktorého „pojem
„účelný” je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred
nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu
zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu
pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania)
vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie,
a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných
účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada
nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“

24. Žalobca v odvolaní a vo vyjadrení zo dňa 6.7.2018 v súvislosti s náhradou trov konania priznanej
žalovanej a ich účelnosťou poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Po oboznámení sa s obsahom
žalobcom označených rozhodnutí odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní aplikácie § 255 ods. 1 CSP v
danom prípade z hľadiska účelnosti trov konania nemožno proti rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní
týchto trov predmetnú judikatúru bezvýhradne použiť vzhľadom na inú procesnú situáciu, ku ktorej sa



v označených rozhodnutiach prihliadalo. Žalobcom prezentovaný názor z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 481/2015 zo 6.10.2015 sa týka právneho zastúpenia právnickej osoby,
názor z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/03 z 9.9.2004 sa taktiež týka
právneho zastúpenia právnickej osoby, názor z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sži/6/2014 zo 16.4.2014 sa týka aplikácie § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. v spojení s § 142ods. 1 O.s.p. a zneužitia práva na právne
zastúpenie.

25. Za účelne vynaložené náklady nielen do 30.6.2016 podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale aj od 1.7.2016
podľa § 251 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník
nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na
súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto
pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie,
za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne
uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na
zastúpenie advokátom (Nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.7.2012, sp.zn. I. ÚS 988/12 , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.4.2014, sp.zn. 2Sži/6/2014 ).

26. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka (strany sporu) advokátom je potrebné
zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v
celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť
o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie
advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s
právnickým vzdelaním (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15.10.2014, č.k. III. ÚS 457/2014
-27).

27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že súd prvej inštancie rozhodol náhrade trov
konania správne, keď žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal náhradu 100 % trov konania.
V danom spore má žalovaná postavenie správkyne, osoba právneho zástupcu, ktorého si žalovaná na
zastúpenie zvolila, je osobou odlišnou a samostatnou osobou od osoby správkyne a v danej situácii
nedošlo v prípade zvolenia si právneho zástupcu k zneužitiu práva, ktoré by sa dalo porovnať so situáciu
v rámci judikatúry označenej žalobcom.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP z rovnakých vyššie uvedených dôvodov a žalovanej ako
úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)



- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).