{"guid": "2449b7a4-097c-4f1c-8b50-b67757b825e1:bf2d9fb1-62da-4d57-ace8-5d38d7736aa5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2207203007.1", "spisova_znacka": "23Co/255/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/255/2012 z 26. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. mája 2013, sp. zn. 23Co/255/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2207203007.1", "identifikacne_cislo": "2207203007", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2013-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf2d9fb1-62da-4d57-ace8-5d38d7736aa5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2207203007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2207203007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2207203007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/255/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207203007
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2207203007.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu
JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. S., bytom E.. X. A.,
I., zastúpený: JUDr. Juraj Erben, advokát, Nám. SNP 22, Bratislava, proti žalovanému: Ing. I. I., bytom,
K. T. XX, J., zastúpený: JUDr. Ján Mišura, advokát, Záhradnícka 25, Bratislava, o zaplatenie 1.213,90
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 8C/141/2008
- 367, zo dňa 30. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa   s a    p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 165,43 eur ako trovy
právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Mišuru do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 113,44 eur (3417,60 Sk)
spolu s úrokom z omeškania 8,5 %  od 07.08.2008, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh
v časti sumy 1.100,46 eur (33.152,40 Sk), úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.213,90 eur
(36.570 Sk) od 29.06.2006 do 06.08.2008, úroku  z omeškania 0,5 % ročne zo sumy 113,44 eur
(3.417,60 Sk) od 07.08.2008 do zaplatenia zamietol.O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je
povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.690,36 eur k rukám právneho zástupcu
žalovaného JUDr. Jána Mišuru, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa domáhal
zaplatenia sumy 1.213,90 eur (36.570 Sk) spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 29.06.2006 do
zaplatenia a náhrady trov konania. z dôvodu, že žalobca zastupoval žalovaného v konaní, v rámci
ktorého si žalovaný voči spoločnosti ENCONT PLUS, s. r. o., uplatňoval zľavu z kúpnej ceny bytu v
sume 7.298,76 eur /219 882,70 Sk/. Žalovaná suma 36.570 Sk pozostáva z hodnoty jedného úkonu
7.150 Sk z predmetu sporu 219.882,70 Sk plus 5 krát režijný paušál á 164 Sk. Žalobca vykonal
5 úkonov právnej pomoci, prípravu a prevzatie, podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, podanie žalobného návrhu vo veci samej dňa
17.03.2006, následne špecifikáciu žalovanej sumy zo dňa 29.06.2006. Medzi účastníkmi nedošlo k
dohode o zmluve o právnej pomoci, právne zastúpenie zaniklo. Z plnomocenstva zo dňa 20.01.2006
vyplýva, že žalovaný udelil žalobcovi plnú moc na zastupovanie v konaní o náhradu škody a zľavy z
ceny diela voči ENCONT PLUS, s.r.o., vrátane podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia /
založené v spise OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006 na č.l.15/.Z návrhu na vydanie predbežného
opatrenia vyplýva, že podaním zo dňa 24.01.2006 žalobca ako právny zástupca aj žalovaného podal
na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie predbežného opatrenia Bratislava V návrh na vydanie
predbežného opatrenia voči spoločnosti ENCONT PLUS, s. r. o. /založené v spise OS Bratislava V sp.
zn. 21Cb/73/2006 na č.l.2-7/. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava V vyplýva, že dňa 17.02.2006



vyplýva, že bolo nariadené predbežné opatrenie voči spoločnosti ENCONT PLUS, s. r. o. /založené v
spise OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006 na č.l. 192-195/. Zároveň z úpravy pre kanceláriu na č.l. 195
vyplýva pokyn na doručenie právnym zástupcom účastníkov konania, teda aj žalobcovi ako právnemu
zástupcovi žalovaného.Z úpravy pre kanceláciu zo dňa 9. 3. 2006 na č.l. 317 v spise OS Bratislava
V sp. zn. 21Cb/73/2006 vyplýva pokyn na doručenie Uznesenia o nariadení predbežného opatrenia
č.l. 192 Katastrálnemu úradu Bratislava V /založená doručenka z 15.03.2006/.Z uznesenia Okresného
súdu Bratislava V vyplýva, že dňa 17.02.2006 bolo nariadené predbežné opatrenie voči spoločnosti
ENCONT PLUS, s. r. o., ktoré bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené Krajským súdom Bratislava
dňa 26.04.2006.Z návrhu na začatie konania zo dňa 16. 3. 2006 vyplýva, že dňa 17.03.2006 podal
žalobca ako právny zástupca aj žalovaného na Okresný súd Bratislava V návrh voči ENCONT PLUS,
s. r. o., ktorým sa domáhal poskytnutia zľavy z ceny diela /založená v spise OS Bratislava V na č.l.
321/.Z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2006 vyplýva, že bolo potvrdené uznesenie
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.02.2006 /založené na č.l. 332-333 spisu OS Bratislava V sp.
zn. 21Cb/73/2006 + doručenka Správy katastra pre hl. mesto SR/.Z Uznesenia OS Bratislava V zo dňa
27.03.2006 sp. zn. 21Cb/176/2006 vyplýva, že súd vyzval právneho zástupcu JUDr. Z. S. v lehote 15
dní na opravu a doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 16.03.2006 /založené na č.l. 12 spisu OS
Bratislava V sp. zn. 21Cb/176/2006/.

Z odvolania plnej moci na č.l. 141 vyplýva, že žalovaný odvolal žalobcovi plnú moc dňa 21. 8. 2006 /
originál založené v spise OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/132/2007 na č.l.34/.

Z podania - návrh na zápis poznámky na č.l. 13-15 vyplýva, že žalobca ako právny zástupca aj
žalovaného podal dňa 6.03.2006 na Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky návrh na
zápis poznámky. Z podania žalobcu ako právneho zástupcu zo dňa 29.06.2006 vyplýva, že žalobca v
rade 10 Ing. I. I. sa domáha žalobou zaplatenia zľavy 10 % z ceny diela bytu /založené v spise 31-38/. Z
podania žalobcu ako právneho zástupcu zo dňa 29.06.2006 v konaní 21Cb/176/2006 založené v spise
na č. l. 21-27 vyplýva, že žalobca sa domáha zľavy 10 % z ceny diela, avšak uvedené nie je doplnené
za žalobcu v rade 10 Ing. I. I.. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi ENCONT PLUS, s. r. o. a žalovaným
dňa 14.01.2004 vyplýva, že títo sa dohodli na cene 1.847.754 Sk bez DPH (čl. VI bod 6.1.1)

Po aplikácii ust.§ 1 ods. 1,§ 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 písm.
a) vyhlášky č. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb,
§ 75 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., § 13 Advokátskeho poriadku , § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností, § 517 ods. l Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vyvodil súd skutový záver, že
žalobca podal návrh čiastočne dôvodne, keď výška žalovanej sumy 36.570 Sk (1.213,90 eur) pozostáva
z vyčíslenia 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, podanie žalobného návrhu vo veci
samej dňa 17.03.2006, následne špecifikáciu žalovanej sumy zo dňa 29.06.2006) pri hodnote jedného
úkonu á 7.150 Sk (z hodnoty predmetu sporu 219.882,70 Sk) a prislúchajúca výška režijného paušálu
á 164 Sk ku každému úkonu právnej pomoci. Žalovaný podpísal plnú moc dňa 20.01.2006 v Bratislave,
ktorou mal žalobca zabezpečiť všetky právne úkony v súvislosti so zastupovaním v konaní o náhradu
škody a zľavy z ceny diela voči ENCONT PLUS, s.r.o.,  plnomocenstvo sa týkalo aj podania návrhu
na vydanie predbežného opatrenia. Medzi účastníkmi došlo na základe udeleného plnomocenstva v
písomnej podobe k poskytnutiu právnych služieb, avšak nedošlo k dohode o výške odmeny advokáta.
Uskutočnenie úkonov právnej pomoci ako príprava a prevzatie, podanie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, podania žalobného návrhu vo veci
samej dňa 17.03.2006, špecifikácii žalovanej sumy zo dňa 29.06.2006 nebolo medzi účastníkmi sporné.
Spornou bola výška odmeny za poskytnuté právne služby a námietky žalovaného ohľadom účelnosti
úkonu č. 5 zo dňa 29.06.2006, ktorý sa týkal upresnenia návrhu, keď mal za to, že úkony č. 4 a 5
majú byť len jedným úkonom, ďalej úkonu č. 3 - návrh za zápis poznámky do Katastra nehnuteľností,
nakoľko tento úkon mohol vykonať konajúci súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. Po oboznámení sa s obsahom spisov Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006, sp. zn.
21Cb/132/2006, sp. zn. 21Cb/176/2006 mal súd preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o
výške odmeny, keď žalobca síce podaním označenom ako žaloba na zaplatenie zľavy z ceny diela zo
dňa 16.03.2006 okrem iného žiadal od žalovaného zaplatiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, avšak trovy právneho zastúpenia neboli žalobcom ako



právnym zástupcom žalovaného špecifikovaného, t. j. súd konštatuje, že medzi účastníkmi nedošlo k
dohode o výške odmeny. Pokiaľ sa jedná konkrétne právne úkony, za ktoré požadoval žalobca odmenu,
súd mal za to, že dôvodná bola požiadavka žalobcu za 3 úkony právnej pomoci a to prípravu a prevzatie,
podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, návrh vo veci žaloby o zľavu z ceny diela. Súd
teda prisvedčil žalovanému, ktorý namietal, že úkon právnej pomoci návrh na zápis poznámky zo strany
žalobcu bol nadbytočný, keď v zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
v znení neskorších predpisov sa zápis poznámky vykonával za základe oznámenia súdu, bez ohľadu
na to, že žalobca ako právny zástupca žalovaného podal na návrh za zápis poznámky do katastra,
keď z oboznámenia spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006 súd zistil, že Uznesenie
Okresného súdu Bratislava V 21Cb/73/2006-192 zo dňa 17.02.2006 bolo na pokyn súdu doručené
Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislava /doručenka zo dňa 15.03.2006/. Ďalej súd prisvedčil
žalovanému pokiaľ išlo úkon právnej pomoci č. 5 a to doplnenie žalobného návrhu zo dňa 29.06.2006,
keď mal za to, že požiadavka na zaplatenie tohto úkonu je nedôvodná. Spomínaný piaty úkon právnej
pomoci súd považoval iba za doplnenie úkonu právnej pomoci a to návrhu žaloby vo veci samej zo dňa
16.03.2006, keď súd zároveň zistil, že síce žalobca ako právny zástupca reagoval na výzvu súdu na
opravu a doplnenie ako Uznesenie č. k. 21Cb/176/2006 zo dňa 27.03.2006, avšak doplnenie žaloby na
zaplatenie ceny z diela zo dňa 29.06.2006 /založené v spise 21Cb/176/2006 na č.l. 21-27/ neobsahuje
doplnenie žaloby aj ohľadom žalovaného ako žalobcu  v rade 10, a aj v prípade, že doplnenie by
obsahovalo aj doplnenie žaloby vzťahujúce sa aj na žalovaného ako žalobcu v rade 10 nebolo účelným
úkonom, keď súd musel vyzývať cestou právneho zástupcu na doplnenie žalobného návrhu, ktorý
nespĺňal požiadavku riadneho návrhu na začatie konanie, ktorý taktiež podával žalobca ako právny
zástupca žalovaného. Súd neprisvedčil žalobcovi v požiadavke na hodnotu právneho úkonu vo výške
7150 Sk. Nakoľko v konaní nebola preukázaná dohoda účastníkov o výške odmeny, súd vychádzal z
ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky a to tak, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky
o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku predmetu sporu vychádzal súd z
ustanovenia 10 ods. 2 v spojení § 11 ods. 1 vyhlášky, keď mal za to, že pri začatí poskytovania právnej
služby nebola určená tarifná hodnota veci a predmet sporu t.j. jeho hodnotu veci nebolo možné zistiť,
alebo bolo možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, preto vychádzal z hodnoty ako 1/13 výpočtového
základu za rok 2006 vo výške 1.260 Sk, teda sa nestotožnil s výpočtom žalobcu, ktorý mal za to, že
predmetom sporu bola suma 219.882,70 Sk vrátane DPH ako 10 % z kúpnej ceny dohodnutá zmluvou
o dielo v sume 1.847.754 Sk bez DPH.  Súd vyčíslil trovy v spojení s ustanovením § 13 ods. 3 vyhlášky,
keď tarifnú odmenu znížil o 20 %, nakoľko išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých
osôb v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006. Súd priznal trovy za
3 úkony právnej pomoci /vyššie uvedené/ x á 1.260 Sk spolu 3.780 Sk plus 3 x á 164 Sk ako režijný
paušál spolu 4.272 Sk, ktorú znížil o 20 % (o sumu 854,40 Sk) v zmysle ustanovenia   § 13 ods. 3
vyhlášky t. j. 3.417,60 Sk. Vo zvyšnej časti požadovanej istiny 1.100,46 eur (33.332,40 Sk) ako rozdiel
požadovanej sumy 36.570 Sk a priznanej sumy 3.417,60 Sk súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ
sa jedná o požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania, konkrétne sa žalobca voči žalovanému domáha
úroku z omeškania 9 % ročne od 29.06. 2006 súd s touto stotožnil čiastočne, keď žalobca nepreukázal,
že žalobca sa dostal do omeškania s úhradou dňom 29.06.2006 a mal za to, že žalovaný sa najskôr
mohol dostať do omeškania s úhradou až dňom nasledujúcim po doručení žalobného návrhu, resp.
doručením platobného rozkazu, ktorý mu bol doručený dňa 06.08.2008, t.j. dňom 07.08.2008, kedy bola
výška základnej úrokovej sadzby vo výške 4,25 %, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,5 % ročne
ako dvojnásobok úrokovej sadzby ku dňu vzniku omeškania v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.213,90 eur (36.570 Sk)
od 29.06.2006 do 06.08.2008, úroku  z omeškania 0,5 % ročne zo sumy 113,44 eur (3.417,60 Sk) od
07.08.2008 do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s ustanovením § 143 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému ako procesne plne úspešnému
účastníkovi konania priznal úplnú návrhu trov konania, keď podľa ustanovenia § 142 ods. 2 bol žalovaný
úspešný 84  % /92 % úspech - 8 % neúspech/, avšak súd prisvedčil žalovanému, že tento nedal
svojím správaním príčinu na podanie návrhu na toto konanie, preto považoval súd žalovaného za plne
úspešného v tomto konaní,  a mu priznal plnú náhradu trov konania vo výške 1690,36 eur pozostávajúcu
zo súdneho poplatku za odpor v sume 72,69 eur, zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 35 eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 1.582,67 eur za 15 úkonov v právnej pomoci: S poukazom na § 18
ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z. v znení k 31.05.2009( ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,



zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty).a § 18 ods. 3 zákona č.
655/2004 Z. z. v platnom znení (ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.) súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkonu - časť DPH z
režijných paušálov, náhrady straty času na úkony od 1. 6. 2009.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) a §
221 ods. 1 h) O.s.p. teda, že došlo k vádam uvedením v ust. § 221 ods. 1, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V dôsledku toho nastala situácia, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech, avšak podľa názoru
súdu úspech žalovaného bol vo výške 100 %, a teda súd mu v danej výške priznal náhradu trov
konania. K danému rozhodnutiu súd dospel v dôsledku pochybenia pri rozhodovaní vo veci samej. Súd
pri rozhodovaní o náhrade trov nezohľadnil zbytočne vytýčené pojednávania, resp. podania právneho
zástupcu žalovaného. Súd pri rozhodovaní a následnom vyčíslení náhrady trov konania dospel k
nesprávnemu pomeru medzi úspechom a neúspechom žalovaného, nakoľko dospel k záveru, že
žalovaný má nárok na náhradu trov v celej výške. Súd celkovo vytýčil 9 pojednávaní, na ktoré sa
účastníci dostavili a porovnaním týchto skutočností s odôvodnením rozsudku možno konštatovať, že
návrh bol podaný minimálne v časti dôvodne, a preto nie je na mieste priznať žalovanému náhradu
trov v plnej výške. Rozhodnutie sporu bolo otázkou právneho posúdenia a nie problémom s potrebou
náročného hmotno-právneho dokazovania s 9 pojednávaniami. Má za to, že súd nekonal v súlade s
ust. § 100 ods. 1 veta prvá O.s.p. a napriek dostatočne preukázanému skutkovému stavu vytyčoval
pojednávania, ktoré sa podľa názoru odvolateľa zbytočne predlžovalo konanie. Nie je preto dôvodné
priznať žalovanému náhradu trov jednak v celej výške a jednak za všetky úkony. Ako zo spisu zrejme
vyplýva, pojednávanie pred Krajským súdom 16.12.2009, 28.04.2010 a 30.11.2010 nepriniesli žiadne
poznatky potrebné na samotné rozhodnutie veci, nakoľko sa na ňom prejednávali záležitosti nesúvisiace
s meritom veci, a to najmä zavinením na strane súdu. Písomné podania právneho zástupcu 08.02.2009,
13.04.2009 a 17.07.2009 boli podané len za účelom neprimeraného zvyšovania trov žalovaného. Tieto
podania nepoukazovali na žiadne nové dôkazy, ale boli len rekapituláciou argumentov, ktoré odzneli pred
súdom. V predošlom pojednávaní v nich obsiahnuté vyjadrenia boli v pojednávaniach už protokolované,
čiže v súdny spis ich už obsahoval. Preto priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za tieto úkony
považujú zo strany súdu pri najmenšom za neprimerané. Preto podľa ust. § 220 O.s.p. vo všetkých
napadnutých častiach navrhuje zmeniť rozhodnutie a návrhu žalobcu o zaplatenie istiny 1.213,90 eur
spolu s príslušenstvom v časti trov konania zmeniť tak, že žalovanému je v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
nepriznaná náhrada trov konania, alternatívne podľa § 220 O.s.p. žiadajú zrušiť napadnuté rozhodnutie
a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 3 O.s.p.

Vo svojom vyjadrení žalovaný udával, že sú v súlade s rozsudkom z 30.11.2010 splnil všetky svoje
povinnosti voči žalobcovi a 31.12.2010 zaplatil žalobcovi celú sumu 113,44 eur, ako aj úrok z omeškania
vo výške 8,5 % z istiny od 07.08.2008 do 30.12.2010 v sume 23,20 eur. Odvolanie žalobcu túto
skutočnosť celkom opomína. Uvedenú náhradu uskutočnil žalovaný na účet žalobcu, ktorý si opäť
musel zisťovať prácne 0v konaní. Žalovaný poukazuje na správne skutkové závery súdu prvého stupňa,
keď na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa dokonca preukázalo, že dôkaz podanie
žalobcu z 29.06.2006, ktoré predložil žalobca v tomto konaní a skutočná textácia podania žalobcu zo
dňa 29.06.2006 v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 21Cb/176/2006
nie sú zhodné, pričom skutočná textácia predmetného podania sa vôbec netýka žalovaného. Uvedené
konanie žalobcu možno považovať za zavádzanie súdu a dokonca za určitých okolností môže napĺňať aj
znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V časti odvolania
smerujúcemu proti výroku o náhrade trov konania, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením
súdu prvého stupňa, keď na jednej strane konštatoval, že žalobca bol úspešný len v rozsahu 8 %,
a teda žalovaný bol neúspešný len pomerne nepatrnej časti a súčasne prisvedčuje žalovanému, že
tento nikdy nedal svojím konaním dôvod na podanie žaloby voči svojej osobe (§ 143 O.s.p.) a má teda
nárok na plnú náhradu trov konania, hoci bol čiastočne neúspešný vo veci, čo zrejme najmä z toho, že
žalobca nikdy neuskutočnil žiadne vyúčtovanie odmeny voči žalovanému a rovno na neho bez ďalšieho
podal žalobu. Žalobca na pojednávaní zo 17.03.2009 tvrdil, že nikdy nevystavil ani nedoručoval žiadnu
faktúru žalovanému. Počas celého konania pred súdom prvého stupňa nepredložil žalobca žiaden dôkaz



o tom, že by kvalifikovane doručoval akúkoľvek zásielku. Žalovaný sa dozvedel koľko by mal podľa
názoru žalobcu plniť až z platobného rozkazu, pritom tento postup, keď advokát nevyúčtoval po skončení
zastupovania odmenu žiadnym spôsobom, ale rovno podal na klienta žalobu, je možné považovať aj
za disciplinárne previnenie advokáta. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu napadajúcu
rozsah náhrady trov, že prebiehalo konanie dlho a malo prebehnúť deväť pojednávaní a bolo potrebných
toľko písomných podaní. Je dôsledkom procesnej aktivity žalobcu, jednak na pojednávaniach neustále
uvádzal nové tvrdenia, ktoré boli navyše v rozpore so skutočnosťou a žalovaný ich musel vyvracať,
pričom žalobca neustále sa snažil o rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
a tiež dôsledkom písomných podaní žalobcu. Žalovaný sa vyjadroval k odvolaniu žalobcu proti rozsudku
súdu prvého stupňa zo dňa 30.04.2009. Musel reagovať na všetky podania, ktoré opätovne obsahovali
zavádzajúce tvrdenia. V tejto súvislosti navyše žalovaný zastáva názor, že konštatovanie žalobcu o
tom, že pojednávanie pred krajským súdom zo 16.12.2009 a 28.04.2010 neprinesie žiadne poznatky, je
bezpredmetné a v rozpore so skutočnosťou. 16.12.2009 bolo zistené, že spis vo veci 21Cb/132/2007
Okresného súdu Bratislava V nie je spisom, v ktorom sa nachádzajú listiny potrebné pre rozhodnutie
súdu a dňa 28.04.2010 sa požadovaný spis nachádzal na inom súde, avšak opäť to bol žalobca, ktorý
mal bremeno tvrdenia k označeniu spisu v minulosti a spôsob akým pristúpil k jeho znášaniu je prvotnou
príčinou takéhoto počtu pojednávania, ktoré prebehli. Pojednávanie z 30.11.2010 pred súdom prvého
stupňa, na ktorom sa okrem dokazovania v intenciách pokynov odvolacieho súdu porovnaním dôkazu
predloženého žalobcom a skutočným obsahom spisu 21Cb/176/2006 na Okresnom súde Bratislava V,
že podanie zo dňa 29.06.2006 v skutočnosti neobsahuje nič, čo by sa týkalo žalovaného, teda doklad
predložený do tohto konania ako dôkaz o tom, že žalobca mal vykonať úkon za žalovaného nebol pravý.
Na tomto pojednávaní sa zistili aj nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný a
jeho právny zástupca sa zúčastnili všetkých pojednávaní, ktoré boli potrebné na účelné bránenie svojich
práv. Preto navrhol, aby odvolací súd v I. a II. výroku rozsudku zmenil žalobu tak, že návrh zamietne a
v III. o náhrade trov konania súdu prvého stupňa potvrdí výrok.

Odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby odstránil vady odvolania v zmysle ust. § 209 O.s.p.,
aby spĺňalo zákonom požadované náležitosti a aby sa odstránili nejasnosti odvolania, aký výrok súdu
prvého stupňa odvolateľ napáda.

Na túto výzvu potom už na základe uznesenia zo dňa 11.05.2012 vzhľadom na odstránenie vád v
zmysle ust. § 209 ods. 1 O.s.p. reagoval žalobca tým, že opätovne naformuloval dôvody odvolania tak,
ako boli pôvodne v odvolaní a zdôraznil, že súd prvého stupňa sa správnym názorom navrhovateľa
ohľadne stanovenia odmeny žalobcu za jeden úkon právnej služby a počtom úkonov právnej služby
nevyporiadal správne a dospel k nesprávnym právnym záverom. Podľa názoru žalobcu pri svojom
rozhodovaní pochybil, nakoľko nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, čím došlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Súd mal postupovať podľa
ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky, pretože za tarifnú hodnotu veci sa okrem výšky peňažného plnenia považuje
aj cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka s tým, že za cenu práva sa považuje aj hodnota
pohľadávky a hodnota záväzku. Podaním žaloby tak súčasný žalobca ako právny zástupca vlastníkov
bytov v konaní proti spoločnosti ENCONT PLUS uplatňoval si v ich mene právo, resp. právny nárok
na zľavu z ceny diela znehodnoteného vadami. V konaní bolo uplatnené právo, ktorého cena bola už
pri začatí poskytovania právnych služieb určená aj napriek skutočnosti, že nebola explicitne vyjadrená
konkrétna výška požadovaného právneho plnenia. Táto suma však bola kedykoľvek určiteľná. Neobstojí
preto tvrdenie žalovaného, že hodnota sporu mala a mohla byť určená pri podpise plnej moci na
zastupovanie. Toto potvrdzuje aj názor Okresného súdu Bratislava V, vedený pod sp. zn. 24C/141/2009,
keď vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave, pod sp. zn. 15C/74/2010 zdôvodnil nemožnosť
aplikácie ust. § 11 ods. 1 pre daný prípad. Správnosť takéhoto názoru vylovil aj Krajský súd v Trenčíne v
obdobnej veci 4Co/2087/2011. Žalovaný bol a je s výškou požadovanej zľavy stotožnený, o čom svedčí
skutočnosť, že pokračuje v konaní voči spoločnosti ENCONT PLUS a ďalej si uplatňuje nárok na zľavu
z ceny diela v nezmenenej výške. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
priznania opodstatnenosti jednotlivých úkonov právnych služieb vychádza z nesprávneho právneho, ako
aj skutkového posúdenia veci, nakoľko súd v tejto časti rozhodol tak, že dva úkony právnej služby boli
zo strany žalobcu nadbytočné, a teda mu za ne nepatrí odmena v stanovenej výške. Rozhodnutím v
predmetnej veci súd nepriznal žalobcovi odmenu za doplnenie petitu návrhu vo veci samej a za doplnenie
žaloby. Žalobca naďalej trval na povinnosti žalovaného uhradiť odmenu za doplnenie a zmenu žaloby. S
názorom súdu prvého stupňa, ktorý sa týka predmetného úkonu právnej služby nesúhlasí a považuje ho



za nesprávny. Všetky úkony právnej služby, tzn. aj doplnenie aj zmena žaloby vo veci samej boli úkonmi
vykonanými výlučne v záujme klienta. Žalovaný tieto úkony pred týmto sporom nikdy nenamietal, ani
ich nespochybnil. Úkonom právnej služby, ktorým došlo k spresneniu žalobného návrhu, súd prvého
stupňa nepovažoval za prostriedok opodstatnený na poskytovanie právnej pomoci účastníkovi. Jej
aplikácie takéhoto výkladu a stanoviska súdu by potom všetky úkony právnej služby, ktorými bol návrh
žalobcu akýmkoľvek spôsobom spresnený, bližšie špecifikovaný v merite bolo nevyhnutné považovať
za úkony, za ktoré právnemu zástupcovi nepatrí nárok na odmenu, nakoľko je podľa názoru súdu
potrebné ich stotožňovať s úkonom podania prvého návrhu vo veci samej. Predmetný úkon, ktorý súd
žalobcovi nepriznal, teda v tejto časti návrh žalobcu zamietol, bol však zo strany žalobcu uskutočnený
výhradne v dôsledku nedostatočnej súčinnosti zo strany žalovaného v čase, keď mu žalobca poskytoval
právnu pomoc. Daný úkon bol uskutočnený v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava V, ktorým
súd žalobcu vyzval na doplnenie návrhu vo veci samej. Žalobca aj v prípade tohto úkonu právnej
služby postupoval výhradne v záujme účelnej obrany práv a oprávnených záujmov žalovaného, aby sa
konanie v jeho časti z dôvodu nedoplnenia žalobného návrhu nezastavilo. Žalobca nemohol ovplyvniť
súčinnosť odporcu pri zabezpečovaní potrebných podkladov. To isté platí aj pre úkon zápis poznámky
do Katastra nehnuteľností, nakoľko žalobca vykonal čo najskôr v záujme ochrany majetku klienta, aby
spoločnosť ENCONT PLUS byty nescudzila. Súd zápis poznámky vykonal až oveľa neskôr po žalobcovi.
Žalobca záverom podotýkal, že počas konania žalovaný ani jeden úkon navrhovateľa nijakým spôsobom
nenamietal a konzumoval ho. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvého stupňa zároveň na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V dôsledku toho sa z tohto pochybenia stalo, že žalobca mal v konaní čiastočný
úspech, avšak podľa názoru súdu úspech žalovaného bol vo výške 100 %, a teda súd mu v danej
výške priznal náhradu trov konania. K danému rozhodnutiu súd dospel na základe pochybenia pri
rozhodovaní vo veci samej. Pri rozhodovaní a následnom vyčíslení náhrady trov konania súd dospel
k nesprávnemu pomeru medzi úspechom a neúspechom žalovaného, nakoľko dospel k záveru, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celej výške. Návrh bol však podaný minimálne v časti
dôvodne, a preto nie je na mieste priznať žalovanému náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodnutie
sporu bolo otázkou právneho posúdenia a nie s potrebou náročného hmotno-právneho dokazovania s
9 pojednávaniami. Odvolateľ má za to, že súd nekonal v súlade s ust. § 100 ods. 1 veta prvá O.s.p. a
napriek dostatočne preukázanému skutkovému stavu vytyčoval pojednávania, ktorými podľa ich názoru
zbytočne predlžoval konanie a nebola dodržaná zásada hospodárnosti. Nie je preto dôvodné priznať
žalovanému náhradu jednak v celej výške a jednak za všetky úkony. Opätovne namietal pojednávania
zo 16.12.2009, 28.04.2010 a 30.11.2010 pred Krajským súdom v Trnave. S takých istých dôvodov ako v
predchádzajúcom odvolaní. Takisto aj písomné podania právneho žalovaného z 08.02.2009, 13.04.2009
a 17.07.2009, keď boli podané len za účelom neprimeraného zvyšovania trov žalovaného. Preto žiadal
napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. vo všetkých napadnutých častiach zmeniť a návrhu žalobcu
o zaplatenie 1.213,90 eur spolu s príslušenstvom a v časti trov konania zmeniť tak, že žalovanému v
zmysle ust. § 142 O.s.p. neprizná náhradu trov konania, alternatívne žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust.
§ 221 ods. 3 O.s.p.

K tomuto doplnenému sa vyjadril opätovne právny zástupca žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobca
neprípustným spôsobom rozširuje dôvody odvolania a neodstránil vady odvolania ako takého v súlade s
výzvou súdu. Na namietané aj nesprávne aplikácie ust. § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
uviedol, že súd prvého stupňa tieto aplikoval správne. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené
inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa
právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Z celého konania je zrejmé, že pri
začatí poskytovania právnej služby nebola zrejmá hodnota veci. Žalobca kalkuloval so sumou 1.008 Sk
za úkon právnej služby, a teda podľa § 11 ods. 1 citovanej Vyhlášky v znení účinnom v čase prevzatia
zastúpenia. Uvedené bolo aj predmetom vysloveného právneho názoru, ktorým bol viazaný súd prvého
stupňa na základe rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.
zn. 23Co/295/2009 zo dňa 31.08.2010 na str. 5 tohto rozhodnutia. Žalovaný predložil tiež rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 4Co/13/2010, 4Co/74/2010, 4Co/252/2010,
5Co/424/2009 a rozsudky Krajského súdu v Žiline vo veciach vedených pod sp. zn. 8Co/219/2010,
5Co/410/2009, ktoré žalobca opomenul priložiť a ktoré riešia druhovo rovnaké nároky uplatňované voči
susedom žalovaného zo strany žalobcu vo vzťahu k právnemu posúdeniu vyšších ustanovení Vyhlášky.
Žalovaný tiež pripomenul, že nie je pravda, že by bol s výškou zľavy stotožnený o čom má svedčiť



skutočnosť, že v konaní voči spoločnosti ENCONT PLUS i naďalej si uplatňuje nárok na zľavu z ceny
diela v nezmenenej výške, toto nie je pravda. Výšku nároku určil až nový právny zástupca potom, čo
bolo ukončené právne zastúpenie žalobcom. Navrhovateľ neposkytoval pri poskytovaní právnej služby
v súlade s pokynmi klienta. O tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno vzhľadom na uplatňovanie
jeho nároku ako odmeny na zastúpenie v samostatnej veci, hoci pôvodne išlo o hromadné zastúpenie.
Nepostupoval účelne a hospodárne pri poskytovaní právnej služby. Nikdy nepoučil odporcu - žalovaného
o výške odmeny a nikdy si odmenu voči žalovanému nevyúčtoval a ani ju od neho nepožadoval.
Svojvoľne určil výšku tarifnej hodnoty bez akéhokoľvek podkladu, bez súhlasu a to ani dodatočne od
žalovaného, až návrhom vo veci samej v tomto konaní. Nikdy žalobca voči všetkým klientom pri prevzatí
hromadného zastúpenia nekalkuloval s inou odmenou ako s tou, ktorá bola vyčíslená podľa § 11 ods. 1
v spojení s ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky. Dokonca predložil súdu dôkaz, ktorý nie je pravý, je pozmenený.
Skutočná textácia podania žalobcu zo dňa 29.06.2006 v konaní pôvodne vedenom pred Okresným
súdom Bratislava V pod sp. zn. 21Cb/176/2006 a tá, ktorú predložil žalobca, nie sú zhodné. Žalobca sa
opäť snaží navodiť dojem, že žalovaný uznal základ alebo výšku odmeny vo vzťahu k zmene a doplneniu
žaloby, či iným úkonom. Tým sa údajne nič nenamieta. Žalobca, ale úplne opomína skutočnosť, že
sám stanovil hodnotu úkonu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom pri prevzatí
zastúpenia a následne žalovaný nemal vedomosť o žiadnom vývoji vo veci, nemal vedomosť o tom,
že žalovaný nespracoval pôvodné podanie na súd perfektne a musel ho následne opravovať. Žiadnym
úkonom nad rámec podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, následne návrhu vo veci samej,
žalovaného nekontaktoval. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu odmietnuť odvolanie podľa § 218 ods.
1 písm. d) O.s.p. a že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní v sume 165,43 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku alebo ak to nebude možné tak, aby
rozhodol tak, že vo výroku I. a II. zmení tak, že žalobu zamietne a vo výroku III. o náhrade trov konania
výrok potvrdí. Zároveň je žalobca povinný nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v
sume 165,43 eur do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací prejednal vec s obsahom a dôvodmi podaného odvolania, tzn.
chcel napadnutom v celom rozhodnutí podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., potom čo zistil, že odvolanie je
podané včas a oprávnenou osobou podľa § 201 a § 204 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa §
156 ods. 3 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 <.).

Podľa § 2 ods. 1 veta práva vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí
právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny.

Z plnomocenstva zo dňa 20. 1. 2006 vyplýva, že žalovaný udelil žalobcovi plnú moc na zastupovanie
v konaní o náhradu škody a zľavy z ceny diela voči ENCONT PLUS, s.r.o., vrátane podania návrhu na
vydanie predbežného opatrenia /založené v spise OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006 na č.l.15/.Z
návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že podaním zo dňa 24. 1. 2006 žalobca ako právny
zástupca aj žalovaného podal na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie predbežného opatrenia
Bratislava V návrh na vydanie predbežného opatrenia voči spoločnosti ENCONT PLUS, s. r. o. /založené
v spise OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006 na č.l.2-7/. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava V
vyplýva, že dňa 17. 2. 2006 vyplýva, že bolo nariadené predbežné opatrenie voči spoločnosti ENCONT
PLUS, s. r. o. /založené v spise OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006 na č.l. 192-195/. Zároveň z



úpravy pre kanceláriu na č.l. 195 vyplýva pokyn na doručenie právnym zástupcom účastníkov konania,
teda aj žalobcovi ako právnemu zástupcovi žalovaného.Z úpravy pre kanceláciu zo dňa 9. 3. 2006
na č.l. 317 v spise OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/73/2006 vyplýva pokyn na doručenie Uznesenia o
nariadení predbežného opatrenia č.l. 192 Katastrálnemu úradu Bratislava V /založená doručenka z 15. 3.
2006/.Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V vyplýva, že dňa 17. 2. 2006 bolo nariadené predbežné
opatrenie voči spoločnosti ENCONT PLUS, s. r. o., ktoré bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené
Krajským súdom Bratislava dňa 26. 4. 2006.Z návrhu na začatie konania zo dňa 16. 3. 2006 vyplýva,
že dňa 17. 3. 2006 podal žalobca ako právny zástupca aj žalovaného na Okresný súd Bratislava V
návrh voči ENCONT PLUS, s. r. o., ktorým sa domáhal poskytnutia zľavy z ceny diela /založená v spise
OS Bratislava V na č.l. 321/.Z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 4. 2006 vyplýva, že
bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 2. 2006 /založené na č.l. 332-333
spisu OS Bratislava V sp.zn. 21Cb/73/2006 + doručenka Správy katastra pre hl. mesto SR/.Z Uznesenia
OS Bratislava V zo dňa 27. 3. 2006 sp. zn. 21Cb/176/2006 vyplýva, že súd vyzval právneho zástupcu
JUDr. Z. S. v lehote 15 dní na opravu a doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 16. 3. 2006 /
založené na č.l. 12 spisu OS Bratislava V sp. zn. 21Cb/176/2006/.Z odvolania plnej moci na č.l. 141
vyplýva, že žalovaný odvolal žalobcovi plnú moc dňa 21. 8. 2006 /originál založené v spise OS Bratislava
V sp. zn. 21Cb/132/2007 na č.l.34/. Z podania - návrh na zápis poznámky na č.l. 13-15 vyplýva, že
žalobca ako právny zástupca aj žalovaného podal dňa 6. 3. 2006 na Správu katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky návrh na zápis poznámky. Z podania žalobcu ako právneho zástupcu zo dňa 29.
6. 2006 vyplýva, že žalobca v rade 10 Ing. I. I. sa domáha žalobou zaplatenia zľavy 10 % z ceny diela
bytu /založené v spise 31-38/.Z podania žalobcu ako právneho zástupcu zo dňa 29. 6. 2006 v konaní
21Cb/176/2006 založené v spise na č.l. 21-27 vyplýva, že žalobca sa domáha zľavy 10 % z ceny diela,
avšak uvedené nie je doplnené za žalobcu v rade 10 Ing. I. I.. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi ENCONT
PLUS, s. r. o. a žalovaným dňa 14. 1. 2004 vyplýva, že títo sa dohodli na cene 1.847.754,- Sk bez DPH
(čl. VI bod 6.1.1)

Z vykonaného dokazovania je nesporné a súd prvého stupňa tak zistil, že odmena advokátov za
poskytovania právnej služby bola dohodnutá podľa prvej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd
postupoval tak, že túto určoval podľa ustanovení vzťahujúcich sa na mimozmluvnú odmenu citovanej
vyhlášky. Výšky mimozmluvnej odmeny sa stanoví podľa sadzby mimozmluvnej odmeny za jeden
úkon služby a podľa počtu úkonu právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, a to vyplýva z ust.
§ 9 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Už právny názor vyslovený vo viacerých rozhodnutiach v obdobných
veciach je, že stanovenie odmeny za právnu službu, ktorú uskutočnil advokát pre svojho klienta a
poskytol podľa zmluvy, je určenie tarifnej hodnoty v nadväznosti na posúdenie, či služba sa týkala práva
oceniteľného alebo práva, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch. Ak sa služba týkala práva
oceniteľného podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotu výška plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby. Súd v tejto veci preto správne vychádzal z toho, že pri dohode účastníkov
konania o zastupovaní v konaní, o určení zľavy z ceny diela, nebola špecifikovaná ani výška zľavy a ani
samotná cena diela a účastníci neuviedli a ani konkrétnu sumu uplatňovaného nároku a zmenu vypočítal
spôsobom stanoveným v § 11 ods. 1 Vyhlášky, ktorým sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny v tom
prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami. Táto hodnota sa mala určovať v konaní znaleckým dokazovaním. Takisto
doplnenie žalobného návrhu nebolo účelné, nakoľko v prípade kvalifikovaného žalobného návrhu by
súd nemusel vyzývať navrhovateľa ako právneho zástupcu na odstránenie nedostatkov, a preto postup
súd prvého stupňa na odstránenie týchto nedostatkov pôvodného návrhu, ktoré vyplývajú z ust. § 132
O.s.p. Potom žalobca nahradil pôvodne navrhovaný petit, ktorý bol nekonkrétny a nevykonateľný svojím
podaním. Podľa názoru odvolacieho súdu tento úkon by potrebný nebol, ak by bol návrh perfektný v
zmysle ust. § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. Preto možno považovať priznanie tohto úkonu za taký úkon,
pri ktorých nepostupoval advokát s odbornou starostlivosťou (s poukazom na ust. § 18 ods. 5 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii a zmene a doplnení zákona.

Pokiaľ sa jedná o trovy konania, tak správna bola aplikácia súdu prvého stupňa v zmysle ust. §
143 O.s.p., keďže odporca nemal vo veci úspech, má však právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Z odôvodnenia
rozhodnutia a z celého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nevyúčtoval trovy
odporcovi, pred podaním žaloby ho nevyzval na zaplatenie týchto trov, tzn. že je plne aplikovateľné ust.



§ 143 O.s.p. o náhrade trov konania lebo hoci odporca nemá vo veci úspech, má právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi. Všetky úkony vo veci boli účelné a preto boli všetky správne priznané.

Pokiaľ sa jedná o trovy konania v odvolacom konaní v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol odvolací súd aj o náhrade týchto trov. Výška trov v odvolacom konaní je
165,43 eur uplatnená v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. ako v priebehu konania, ako aj v poslednom
vyjadrení právny zástupca žalovaného vyčíslil.

V ostatnom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so správnymi dôvodmi súdu prvého stupňa.

Vecne správne rozhodnutie súdu I. stupňa preto v celom rozsahu potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Senát odvolacieho súdu rozhodol počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/141/2008", "guid": "71de46a2-e3ed-492e-a313-4eff8fc825e5:d3813380-c3c7-4246-9850-d99186f9fb71", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}