Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/388/2016 z 9. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. mája 2017, sp. zn. 1Co/388/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7213204458.2 Krajský súd Košice | 1Co/388/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7213204458.2 | 2017-05-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fa200cf-5e31-4ae1-9dc3-6059cb62428c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7213204458.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/388/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204458
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213204458.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v
Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, proti žalovanej Y. Y., U. V., A. Č.. X, o zaplatenie 3.927,04 eura s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.5.2016 č.k. 41C/101/2016-62
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej
na trovách konania sumu 235,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého
úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX
úverovú zmluvu na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 2.987,45 eura
a žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach po 103,50 eura v
počte 60 splátok. Súd úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaná počas konania vzniesla námietku premlčania, preto sa súd
prioritne zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku a dospel k názoru, že uplatnený nárok je
premlčaný. Súd vychádzajúc z prehľadu splátok dospel k záveru, že žalovaná uhradila len 20 splátok. Do
omeškania sa dostala úhradou už 14. splátky a počnúc od 22. splátky žiadnu ďalšiu splátku neuhradila.
Splátka č. 22 bola splatná 15.10.2009. Úver ako celok sa stal splatným v zmysle Splátkového kalendára
a Oznámenia žalovanej splatným dňa 26.2.2010. Vychádzajúc z § 101 Občianskeho zákonníka,
premlčacia doba je trojročná a začne plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j.
od 26.2.2010 a končí 26.2.2013. Lehota podľa § 101 je hmotnoprávnou lehotu, čo znamená, aby k
premlčaniu nedošlo, nárok musí byť uplatnený na súde najneskôr v posledný deň premlčacej doby,
t.j. dňa 26.2.2013. Žaloba v danej veci bola súdu doručená preukázateľne až dňa 27.2.2013, t.j. po
uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného
nároku. Ďalej súd skúmal samotnú zmluvu o úvere a dospel k záveru, že nemá náležitosti v zmysle
zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa jeho názoru v zmluve chýbajú podstatné náležitosti zmluvy a to konečná
splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ako aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. A práve tieto skutočnosti spôsobujú
podľa názoru súdu, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu
trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.



5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a návrhu
vyhovel. V odvolaní uviedol, že v dôsledku vzniknutého meškania žalovanej s úhradou jeho záväzkov
vyzval ju listom zo dňa 26.2.2010 na zaplatenie zostatku dlžnej sumy úveru a to v lehote 15 dní. V liste ju
upozornil, že ak dlžnú sumu mu v stanovenej lehote nezaplatí pristúpi k vymáhaniu súdnou cestou. Na
základe predmetnej výzvy žalovaný neuhradil ani časť dlžnej sumy preto pristúpil k uplatneniu práva na
zaplatenie celej zvyšnej časti úveru. Z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že mohol uplatniť
svoje právo vyplývajúce z ust. § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov z omeškania žalovanej so
zaplatením splátky, pričom toto právo mohol uplatniť len ak naň žalovanú upozornil v lehote nie kratšej
ako 15 dní. Má však za to, že musí uplynúť minimálne 15 dní odo dňa, keď upozornil žalovanú na to,
že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, kedy má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky,
resp. do dňa kedy ju má spotrebiteľ uhradiť. Je preto nesporné, že k splatnosti celej zvyšnej časti
úveru došlo dňa 26.2.2010. Má za to, že premlčacia lehota začala plynúť od 15. dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru, t.j. 15. deň odo dňa 26.2.2010, t.j. dňom 14.3.2010 a táto uplynula dňa 14.3.2013.
Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súde prvej inštancie 27.2.2010. Z uvedeného
dôvodu preto nárok v čase podania návrhu premlčaný nebol. Súd prvej inštancie preto na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k náhrade trov konania
uviedol, že žalovaná ako spotrebiteľ bola osobne oslobodená od povinnosti uhradiť súdny poplatok
za podanie odporu, preto súd nepostupoval správne, keď žalovanej vyrubil za podanie odporu súdny
poplatok. Žalobca má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku žalovanej ako spotrebiteľovi vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie použil na vyrubenie predmetného súdneho
poplatku nesprávnu právnu normu.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejdnávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie založené
na právnom názore, že nárok žalobcu je premlčaný je predčasný a teda aj nesprávny, ak súd
pri posudzovaní prípadného premlčania žalobcom uplatneného nároku nezohľadnil rozhodujúce
skutočnosti.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Podľa § 3 písm. a/ Hlavy 7 úverových podmienok žalobcu klient je povinný celý čerpaný úver splatiť
na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s plnením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril
s plnením jednej splátky po dobu dlhšiu ak 3 mesiace.

11. Citované zákonné ust. § 53 ods. 9 upravuje podmienky za splnenia ktorých môže veriteľ uplatniť
právo - žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a to najskôr uplynutím 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a za súčasného upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Preto rozhodujúcou skutočnosťou pre včasnosť uplatnenia nároku na súde z hľadiska
premlčania bude teda nie splatnosť celej zvyšnej časti úveru, ale uplynutie troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a súčasného upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní.

12. V prejednávanej veci ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd nedostatočne skúmal
včasnosť žalobcom uplatneného nároku, ak vychádzal z názoru, že žalobca mohol právo vykonať po
prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka) dňom 26.2.2010, kedy malo dôjsť k vyhotoveniu listu ktorého
obsahom mala byť výzva žalovanej k úhrade celého úveru, ak súd nezohľadnil pritom podmienky



uvedené v citovaných ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Možno súhlasiť so súdom prvej
inštancie v tom, že k splatnosti celej zvyšnej časti úveru došlo dňa 26.2.2010, avšak právo žalobca
nemohol vykonať po prvý raz toho istého dňa, t.j. dňom 26.2.2010, nakoľko lehota na uplatnenie práva
- žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, mohla uplynúť až pätnástim dňom od upozornenia žalovanej
na uplatnenie tohto práva. Súd teda neposudzoval žalobcom uplatnený nárok z hľadiska vznesenej
námietky premlčania z hľadísk uvedených v ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
a teda nezisťoval rozhodujúce okolnosti pre posúdenie prípadného premlčania žalobcom uplatneného
nároku, preto jeho záver o premlčaní nároku žalobcu treba považovať za predčasný a teda aj nesprávny.

13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je daný žabcom uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci
v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

14. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zamerať dokazovanie na zistenie, či a kedy
sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok a kedy žalobca mohol uplatniť
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. požiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky. V novom rozhodnutí sa vyporiada aj s námietkou žalobcu, že žalovaná ako
spotrebiteľ bola osobne oslobodená od povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanie odporu, preto ak
ho súd zaviazal na náhradu takto nesprávne vyrubeného súdneho poplatku, jeho konanie je postihnuté
tzv. inou vadou.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).