{"guid": "244e8b64-5ac0-4038-b1eb-494f59813f81:246217bd-f023-48aa-82f4-6bbc2a6a99e1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8618200127.1", "spisova_znacka": "24CoP/11/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/11/2018 z 12. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 12. decembra 2018, sp. zn. 24CoP/11/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8618200127.1", "identifikacne_cislo": "8618200127", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/2201", "nazov": "predpis č. 2201/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/2201", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/2201-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/246217bd-f023-48aa-82f4-6bbc2a6a99e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8618200127.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8618200127.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8618200127.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618200127
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8618200127.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci navrhovateľa Z. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX G. XX, P. V., štátny občan SR, právne zastúpeného Mgr.
Petrom Troščákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti
odporkyni S.. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX G. XX, P. V., štátny občan SR, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode - mal. N.
I., nar. XX.XX.XXXX, a mal. O. I., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom H. XXXX/X, XXX XX G. XX, P. V., štátne
občianky SR, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 7P/11/2018-16 zo
dňa 07.marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e      uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Okresný súd Svidník  (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Okresný súd Svidník vyhlasuje, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom a konanie v tejto časti zastavuje.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom majú súdy P., kde majú maloleté deti svoj obvyklý pobyt v zmysle článku
8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Príslušnosť súdov (vecná, funkčná, miestna, kauzálna)
sa určuje podľa procesných noriem Českej republiky. Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenia právomoci
vo veciach rodičovských práv a povinností uvedené najmä v článkoch 9, 10 a 12 nariadenia Rady
(ES) č. 2201/2003, súd má za to, že ani jeden z týchto princípov nie je možné v danej veci aplikovať.
V predmetnej veci bolo konštatované, že maloleté deti žijú v Českej republike, pričom tieto nie sú v
Českej republike držané neoprávnene (článok 9 a 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003). Taktiež
rodičia maloletých detí výslovne a iným jednoznačným spôsobom neprijali právomoc slovenského súdu
na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v čase začatia
konania v zmysle článku 12 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (tzv. prorogačnú doložka). Dohodu
oboch účastníkov konania o právomoci slovenského súdu konať o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností navrhovateľ nepredložil. Z dôvodu nedostatku právomoci konať vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, tunajší súd v súlade s článkom 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
a ustanovením § 9 ods. 1 CSP rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia a vyhlásil že
nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým dieťom, a konanie
v tejto časti zastavil.

3. Poukázal na ust. § 9, ods. 1, § 161, ods. 1,2 CSP, čl. 1, ods. 1, čl. 3, ods. 1, čl. 8, ods. 1,2, čl. 17
Nariadenia Rady ES č. 2201/2003.



4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Namietal, že ako navrhovateľ právomoc
slovenského súdu vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas
po rozvode prijal výslovne (resp. iným jednoznačným spôsobom) tým, že podaný návrh adresovaný
Okresnému súdu Svidník označil ako \"Návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k mal, deťom na čas po rozvode\", pričom v jeho petite sa domáhal úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Navrhovateľ predmetný návrh podal na Okresný súd
Svidník po dohode s odporkyňou, preto je zrejmé, že aj odporkyňa prijala právomoc slovenského súdu
vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, avšak v
prípade, že Okresný súd Svidník mal akékoľvek pochybnosti, či odporkyňa prijala alebo neprijala túto
právomoc, bol Okresný súd Svidník povinný zaslať predmetný návrh odporkyni a vyzvať ju k tomu, aby
sa vyjadrila, či prijíma právomoc slovenského súdu vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. deťom na čas po rozvode. V záujme predídenia prípadných ďalších nedorozumení,
navrhovateľ v prílohe predkladá dohodu uzatvorenú dňa 18. 1.2018 medzi ním a odporkyňou, z ktorej
vyplýva, že ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa, prijímajú právomoc slovenského súdu vo vzťahu k úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode ich manželstva. Odporkyňa sa
spolu s mal. deťmi v súčasnosti nachádza v obvode Okresného súdu Svidník, a to na adrese X. XX v N..

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

Podľa článku  3  Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel II bis“),  vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého
území: - majú manželia obvyklý pobyt, alebo - manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden
z manželov stále býva, alebo - má odporca obvyklý pobyt, alebo - v prípade spoločnej žiadosti, má
niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden
rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej
šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu
alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“
Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.
Podľa článku 12 Nariadenia Brusel II bis , súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku
3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci,
ktorá sa týka rodičovských práv a povinností, a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z
manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských povinností
prijali právomoc týchto súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania,
a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
6. Článok 12 Nariadenia Brusel II bis upravuje obmedzenú možnosť podať návrh na súd členského
štátu, v ktorom dieťa nemá obvyklý pobyt buď z dôvodu, že vec súvisí so začatým konaním o rozvod,
alebo že dieťa má podstatnú väzbu vo vzťahu k tomuto členskému štátu. Ak sa v členskom štáte
začalo konanie o rozvod, súdy tohto členského štátu majú právomoc aj vo veciach rodičovských práv
a povinností v kontexte rozvodového konania, aj keď dieťa, o ktoré ide, nemá obvyklý pobyt v tomto
členskom štáte. Rozvodový súd má právomoc za podmienky, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské
práva a povinnosti voči dieťaťu, pričom súd musí zistiť, či v čase podania návrhu na začatie konania
všetci nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc rozvodového súdu, či už výslovne, alebo
iným, jednoznačným spôsobom a je v najlepšom záujme dieťaťa, aby právomoc vykonával tento súd.
7.  Z obsahu spisu  vyplýva, že ku dňu podania návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv k mal. deťom mali mal. deti obvyklý pobyt na území P.. Otec v podanom odvolaní uviedol, že medzi
rodičmi došlo v čase pred podaním návrhu na súd k uzavretiu dohody o prijatí právomoci slovenského
súdu vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čase po rozvode
manželstva. ( čl. 17).

8. Vzhľadom na vyššie uvedené, od počiatku boli splnené podmienky pre začatie a vedenie konania
(podmienka právomoci súdu) o úpravu práv a povinností rodičov  k mal. deťom na čas po rozvode



manželstva podľa čl- 12 Nariadenia Brusel II bis, keďže medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
dohody o prijatí právomoci slovenských súdov a zároveň sú obaja rodičia nositeľmi rodičovských práv
k mal. deťom.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (§
389 písm. a) Civilného sporového poriadku), nakoľko pre jeho nariadenie neboli splnené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/11/2018", "guid": "c674824c-b851-4d41-8988-075bf7b6da92:1d733e4a-916a-4d2b-b443-318be86e229c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}