{"guid": "243c0c3f-51c2-482b-81c0-86e00bd6522a:4e93015c-1ee3-493e-8cf0-cc795bea17ce", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3612203692.1", "spisova_znacka": "19Co/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/105/2013 z 30. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. septembra 2013, sp. zn. 19Co/105/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3612203692.1", "identifikacne_cislo": "3612203692", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2013-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e93015c-1ee3-493e-8cf0-cc795bea17ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3612203692.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3612203692.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3612203692.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/105/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612203692
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3612203692.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W., IČO XX XXX XXX, so sídlom W., Q. XX,
zastúpeného Y., IČO XX XXX XXX, so sídlom W., Q. XX proti odporkyni T. P., bytom F., T. XXX/XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu E., IČO XX XXX XXX, so sídlom X., F. XX, zastúpeného
U.. U. O., advokátom, so sídlom I. L., A. U. Y. X, o zaplatenie 331,94 Eur, s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/67/2012-51 zo dňa 17. novembra
2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka                           p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je      p o v i n n ý     zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania v sume 16,11 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka U.. U. O., advokáta, do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 331,94 Eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila.
O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že mu priznal
voči navrhovateľovi ním uplatnenú náhradu trov konania v sume 58,42 Eur s odôvodnením, že vedľajší
účastník účelne a úspešne bránil v tomto konaní práva odporkyne, na strane ktorej do konania vstúpil.
Uviedol, že priznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby 2 x 21,58 Eur, 2 x režijný paušál po 7,63 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní nesúhlasil
s výrokom o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v sume                   58,42 Eur.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby v napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu trovy konania neprizná a zaviaže vedľajšieho
účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Zdôraznil, že vedľajší účastník je v tomto
prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou
jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným
občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu.
Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého
bolo založené. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo
disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa
orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Tým, že vedľajší účastník žiada trovy právneho zastúpenia,
priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným
poslaním. V uvedenom prípade poskytol odporcovi právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada



vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného vznikajú pochybnosti o účelnosti a
dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal na to, že nepopiera ústavne zaručené
právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na
právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj
zákonom privilegovaného subjektu. Vedľajší účastník podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti. Považoval    za potrebné poukázať na udelenú dotáciu Ministerstvom
hospodárstva SR na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi. Uvedenými dotáciami podporuje
ministerstvo odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľa a hradí výdavky
spotrebiteľských združení.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania na
strane odporcu trovy odvolacieho konania v sume                         42,67 Eur. Uviedol, že v predmetnom
konaní E. dôvodne vstúpilo do uvedeného konania ako vedľajší účastník konania          na strane
odporcu. V zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. takýto účastník konania koná sám za seba a má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník konania. Z toho je možné vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší
účastník konania má rovnako ako hlavný účastník právo na právnu pomoc pred súdmi a samozrejme
i právo na náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ nedôvodne poukazuje na dotácie zo strany
Ministerstva hospodárstva SR. E. nedisponuje a ani nedisponovalo žiadnymi dotáciami, len v zmysle
zákona vykonáva ochranu spotrebiteľských práv.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a dospel
k záveru, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 ako
vecne správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa žalobným návrhom, ktorý bol doplnený
na výzvu súdu, domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 331,94 Eur s príslušenstvom. Žiadal, aby súd
vo veci vydal platobný rozkaz. Podaním zo dňa 10.10.2012 oznámil vedľajší účastník vstup do konania
na strane odporcu a zároveň požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami
a vyjadrenia účastníkov v tejto právnej veci. Okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na
termín 19.10.2012, ktorého sa žiadny z účastníkov, ani vedľajší účastník na strane odporcu nezúčastnil.
Vedľajší účastník na strane odporcu zaslal súdu písomné vyjadrenie k návrhu podaním, ktoré bolo
doručené okresnému súdu dňa 26.10.2012. Okresný súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na deň
16.11.2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobný návrh navrhovateľa zamietol a
zároveň rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie vo veci samej nebolo napadnuté odvolaním, odvolanie
nesmerovalo ani proti výroku o trovách konania vo vzťahu k odporkyni. Predmetom preskúmania
odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov
konania vedľajšieho účastníka v sume 58,42 Eur.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu.

Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v
konaní. Je založené na zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom
princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov.
Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok                  na náhradu trov konania, je v prvom rade plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.



V posudzovanej veci navrhovateľ nespochybňuje úspech vedľajšieho účastníka                      na
strane odporcu v konaní. Namieta, že trovy vedľajšieho účastníka nezodpovedajú účelnému bráneniu
uplatňovaného práva.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Osobitným predpisom k tomuto zákonnému ustanoveniu je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda spory majú povahu sporov spotrebiteľských,
môže sa konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. E. má oprávnenie v tomto spore vystupovať
ako vedľajší účastník na strane odporcu, a keďže podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. účasť v konaní mu je
umožnená zákonom, nemusí preukazovať ani právny záujem na výsledku sporu.

V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý uložil
navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu ako rovnocennému účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v
záujme ochrany spotrebiteľa (odporkyne), čím mu v prípade úspechu v tomto konaní nemožno uprieť
právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník bol zastúpený advokátom. Z ust. § 93 ods.
4 veta prvá O.s.p. totiž vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník má právo na
právnu pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom
právneho zastúpenia advokátom a potom aj právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo
vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa,
že vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a má zákonom priznané
zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, keďže nemusí preukazovať právny
záujem na výsledku sporu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Neobstojí ani argumentácia, že vedľajší účastník
neposkytoval ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho
práv ako spotrebiteľa, keďže v uvedenom prípade poskytol odporcovi právnu pomoc advokát, za služby
ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov
konania, odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník                     vo
svojej právnej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúcich sa spotrebiteľských
zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej moci, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia
ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pokiaľ aj vedľajší účastník vo svojej argumentácii používa
argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje.
Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva
používa rovnakú argumentáciu,  čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 58,42 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie podľa § 10                     ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na jednu
polovicu základnej sadzby,                             t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa
dňa 28.02.2013, režijný paušál 7,81 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/67/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}