Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/28/2012 z 11. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. apríla 2012, sp. zn. 4CoP/28/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3211205135.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/28/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3211205135.1 | 2012-04-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d0dc3c9-5fce-431b-8d4d-5dc7d8d623be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3211205135.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/28/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205135
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211205135.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú E. Z., nar.
XX.XX.XXXX a maloletého B.-A. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené V.., deti rodičov A. Z., bytom
S... XXX, L. republika a B. Z., bytom K. XX, o návrhu matky na zrušenie vyživovacej povinnosti, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27. januára 2012, č. k.
4P/74/2011-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zrušenia
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Vychádzal zo zistenia, že mal. E. a mal. B.-A. pochádzajú z
manželstva A. Z. a B. Z., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou,
č.k. 3C/42/03-32 zo dňa 02.03.2004, právoplatného dňa 14.05.2004. Posledná úprava vyživovacej
povinnosti bola Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3P/17/2008-115 zo dňa
11.11.2008, právoplatný 05.05.2009, kedy bola matke mal. detí zvýšená vyživovacia povinnosť - zo 16,60
eur na sumu 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu mesačne, na každé mal. dieťa.
V súčasnej dobe matka poberá invalidný dôchodok vo výške 2.709,-- Kč, otec je nezamestnaný, poberá
dávku v nezamestnanosti vo výške 209 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
za preukázané, že obe mal. deti v súčasnosti navštevujú základnú školu, ide o nezaopatrené neplnoleté
deti, voči ktorým majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť, a to minimálne v rozsahu upraveným § 62
ods. 3 Zákona o rodine, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu (týmto
osobitným predpisom je zák. č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a každoročne sa Opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny upravujú sumy životného minima), a to aj v tom prípade,
ak majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča, v tomto prípade matky mal. detí, sú pre tohto
rodiča neuspokojivé, t.j. ani v rozsahu životného minima rodiča (súd mal preukázané, že je invalidnou
dôchodkyňou). Vyživovacia povinnosť matky je jej zákonná povinnosť a matka ju má rozhodnutím súdu
určenú len v minimálnej zákonnej výške. Z týchto dôvodov súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1-3, § 62 ods. 1-6, § 75 ods. 1 Zákonníka o rodine,
§ 154 ods. 1 O.s.p., zák. č. 601/2003 Z.z.. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. a) O. s. p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Namietala nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázala na to, že poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorý
nedosahuje ani čiastky životného minima, a to vo výške 2.759,-- Kč.



Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky
nie je dôvodné.

Keďže matka mal. detí má obvyklý pobyt v L. republike, jedná sa v danej veci o vec s cudzím
medzinárodným prvkom a preto odvolací súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc Slovenskej
republiky na konanie v tejto veci.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, označované ako Brusel I, ak nie je v tomto nariadení
uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu.

V danej veci v čase začatia konania mali mal. E. a mal. B. - A. ako osoby oprávnené obvyklý pobyt
na území Slovenskej republiky, a to v K. XX. Z uvedeného vyplýva, že na základe bydliska otca detí v
zmysle čl. 2 ods. 1 cit. nariadenia je daná právomoc na rozhodovanie v tejto veci slovenskému súdu.

Rozhodným právom pre toto konanie je podľa § 24a veta prvá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, právo slovenské, keď v zmysle
uvedeného ustanovenia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má
dieťa obvyklý pobyt.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť), a
nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samé samy sa živiť
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), napr. počas prípravy na budúce povolanie.

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ak si túto povinnosť rodičia
neplnia, môže súd určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.

V ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine s účinnosťou od 01.04.2005 je upravená povinnosť každého z rodičov
plniť vyživovaciu povinnosť na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona vždy aspoň v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy stanoveného
životného minima (podľa zák. č. 601/2003 Z.z. v platnom znení), a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali, resp. neumožňovali určenie výživného ani
v tejto minimálnej výške. Táto zákonná úprava smeruje k tomu, že povinný rodič musí vždy zabezpečiť
výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, hoci aj na úkor svojho minima, pričom v
takom prípade prispieva aj štát v podobe prídavku na dieťa. Pri určovaní výživného však súd vždy musí
skúmať jednotlivé zákonné kritériá, aby sa tým zabránilo určovaniu výživného v nedostatočnom rozsahu.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a
vyvodil z neho správne právne závery, pričom ani odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie
vo veci.

V danej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval dôsledne, podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení a v súlade zo súdnou praxou. Z obsahu spisu vyplýva, že mal. E. a



mal. B.-A. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 3C/42/03-32 zo dňa 02.03.2004. Po náležitom preskúmaní pomerov
obdivoch rodičov odvolací súd zistil, že matka maloletých detí poberá čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 2.709,-- Kč. Otec mal. detí je nezamestnaný, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 209 eur
mesačne. I keď je zrejmé, že matka mal. detí nemá dostatok prostriedkov ani na uhrádzanie určeného
minimálneho výživného, súd prvého stupňa musel postupovať v danom prípade podľa platnej právnej
úpravy Zákona o rodine a preto správne rozhodol, keď návrh matky na zrušenie výživného na mal.
E. a mal. B.-A. zamietol, nakoľko matka je povinná platiť výživné na mal. deti v zákonom stanovenej
minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima, a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného rodiča - matky - by inak neodôvodňovali, resp. neumožňovali určenie výživného ani
v tejto minimálnej výške. Námietka matky uvádzaná v odvolaní, že poberá len invalidný dôchodok, ktorý
nedosahuje ani čiastku rovnajúcu sa životnému minimu, nebola preto dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .