Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/118/2017 z 2. 8. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 2. augusta 2017, sp. zn. 9Co/118/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7114228560.1
Krajský súd Košice | 9Co/118/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7114228560.1 | 2017-08-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b262459-72bd-4546-85d2-108ecb32d558
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7114228560.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/118/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114228560
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114228560.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: Y. C., W.. XX.XX.XXXX, F. U. Y.,
L.. R. W. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., so sídlom
v Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 1.230,07 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 9. 2016 č.k. 40C/41/2015-207 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok, okrem výroku v zamietavej časti.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1.230,07 eur s 5,15 % úrokom z omeškania zo sumy 2.507,54 eur od 23.8.2014 do 29.12.2014,
zo sumy 1.230,07 eur od 30.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Priznal žalobkyni právo na náhradu trov
konania v pomere 100 %. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení
veci v zmysle § 3 a § 5 ods. 1 C.s.p., § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 34, § 35, § 37, § 39, § 788 ods. 1
až 4, § 796 ods. 1, 2, § 797 ods. 1 až 3, § 816, § 800, § 801, § 802 ods. 1, 2, 802a, § 804, § 52
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších (ďalej len
zákon č. 250/2007), § 559 ods. 1,2, § 563 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č.
87/1995 Zb. v platnom znení vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 6.5.1999 poistnú zmluvu,
žalobkyňa ako poistená a žalovaná ako poistník, začiatok poistenia 3.5.1999, koniec poistenia 3.5.2014,
poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov, splatnosť poistného ročne, poistné 4.143,- Sk
ročne, poistná suma pre prípad smrti 50.000,- Sk, pre prípad dožitia 75.542,- Sk. Žalobkyňa listom zo
dňa 7.7.2014, ktorý bol doručený žalovanej 11.7.2014, oznámila žalovanej poistnú udalosť dožitie sa
a žiadala vyplatenie poistného plnenia po ukončení poistnej zmluvy 3.5.2014 vo výške 2.507,54 eur,
doručila overenú fotokópiu občianskeho preukazu a potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Žalovaná
na výzvu nereagovala, preto žalobkyňa doručila predžalobnú výzvu dňa 8.9.2014 a vyzvala žalovanú
na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaná doručila žalobkyni list zo dňa 17.9.2014 so žiadosťou
o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky. Žalobkyňa
doručila žalovanému s úradne overeným podpisom a so splnením všetkých náležitostí požadovaných v
nárokovom liste žalovanému dňa 17.10.2014. Žalovaná poskytla žalobkyni čiastočné plnenie vo výške
1.727,47 eur dňa 29.12.2014 spolu s oznámením o likvidácii poistnej udalosti. Žalobkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že poistnú zmluvu uzatvorila v roku 1999, kde boli stanovené záväzné podmienky
platenie poistného 10 rokov, ďalších 5 rokov bude trvať poistenie. Pred ukončením 10 ročnej doby



platenia poistného jej žalovaný ponúkol mobilný telefón ako bonus za riadne platenie, čo neprijala, potom
jej prišiel ďalší list, že môže mať zľavu z poistného, keďže platila ročné poistné nereagovala na to,
následne prišiel šek na znížené poistné, s ktorým súhlasila. Potvrdila podpísanie potvrdenia poistky o
znížení poistného dňa 15.8.2007 zo sumy 4.143,- Sk na 3.663,- Sk s tým, že nemala vedomosť, že
pristupuje k novým poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007. Uvedené potvrdenie poistky o znížení
poistného plnenia obsahovalo aj akceptáciu všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007
písmom, ktorých veľkosť bola menšia ako text o osobných údajoch žalobkyne a údajov o potvrdení výšky
poistného a obsahoval súhlas s riešením všetkých sporných nárokov pred Špeciálnym súdom podľa
časti 15 všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 s tým, že tento súhlas je rozhodcovskou
doložkou. Žalovaná vystavila dňa 10.8.2007 potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, poistné podmienky
začiatok poistenia 3.5.1999, koniec poistenia 3.5.2014, celkové poistné 4.143,- Sk, celkové znížené
poistné 3.663,- Sk, spôsob platenia ročne doba platenia 10 rokov. Z platobného kalendára pre poistnú
zmluvu žalobkyne vystavenej žalovaným mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila riadne poistné
a to 9x 4.143,- Sk od 3.5.1999 do 3.5.2007, poistné za rok 2008 zaplatila 3.5.2008 vo výške 3.663,- Sk.

2. Pre posúdenie odôvodnenosti nároku žalobcu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie právne
významné posúdiť platnosť poistnej zmluvy, keďže žalovaná namietala jej neplatnosť z dôvodu
neplatného dojednania podstatnej náležitosti zmluvy o poistení, a to výšky poistného, ktoré malo byť
dojednané v rozpore so zák. č. 24/1991 Zb., keďže sadzba poistného bola stanovená na základe
obchodného plánu, ktorý bol súčasťou žiadosti o vydanie povolenia o podnikaní v poisťovníctve a orgán
vykonávajúci dozor v čase vydania povolenia nesprávne v rozpore s ust. § 9 tohto zákona schválil
sadzby poistného. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uzavrel, že aj keď je nepochybné, že v dôsledku
zmeny právnej úpravy po uzatvorení poistnej zmluvy nadobudnutím účinnosti zák. č. 186/2004, Národná
banka Slovenska konštatovala, že kalkulácia poistného v účastníkmi uzavretej zmluve je nesprávna,
táto skutočnosť nemôže ovplyvniť obsah predtým riadne a platne uzatvorenej zmluvy medzi žalobkyňou
a žalovanou. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý výpočet bol a je
plne v kompetencii poisťovne - žalobkyne, berúc do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti jeho
výpočtu,  sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou a
poistencom - žalobcom, bez súhlasu poisteného.  Žalovaná má podľa § 23 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z.
má povinnosť vytvárať v súlade s vymedzeným  predmetom podnikania technické rezervy (uvedené
pod písm. a) - h), ktoré sa podľa ods. 2 cit. ust. vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v
každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne
vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činnosti  podľa osobitného predpisu
a používajú sa na ich úhradu a, že  podľa § 34 ods. 2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť
riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa
alebo zaisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo
výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák. č. 95/2002 Z.z.
o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák.
č. 186/2004 Z.z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložené znenie § 31a, podľa ktorého
poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods. 1 zák. č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve) nespôsobuje  neplatnosť zmluvy. Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci
súdu, súd prvej inštancie posudzoval, či je daná právomoc súdu s poukazom na tvrdenie žalovaného o
platne dojednanej rozhodcovskej doložke. K dojednaniu rozhodcovskej doložky malo dôjsť pristúpením
žalobkyne k poistným podmienkam dňa 21.7.2007, jej žiadosťou o zníženie poistného, ktoré bolo
súčasťou žiadosti o zníženie poistného. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaná
doručila žalobkyni žiadosť o zníženie poistného zo sumy 137,52 eur na 121,59 eur a že žalobkyňa
akceptovala žiadosť o zníženie poistného. Súčasťou žiadosti o zníženie poistného bol súhlas žalobkyne
s poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007, ktoré upravujú rozhodcovskú doložku a ďalšie novelizované
ustanovenia poistných podmienok. Žalobkyňa podpísala žalovanou doručené potvrdenie poistky o
znížení poistného dňa 15.8.2007. Žalovaná akceptovala zníženie poistného dňa 10.9.2007. Súd prvej
inštancie posúdil platnosť právneho úkonu zmeny poistnej zmluvy čo do zmeny výšky poistného, ako
aj zmeny poistných podmienok a dospel k záveru, že žalovaná doručením návrhu na zníženie poistnej
zmluvy podala návrh na zmenu poistnej zmluvy, žalobkyňa tento návrh akceptovala, čím došlo k zmene
poistnej zmluvy v časti výšky poistného. Žalovaná súčasne s návrhom na zníženie poistného podala
návrh na pristúpenie k novým poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007, ktoré obsahovali rozhodcovskú
doložku. Žalovaná pri podaní návrhu na pristúpenie k novým poistným podmienkam porušil ust. § 4 ods.



2 písm. c/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to zákaz používať nekalé obchodné praktiky.
Doručením návrhu na zníženie poistného, v ktorom bol malými písmenkami na tlačive vyhotoveného
žalovaným uvedený súhlas žalobkyne s pristúpením k novým poistným podmienkam, ktoré jednoznačne
znevýhodňovali poisteného a to jednak pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku a napríklad redukciu
poistného, pod zámienkou poskytnutia výhody žalobkyni - zníženia poistného, s ktorým žalobkyňa
pochopiteľne súhlasila, keďže to bolo v jej prospech, si takouto nekalou obchodnou praktikou vynútil
podpis súhlasu žalobkyne s pristúpením k novým poistným podmienkam. Pristúpenie k novým poistným
podmienkam súd považoval za neplatné s poukazom na citované zákonné ustanovenie o ochrane
spotrebiteľa, keďže ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore so zákonom a je neplatná podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Pristúpenie k novým poistným podmienkam je neplatné aj z dôvodu
absencie vôle žalobkyne pristúpiť k novým poistným podmienkam a k rozhodcovskej doložke vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa vôbec nemala vedomosť o tom, že pristupuje k novým poistným podmienkam,
mala vôľu iba akceptovať návrh na zníženie poistného a žalovaná ani nepreukázala, že boli spolu s
návrhom na zníženie poistného žalobkyni doručené nové poistné podmienky.

3. Na základe týchto úvah mal súd prvej inštancie za to, že v platnosti zostala pôvodná poistná zmluva
s pôvodnými poistnými podmienkami, preto ku dňu akceptácie zníženia poistného došlo k zníženiu
poistného zo sumy 4.143,- Sk na sumu 3.663,- Sk. Na základe týchto úvah dospel tiež k záveru, že má
právomoc vo veci konať, nakoľko rozhodcovská doložka je neplatná.

4. Uplynutím poistnej doby dňa 3.5.2014 vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia vo
výške 75.542,- Sk. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná nebola oprávnená znížiť poistné plnenie
o daň z príjmu. Zníženie poistného plnenia z tohto titulu nemá žiaden zmluvný ani zákonný základ.
Podľa článku 15 Všeobecných poistných podmienok, platných od 1.6.1995  (Jednorazové plnenie z
poistenia pre prípad dožitia) vyplýva, že z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť
poistnú sumu podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané, ak sa poistený dožije dňa dojednaného
v poistnej zmluve. V článku 18 VPP sú upravené obmedzenia z plnenia poisťovne, t.j. v akých prípadoch
je poisťovňa oprávnená znížiť alebo neposkytnúť poistné plnenie. Daň z príjmu medzi tieto prípady
nepatrí (ani podľa nových VPP). Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený
právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma. Je nepochybné, že najväčší záujem poisteného pri
uzatváraní poistnej zmluvy sa vzťahuje na výšku poistného, ktorú bude musieť platiť, dobu platenia
poistného, dobu poistenia a predovšetkým, na výsledok poistného vzťahu, ktorým je výška poistného
plnenia vo vzťahu k dojednaným poistným udalostiam. Poskytnutie poistného plnenia v prípade poistnej
udalosti je základnou podstatou a cieľom poistenia ako takého. Je teda prirodzené, že každý, kto ako
poistený vstúpil do poistného vzťahu,  dôvodne predpokladá a očakáva, že ak nastane poistná udalosť,
dostane sa či už jemu, alebo inej oprávnenej osobe plnenie práve v takej výške, ako sa dohodol. Pokiaľ
sa žalovaná bráni tým, že odvedenie dane z príjmu predstavuje splnenie jeho zákonnej povinnosti
voči štátu, je potrebné uviesť, že súdom vyššie uvedené dôvody nepredstavujú rozpor so zákonom;
nič nebráni tomu, aby si žalovaný svoju zákonnú povinnosť v tomto smere splnil. Pokiaľ však táto
povinnosť má mať vplyv na iný, súkromný záväzkový vzťah, konkrétne na výšku poistného plnenia, ktoré
sa žalovaná zaviazala vyplatiť, potom je povinná o tom transparentne spotrebiteľa informovať tak, aby
tento vedel, že poistné plnenie bude znížené o daň z príjmu. Žalobkyňa listom zo dňa 7.7.2014 vyzvala
žalovanú na poistné plnenie. Žalovaná nereagovala, preto žalobkyňa doručila predžalobnú výzvu dňa
8.9.2014 a doručila úradne overený doklad o dožití fotokópiu občianskeho preukazu a potvrdenie o
uzavretí poistnej zmluvy. Žalovaná listom zo dňa 17.9.2014 doručila žalobkyni formulár nahlásenie
poistnej udalosti, ktorý žalobkyňa doručila žalovanej 17.10.2014. Žalovaná poskytla žalobkyni dňa
29.12.2014 čiastočné plnenie vo výške 1.277,47 eur. S poukazom na vyššie uvedené mal súd prvej
inštancie za to, že žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie vo výške 2.507,54 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa čiastočne plnila po podaní návrhu a žalobkyňa vzala návrh späť, súd konanie v tejto
časti zastavil, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni nezaplatenú časť poistného plnenia vo
výške 1.230,07 eur. Poistenie zaniklo uplynutím poistnej doby dňa 3.5.2014. Žalobkyni vznikol nárok na
poistné plnenie v súlade s ust. § 797 ods. 3 OZ do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na
zistenie rozsahu povinnosti plniť. Žalobkyňa prvýkrát vyzvala žalovanú na poistné plnenie dňa 7.7.2014.
Týmto dňom začala plynúť 1-mesačná lehota nevyhnutná na zistenie rozsahu povinnosti plniť a uplynula
dňa 7.8.2014. Uplynutím 15-dňovej lehoty na plnenie dňa 22.8.2014 sa stalo poistné plnenie splatné.
Nesplnením povinnosti plniť riadne a včas sa dostala žalovaná do omeškania dňa 23.8.2014. Na základe
týchto úvah zaviazal súd prvej inštancie žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania z plnenia, na
ktoré mala žalobkyňa nárok 2.507,54 eur od prvého dňa omeškania, teda od 23.8.2014 do čiastočného



plnenia dňa 29.12.2014 a z nezaplatenej sumy, ktorá bola priznaná vo výške 1.230,07 eur od 30.12.2014
do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania z dlžnej sumy od 1.8.2014
do zaplatenia, dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania až dňa 23.8.2014. Preto v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Cs.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na
náhradu 100 % trov konania podľa pomeru úspechu vo veci voči neúspešnej žalovanej.

6. Proti tomuto rozsudku, a to  voči jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne. Žalovaná
v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď sa nijakým spôsobom nevyrovnal s dôkazmi navrhnutými žalovanou, najmä
listinami, ktoré preukazovali, že poistné, t.j. jedna z podstatných obsahových náležitostí poistnej zmluvy
bolo v prípade poistenia ÚDP-K povolené v rozpore so zákonom. Skutkové zistenia, že výpočet výšky
poistného bol v plne kompetencii žalovanej je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Sadzby
poistného zjavne povoľovalo a schvaľovalo ministerstvo financií. Podstatné je, že poistné bolo povolené
nesprávne a hlavne v rozpore so zákonom. Tento rozpor so zákonom zakladá neplatnosť celej poistnej
zmluvy. Akékoľvek zmeny v poistnom vzťahu sú však relevantné len vtedy, pokiaľ sú vykonané v platnom
právnom vzťahu. Ak je právny vzťah absolútne neplatný, potom sú aj zmeny právneho vzťahu v oblasti
občianskeho práva neplatné. Súd prvej inštancie nesprávne na daný zmluvný vzťah aplikoval zákon
č. 250/2007 Z.z., nakoľko tento bol účinný až od 1. 7. 2007. Preto sa nemohol za žiadnych okolností
vzťahovať na úkon a činnosť žalovanej, a najmä všeobecných poistných podmienok z 21. 5. 2007 a
zmien, ktoré žalobkyňa v poistení vykonala. Ani po 1. 1. 2007 nebola poistná služba službou v zmysle §
2 písm. i/ zákona č. 250/2007 Z.z., pretože z definície služby podľa tohto zákona boli vyňaté také služby,
nad ktorými vykonávali kontrolu iné orgány, ako ministerstvá, orgány dozoru a obce. V danom čase bola
Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad poisťovníctvom a nie dozoru a v poznámke pod čiarou
nefigurovala. Spätná aplikácia predpisu na skutkový stav jej pritom neprípustná.

7. Poistné bolo podľa § 788 ods. 1 OZ v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobkyňou podstatnou
obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Zároveň poistné podľa vykonaných listinných dôkazov, najmä
listu Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012 v spojení s protokolom č. I.-XXXXX/
XXXX z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. W. XX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo
dňa 2.6.2008, ktoré neboli inými dôkaznými prostriedkami vyvrátené, podliehalo podľa § 9 ods. 3, §
11 ods. 1, 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve schvaľovaciemu konaniu vedenému Ministerstvom
financií SR. Žalovaná bola výstupom tohto schvaľovacieho konania, týkajúceho sa výšky a sadzieb
poistného, viazaná. Z toho vyplýva, že iba také poistné, ktoré bolo schválené v súlade so zákonom č.
24/1991 Zb. o poisťovníctve, bolo poistným, ktoré je možné považovať za zákonné. Predložené listinné
dôkazy preukazujú, že poistné v prípade poistenia typu UDP-K, ktoré mala uzavreté aj žalobkyňa,
bolo schválené a povolené v rozpore so zákonom o poisťovníctve, a preto je poistná zmluva v tejto
časti pre rozpor so zákonom neplatná. Vzhľadom na to, že dohoda o poistnom je podľa § 788 OZ
podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy a bez platnej a so zákonom súladnej dohody
o poistnom poistná zmluva nevznikne, je poistná zmluva žalobkyne vo svetle vykonaných listinných
dôkazov neplatným právnym úkonom. Takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so zákonom
absolútne neplatným v zmysle § 39 OZ. Absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik,
zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade
absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Podľa názoru
žalovanej zdôvodnenie konajúceho súdu o platnosti poistnej zmluvy uvedené v odôvodnení rozsudku
je nesprávne. Súd bez akéhokoľvek dôkazu a právneho posúdenia dospel k záveru o platnosti poistnej
zmluvy. Žalovaná poukázala na to, že nesprávnosť schválenia sadzieb poistného pre poistný produkt
UDP-K sa priamo dotýka predmetnej poistnej zmluvy, ako aj posúdenia jej platnosti. Z listinných dôkazov
predložených žalovanou vyplýva, že predmetné povolenie na výkon poisťovníctva bolo schválené
nesprávne, čím došlo k rozporu s ust. § 9 zákona č. 24/1991 Zb., nakoľko sadzby poistného, schválené
pre poistný produkt UDP-K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov z poistných vzťahov. V
zmysle uvedeného je právne posúdenie súdu, týkajúce sa platnosti poistnej zmluvy, a s tým súvisiaci
priznaný nárok na poistné plnenie, nesprávne. Súd nesprávne aplikoval na daný prípad ust. § 816
Občianskeho zákonníka, ani žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s argumentáciou žalovanej. Ani v
jednom bode odôvodnenia rozsudku sa nenachádza dostatočné zdôvodnenie, prečo argumenty, ktoré



uviedla žalovaná ohľadne platnosti poistnej zmluvy sú nepostačujúce, predovšetkým prečo sa na danú
vec nevzťahuje ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny.
Platnosťou zmlúv UDP-K žalovanej sa zaoberali všeobecné súdy a stotožňujú sa v otázke právneho
posúdenia, že zmluvy sú platné. V ďalšom zotrváva na svojej doterajšej argumentácii.

9.  Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

10. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací
súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3. 8. 2017 o 10.00 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
27. 7. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

12. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovanej  nemali vplyv na vecnú
správnu rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť                                                     zmenu napadnutého rozsudku.

16. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočíva v tom, že vytkla súdu prvej inštancie, že sa
nezaoberal posúdením absolútnej neplatnosti právneho úkonu (poistnej zmluvy) z dôvodov uvedených
žalovanou, ktorými bolo použitie protiprávnych sadzieb poistného v poistných zmluvách, čo je
podstatnou náležitosťou zmluvy.

17.  Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že predmetná poistná
zmluva je platná a zanikla uplynutím lehoty, na ktorú bola uzavretá.

18. K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo z dôvodu rozporu podstatnej náležitosti
poistnej zmluvy - poistného so zákonom, k neplatnosti poistnej zmluvy v tejto časti, odvolací súd uvádza
nasledovné:

19. Žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobkyňou do záväzkového vzťahu
súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý
je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú
založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach
a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a
Občianskym zákonníkom.

20. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi
predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis



derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo
v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa
podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť
súkromného práva (§ 1, § 2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).

21. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 24/1991 Zb.) je
predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní  v iných členských štátoch
a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek
a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad
poisťovníctvom.

22. Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné
podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností
zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona na daný právny
vzťah je nepatričná. Zákon o poisťovníctve síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za
splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci
povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to
zákon výslovne neustanovuje.

23. Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú neplatnosť poistnej zmluvy, pretože žalovaná prípadnú
nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len
zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhla žalobkyni, táto však žiadala o zachovanie pôvodnej výšky
poistného bez zvyšovania.

24. Námietka žalovanej, že v dôsledku nesprávne schváleného poistno-matematického vzorca (výpočtu
poistného štátnym orgánom) je podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné pre rozpor so zákonom od
počiatku absolútne neplatná, nemôže zmeniť rozhodnutie v prospech žalovanej, keďže medzi stranami
sporu došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi dohodou zmluvných strán, teda
zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi týmito stranami a na tieto nemôže mať vplyv skutočnosť,
že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu poistno-matematickému prepočtu poistného.

25. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej stranami neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú a ani nie sú v
rozpore s dobrými mravmi, preto je poistná zmluva  platná.

26. Rozsudok súdu v tejto časti, t. j. v otázke platnosti poistnej zmluvy, nie je ani nepreskúmateľný
a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie dospel k záveru o platnosti poistnej zmluvy, ktorý náležitým spôsobom odôvodnil, preto
nemožno jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne.

27. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k zmene
poistných podmienok a uplynutím poistnej doby dňa 3. 5. 2014 vznikol žalobkyni nárok na poistné
plnenie pre prípad dožitia vo výške 75.542,- Sk. Pri zohľadnení čiastočného plnenia žalovanou vo výške
1.277,47 eur tak žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie vo výške 2.507,54 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa čiastočne plnila po podaní žaloby, v ktorej časti bolo aj konanie súdom prvej inštancie
právoplatne zastavené, správne súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni nezaplatenú
časť poistného vo výške 1.230,07 eur.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcej časti vrátane výroku o
trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p.



30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).