{"guid": "244f4f04-234f-4301-b119-98506db52e3b:b6f96289-1bb2-4044-a019-73894968d24f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2308213611.3", "spisova_znacka": "23Co/304/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/304/2010 z 15. 1. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. januára 2012, sp. zn. 23Co/304/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2308213611.3", "identifikacne_cislo": "2308213611", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2012-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1965/32#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6f96289-1bb2-4044-a019-73894968d24f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2308213611.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2308213611.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2308213611.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/304/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308213611
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2308213611.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov
senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej, v právnej veci navrhovateľa: P.
J., nar. XX.XX.XXXX, B. - J., K. XXXX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Fridrich, Bratislava,
Moyzesova 8, proti odporcovi: Duslo, a.s., Šaľa, Administratívna budova ev. č. 1236, IČO: 35 826 487,
zastúpený advokátskou spoločnosťou: Agner & Partners s.r.o., Bratislava, Špitálska 10, za ktorú koná
advokát JUDr. Lukáš Garčár, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, ul.
29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30807484 vo veci koná: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,
Záhradnícka 31, Bratislava, o zaplatenie 9.958,18 eur, o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C 177/2008-197 zo dňa 11. augusta 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  sa  p o t v r d z u j e .

Opravuje sa úvodná časť rozsudku súdu prvého stupňa v označení vedľajšieho účastníka tak, že správne
znie: Sociálna poisťovňa, ulica 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30807484 vo veci koná: Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 2.987,45 eur, na účet okresného  súdu súdny poplatok za návrh 179,- eur, vo
zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania vyslovil, že rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 190 ods. 1, § 193 ods. 1 písm. b), § 196, § 203
Zákonníka práce, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, 3, § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinného do 31.07.2004, § 11
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a vecne tým, že navrhovateľ bol v čase vzniku choroby z povolania v
pracovnoprávnom vzťahu u právneho predchodcu odporcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy
vo funkcii spriadača viskózneho hodvábu, bol s ním ukončený pracovný pomer, nakoľko odporca
nemal s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľa možnosť ho ďalej zamestnávať. Navrhovateľ
počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu bol vystavený pôsobením sírouhlíka ako dôsledok práce
v prostredí v prevádzke na výrobu chemických vlákien. V dôsledku takéhoto plnenia pracovných
povinností v prevádzke právneho predchodcu odporcu, navrhovateľ trpí chorobou z povolania, ktorá
bola zistená 18.09.1997 ako chronická otrava sírouhlíkom. Z pripojeného spisu Okresného súdu



Bratislava III spis. zn. 33C 304/98 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 23.02.2004 súd priznal navrhovateľovi
titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 783.000,- Sk,
s odôvodnením, že u navrhovateľa ide o výnimočný prípad, tak ako to má na mysli § 7 ods. 3
vyhlášky, kedy výnimočnosť prípadu navrhovateľa súd videl v tom, že v čase zistenia choroby sa
jednalo o človeka v produktívnom veku, následne chorobou z povolania postihnutého, zbaveného
možnosti užívať výhody, ktoré by sa mu inak ako zdravému poskytli a mohol ich využívať. Súd
dospel k záveru, že u navrhovateľa sú splnené podmienky na zvýšenie  odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného počtu bodov. V tejto súvislosti súd
poukázal aj na závery lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
26.06.2008, z ktorého vyplýva, že u navrhovateľa došlo v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného
stavu pre progresiu v psychickej zložke k dobodovaniu jeho následkov choroby z povolania o 100
bodov základného bodového hodnotenia. Súd sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, že ak u osoby
postihnutej chorobou z povolania dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu v rozsahu, ktorý nebolo možné
objektívne predpokladať pri posudzovaní jeho sťaženia spoločenského uplatnenia a takéto zhoršenie
zdravotného stavu poškodeného je hodné mimoriadneho zreteľa, je možné opätovne poškodenému
priznať rozhodnutím súdu mimoriadne odškodnenie a to v rozsahu takto pôvodne nepredpokladaných
nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia poškodeného na jeho život, životné úkony a uspokojovanie
nielen jeho životných a spoločenských potrieb, ale aj jeho rodiny a blízkeho okolia. U navrhovateľa
za takto pôvodne nepredpokladané následky choroby z povolania súd považoval za preukázané
neustále psychické zmeny jeho osobnosti, eskalujúce výbuchy neovládateľnej a bezdôvodnej agresivity
a z toho plynúce vážne konflikty v jeho rodine, v manželstve, vedúce k úplnej strate kontaktov s
najbližšími príbuznými - manželkou, deťmi a vnúčatami, ako aj ku strate samostatnej existencie nielen
v spoločenskom prostredí, ale aj v domácom prostredí, vedúce k zvýšenej potrebe starostlivosti tretej
osoby o navrhovateľa a s tým súvisiacich aj finančných nárokov na zabezpečenie takejto starostlivosti.
Súd zdôvodnil, že priznanú satisfakciu  vo výške 30 - násobku zvýšenia bodového hodnotenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za spravodlivú v pomere k následkom, ktoré choroba
zmenou osobnosti vyvolala.

Výnimočnosť prípadu navrhovateľa spočíva v tom, že v čase zistenia doposiaľ nepredpokladaných
následkov choroby sa jedná o človeka vo veku, v ktorom rodinný život v kruhu najbližších, záujem
o potomkov a stýkanie sa s nimi a pocit radosti zo starostlivosti o nich a pocit spolupatričnosti s
rodinou majú pre človeka veľmi pozitívny význam,  hlboko ovplyvňuje jeho prežívanie obdobia blízkeho
dôchodkového veku. Súd zohľadnil mimoriadne zhoršenie jeho rodinného života a v dôsledku progresie
choroby z povolania, ako aj mimoriadne zníženie kvality prežívania tých najjednoduchších životných
situácií, ako sú prežívanie bežného dňa, noci a spánku a pod., postupnosť straty vnímania pozitívnych
stránok života ako je pocit šťastia, spokojnosti, rodinnej a osobnej pohody, veselosti, stratou empatie
s ostatnými členmi rodiny, úplné vyčlenenie navrhovateľa z rodinného života pre jeho neovládateľnú
agresivitu, hrubo obťažujúcu jeho okolie, prežívanie pocitu hlbokej nespravodlivosti, úzkosti a celkovej
nechuti k ďalšiemu životu, úplnú stratu pocitu lásky a spolupatričnosti s rodinou, ako aj mimoriadne
emočnú labilitu pri styku s tretími osobami. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že u navrhovateľ boli
poškodené životne dôležité orgány, ako aj centrálny nervový systém. Súd nepriznal odškodnenie na
úrovni 100-násobku ako uplatnil navrhovateľ, pretože u navrhovateľa nejde len o najťažšie následky
choroby z povolania. Rozhodnutie o uložení povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
odporcovi súd odôvodnil podľa § 4 ods. 2, § 2 ods. 2 a zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch,
pretože navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu a preto súd zaviazal
odporcu, výška súdneho poplatku predstavuje 6% z priznaného odškodnenia podľa položky 1 písm. a/
Sadzobníka.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zruší, konanie zastaví a vec postúpi na konanie a
rozhodnutie Sociálnej poisťovni, odporcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, alebo alternatívne
rozhodne tak, že výrok rozsudku v časti, v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
2.987,45 eur zmení tak, že žalobu navrhovateľa aj v tejto časti o zaplatenie zamietne, výrok v rozsudku
v časti, v ktorej súd vo zvyšku zamietol  potvrdí, výrok  rozsudku v časti v ktorej súd uložil povinnosť
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh  179,- eur ako aj súvisiaci výrok zruší a zároveň
prizná odporcovi náhradu trov konania. Odvolaním odporca napadol všetky výroku rozsudku súdu
prvého stupňa z dôvodu, že súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, z dôvodu, že



súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca poukázal
na to, že v danej veci nie je daná právomoc súdu konať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu zo dňa 24.11.2009 spis. zn. 4Cdo 190/2009. Keďže nie je daná právomoc súdu
konať, je nutné rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť na konanie a
rozhodnutie Sociálnej poisťovni. V prípade, že by sa odvolací súd s takýmto názorom nestotožnil,
odporca poukázal na to, že súd bol povinný sa zaoberať najmä rozsahom a charakterom zhoršenia
zdravotného stavu navrhovateľa v čase po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
23.02.2004 č.k. 33C 304/98. Z tohto zdravotného stavu vyplývajúce zhoršenie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa, ktoré by malo vykazovať určitú osobitnosť ako aj  príbuznosť opakovaného mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u tej istej osoby z titulu tej istej choroby z
povolania. Zdôvodňovanie výnimočnosti prípadu navrhovateľa len zhoršením jeho zdravotného stavu
ako nepredpokladaným následkom choroby z povolania z právneho hľadiska nemôže obstáť, pretože
so zhoršením zdravotného stavu navrhovateľa a to najmä v oblasti psychiky sa preukázateľne počítalo
už v minulosti, teda nejde o nepredvídateľné následky. Z vyjadrení odborných lekárov ako aj z iných
skutočností vyplývalo, že chronická intoxikácia sírouhlíkom je chorobou, ktorá častom, najmä vekom
postupuje, šíri sa a dochádza k zhoršeniu stavu najmä v oblasti psychiky. Okresný súd Bratislava III. teda
dobre vedel, že táto choroba je nevyliečiteľná, má postupujúci, zhoršujúci charakter, pričom všetky tieto
skutočnosti súd zohľadnil aj pri svojom rozhodovaní, keď priznal navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ bolo preukázané, že k zhoršeniu zdravotného
stavu navrhovateľa oproti roku 2004 došlo len pokiaľ ide o oblasť psychiky,  čomu vlastne zodpovedá
aj ďalšie bodovanie, všetky zdravotné problémy, ktorými navrhovateľ trpí, boli už v čase rozhodovania
Okresného súdu Bratislava III. Súd teda v rozpore s dôkazmi dospel k nesprávnemu záveru o tom,
že u navrhovateľa sa nejedná o progresiu ochorenia, ale o úplne novú škodu na zdraví. Pokiaľ ide u
navrhovateľa o typické  prejavy choroby z povolania, nemožno hovoriť o prejavoch nepredvídateľných
tak, ako konštatoval súd prvého stupňa. V konaní podľa názoru odvolateľa nebolo preukázané, že by
u navrhovateľa v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu došlo i  k zhoršeniu jeho spoločenského
uplatnenia. Všetky navrhovateľom uvádzané obmedzenia, za tieto už v minulosti odškodnený bol.
Navrhovateľ bol uznaný za plne invalidného ešte v roku 2002, teda pred vydaním rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava III, bol držiteľom preukazu  občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou
sprievodcu, pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol už vtedy viac ako 70%. Od vzniku
choroby z povolania je navrhovateľ depresívne alternovaný, depresívny syndróm sa prehlbuje, prestal
viesť spoločenský život, nevie sa sústrediť na akúkoľvek činnosť a život stráca zmysel. Už Okresný
súd Bratislava III dospel k záveru, že následky choroby z povolania majú pre navrhovateľa závažné
dôsledky v oblasti spoločenskej, rodinnej a pracovnej. V danom prípade na základe navrhovateľom
tvrdených novonadobudnutých  obmedzení v živote nejde o nové skutočnosti. U navrhovateľa nedošlo
k žiadnemu zhoršeniu spoločenského uplatnenia, ktoré by vykazovalo znaky osobitosti. Súd pochybil
aj v posúdení toho, že u navrhovateľa boli poškodené životne dôležité orgány ako centrálna nervová
sústava, pretože tieto životne dôležité orgány mal navrhovateľ poškodené už v čase rozhodovania
Okresným súdom Bratislave III. Odporca namietal postup súdu pri odškodňovaní navrhovateľa, keď
prihliadal na uspokojenie životných spoločenských potrieb jeho rodiny a blízkeho okolia. Podľa názoru
odporcu súd nemohol rozhodnúť o ďalšom mimoriadnom odškodnení navrhovateľa, pretože  nemal
preukázané základné predpoklady. Odporca namietal spôsob akým súd  dospel k výslednej priznanej
sume odškodnenia, pokiaľ súd zvýšil sumu zodpovedajúcu  finančnému ohodnoteniu o 30-násobok, je
to zjavne porušenie princípu proporcionality. Navrhovateľ v minulosti už bol mimoriadne odškodnený,
k žiadnym novým obmedzeniam nedošlo. Pokiaľ súd priznal navrhovateľovi 30-násobok základného
bodového ohodnotenia, mal dospieť k záveru, že zmeny, ktoré v živote navrhovateľa v dôsledku
zhoršenia jeho zdravotného stavu po roku 2004 nastali, vykazovali rovnaký stupeň závažnosti ako tie,
ktoré nastali v živote navrhovateľa v období od roku 1997 do roku 2004. Súd pochybil tiež v tom, že
od vypočítanej sumy odškodnenia neodpočítal už vedľajším účastníkom vyplatené plnenie vo výške
3.000,- Sk. K prípustnosti opakovaného mimoriadneho zvýšenia na úhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľ poukázal na § 7 ods. 3 vyhlášky na to, že  úmyslom zákonodarcu bolo, aby
sa odškodnenie tej istej choroby z povolania uskutočnilo len jediný raz. S progresiou ochorenia u
navrhovateľa sa preukázateľne počítalo, bola zohľadnená už pri stanovovaní výšky mimoriadneho
zvýšenia odškodnenia. Ďalej odvolateľ namietal, že v žalobe absentoval údaj o štátnom občianstve
navrhovateľa, ktorý nedostatok nebol do doposiaľ odstránený.



Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane odporcu, v ktorom uviedol, že za
vedľajšieho účastníka navrhovateľ označil v konaní subjekt: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,
so sídlom Záhradnícka č. 31, Bratislava, pričom podľa ust. § 124 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení sú organizačným zložkami sociálnej poisťovne ústredie a pobočky. Nedostatok procesnej
spôsobilosti účastníka konania je neodstrániteľným nedostatkom  podmienky  konania, na ktorý musí
súd prihliadnuť v každom štádiu konania.  Pre prípad, že by odvolací súd neakceptoval tento odvolací
dôvod a z tohto dôvodu by nezrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie by nezastavil, odvolanie
smeruje proti výroku v časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.987,45
eur,  z dôvodu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Dôvodil ust. §  4 ods. 1 vyhlášky z ktorého vyplýva požiadavka primeranosti odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia nielen vo vzťahu k nepriaznivým dôsledkom pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, ale aj k predpokladanému vývoju. Listinné
dôkazy predkladané navrhovateľom už boli ako dôkazy predložené a náležite zohľadnené pri priznaní
sumy mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na predložené dôkazy preto
súd nemal v tomto konaní prihliadať, pretože niektoré dôkazy už boli predložené v rámci konania pred
Okresným súdom Bratislava III. Pri hodnotení výpovedi svedkov je vedľajší účastník názoru, že tieto
nemožno považovať za hodnoverné z hľadiska  zaujatosti k prejednávanej veci i k samotnej  osobe
navrhovateľa. Podľa názoru vedľajšieho účastníka nemožno uzavrieť, že v živote navrhovateľa došlo
k vzniku k ďalšej škody na zdraví, ktorá doposiaľ nebola zohľadnená, nedošlo k progresii sťaženia
spoločenského uplatnenia. V súvislosti s predloženou prepúšťacou správou z hospitalizácie v roku 2010
vedľajší účastník upozornil na uvádzané skutočnosti: nohy neopúchajú, erekt. dysfunkciu neguje, fajčí
cca. 10 cigariet denne, stravu si solí, trpí viacerými neprofesionálnymi ochoreniami, pacient odmieta
pokračovať v hospitalizácii na vlastnú žiadosť. Bolo preukázané a nespochybniteľné, že k výraznému
zníženiu kvality života navrhovateľa došlo po cievnej mozgovej príhode, po ktorej navrhovateľ ochrnul
na ľavú stranu a bol liečený na neurologickej klinike. Výnimočnosť u navrhovateľa však spôsobuje
podľa názoru vedľajšieho účastníka viac ako 6 neprofesionálnych ochorení, ktorými v súčasnosti trpí.
Navrhovateľ nepreukázal akýmkoľvek spôsobom vznik novej škody, ktorá by v čase rozhodovania súdu
nebola náležitým spôsobom odškodnená. Už z dikcie ust. § 1 vyhlášky vyplýva, že ide  o odškodnenie
jednorazové a teda je neprípustné opakované odškodnene z titulu tej istej choroby z povolania. Vedľajší
účastník preto navrhuje v napadnutej časti rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Taktiež súd nesprávne
vypočítal výšku priznanej  satisfakcie, pretože od výslednej sumy neodpočítal už poskytnuté plnenie.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu  žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. K otázke
právomoci súdu konať v danej veci sa navrhovateľ vyjadril podaním zo dňa 02.08.2010. Poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľ bol uznaný za osobu hodnú osobitného zreteľa Okresným súdom Bratislava
III, v prvotnom konaní spis. zn. 33C 304/1998.  Ako osobe hodnej osobitného zreteľa  došlo na
základe zhoršujúceho sa zdravotného stavu vyvolaného progresiou choroby z povolania k vyvolaniu
ďalších následkov vo všetkých sférach života, ktoré sa stali predmetom odškodnenia v tomto konaní.
Osobitosť prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa teda súd nemohol posudzovať opätovne, pretože
o nich už bolo právoplatne rozhodnuté. Pri otázke rozsahu a charakteru zhoršovania zdravotného
stavu navrhovateľa, je potrebné vnímať všetky rozhodné skutočnosti v nadväznosti na posledný
posudok Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 26.06.2008 a najmä na vykonané znalecké
dokazovanie ako aj na judikatúru. Z tohto citovaného posudku vyplýva skutočnosť, že navrhovateľovi
vznikla vplyvom choroby z povolania ďalšia škoda na zdraví a to vplyvom progresie choroby z povolania
chronickej intoxikácie sírouhlíkom. Na základe odborného názoru lekárov túto škodu bolo potrebné
odškodniť na účely sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov. U navrhovateľa vplyvom
progresie choroby z povolania došlo k zhoršeniu zdravotného stavu novovzniknutými zásahmi v
psychickej   zložke, diagnostikované prejavy je nutne právne hodnotiť ako škodu na zdraví, pre účely
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia lekári postupom podľa vyhlášky hodnotili posudkom
100 bodmi, následne súd aplikoval záväzné závery Okresného súdu Bratislava III. a vyšiel z faktu,
že v osobe navrhovateľa sa jedná o prípad osobitného zreteľa a poskytol na základe výsledkov
dokazovania dostatočnú satisfakciu za sťaženie spoločenského uplatnenia.  Z pozície odporcu nie je
možné oddelene hovoriť o progresii choroby z povolania, ktorá nemá byť odškodnená a škode na zdraví,
ktorá má byť odškodnená, ale nenastala. Nie je možné ani zľahčovať situáciu, v ktorej sa nachádza
navrhovateľ tvrdením, že k progresie jeho choroby došlo len v psychickej zložke. Je logické, že ak došlo
k progresii v rozsahu 100 bodov, nastali aj nové ďalšie prejavy, ktoré ovplyvnili vzhľadom k postihnutiu
psychickej zložky všetky oblasti života a konkrétne toto potvrdil v znaleckom posudku aj doc. MUDr.



D. B., PhD. Znalec poprel, že by dokumentované následky progresie choroby z povolania mohli byť
objektívne zohľadnené pri stanovovaní výšky doterajšej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zo znaleckého posudku  vyplýva, že nastali vplyvom progresie  klinickej intoxikácie sírouhlíkom ďalšie
následky v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne nemohli byť predvídateľné, v dôsledku
pôvodnej škodnej udalosti, vznikol ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
finančne vyjadrený v petite žaloby. Pokiaľ vedľajší účastník namietal svedeckú výpoveď tak navrhovateľ
k tomu uvádza, že svedok bol objektívne spôsobilý vypovedať o skutočnostiach z rodinného prostredia,
pretože kto iný mal vypovedať o vplyve choroby z povolania na rodinný život navrhovateľa než tí,
ktorí s nim trvalo žijú a poznajú jeho prejavy. Je nutné robiť rozdiely medzi ovplyvnením sociálnej
komunikácie proti roku 2004 a úplnou stratou možnosti sociálnej interakcie v roku 2008. Je veľmi
podstatné, že výlučne choroba z povolania vyvolala sociálnu izoláciu navrhovateľa a znemožnila mu
vytvárať a realizovať akékoľvek sociálne väzby. Navrhovateľ vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z
povolania nie je schopný bez emočných excesov existovať v spoločnosti, choroba sa tak transformovala
na sociopatiu. Vplyvom ďalšieho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia predpokladá
aj vyhláška v § 5 ods. 2 a dôvodnosť a pravdivosť potvrdzuje ustálená súdna prax, konkrétne
uznesením Najvyššieho súdu  Českej republiky zo 16.06.2008 spis. zn. 25Cdo 1452/2006 ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 29.07.1983 spis. zn. 1 Cz 23/83. Pri otázke označenia vedľajšieho
účastníka poukazuje navrhovateľ na ust. § 178 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Navrhovateľ podrobne poukázal na závery vyšetrení uskutočnených odbornými lekármi  vzhľadom
na tendencie vedľajšieho účastníka zľahčovať stav navrhovateľa. Pôvodne stanovené odškodnenie
nemohlo zohľadniť predpokladaný vývoj ochorenia, pretože pri chronickej intoxikácie sírouhlíkom vývoj
nemožno pri súčasnom stave medicíny predpovedať. Cievna mozgová príhoda bola následkom choroby
z povolania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané
oprávnenou osobou - účastníkom konania a vedľajším účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom
ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1  O.s.p.), postupom tak, že vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 214 ods. 1  písm. a) O.s.p.)
a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania odporcu a vedľajšieho účastníka.

Predmetom konania na Okresnom súde v Galante pod spis. zn. 17C 177/2008 bol návrh navrhovateľa
na zaplatenie sumu 300.000,- Sk - 9.958,18 eur z titulu mimoriadneho odškodnenia  za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Predmetom posúdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu
prvého stupňa pri priznaní sumy 2.987,45 eur navrhovateľovi, zamietnutia nároku vo zvyšku a v
súvisiacom výroku o zaplatení súdneho poplatku z návrhu.

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa pred odvolacím súdom vyplýva, že vzhľadom na uplynutie
času od podaného odvolania došlo ohľadom právnej argumentácie  k rozhodnutiu v skutkových a
právnych rovnakých veciach na Krajskom súde v Trnave vo veci spis. zn. 24Co 201/2010, 9Co 200/2010
a 23Co 73/2010, pričom dve veci boli prejednávané na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre
svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonávaných dôkazov, prednesov
účastníkov, výpovede svedkyne, znaleckého posudku, listinných dôkazov, žiadne skutočnosti, ktoré
boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v



hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite,
podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje  na ust. § 5 ods.
2 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a
Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
č. 32/1965 Zb. ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami
zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na
zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol
poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie
zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení,
odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z
tohto dôvodu priznaná. S poukazom na uvedené ďalší nárok odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia nie je citovaným ustanovením vylúčený. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že
sa prejavili ďalšie následky v takej intenzite a takým spôsobom, že nemohli byť predvídateľné a sú v
príčinnej súvislosti s pôvodným poškodením zdravia.

K  námietke odporcu o nedostatku právomoci súdu konať odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo 105/2011 zo dňa 21. septembra 2011, v ktorom sa súd zaoberal
v obdobnej veci otázkou právomoci súdu konať a z rozhodnutia vyplýva, že v súvislosti s otázkou
právomoci súdu prejednať a rozhodnúť vec, ktorej predmetom je nárok na mimoriadne odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade, že k pracovnému úrazu došlo pred 01. januárom 2004 a
návrh bol podaný na súd po 01. januári 2004, dovolací súd uvádza, že doterajšia súdna prax zastáva
stanovisko, podľa ktorého aj v takomto prípade vec patrí do právomoci súdu. Vychádza sa zo záveru,
že za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu  a iného poškodenia na zdraví,
ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení resp. zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za  bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, sa vzťahujú
doterajšie predpisy. Vo veciach zvýšenia  náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vzťahujú doterajšie predpisy. Vo veciach zvýšenia náhrady za bolesť za sťaženie spoločenského
uplatnenia nad rozsah základného bodového hodnotenia, je týmto predpisom vyhláška č. 32/1965 Zb.,
ktorá v ust. § 7 ods. 3 stanovuje, že o zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia rozhoduje súd. Osobitný právny predpis teda stanovuje, že takúto vec má prejednať a
rozhodnúť súd v občianskosúdnom konaní.

Odvolací súd k odvolaniu odporcu ďalej uvádza, že pokiaľ ide o námietku odôvodňovania výnimočnosti
prípadu  navrhovateľa na zhoršení jeho zdravotného stavu ako nepredpokladaným následkom choroby
z povolania z právneho hľadiska, nemôže obstáť, pretože so zhoršením zdravotného stavu navrhovateľa
a to najmä v oblasti psychiky sa preukázateľne počítalo už v minulosti, tak v tomto smere súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že východiskom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III.
spis. zn. 33C 304/1998, ktorým bol navrhovateľ uznaný za osobu osobitného zreteľa a preto osobitosť
prípadu a dôvody vhodné osobitného zreteľa súd v danom prípade už neposudzoval opätovne, ale
záväzne vychádzal z tohto rozhodnutia. Podkladom pre vznik novej škody na zdraví u navrhovateľa bol
posudok z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa  26.06.2008 ktorý preukazuje, že vplyvom
choroby z povolania vznikla ďalšia škoda na zdraví, ktorú posudok obodoval rozsahom 100 bodov, v
dôsledku zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa zásahmi v psychickej  zložke, diagnostikované
prejavy bolo nutné hodnotiť ako ďalšiu škodu na zdraví a výnimočnosť prípadu navrhovateľa vychádza
zo skutkových zistení vyplývajúcich z predchádzajúceho konania. V konaní podľa názoru odvolacieho
súdu bolo preukázané, že u navrhovateľa došlo k zhoršeniu jeho spoločenského uplatnenia a v konaní
tvrdené a preukázané prejavy tejto škody na zdraví neboli odškodnené v predchádzajúcom konaní
Okresného súdu Bratislava III., pretože tieto prejavy v tom čase neexistovali. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na závery znaleckého posudku doc. MUDr. D. B., PhD., svedkyňa vypovedala o nových
skutočnostiach, ktoré neboli predmetom konania na Okresnom súde Bratislava III.



Pokiaľ odporca namietal skutočnosťou, že v žalobe absentoval údaj o štátnom občianstve navrhovateľa,
takýto nedostatok je odstrániteľný a nebránil súdu prvého  stupňa vo veci pokračovať v konaní a nemôže
byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

K námietkam odporcu a vedľajšieho účastníka o potrebe odpočítať z priznanej sumy sumu 3.000,-
Sk - 99,58 eur, ktorá bola už zaplatená vedľajším účastníkom za uplatňované odškodnenie odvolací
súd udáva, že nezistil dôvody predpokladané zákonom pre postup spočívajúci v odpočítaní plnenia.
Argumenty pre odpočítanie poskytnutého plnenia bližšie ani odporca ani vedľajší účastník neuviedli.
Úvahou súdu bol navrhovateľovi priznaný práve 30-násobok základného bodového ohodnotenia, teda
náhrada škody, ktorá mu z tohto titulu patrí, okrem už vyplatenej sumy 3.000,- Sk- 99,58 eur.

Námietka vedľajšieho účastníka ohľadom nedostatku jeho označenia bola odvolacím súdom odstránená
v rozhodnutí tak, že bola opravená úvodná časť rozsudku súdu prvého stupňa v označení vedľajšieho
účastníka tak, že správne má znieť: Sociálna poisťovňa, ulica 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO:
30807484 vo veci konaná:  Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava.

Vecne správne boli aj výroky súdu prvého stupňa o uložení povinnosti odporcovi na zaplatenie 179,-eur
z titulu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a zamietnutie zvyšku návrhu.

Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p.
podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, v ktorej nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/177/2008", "guid": "d8a124ad-e013-40d5-8e38-5fe088594f19:abe7177f-d1ff-4db2-9421-e41df35bf090", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}