Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/84/2015 z 1. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 1. decembra 2015, sp. zn. 16CoE/84/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3810211751.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/84/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3810211751.1 | 2015-12-01 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 203 ods. 3 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/79cdf484-3fb2-40bb-a5c8-68b6a8bff413 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3810211751.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/84/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810211751
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810211751.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.
augusta 8 - 10, IČO: 30807484, pobočka Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice Slovenskej 10, proti
povinnému: N.. O. Y., správca konkurznej podstaty úpadcu ZARPA, s.r.o., so sídlom Pravenec 411,
IČO: 36343587, so sídlom kancelárie Chorvátsky Grob, Dubová 3156/14, o vymoženie 7.062 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.
januára 2015, č.k. 16Er/2165/2010-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 45,23 Eur, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Uviedol, že dňa 11.11.2014 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o vyhlásení
konkurzu na majetok povinného, čím došlo zo zákona k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 48
prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Rozhodnutie odôvodnil § 196 a § 203
ods. 3 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 45,23 Eur, a to minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1
cit. vyhl. vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 4,50 Eur
(za poštovné) a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 7,54 Eur. Súd prvého
stupňa mu nepriznal uplatnenú odmenu vo výške 331,90 Eur, za zriadenie exekučného záložného práva
na 10 nehnuteľností. Dôvodil, že odmenu súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie komplexne
upravuje prvá časť tretieho oddielu druhého dielu vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (t. j. § 14 až § 16 cit. vyhl.).
Nakoľko exekúcia bola zastavená, súdnemu exekútorovi patrí len odmena podľa § 14 až § 16 cit. vyhl.
a nie aj ním uplatnená odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podľa §
6 cit. vyhl.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, podľa ktorého exekučný
súd v odôvodnení používa nepresný výklad právnej normy - § 14 a § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok ani iné súvisiace právne predpisy
neurčujú, resp. nevylučujú odmenu za zriadenie exekučného záložného práva. Znenie ust. § 14 a § 15
vyhl., v žiadnom prípade nevylučujú tento nárok, ktorý zo zákona vzniká na základe jeho zriadenia, resp.
vydaním exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 14.10.2010, ktorý bol
riadne doručený Okresnému úradu Prievidza, Katastrálny odbor dňa 19.10.2010. Súdny exekútor mal
za to, že exekučnému súdu nenáleží možnosť vytvárania vlastného výkladu právnych noriem, navyše
ktorý ani dostatočne neodôvodní. Uviedol, že exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, preto mal rozhodnúť v zmysle uvedeného a priloženého vyčíslenia trov exekúcie v celkovej výške
443,51 Eur. Žiadal odvolací súd, aby postupom podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Ex. por. rozhodol tak,
že oprávnenému uloží povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 443,51 Eur na
jeho účet, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.



Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora podané nebolo.

Skôr než Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého
rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 203 ods. 3 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora
rozhodne o ich výške.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v prípade, keď bola exekúcia zastavená ex lege (zo zákona,
teda nie rozhodnutím súdu podľa § 57 Exekučného poriadku) z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Z
ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva,
že zákon výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu súdu.

Uvedené ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku bolo zavedené do Exekučného poriadku
zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2012. Vzhľadom na absenciu
prechodných ustanovení novely odvolací súd dospel k právnemu záveru, že uvedené novelizované
procesné ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na predmetné
exekučné konanie, ktoré začalo podaním návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa
29.07.2010. V prípade absencie prechodných a záverečných ustanovení je vec potrebné posudzovať
podľa práva (právnej normy), ktoré je účinné v čase rozhodovania súdu.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že proti uzneseniu súdu prvého stupňa o náhrade
trov exekúcie v danom prípade odvolanie nie je prípustné. Na tejto skutočnosti nemení nič ani nesprávne
poučenie uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, keď nesprávne poučenie nemôže
založiť účastníkovi konania právo podať opravný prostriedok v prípade, keď ho zákon nepripúšťa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. c)
O.s.p., v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .