Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/37/2014 z 28. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. októbra 2014, sp. zn. 9CoE/37/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8513206311.1 Krajský súd Prešov | 9CoE/37/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8513206311.1 | 2014-10-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/497dce05-c2ef-4b9e-9c62-c753914e1b13 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8513206311.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/37/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206311
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513206311.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému:
Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. M. XXX, štátny občan SR, o vymoženie 1.165,08 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
1Er/598/2013 - 22 zo dňa 9.7.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ako dôvod uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči
povinnému vymoženia istiny vo výške 1.165,08 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1305/13-LP zo dňa 13.5.2013. Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 6.8.2013 a vykonateľnosť dňa 10.8.2013. Pri preskúmaní Zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 27.2.2012, súvisiacich Zmluvných dojednaní, rozhodcovskej zmluvy a exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z
rozhodcovskej zmluvy, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 27.2.2012. Dospel k záveru,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné zamietnuť. Rozhodcovská zmluva,
na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor a ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formulára,
ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy
pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie
k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Obsah rozhodcovskej zmluvy
bol oprávneným vopred pripravený. Zvolený rozhodcovský súd je teda v predmetnej rozhodcovskej
zmluve vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným
vznikom tej-ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie, a to aj vzhľadom na jeho poučenie
zo strany veriteľa, ktoré sa dotklo okrajovo len skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy je riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. aj v konaní súdnom. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť



výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.
Poukázal zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy
nepreukázal. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská zmluva
zo dňa 27.2.2012 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS, a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Tvrdí, že postup
exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého uznesenia
skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok. Poukazuje na to, že v tomto prípade bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej
zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní, poučenie o význame a dôsledkoch jej uzavretia, o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom,
že nejde o podmienku uzavretia zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom,
ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Z bodu 2
rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy a v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez
toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že povinný vlastným
úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu
s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť
preto neprijateľnou podmienkou. Ďalej uvádza, že na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, je
nevyhnuté jej akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z
vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Preto má za to, že rozhodcovská
zmluva bola platne uzavretá. Z jej formulácie vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere
môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva
neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Je preto zrejmé,
že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Je
jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na
úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa
riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Tvrdí, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola
daná. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konania.

Sudca predmetného súdu, ktorému bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému
odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.

Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, pretože ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola
individuálne dojednaná, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná,
a preto rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.



Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom vznikol dňa 27.2.2012 a mal formu úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru (v
ďalšom texte už len „úverovej zmluvy“). Dňa 27.2.2012 bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva,
v ktorej sa zmluvné strany (v bode 5) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým
z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov: - Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak
arbitration court, s.r.o, so sídlom v Bratislave; - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. V bode 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ
vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy
o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa,
pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V
bode 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil
o dôsledkoch jej uzatvorenia. V bode 7 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska
formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby
to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej
uzatvorenia a s možnosťou od tejto zmluvy odstúpiť v 14-dňovej lehote, nevyžadovala, aby sa vzniknuté
spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere, ale aj rozhodcovská
zmluva, bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť
túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše, povinný mal
právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu do 14 dní od dňa uzavretia rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia
dôvodu, a to bez vplyvu na účinnosť uzavretej úverovej zmluvy, čím mu bola poskytnutá ďalšia možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy.

V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred
všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.

Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce konkrétne poučenie o nevýhodách
rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.

Rozhodcovská zmluva v bode 3 obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený o
dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník
poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za
predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok
vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka).

Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve,
spôsobujúcich jej neplatnosť.

Je možné však súhlasiť so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá značnú
nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho konania
s rozhodcovským konaním.



Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyložil Súdny dvor EÚ
vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či
a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než
právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad),
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia musí súd záver o zjavnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán konkretizovať tak, ktoré práva a povinnosti dlžníka podľa zákona o rozhodcovskom
konaní a podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sú pre neho zjavne nevýhodné v porovnaní
s právami a povinnosťami zaručenými Občianskym súdnym poriadkom. Neprimeranosť (nekalosť)
zmluvnej podmienky sa pritom posudzuje s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy,
na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo
inej zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 1.7.2011), ktorým došlo k zapracovaniu článku 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, ktorú sú
povinné súdy Slovenskej republiky aplikovať pri výklade spotrebiteľských sporov od 1.5.2004. Znamená
to, že aj v prípade, že by v preskúmavanej veci išlo o nároky zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
nemožno urobiť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky len z dôvodov uvedených v napadnutom
uznesení.

Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného tvorí
predovšetkým písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, ale najmä neprípustnosť riadneho
opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť
finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou
formou zrejmou potrebou.

Súdny dvor EÚ v rozsudku C-472/11 zo dňa 21.2.2013 vyslovil názor, podľa ktorého „Článok 6 ods. 1 a
článok 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, že
spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom
prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci
preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a
vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne
procesnoprávne predpisy. Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania
prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať
do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy“.

Podobne v rozsudku Súdneho dvora C-40/08, bod 59, Asturcom, ale aj v rozsudku C-243/08, body 33 a
35, Pannon, je konštatované, že „vnútroštátny súd nemusí podľa smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej
podmienky, pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať
nekalý a nezáväzný charakter podmienky“ (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 27).

„Táto možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere takisto zodpovedá povinnosti vnútroštátneho
súdu tak, ako je pripomenutá v bode 25 tohto rozsudku (Pokiaľ ide o vyvodenie dôsledkov zo zistenia
nekalej povahy podmienky, článok 6 ods. 1 smernice vyžaduje, aby členské štátny zabezpečili, aby
taká podmienka nebola záväzná pre spotrebiteľov „podľa ich vnútroštátneho práva“), vziať prípadne do
úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je vedomý toho, že nekalá podmienka nie je záväzná,
nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou
podmienkou (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 35).



Preto malo byť súčasťou rozhodcovskej zmluvy aj prehlásenie dlžníka o tom, že si je vedomý
konkrétnych rozdielov v procesných právach a povinnostiach medzi rozhodcovským a súdnym konaním
a že napriek konkrétnym nevýhodám, o ktorých bol veriteľom preukázateľne poučený, nepovažuje za
potrebné namietať neplatnosť tejto zmluvy.

Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) môže exekučný súd len v prípade záveru, že
predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne
dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto
zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.