Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/15/2019 z 20. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. marca 2019, sp. zn. 6Cob/15/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8115201748.2 Krajský súd Prešov | 6Cob/15/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8115201748.2 | 2019-03-20 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/44bca58c-f5be-4253-9db7-d2ac28972ad9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8115201748.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201748
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115201748.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu RVKP, s.r.o., so sídlom Za
Majerom 735/14, 082 56 Pečovská Nová Ves, IČO: 47 222 379, právne zastúpeného JUDr. Jozefom
Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, Sabinov, IČO: 42 029 759, proti žalovanému: M. R., G..
XX.X.XXXX, B.. Q.. C. XX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom AK, so
sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 938 183, o zaplatenie 22.264,76 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/25/2015-33
zo dňa 26.5.2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil vtedy žalovanému
v 2. rade, teraz len žalovanému, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.264,76 eur a 9,05 %-ný ročný
úrok z omeškania zo sumy 22.264,76 eur od 27.12.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Z dôvodu, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.5.2015 konanie voči vtedy žalovanému v 1.
rade A., A..P..U.., T.: XX XXX XXX zastavil s tým, že žalovanému v 1. rade náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2015, konal odvolací súd
so žalovaným v 2. rade už len ako so žalovaným.

2. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že keďže boli splnené všetky
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O.s.p., prvoinštančný
súd žalobe v rozsahu prvého výroku vyhovel rozsudkom pre zmeškanie. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, v
ktorom okrem iného uviedol, že je pravdou, že sa nedostavil na pojednávanie na súde prvej inštancie,
na ktoré chcel prísť a vec vysvetliť. Podľa žalovaného, ešte dňa XX.X.XXXX ochorel na T. U., v dôsledku
ktorého nemohol cestovať, pričom v domácom liečení bol až do XX.X.XXXX. Z tohto, podľa žalovaného
ospravedlniteľného dôvodu, nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie a nemohol včas pred pojednávaním ospravedlniť svoju neúčasť. Žalovaný
dôvodne predpokladal, že súd pojednávanie odročí na iný termín, na ktorý sa chcel dostaviť, pretože
sa tak nestalo a súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, navrhol napadnutý rozsudok uznesením zrušiť
a začať vo veci opäť konať.

4. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za neodôvodnené, neopodstatnené a účelové, a zároveň za
podané oneskorene. Bol toho názoru, že ospravedlnenie žalovaného sa z dôvodu T. U. neospravedlnil



na pojednávaní vytýčené dňa 26.5.2015 nie je podľa názoru žalobcu ospravedlniteľný dôvod, na ktorý
by mal súd prihliadať v zmysle § 153c ods. 1 O.s.p.. Žalovaný sa počas celého konania správal pasívne,
nevyjadril sa ani na výzvu súdu k podanej žalobe a nezaslal ani dodatočné ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní. Účelom rozsudku pre zmeškanie je najmä čeliť prieťahom konania zámernou
pasivitou druhého účastníka konania, neúčasťou na pojednávaní a nevyjadrením sa k žalobe. Rovnako
aj tento návrh o odvolaní žalovaného podaný dňa 21.8.2015, podaný zjavne oneskorene, keďže v
zmysle § 153c ods. 1 O. s. p. môže žalovaný do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh
na jeho zrušenie. Keďže tento si prevzal žalovaný dňa 4.8.2015 a žalovaný môže uplatniť návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie len v odvolacej lehote, uplynula tak žalovanému podľa žalobcu lehota
na podanie odvolania už dňa 19.8.2015, čím sa stal napadnutý rozsudok právoplatný. S poukazom na
uvedené preto považoval žalobca napadnuté rozhodnutie zákonné a správne a navrhol, aby súd prvej
inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie podané zo strany žalovaného v celom
rozsahu uznesením zamietol.

5. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 21Cb/25/2015-80 zo dňa 8.2.2019 okresný súd zamietol návrh
žalovaného na zrušenie rozsudku č.k. 21Cb/25/2015-33 zo dňa 26.5.2015.

6. V dôvodoch rozhodnutia citujúc ustanovenia § 277 ods. 1, 2, 3 CSP uviedol, že zo spisu 21Cb/25/2015
bolo zistené, že uznesenie č.k. 21 Cb/25/2015-14 zo dňa 9.4.2015 bolo doručené žalovanému v 2.
rade dňa 17.4.2015. Spolu s týmto uznesením mu bolo doručené aj predvolanie na pojednávanie a
žaloba s prílohami. Žalovaný bol teda riadne poučený o následkoch nesplnenia povinnosti uložených
uznesením č.k. 21 Cb/25/2015-14 a následkoch nedostavenia sa na pojednávanie napriek tomu, že bol
žalovaný naň riadne a včas predvolaný. Žalovaný ako prílohu k návrhu pripojil Výmenný list - poukaz,
zo dňa 19.8.2015, z ktorého vyplýva, že bol v dobe od XX.X.XXXX V. XX.X.XXXX v domácej liečbe pre
dočasné T. U.. Jedným z predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie je to, že žalovaný sa nedostaví
na pojednávanie, pričom zrušenie rozsudku pre zmeškanie prichádza do úvahy vtedy, ak žalovaný z
ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie. Pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie sa konalo dňa 26.5.2015 o
9.30 hod. Z návrhu žalovaného ako aj z potvrdenia lekára (ktoré bolo vystavené až 19.8.2015, teda viac
ako 2 mesiace po pojednávaní) vyplýva, že žalovaný mal T. U. od XX.X.XXXX a bol v domácej liečbe.
Súd má za to, že žalovanému ani T. U. nebránilo v tom, aby telefonicky, prípadne mailom kontaktoval
súd s ospravedlnením, ktorému by bol súd bez pochyby vyhovel a bol by termín pojednávania odročil.
Žalovaný dôvod nedostavenia sa na pojednávanie ako aj stručné vyjadrenie k žalobe súdu zaslal až
19.8.2015, teda v posledný deň lehoty na podanie odvolania a rovnako aj v tento posledný deň mu bolo
vystavené potvrdenie od lekára, z ktorého vyplýva, že bol v domácej liečbe. Z uvedeného má súd za
to, že nejde o ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného
ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a
teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolanie prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.
s. p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na prejednanie odvolania žalovaného.



8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal odvolanie žalovaného z hľadiska jeho prípustnosti
v zmysle ust. § 202 ods. 1 O.s.p. z hľadiska naplnenia predpokladov na rozhodnutie v zmysle ust. §
153b O.s.p. súdom prvej inštancie s odkazom aj na článok 2 ods. 1, 2 CSP a článok 3 ods. 1 CSP, z
dôvodu nevyhnutnosti rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv
a právom chránených záujmov, tak aby bol naplnený tak, ako to uviedol odvolací súd princíp právnej
istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán ohľadom konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 CSP) ako aj potreby ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP), pričom odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné a treba ho odmietnuť.

9. Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné voči rozsudku vydanom na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Ustanovenie § 202 upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné, alebo
sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom).
Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom.

11. Odvolanie proti rozsudkom uvedeným v citovanom ustanovení teda nie je prípustné, no napriek
tomu prípustnosť odvolania je daná ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie
takých rozsudkov, ktoré sú upravené v § 153a, 153b a 153c O.s.p.. Prípustnosť odvolania zakladajú
len nesplnené predpoklady, a preto na záver o prípustnosti nestačí tvrdenie odvolateľa, že došlo k
opomenutiu niektorého z týchto predpokladov. Na prípustnosť odvolania stačí nesplnenie jedného zo
zákonných predpokladov na vydanie takých rozsudkov. Druhý dôvod prípustnosti odvolania proti takým
rozsudkom spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým rozumieme podradenie zisteného
skutkového stavu (žalobcom tvrdený skutkový stav podľa § 153b ods. 3 O.s.p.) pod konkrétne právne
ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahujú (napr. súd vyhovie žalobe o náhradu škody
napriek tomu, že podľa skutkového stavu ide o vydanie bezdôvodného obohatenia).

12. Žalovaný v odvolaní uplatnil obe dôvody prípustnosti odvolania, preto odvolací súd skúmal či v danom
prípade bol niektorý z dôvodov naplnený, a to so zreteľom na ust. § 202 ods. 1 O.s.p. ako aj na ust. §
356 písm. b) CSP účinné od 1.7.2016.

13. Odvolací súd uvádza, že od 1.7.2016, t. j. od účinnosti CSP a ustanovenia § 356 písm. b) CSP
je daná neprípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z
dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a nakoľko v danom prípade bol
rozsudok vydaný ešte za účinnosti O.s.p., odvolací súd preskúmal naplnenie základných predpokladov
aj v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

14. Ako prvé odvolací súd podrobil prieskumu splnenie zákonných predpokladov na vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie nie je spojená s tvrdením
odvolateľa, že neboli splnené predpoklady na jeho vydanie. Prípustnosť odvolania sa viaže na zistenie,
že tieto predpoklady neboli splnené.

15. Podľa § 114 ods. 3 O.s.p. ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a
v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach
uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

16. Podľa § 114 ods. 5 O.s.p. ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a
ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.



17. Podľa ust. § 153b ods. 2 písm. b) rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť ak žalovaný sa k
žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval
a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti ( § 114 ods. 2),

18. Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený
skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

19. Zakotvenie procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie je uplatnením základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov do Slovenského civilného procesu. V dôsledku uplatnenia
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza k potlačeniu iných základných práv na
súdnu a inú ochranu (napr. rovnosť v konaní pred súdom, ako aj prejednacia zásada a zásada materiálnej
pravdy, ktorá bola medzičasom dosť obmedzená). Inštitút rozsudku pre zmeškanie (kontumačného
rozsudku) má smerovať k zamedzeniu prieťahov zvyčajne spôsobených nepružnosťou, nedbanlivosťou
i zámernou pasivitou žalovaných najmä pokiaľ ide o účasť na pojednávaniach a vyjadrení sa k
obsahu žaloby. V zmysle uvedeného tento inštitút možno chápať ako istú formu sankcie za procesnú
nedisciplinovanosť žalovaného a zároveň ako nástroj vyššej efektivity konania. Kontumačný rozsudok
možno vydať len vo veciach riešených v sporovom konaní a charakteristickým znakom úpravy tohto
inštitútu je fakultatívnosť jeho použitia, čo znamená, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu na
rozhodnutie medzi týmto spôsobom, ale je na zvážení súdu či uzná vzhľadom na okolnosti veci
za potrebné a vhodné týmto spôsobom rozhodnúť, alebo vo veci riadne konať, aj keď boli splnené
podmienky na rozhodnutie týmto spôsobom.

20. Skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je skutkový stav tvrdený žalobcom, ak ho súd uzná za
nesporný, teda k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí aj potvrdenie opodstatnenosti
žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté
v spise. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie musí žalobca popri
procesných podmienkach (§ 153b ods. 2 O.s.p.) splniť aj svoju povinnosť tvrdenia uvedením skutočností
odôvodňujúcich priznanie ním uplatneného nároku.

21. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že boli splnené podmienky
na vydanie takéhoto rozhodnutia, nakoľko žalovaný v súdom stanovej lehote aj napriek tomu, že
bol poučený o následkoch nedoručil písomné vyjadrenie k návrhu, teda nesplniť povinnosť uloženú
uznesením vydaným poľa § 114 ods. 3 O.s.p..

22. Odvolací súd zároveň nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tom,
že K. K. doplnil v zmluve článok 5 spočívajúci vo vyhasení o ručení žalovaného, sfalšoval podpis aj
pečiatky na tejto zmluve, čo mal odvolateľ podľa svojho vyjadrenia uviesť aj orgánom polície, keď podľa
zápisnice o výsluchu žalovaného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v E., žalovaný uviedol,
že mal úmysel žalobcovi uhradiť celú kúpnu cenu za dodanie kotlov a iného zariadenia, v čase keď sa
táto objednávka robila disponoval nejakou hotovosťou, nakoniec predsa uhradil aj zálohu, pričom ako
dôvod prečo nebola úhrada celej kúpnej ceny zrealizovaná, žalovaný uviedol, že od svojho odberateľa
neobdŕžal úhradu.

23. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne právne posúdil v zhode
so žalobcom uvádzaným skutkovým stavom a právnou kvalifikáciou, ktorú podriadil pod príslušné
ustanovenia kúpnej zmluvy citujúc ustanovenia § 409 ods. 1, 447, 448 ods. 1, 2 všetko Obchodného
zákonníka. Odvolací súd preto konštatuje, že práve preskúmaním žalobného návrhu s obsahom spisu,
súd prvej inštancie vylúčil spornosť uplatneného nároku.

24. Odvolací súd však zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaný vydanie takéhoto rozhodnutia zapríčinil sám
svojou nečinnosťou a skutkové okolnosti, na ktoré poukazuje v odvolaní mal žalovaný sám oznámiť
potom ako mu bol doručený návrh spolu s uznesením (obsahujúcim aj náležité poučenie) a namietať
spornosť skutkových tvrdení žalobcu. Bez takéhoto spochybnenia žalobcom tvrdeného skutkového
stavu, súd prvej inštancie vychádzajúc z predložených listín nemal možnosť dospieť k inému záveru ako
k takému, že žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný.

25. Následne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či prípustnosť odvolania žalovaného nie je daná z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p..



26. Ani druhý dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktorý spočíval v nesprávnom
právnom pôsobení veci, t.j. ak dôjde k podradeniu zisteného skutkového stavu (žalobcom tvrdený
skutkový stav podľa § 153b ods. 3) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav
nevzťahujú nebol, ako to už uviedol odvolací súd vyššie naplnený, nakoľko rozsudok obsahuje správne
právne posúdenia žalobných tvrdení, ktoré sa stali nespornými kvôli právnej fikcii zmeškania žalovaného.
Odvolací súd sa preto s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie stotožňuje.

27. Záverom pokiaľ sa týka dôvodov, pre ktoré sa žalovaný nedostavil bez ospravedlnenia na
pojednávanie, resp. predtým sa nevyjadril napriek výzve súdu k žalobnému návrhu, odvolací súd
v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho
návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a v tejto súvislosti dodáva, že výmenný list, poukaz
zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že bol v dobe XX.X.XXXX V. XX.X.XXXX v domácej liečbe
neznamená, že bol v tomto období dočasne pracovne neschopný, ale len to, že mu bol ošetrujúcim
lekárom doporučený bez čerpania práceneschopnosti a z toho vyplývajúcich nemocenských dávok
pobyt v domácej liečbe. Naviac žalovanému bolo uznesenie s výzvou obsahujúce poučenie o možnosti
rozhodnúť podľa § 153b doručené dňa 17.4.2015 spolu so žalobou a jej prílohami s tým, že termín
na vyjadrenie, ktoré bolo v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy uplynul dávno pred tým, ako bol
žalovaný v tejto domácej liečbe. Zároveň odvolací súd k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie v
jeho uznesení dodáva, že žalovanému nič nebránilo zvoliť si na svoje zastupovanie splnomocneného
právneho zástupcu v prípade ak mu to zdravotný stav, resp. iné okolnosti neumožňovali, kvalifikovane
sa brániť v tomto konaní. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie z
dôvodu, že ho nenapadol žalovaný nadobudlo právoplatnosť a z toho vyplývajúcu záväznosť, z ktorého
musí vychádzať aj odvolací súd.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nakoľko prípustnosť v odvolaní nebola daná, pretože boli
splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a napadnutý rozsudok vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci, odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 218 ods. 1
písm. c) O.s.p. (v súčasnosti § 386 písm. c) CSP), keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 356 písm. b) CSP).

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, pretože zavinil, že jeho
odvolanie muselo byť odmietnuté, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný
žalobca má voči neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie cestou súdneho úradníka.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2,
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).