Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/17/2017 z 27. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2017, sp. zn. 2To/17/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3716010181.1 Krajský súd Trenčín | 2To/17/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3716010181.1 | 2017-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df89465f-40e5-4d9a-90eb-6e053dabf599 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3716010181.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716010181
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716010181.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX v N.
D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí
dňa 28. marca 2017 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
5. decembra 2016, sp. zn. 1T/35/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Q. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. decembra 2016, sp. zn. 1T/35/2016, bol
obžalovaný Q. K. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že hoci bol ako otec podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku
Okresného súdu Pov. Bystrica sp.zn. 11P/65/2015 zo dňa 27.05.2015, právoplatného dňa 06.08.2015,
povinný prispievať na výživu svojich maloletých detí, J. K., nar. XX.XX.XXXX, a Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom H. XXXX/XX-X, N.. D., na mal. J. sumou vo výške 120 Eur mesačne a na mal. Q. sumou
vo výške 80 Eur mesačne, teda spolu sumou vo výške 200 Eur mesačne, ktoré výživné mal poukazovať
do 15. dňa v mesiaci vopred matke detí K. K., bytom H. XXXX/XX-X, N.. D., plneniu vyživovacej
povinnosti sa od mesiaca november 2015 úmyselne vyhýbal tým, že napriek tomu, že od 24.11.2014
pracoval u živnostníka T. F., miesto podnikania N. D., N. N. 243, dňa XX.XX.XXXX bol s ním pracovný
pomer ukončený dohodou z dôvodu požívania alkoholu na pracovisku, neplnenia pracovných úloh a
nevhodného správania sa na pracovisku a zlej dochádzky do práce, následne sa síce dňom 17.11.2015
zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pov. Bystrica, sám
si ale aktívne prácu vôbec nehľadal, vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, na výživu svojich
maloletých detí v Pov. Bystrici a ani na inom mieste neprispel, čím mu za obdobie od mesiaca november
2015 do 30. novembra 2016 vrátane vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 2.350,- Eur, nakoľko časť
výživného vo výške 250,- Eur uhradil, pričom neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé
následky na maloleté deti.

Za tento trestný čin bol obžalovaný Q. K. odsúdený podľa § 207 ods. 2 Tr.zák. za použitia § 38 ods.
2, 3 Tr.zák., § 36 písm. j), l) Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s tým, že podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. mu
bola určená skúšobná doba 1 rok.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním obžalovaný Q. K. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste a odôvodnil
prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že ku skutku sa pred
súdom prvého stupňa priznal a počas hlavného pojednávania požiadal o jeho odročenie z dôvodu,
že mu majú prísť peniaze za vykonané stavebné práce a že zameškané výživné vo výške 2.350 €
uhradí predtým, ako sa súd odoberie na záverečnú poradu. Pretože ho však okresný súd na hlavnom



pojednávaní uznal za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák. (správne
podľa § 207 ods.2 Tr.zák. - pozn. predsedu senátu) a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, zahlásil on i jeho obhajca
na hlavnom pojednávaní odvolanie. Svoje konanie veľmi ľutuje a neobyčajne ho mrzí, že výživné na
deti k rukám svojej bývalej manželky načas neuhradil a dostal sa s platením výživného do omeškania,
hlavne z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov. Nakoniec sa mu však podarilo zamestnať a
z odmeny za vykonanú prácu už časť výživného nahradil a zvyšok uhradí najneskôr do času, kým
sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Nakoľko s bývalou manželkou a deťmi žijú naďalej v
spoločnej domácnosti, je nesmierne rád, že jeho choroba a teda aj nemožnosť zarábať a platiť pravidelné
výživné, nemá žiadne trvalé nepriaznivé následky. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal
na to, že do termínu jeho konania mal snahu zaplatiť aspoň časť dlhu vo výške 673,98 €, ktoré získal
stornovaním jeho poistnej zmluvy a žiadosťou o zaslanie vyplatenej čiastky v spomenutej výške na účet
matky maloletých detí K. K.. Domáhal sa preto zhovievavosti krajského súdu vo vzťahu k jeho odvolacím
námietkam.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného Q. K. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 7. marca 2017,
nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom dňa
28. marca 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
obžalovaným v odvolaní napadnutých výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Q. K. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel nielen o výpovede obžalovaného Q. K., ale predovšetkým aj o svedecké výpovede K. K.,
matky oboch maloletých detí, ktorá na svojich usvedčujúcich výpovediach zotrvala v priebehu celého
trestného konania i listinné dôkazy, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani
o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia vecne správne a presvedčivo odôvodnil v
napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný Q. K. spáchal skutok spôsobom
uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Okresný súd preto dôvodne neakceptoval obhajobné
tvrdenia obžalovaného, keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a pritom správne
vyhodnotenými okresným súdom. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody
dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd
a na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného Q. K. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie
námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného Q. K. ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák., pričom
svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež presvedčivo a zákonu zodpovedajúcim
spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým
právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú
len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa
ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé
odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného
okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach
pritom len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného Q. K., s ktorými sa stotožnil.



Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o
spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej
v § 207 ods.2 Tr. zák. (odňatie slobody až na tri roky) vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce
okolnosti (priťažujúcu okolnosť pritom správne nezistil), ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie
námietky obžalovaného neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
Q. K. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.