Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/179/2017 z 6. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 6. novembra 2018, sp. zn. 25Co/179/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2215217759.1 Krajský súd Trnava | 25Co/179/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2215217759.1 | 2018-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 43 zákona č. 8/2009 Z. z., § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df4e40a1-2451-4630-8e4c-31cd1f02d7cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2215217759.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/179/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217759
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215217759.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: mestská časť Bratislava - Staré
Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, proti žalovanému : Ditšped
s.r.o., so sídlom Töböréte 275, Kútniky, IČO: 454 283 44, zastúpenému spoločnosťou: LEGART s.r.o.,
Nitrianska č. 3, Bratislava, IČO: 47 252 332, o zaplatenie 93,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5C/513/2015-60 zo dňa 30.8.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného, i odvolacieho) v plnom
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu
93,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 93,- EUR od 16.3.2014 do
zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania
v plnej výške, s tým že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 43 ods. 4, ods. 5, zákona č. 8/2009 Z. z. <. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení k 30.12.2015), § 3d ods. 2 (v znení po
1.9.2013), ods. 3, ods. 5 písm. d) (v znení k 30.11.2013), § 4b ods. 1, zákona č. 135/1961 Zb. <. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca -
správca komunikácie rozhodol o odstránení vozidla patriaceho žalovanému, ktoré stálo na vyhradenom
mieste bez príslušného oprávnenia, čím vznikol dôvod na jeho odstránenie z cestnej komunikácie podľa
§ 40 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Žalovaný mal v zmysle cit.
úpravy uhradiť náklady, ktoré takýmto postupom žalobcovi vznikli. Žalovaný si dňa 7.10.2013 od žalobcu
prevzal vozidlo a protokol o výdaji vozidla s dokladom na sumu 93,- Eur.

3. Ďalej prvoinštančný súd odkázal na právny názor, ktorý zaujal Krajský súd Trnava v rozsudku sp.
zn.9Co/150/2012 zo dňa 11.6.2013, ktorým zmenil zamietajúci rozsudok Okresného údu Trnava č.
k.21C/74/2011-50 z 8.3.2012, o ktorý právny názor oprel svoje odôvodnenie aj Okresný súd Bratislava
I v konaní sp. zn.17C/23/2015.



4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca ako správca cesty pri odstraňovaní motorového
vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za výkon verejnej
moci a nemôže ju zmluvne preniesť na iného. Správnym je však ten právny záver, že hoci zákon
uvádza, že odstránenie motorového vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky je oprávnený urobiť
len správca komunikácií alebo právnická osoba ním pre tento účel založená alebo zriadená, správca
komunikácie za účelom výkonu tohto oprávnenia môže uzavrieť zmluvu o výkone odťahovej služby
s podnikateľským subjektom výlučne na technický výkon odťahovej služby bez prenesenia práva na
rozhodnutie ako také a následne na vymáhanie nákladov súvisiacich s odťahom motorových vozidiel.

5. Podľa prvoinštančného súdu medzi žalobcom, ako správcom komunikácie a pôvodne obchodnou
spoločnosťou ASTER, s.r.o. vznikol v zmysle súkromnoprávnych noriem zmluvný vzťah, predmetom
ktorého bolo poverenie obchodnej spoločnosti ASTER, s.r.o. zabezpečiť samotný výkon odstránenia
motorového vozidla po technickej stránke. Dodatkom číslo 3 k zmluve číslo 48/2006 obchodná
spoločnosť ASTER zmluvou o predaji podniku predala časť podniku, ktorého predmetom činnosti bol
medzi inými aj výkon odťahovej služby, obchodnej spoločnosti Car Towing akciová spoločnosť, ktorá
sa stala jeho právnym nástupcom. Súd dospel k záveru, že Zmluvou o výkone odťahovej služby
žalobca nepreviedol na obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o., následne spoločnosť Car Towing a.s.
svoje právomoci odťahovať nesprávne parkované vozidlá, ale ju poveril len zabezpečením technickej
stránky výkonu tejto činnosti na základe pokynu príslušníka mestskej polície a odtiahnutie motorového
vozidla je potrebné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonal žalobca. Následne má žalobca ako správca
cesty nárok na vymáhanie nákladov, ktoré mu v súvislosti s odťahom motorového vozidla vznikli. Súd
zdôrazňuje, že správca miestnej komunikácie, s poukazom na § 3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/61 Zb.
o pozemných komunikáciách, pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje, ako orgán verejnej moci
nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt. Nič mu však
nebráni, aby odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po technickej stránke vykonal prostredníctvom
inej osoby, v danom prípade sa bude jednať o zmluvný vzťah medzi správcom komunikácie a touto
osobou. V prípade odstránenia vozidla vzniká iba správcovi cesty komunikácie nárok na náklady za
odstránenie voči prevádzkovateľovi vozidla, a teda len správca cesty je v danom prípade aktívne
legitimovaný na vymáhanie týchto nákladov. Nič na tom nemení existencia zmluvy o výkone odťahovej
služby uzatvorenej medzi správcom komunikácie a žalobcom, na základe ktorej bolo realizované
odstránenie vozidla. V súlade s § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., je povinný prevádzkovateľ vozidla
nahradiť náklady, ktoré správcovi cesty vznikli v súvislosti s odťahom motorového vozidla (teda nie
spoločnosti, ktorá fakticky výkon odťahu vozidla pre správcu cesty vykonala. Súd dospel k záveru, že
návrhu je potrebné v celom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazal k zaplateniu nákladov spôsobených
zákonným odtiahnutím vozidla. Žalobca vyzval žalovaného dňa 26.2.2014 na zaplatenie nákladov,
ktorú výzvu žalovaný prevzal dňa 28.2.2014 a náklady mal zaplatiť v lehote 15 dní, teda najneskôr do
15.3.2014, dňom nasledujúcim 16.3.2014 sa dostal do omeškania, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
príslušenstva, zákonom stanovenej výšky úroku z omeškania až do úhrady dlhu.

6. Rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd oprel o § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
s tým, že žalobca bol úspešný čo do uplatneného nároku v plnej výške, preto mu prináleží náhrada trov
zodpovedajúcej výške. Súd priznal náhradu trov konania tak ako to vyplýva z výroku rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol, zároveň mu priznal náhradu trov konania, uplatňujúc odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolateľ sa s napadnutým rozsudkom nestotožňuje
a odstránenie osobného motorového vozidla, ktorého je prevádzkovateľom, ktoré bolo vykonané
dňa 22.3.2001 po rozhodnutí príslušníkom Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto spoločnosťou
Car Towing, a.s., považuje za protiprávne. Technický odťah vykonaný považuje za vážny zásah do
jeho vlastníckych práv, pretože jeho motorové vozidlo bolo odstránené bez súhlasu prevádzkovateľa.
Uvedená spoločnosť nemala oprávnenie vykonať technický odťah motorového vozidla, pretože
nevystupuje ako správca cesty. V tejto súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré považuje odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa za vážny
zásah do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona, konkrétne rozsudok sp. zn. 3Cdo
70/2003 zo dňa 1.1.2006. Obdobný právny názor zaujal v rozhodnutí i Krajský súd v Bratislave sp.
zn. 8Co 486/05. Z prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca nie je právnickou osobou obcou (hlavným
mestom SR Bratislava) pre tento účel založená alebo zriadená a preto odstránenie vozidla bez súhlasu
jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý zásah je prípustný len na základe



zákona. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie
v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne preniesť na iného a to ani po stránke
technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu
vzťahu v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická
osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 300/07
bola spoločnosť ASTER, s.r.o. (neskôr právny nástupca ASTER, s.r.o., ako Car Towing, a.s.) priznané
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
bolo zrušené, výlučne však z procesných dôvodov, a preto je možné prikladať uvedenému právnemu
názoru relevanciu. S uvedeným právnym názorom je stotožnený, nakoľko spoločnosť, ktorá zabezpečila
odstránenie vozidla, nie je oprávnená tento nútený odťah vykonať bez súhlasu prevádzkovateľa vozidla.
A keďže spoločnosť, ktorá odťah uskutočnila, nevystupuje ako orgán verejnej moci ako správca cesty,
ktorým je v tomto prípade mestská časť Bratislava - Staré Mesto, nemohol tento výkon verejnej správy
vykonať na základe zákona, nakoľko sa jedná o súkromný podnikateľský subjekt. Tento nie je možné
preniesť orgánu verejnej správy ako správcu komunikácie na inú právnickú osobu pokiaľ ňou nie je na
tento účel založená alebo zriadená. V opačnom prípade ide o rozpor s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto
súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C/172/2015, s
ktorým sa stotožňuje a ktoré priložil ako prílohu svojho odvolania. Rovnako nesúhlasí ani s požadovanou
výškou úhrady za vykonanú službu - neoprávnený odťah vozidla vo výške 93,- Eur, nakoľko uvedenú
výšku nepovažuje za oprávnenú. Nesúhlasí s tým, že uvedená výška bola stanovená v súlade so
skutočnými nákladmi pri odstraňovaní vozidla a v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah
stanovený v danom odvetví a mieste. A preto sa na základe uvedeného opätovne prikláňa k rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 70/2003, v ktorom sa Najvyšší súd vyjadril k výške nákladov
odstraňovania vozidiel prevádzkovateľa správcom komunikácie so záverom, že v žiadnom prípade nie
je možnoé aplikovať paušálne určenie ceny za výkon núteného odstránenia vozidla. Má preto za to, že
došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva ako aj nepreukázania dôvodnosti nároku
žalobcu čo do výšky.

8. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril v tom
smere, že sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo správneho
posúdenia stavu veci. V plnom rozsahu sa pridržiava aj svojich podaní a ním navrhnutých dôkazov, ktoré
boli predložené a vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný prostredníctvom podaného
odvolania primárne namieta skutočnosť, že spoločnosť Car Towing, a.s., nevystupuje ako správca cesty
a teda nemá oprávnenie vykonať odťah motorového vozidla. Takéto odstránenie vozidla môže vykonať
bez súhlasu jeho prevádzkovateľa len správca cesty ako orgán verejnej moci. Žalovaný tak považuje
odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa za vážny zásah do jeho vlastníckych práv. V
tejto súvislosti opätovne uvádza, že podľa § 141 ods. 6 písm. b) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke
všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky, pričom
vymedzenie prekážky cestnej premávky obsahuje ust. § 43 citovaného zákona. Vzhľadom na uvedené
je teda faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky vyňaté z verejnoprávnej normy a preto táto
činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromno-právnej normy. Správca miestnej komunikácie pri
odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci, tzn. že právomoci správcu
komunikácie nemôže zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, avšak žiadnym právnym predpisom
mu nie je extresis verdis zakázané, aby odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po technickej
stránke vykonal prostredníctvom inej osoby. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku stotožnil
s názorom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/150/2012, ktorý v rozsudku konštatuje, že správca
komunikácie za účelom výkonu odstránenia motorového vozidla, tvoriaceho prekážku cestnej premávky,
môže uzatvoriť zmluvu o výkone odťahovej služby s podnikateľským subjektom výlučne na technický
výkon odťahovej služby bez prenesenia práva na rozhodnutie ako také a následné vymáhanie nákladov
súvisiacich s odťahom motorových vozidiel. Po citácii § 3 ods. 2 písm. b) a § 43 ods. 1 a ods. 4 písm.
b) zák. č. 8/2009 Z.z. žalobca poukázal na to, že správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na
ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom parkovisku, ak také
parkovisko nie je preň určené. K namietanej výške úhrady za odstránenie motorového vozidla uvádza,
že cena vynaložených nákladov za odtiahnutie vozidla je vyčíslená v zmysle znaleckého posudku
znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave, inštitút ekonomického znalectva a expertíz pri
centre ďalšieho vzdelávania, č. 4/2008 zo dňa 30.6.2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje
napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vychádzajúce z náležite zisteného skutkového i právneho
stavu veci a preto nevidí dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.



9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku v zmysle § 388 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie skutkovo a právne správne posúdil dôvodnosť uplatneného nároku
žalobcu.

11. Spornosť súdenej veci bola pritom založená na posúdení otázky, či uskutočnené odtiahnutie
motorového vozidla spoločnosťou Car Towing a.s. bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala
obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (§ 43 ods. 1 a ods. 4, ods.
5 zákona č. 8/2009 Z. z. <. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s §
3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. <. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)).

12. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom
odtiahnutia, rozhodoval už Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 <. zo dňa 1.1.2006,
na ktoré odkázal aj sám odvolateľ uviedol : „Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla
z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie
zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného
výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec
sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď
vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý,
nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s názorom Najvyššieho súdu SR
stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv,
ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. <.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) spadá do oblasti verejného (správneho práva) a v súvislosti
so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie
vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským
subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť
v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej
moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť
na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto
oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď
len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 22/2010, zo dňa
20.12.2011, podľa ktorého „z ustanovení zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) nevyplýva
expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu
len časť oprávnení pri správe komunikácie ani to, že by tak nemohol urobiť na ním už skôr zriadený
alebo založený subjekt, nakoľko takéto obmedzenia pri výkone správy ciest zákon alebo medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú“, ako aj na neskoršie rozhodnutie sp. zn.
2MCdo/11/2011 zo dňa 28.6.2012, podľa ktorého: „v danej veci je podstatná tá skutočnosť, že odťah
vykonala spoločnosť ASTER spol. s r.o. (nie Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a ani rozpočtová
organizácia VEPOS), ktorá uzavrela zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby s rozpočtovou
organizáciu VEPOS. Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani
oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade na
spoločnosť ASTER spol. s r.o. Takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka <.). To znamená, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené



(odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle § 40 ods. 1, 4
zákona č. 315/1996 Z.z. <. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona. Spoločnosť ASTER spol.
s r.o. preto vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom.“, s ktorými uvedeným právnymi názormi
sa odvolací súd plne stotožňuje.

13. V danej veci je potom podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť Car Towing a.s. (nie
žalobca, prípadne iná právnická osoba žalobcom pre tento účel založená alebo zriadená), ktorá uzavrela
zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby so žalobcom. Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani
rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť
na tretí subjekt, v tomto prípade na spoločnosť Car Towing a.s. To znamená, že vozidlo v danom prípade
nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v
zmysle § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. <. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona.
Spoločnosť Car Towing a.s. preto vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom.

14. S prihliadnutím na vyššie opísané okolnosti prípadu neobstoja právne závery prvoinštančného súdu,
z ktorých vyvodil dôvodnosť žaloby. Keďže v danom prípade nebolo možné previesť na spoločnosť
Car Towing a.s. právomoci správcu komunikácie, táto spoločnosť nebola oprávnená odtiahnuť vozidlo
žalovaného. Žalobca preto nemá nárok požadovať od žalovaného náhradu nákladov za tento úkon.

15. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu ním uplatnený
nárok, nerozhodol vecne správne, preto odvolací súd s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil bez potreby dokazovania na odvolacom súde, keďže súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, ktoré odvolací súd pri rozhodovaní
už len prebral, a to tak, že žalobu žalobcu zamietol pre jeho nedôvodnosť (nedôvodnosť nároku ako
takého, bez potreby zaoberania sa jeho výškou) podľa § 388 CSP.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd
rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhrada trov konania na
súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).