Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/9/2017 z 22. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. mája 2018, sp. zn. 20Sa/9/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200071.2 Krajský súd Trnava | 20Sa/9/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200071.2 | 2018-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 47 ods. 5 SP, zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., SP, § 46 SP, § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z., § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., § 47 ods. 2 SP, § 47 SP, § 47 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eab5b41f-7ec6-41a4-9254-c8ec7d0bb2a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200071.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200071
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200071.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu LC TRANS, s.r.o., Komenského
43/4628, Piešťany, IČO: 44 244 304, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, Sad A. Kmeťa
24, Piešťany, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/6155 zo dňa 16.01.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2016/6155 zo dňa 16.01.2017 z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OPS/BEZ/2016/6155
zo dňa 16.01.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trnava č. R 325/5/2014/SE, ROZ/2016/252, 2016/21980 zo dňa 26.10.2016
ukladajúce podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2017 Z.z. pokutu vo výške 7.000 eur za to, že v
období január 2014 až február 2014 neorganizoval prácu vodičov a nevykonával kontroly práce vodičov
(10 osôb identifikovaných menami a priezviskami) tak, aby boli schopní dodržiavať predpisy na zaistenie
sociálnej legislatívy v doprave - Nariadenia (EHS) 3821/85 a kapitoly II. Nariadenia 561/2006, v dôsledku
čoho bolo zistených spolu 177 porušení predpisov zo strany vodičov, ich sumár tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozhodnutia, čím účastník konania porušil povinnosti ustanovené v čl. 10 ods. 2 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej
oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85
a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 obzvlášť ustanovenie o nepretržitej resp.
rozdelenej dobe vedenia a ust. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 3821/85.

2.
Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že zamieta dôvodne podané odvolanie a
potvrdzuje rozhodnutie, ktoré neukladá pokutu nejakej osobe a ktoré je vo výroku nepreskúmateľné
nakoľko nekonkretizuje porušenia predpisov zo strany vodičov, ktoré by mohli byť predmetom
preskúmania. Podľa názoru žalobcu správny poriadok nepripúšťa taký výrok rozhodnutia, ktorý odkazuje
na listiny k rozhodnutiu pripojené. Naviac podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007
Z.z. je možné uloženie pokuty iba v prípade, ak zamestnávateľ alebo dopravca kumulatívne poruší
iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom v rozhodnutí Inšpektorátu
práce Trnava sa neuvádza porušenie žiadnych zákonných povinností, nie je v ňom definované, komu
sa pokuta ukladá, za čo sa ukladá, zistenie príčinnej súvislosti medzi porušeniami predpisov zo strany



vodičov a údajným protiprávnym konaním žalobcu. Sumár 177 porušení predpisov, ktorý má tvoriť
neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia nie je vydaný v štátnom jazyku nakoľko obsahuje výrazy ako „řidiči“,
„přehled porušení“, karta řidiče“ a iné, preto rozhodnutie je vydané v rozpore s ustanovením § 3 ods.
2 a § 7 ods. 1 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku, ako aj s ustanovením § 46 správneho poriadku.
Inšpektorát práce Trnava podľa žalobcu pri evidovaní svojej činnosti používa nezákonný informačný
systém „TAGRA.eu“, ktorý nie je používaný v súlade s § 3 ods. 3 zákona o štátnom jazyku Slovenskej
republiky, a preto nemôže slúžiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo veci - s týmito odvolacími
námietkami sa žalovaný nevysporiadal a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

3.
Zistenie skutkového stavu veci považuje žalobca za nedostačujúce, nakoľko v administratívnom konaní
nebolo preukázané, že žalobca v kontrolovanom období neorganizoval a nekontroloval prácu vodičov,
správny orgán nedbal na presvedčivosť svojho rozhodnutia, neuviedol, akého porušenia zákona sa
účastník dopustil, výroková časť rozhodnutia nie je v súlade s jeho odôvodnením, skutok nebol
podrobne popísaný, s námietkami účastníka sa správny orgán nevysporiadal, neurčil primeranú sankciu
a neodôvodnil ju, porušenie nebolo zistené u účastníka konania, iba odvodené zo zistenia u vodičov,
zisťovaná ani preukázaná nebola príčinná súvislosť medzi porušením predpisov vodičmi a porušením
povinnosti dopravného podniku.

4.
Zákonným spôsobom nebola odôvodnená ani výška uloženej pokuty, pri ktorej nebola definovaná ani
preukázaná miera závažnosti porušenia povinnosti, odvolací orgán neuviedol, ako hodnotil dôkazy,
dôkazy nevykonal, iba prevzal závery Inšpektorátu Trnava bez vyhodnotenia, čo ten ktorý podklad
má dokazovať ohľadom konania žalobcu, žalovaný sa nezaoberal konkrétnou odvolacou námietkou,
že systém TAGRA je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku a preto z neho nemožno ako z
dôkazov vychádzať a výtlačky z neho použiť v správnom konaní ako dôkaz. Inšpektorát práce žalobcu
neoboznámil s podkladom rozhodnutia, ktorým je 177 porušení zo strany vodičov a postupom podľa §
33 ods. 2 Správneho poriadku ho neoboznámil s vykonaným dokazovaním, ktoré pochybenie nenapravil
ani odvolací orgán. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku
nakoľko neobsahuje podpis oprávnenej osoby, ani uvedenie jej mena, priezviska a funkcie, pri podpise
obsahuje značku „vz.“, čo naznačuje, že bolo podpísané v zastúpení, pričom nie je zrejmé, kto bol
rozhodnutie podpisujúcim zástupcom. Inšpektorát práce Trnava naviac listom zo dňa 14.12.2016 -
Oprava nesprávnosti v písomnom vyhotovení v rozhodnutí - nepodpísanou a neoznačenou listinou
zmenil zmysel a obsah odôvodnenia rozhodnutia.

5.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že pokuta vo výške 7.000 eur bola žalobcovi
uložená za správny delikt, ktorého sa dopustil protiprávnym konaním tak, že žalobca v kontrolovanom,
období január 2014 až február 2014, neorganizoval prácu vodičov a nevykonával kontroly práce vodičov
Y. L., T. C., T. U., B. G., B. E., G. L., U. R., F. E., X. U., K. V. tak, aby boli schopní dodržiavať predpisy
na zaistenie sociálnej legislatívy v doprave a to dodržiavanie nariadenia (EHS) 3821/85 a kapitoly II.
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, v dôsledku čoho bolo zistených spolu 177
porušení predpisov zo strany vodičov, ich sumár tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

6.
Uvádzal, že ustanovenie § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. nevyžaduje kumulatívne porušenie
predpisov, ale ak žalobca poruší povinnosti uvedené v osobitných predpisoch, ukladá sa pokuta podľa
tohto ustanovenia. Poukazoval na to, že informačný systém TAGRA je zákonný informačný systém
používaný pri výkone inšpekcie práce v oblasti sociálnej legislatívy v doprave. Má súčasne za to,
že porušenie povinnosti žalobcu je vo výroku rozhodnutia uvedené jasne a zrozumiteľne v súlade s
ustanovením § 47 Správneho poriadku, z výroku je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe
akého právneho predpisu bolo rozhodnuté a porušenia predpisov vodičov sú taktiež uvedené jasne a
zrozumiteľne v štátnom jazyku Slovenskej republiky, rozhodnutie je podpísané osobou oprávnenou na
zastupovanie generálneho riaditeľa žalovaného.

7.
Počas celého konania poskytol žalobcovi dostatočný čas na prípravu obhajoby a dal možnosť sa vyjadriť
k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Žalovaný pritom poukazuje aj na to, že



Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový správny orgán, v rámci nového prejednania veci písomne
dňa 03.10.2016 oznámil žalobcovi pokračovanie správneho konania a zároveň ho upozornil na možnosť
nahliadnuť do spisu v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku a o možnosti vyjadriť sa k podkladom
pre vydanie rozhodnutia. Žalobca túto možnosť nevyužil a žiadnym spôsobom na uvedené oznámenie
nereagoval.

8.
Sankcia vo výške 7.000 eur je podľa žalovaného primeraná, rovnako ako prvostupňový orgán prihliadal
na to, aby mala preventívny a represívny charakter a súčasne aby pôsobila výchovne pri dodržiavaní
právnych predpisov. V rámci procesu rozhodovania sa správne orgány riadili zásadami správneho
trestania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdom. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s platnými
právnymi predpismi, v záujme ochrany práv žalobcu, ktorému zákonne vymedzil, za aký správny delikt
mu má byť uložená sankcia, poskytol mu dostatočný čas na prípravu obhajoby a dal možnosť sa
vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Správny orgán prvého stupňa
okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci,
popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom
uloženia pokuty.

9.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, vypočul žalobcu a po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho
orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

10.
Žalobca v konaní poukazoval na to, že porušenie jeho povinnosti nebolo predmetom konania správneho
orgánu, tento sa zaoberal iba porušeniami zo strany vodičov, neurčil, akým spôsobom mal žalobca
prácu vodičov organizovať, aby bolo možné usudzovať, aké povinnosti v tomto smere boli porušené.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobujú aj jeho formálne nedostatky, nakoľko zákon nepripúšťa, aby
súčasťou výroku rozhodnutia bola príloha, naviac z časti v inom ako štátnom jazyku, z rozhodnutia nie je
zrejmé, akou osobou bola podpísaná. Má tiež za to, že podľa § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z.
musí ísť o porušenie viacerých povinností obsiahnutých ako v tomto zákone, tak aj v osobitnom predpise.

11.
Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 Správneho poriadku
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať
úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie
vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie
náležitosti rozhodnutia.



Podľa § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene
niektorých zákonov
Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 50 000 Sk do 500 000
Sk, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 37 ods. 6 zák. č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene niektorých
zákonov
Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu dopravného podniku v systéme
hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či ide o prvé alebo o opakované porušenie
povinnosti.

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v
trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom
konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.

12.
Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že Inšpektorát práce Trnava rozhodnutím zo dňa 26.10.2016
podľa § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. uložil pokutu vo výške 3.000 eur za to, že
účastník konania v kontrolovanom období január 2014 až február 2014 neorganizoval prácu vodičov a
nevykonával kontroly práce vodičov Y. L., T. C., T. U., B. G., B. E., G. L., U. R., F. E., X. U., K. V. tak, aby
boli schopní dodržiavať predpisy na zaistenie sociálnej legislatívy v doprave to dodržiavanie Nariadenia
(EHS) 3821/85 a kapitoly II. Nariadenia 561/2006, v dôsledku čoho bolo zistených spolu 177 porušení
predpisov zo strany vodičov, ich sumár tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Účastník konania
porušil povinnosti ustanovené v čl. 10 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 561/2006
o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým
sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady
(EHS) č. 3820/85 obzvlášť ustanovenie o nepretržitej resp. rozdelenej dobe vedenia a ust. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 3821/85.

13.
V rozpore s tvrdením žalovaného a, naopak, v súlade s námietkou žalobcu, možno konštatovať, že
vo výroku rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 26.10.2016 nie je jednoznačne identifikovaný
subjekt, ktorému bola pokuta uložená, keď správny orgán po uvedení aplikovaného právneho predpisu
uviedol iba, že ukladá pokutu vo výške 7.000 eur za porušenie povinnosti účastníkom konania. Zo
skutočnosti, že pokuta bola uložená za porušenie povinnosti účastníka konania, ktorého je možné
identifikovať v záhlaví rozhodnutia ako „zamestnávateľa: LC TRANS, s.r.o.“ síce možno dedukovať,
že práve on je subjektom, ktorému bola pokuta uložená, takáto formulácia však nespĺňa požiadavku
jednoznačnosti a jasnosti, ktorú od výroku rozhodnutia a v záujme jeho vykonateľnosti je v súlade so
zákonom potrebné vyžadovať.

14.
Z rozhodnutia, vrátane jeho odôvodnenia, súčasne nie je zrejmé, z absencie akých úkonov, z akých
dôkazov, akým ich vyhodnotením, za použitia akých úvah správneho orgánu bolo porušenie povinnosti
žalobcu - neorganizovanie a nekontrolovanie práce vodičov zistené, s výnimkou toho, že v rozhodnutí
menovaní vodiči sa dopustili porušenia predpisov, ktorá skutočnosť bez ďalšieho nevylučuje, že
primerané organizačné a kontrolné úkony zo strany žalobcu boli realizované a práca vodičov bola
zorganizovaná tak, aby boli schopní nariadenie (EHS) č. 3821/85 a kapitolu II. tohto nariadenia (článok
10 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 561/2006) dodržať.

15.
Naproti tomu nedôvodnou je námietka žalobcu týkajúca sa samotnej aplikovateľnosti ustanovenia §
37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. , logický výklad ktorého nepripúšťa záver prijatý žalobcom,
že pokutu je možné uložiť iba v prípade porušenia viacerých povinností ustanovených týmto zákonom
za súčasného porušenia povinností ustanovených osobitnými predpismi, ktorými podľa poznámky 7 k
tomuto ustanoveniu je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a Nariadenie Rady
(EHS) č. 3821/85. Ustanovenie § 37 pod písm. a) až g) vymenúva konkrétne sankcionované konania



(nekonania) zamestnávateľa alebo dopravného podniku a pod písm. h) za rovnako sankcionovateľné
označuje aj porušenia iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona a osobitných predpisov, pričom
žiadnym z „legálnych“ výkladov zákona nemožno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo
sankcionovať v takomto prípade iba spojenie porušení zákona č. 462/2007 Z.z. s porušením povinnosti
vyplývajúcej z osobitného predpisu, aj keď zákon pri konštatovaní porušenia povinností v ňom
obsiahnutých a obsiahnutých v osobitných predpisoch nepoužíva gramaticky správnu vylučovaciu
spojku alebo.

16.
Hoci procesný predpis neupravuje prílohy rozhodnutia správneho orgánu, všeobecne nie je dôvodné
vylučovať ich vhodnosť a zákonnosť použitia, pokiaľ ich použitie nespôsobuje nejasnosť alebo
nezrozumiteľnosť rozhodnutia, v súvislosti s čím je nepochybne potrebné zotrvať na požiadavke aj
reálneho neoddeliteľného spojenia prílohy s rozhodnutím (nielen podľa tvrdenia v obsahu rozhodnutia)
alebo aspoň jej nezameniteľnej identifikácie a naplnenia všeobecných atribútov zákonnosti prílohy.

17.
V danom prípade podľa obsahu výroku aj odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia tvorí sumár 177 porušení predpisov zo strany vodičov, ktorý ako doklad
nebol bližšie konkretizovaný (dňom vydania, označením subjektu, ktorý ho vydal, vystavil, a pod.), nebol
s rozhodnutím neoddeliteľne spojený, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, súčasťou ktorej jeho
časti - výroku alebo odôvodnenia, príloha má byť.

18.
Pokiaľ týmto dokladom (prílohou) má byť skutočne žalobcom predložený „Přehled porušení všech řidičů
- podle řidičů“ a „Výpis porušení norem“ (teda nie jedna príloha?), je súčasne dôvodnou námietkou
žalobcu, že táto súčasť rozhodnutia nespĺňa požiadavku ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z.
o štátnom jazyku Slovenskej republiky nakoľko prevažná časť jeho obsahu je v inom ako slovenskom
jazyku.

19.
Formálnym nedostatkom rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu je nedostatok uvedenia
mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, ktorá rozhodnutie podpísala (§ 47 ods. 5 Správneho
poriadku). Rozhodnutie zjavne nebolo podpísané generálnym riaditeľom Ing. A. T., ale inou osobou
konajúcou v zastúpení generálneho riaditeľa, ktorej identitu žalovaný neuviedol ani v písomnom
stanovisku k žalobe.

20.
V neposlednom rade bolo potrebné sa stotožniť s výhradou žalobcu týkajúcou sa spôsobu odôvodnenia
rozhodnutia o uložení pokuty práve vo výške 7.000 eur z jej rozpätia podľa § 37 ods. 3 zák. č. 462/2007
Z.z. - 1.660 eur až 16.600 eur.

21.
Prvostupňový správny orgán okrem prihliadnutia na opakované porušenie predpisov žalobcom a jeho
možný následok na zdravie vodičov a iných účastníkov cestnej premávky konštatoval prihliadnutie na
všetky okolnosti, mieru zavinenia, dobu protiprávneho konania a spôsob spáchania správneho deliktu,
ako aj na skutočnosť, že žalobca zamestnáva 22 zamestnancov, bez toho, aby ozrejmil aké konkrétne
okolnosti mal na mysli, akú mieru zavinenia, dobu protiprávneho konania a spôsob správania deliktu
hodnotil a ako, či tieto znižovali alebo naopak zvyšovali závažnosť porušenia povinnosti a prečo, ani ako
v súvislosti s výškou pokuty hodnotil počet zamestnancov žalobcu, či tento počet odôvodňuje uloženie
nižšej alebo vyššej pokuty a na základe akých úvah.

22.
Žalovaný výšku sankcie 7.000 eur považoval za primeranú, plniacu preventívnu a represívnu funkciu,
keď s odvolaním sa na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazoval na to, že
rozhodnutie by v tejto časti mohol zrušiť iba v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce
riadil, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického uvažovania. V tejto súvislosti
žalovanému uniklo, že prijatie jeho záveru predpokladá poznanie úvah orgánu rozhodujúceho v prvom



stupni, ktoré z obsahu rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 26.10.2016 objektívne nie je
možné.

23.
Žalovaný sa tak s touto odvolacou námietkou žalobcu dostatočne a zrozumiteľne nevysporiadal, rovnako
ako s námietkou týkajúcou sa porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku,
v súvislosti s ktorou konštatoval iba, zjavne v rozpore so skutočnosťou, že sumár porušení predpisov
zo strany vodičov je v štátnom jazyku Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zák. č.
270/1995 Z.z. (hoci príbuznosť jazykov v tomto prípade nemožno uprieť a použitie českého jazyka pre
prevažnú časť populácie SR nespôsobuje nezrozumiteľnosť dokladu), ako aj s námietkou týkajúcou sa
formulácie výroku rozhodnutia neurčujúceho, komu sa pokuta ukladá, s ktorou sa žalovaný nezaoberal
prakticky vôbec.

24.
Obsahové nedostatky rozhodnutia žalovaného z vyššie uvádzaných dôvodov neumožňujú iný záver
súdu ako záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne o podstatnom
porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, za ktoré súd považoval opatrenie rozhodnutia podpisom v rozhodnutí
neidentifikovanou osobou.

25.
Súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie zodpovedajúce ako
požiadavkám ustanovenia § 47 Správneho poriadku, tak aj požiadavkám predpisov o používaní štátneho
jazyka, pri posudzovaní ktorých je žalovaný v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný právnym názorom súdu
vysloveným v tomto rozhodnutí.

26.
Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP,
s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

27.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.