{"guid": "2404a230-dca8-4ed1-aec2-60aa88fa6c98:5c512a51-e336-40c8-ae53-de2db34b6fdf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1", "spisova_znacka": "5Cdo/197/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2018 z 27. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2019, sp. zn. 5Cdo/197/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1", "identifikacne_cislo": "8514203442", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 277, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-277", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie", "Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 53/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e75d634b-4a11-423d-ad34-cd1e2ef24ccf", "datum": "2021-10-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c512a51-e336-40c8-ae53-de2db34b6fdf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/197/2018\n8514203442\n27. 11. 2019\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2019:8514203442.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ C., trvalým pobytom v D., 2/ W., trvalým pobytom\nv D., proti žalovanej Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO:\n36 854 140, zastúpenej Mgr. Marcelom Drgonom, advokátom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jesenského\n2, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 79,10 € s príslušenstvom., vedenom na Okresnom\nsúde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 2C/145/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove z 24. augusta 2017 sp.zn. 4Co/72/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 22. decembra 2014 č.k. 2C/145/2014- 27 v spojení s\nopravným uznesením z 8.marca 2016 č.k 2C/145/2014- 63 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom\n79,10 € s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 30.novembra 2013 do zaplatenia, do troch 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil za neplatnú z dôvodu jej\nneprijateľnosti zmluvnú podmienku v čl. IX. bod 2 Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX z\n25.mája 2011 v znení: ,,Dlžník sa zaväzuje uhradiť banke najmä tieto poplatky v zmysle platného\nSadzobníka banky: poplatok za vedenie úveru (mesačný paušál). Žalobcom právo na náhradu trov\nkonania nepriznal. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 € na účet\nOkresného súdu Stará Ľubovňa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil po citácii ustanovení § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 451\nods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5,6 ods. 1, čl. 7\nods. 1 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993, ďalej ustanovenia § 37 ods. 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o\nbankách v znení zákona č. 132/2013 Z.z., ako aj ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a/, c/ zák. č. 129/2010Z.z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu\nuzatvorenia zmluvy, ďalej § 559, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 10c, § 3 ods. 1 nariadenia vlády\nč. 87/1995 a uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvo výške 79,10 €, ktoré predstavuje žalovanou účtované a zrazené poplatky za správu úverového účtu\na to 7 x 3,30 € a 16 x 3,50 €. Konštatoval, že Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX z 25.mája\n2011 je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobcovia vystupovali ako spotrebitelia. Vzhľadom na zistený\nskutkový stav, ako aj citované ustanovenia zákona súd prvej inštancie bol toho názoru, že dohoda o\npovinnosti žalobcov platiť mesačne poplatok za správu úverového účtu nemôže požívať právnu ochranu\na ako takú ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na čl. IX. bod 2 zmluvy o\nposkytnutí úveru z 25.mája 2011, podľa ktorého sa dlžník zaviazal uhradiť banke okrem iného poplatok\nza vedenie úveru (mesačný paušál) v zmysle platného sadzobníka banky. Poplatok za vedenie úveru\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a\npreto súd prvej inštancie považoval dojednanie za absolútne neplatné s poukazom na ustanovenie § 53\nods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Poukázal na demonštratívny\n\nvýpočet neprijateľných zmluvných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka s tým, že uviedol, že za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka vyjadrujúca finančný\nzáväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži v skutočnosti\nzáujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). Poplatky za vedenie či správu úverového účtu\ntreba považovať za také neprijateľné zmluvné podmienky, lebo predstavujú plnenie, ktoré nie je v záujme\nspotrebiteľa a konanie žalovaného spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu\nk spotrebiteľom - ako žalobcom, ako poškodzujúce. Preto s poplatkom za takéto plnenie sa spája záver o\nich neprijateľnosti. Podľa názoru súdu pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek\núkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto\nsú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Ďalej súd poukázal na stanovisko zo súdnej praxe,\nz ktorého vyplýva, že dojednanie poplatku za vedenie účtu a správu úverového účtu je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, nakoľko vedenie úverového účtu vyplýva z účtovných potrieb samotnej banky, a\npreto nemôže zaťažovať dlžníka. Aj zákonodarca v rámci zákona č. 132/2013 Z.z. o bankách reagoval\nna súdnu prax a zakázal bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom v spotrebiteľských úveroch žiadať\npoplatky, alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu, na ktorom je úver\nvedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Poplatky, ktoré umožňujú\nžalovanému poskytovateľovi úveru získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady, či už za\nupomienku alebo za predžalobnú upomienku, narúšajú rovnováhu zmluvných strán. Aj pri aplikácií §\n121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú len náklady spojené s jej uplatnením\n- skutočné náklady. Ak si žalovaná uplatňovala v paušálnej náhrade tieto náklady, nezodpovedajú tieto\npaušálne náklady ich skutočným nákladom. V danom prípade nebola potreba preukázania naliehavého\nprávneho záujmu zo strany žalobcov, nakoľko predmetom konania nie je určovacia žaloba v zmysle\nustanovenia § 80 písm. c/ alebo žaloba na plnenie podľa § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku,\npri ktorom nie je potrebné preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie\nmal za to, že v prípade spotrebiteľských zmlúv vždy existuje naliehavý právny záujem na určení\nneplatnosti dojednania, ktoré je v neprospech spotrebiteľa a nevyžaduje, aby tento naliehavý právny\nzáujem zo strany spotrebiteľa bol preukazovaný. Dôkazom tohto úmyslu zákonodarcu je znenie § 153\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 106/2014 Z.z.., podľa ktorého súd môže v\nrozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka\npoužívaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neplatná a v takom prípade súd uvedie vo\nvýroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, aké bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ\nžalovaná ako príklad oprávnenosti účtovaného poplatku za správu úveru uviedla zákon č. 129/2010 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch, ktorý podľa jej tvrdenia výslovne počíta s poplatkami, k tomu súd uviedol,\nže tento zákon sa na daný spotrebiteľský vzťah neaplikoval. Vo vzťahu k rozhodnutiu Nemeckého\nspolkového súdu týkajúce sa poplatkov súd prvej inštancie uviedol, že nie je vylúčené, aby všeobecné\nsúdy Slovenskej republiky si osvojili názorovú líniu iných všeobecných súdov v rámci Európskej únie,\nktoré vychádzajú z rovnakých princípov ochrany spotrebiteľov v spotrebiteľských vzťahov. Nejde o\nzáväznosť judikatúry, ale o posúdenie skutočností týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov, na ktoré sa\nvzťahujú normy prijaté Európskou úniou. K ďalšej námietke týkajúcej sa hlavného predmetu konania\ns poukazom na ustanovenia § 53 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie mal\nza to, že v prejednávanej veci bol poplatok za vedenie úveru (mesačný paušál) dojednaný v čl. IX\nbod 2 zmluvy a to tak, že dlžník sa zaviazal uhradiť banke najmä tieto poplatky v zmysle platného\nSadzobníka banky, a to medzi množstvom poplatkov je ako druhý v poradí uvedený poplatok za vedenie\núveru (mesačný paušál). V tomto ustanovení je odkaz na sadzobník banky, teda na predpis, do ktorého\ntvorby ani výslovnej podoby nemohli žalobcovia ako spotrebitelia žiadnym spôsobom zasiahnuť, čo\nspôsobuje podľa názoru súdu absolútnu neurčitosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť. Vyhovieť zákonným\npožiadavkám na kumulatívne splnenie kritérií uvedených v § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho\nzákonníka tak, že zmluvné podmienky musia byť buď vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo\nbyť dojednané individuálne, preto nebolo splnené. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že\nžalobcovia za dobu trvania zmluvného vzťahu uhradili žalovanej na poplatkoch sumu 79,10 € ( 7 x á 3,30\n€ a 16 x á 3,50 €), ktorú výšku žalovaná nenamietala. Z tohto dôvodu súd považoval nárok uplatnený\nžalobcami za dôvodný v celom rozsahu, preto žalobe vyhovel a k zaplateniu bezdôvodného obohatenia\nzaviazal žalovanú. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd konštatoval, že žalovaná sa podľa\nneho dostala do omeškania až dňom 30.novembra 2013, lebo 15 - dňová lehota uvedená vo výzve\nuplynula 29.novembra 2013, a preto sa dostala do omeškania až deň po uplynutí lehoty na dobrovoľné\nplnenie. Súd okrem uplatnenej istiny priznal žalobcom aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,25\n% od 30.novembra 2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku\nz omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súlade s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p. vyslovil\n\nneplatnosť dojednanej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142\nods. 3 O.s.p. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na § 2 ods. 2 zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisom\ns tým, že žalobe bolo vyhovené, žalobcovia boli od súdneho poplatku oslobodení, preto na úhradu\nsúdneho poplatku súd zaviazal žalovanú v sume 16,50 €.\n2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. augusta 2017 sp.zn. 4Co/72/2016\nrozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením okrem výroku, ktorým bola žaloba v\nprevyšujúcej časti zamietnutá, potvrdil ako vecne správny; žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol,\nže posúdil rozsah odvolania vo vyhovujúcich výrokoch, t.j. okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti\nbola žaloba zamietnutá, lebo v tejto časti bolo napadnuté rozhodnutie vydané v prospech žalovanej.\nKonštatoval, že oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným\nskutkovým stavom, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami zistil, že súd prvej inštancie správne,\nv dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného\nnároku, ako aj na základe výsledkov vykonaného dokazovania, správne právne vec posúdil. Odvolací\nsúd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie\nsprávnosti záverov súdu prvej inštancie uviedol, že namietané nesprávne skutkové závery súdu\nneboli dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal so\nvšetkými uplatnenými námietkami žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. s námietkou\nnedostatku naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k predmetu uplatneného nároku, ako aj vo vzťahu k\nprávnemu posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného\nobohatenia, nie žaloba na určenie alebo na plnenie v zmysle § 80 písm. b/, c/ O.s.p. Ako prejudiciálnu\notázku súd prvej inštancie riešil len otázku posúdenia platnosti zmluvného dojednania vyplývajúceho\nz čl. IX. bodu 2 Zmluvy o poskytnutí úveru (čl. 9 spisu) z 25.mája 2011 reg. č. XXXXXX. Právna\núprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka novelou vykonanou zákonom\nč. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.mája 2004, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, ak\nposudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Účtovaný\npoplatok za správu úveru ako mesačný paušál bol súčasťou formulárovej zmluvy, ktorá nebola\nindividuálne dojednaná, a preto v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že v pochybnostiach\no obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uvedené ustanovenie\nobsahuje interpretačné pravidlo, je špeciálnym ustanovením pre právny režim spotrebiteľských zmlúv\na vychádza z čl. 5 Smernice 93/13 EHS, ktorý ukladá, aby podmienky v spotrebiteľských zmluvách\nboli vypracované v jednoduchom, zrozumiteľnom jazyku a v prípade pochybnosti o zmysle podmienky,\nmá prednosť interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Len všeobecné stanovenie poplatku za\nsprávu úveru ako mesačného paušálu s odkazom na Sadzobník poplatkov žalovanej súd prvej\ninštancie správne posúdil dojednanú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, a preto ani v tejto časti\nodvolanie žalovanej nebolo dôvodné. Za účtovaný poplatok za správu úveru (mesačný paušál) žalovaná\nneposkytla žalobcom žiadne plnenie, ktoré by predstavovalo protihodnotu tohto poplatku. Správne preto\nsúd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu účtovaného\npoplatku za správu úveru posúdil po predchádzajúcom vyslovení neprijateľnosti zmluvnej podmienky\ntýkajúcej sa čl. IX. bod 2 zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX z 25.mája 2011 s poukazom na\nustanovenia § 3, § 39, § 41, ako aj § 52, § 53 Občianskeho zákonníka.\n3. Proti I. výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd týmto výrokom\npotvrdil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie (vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky)\na proti II. výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, podala dovolanie žalovaná (ďalej len\n„ dovolateľka“), prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa názoru žalovanej\ndošlo zo strany odvolacieho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to konkrétne otázky neprijateľnosti\n(neplatnosti) zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za vedenie úveru (úverového\núčtu). Nesprávnosť právneho posúdenia spornej otázky odvolacím súdom je podľa názoru žalovanej\nnesprávne, a to v zásade z dvoch dôvodov a to: a/ predmetná zmluvná podmienka zakotvená v čl. IX bod\n2 Zmluvy o úvere nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spĺňa podmienky zákonnej\nvýnimky podľa § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorení\nzmluvy o úvere), a to vzhľadom k tomu, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka primeranosti\nceny, pričom táto zmluvná podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne (§ 53 ods. 1 druhá\nveta Občianskeho zákonníka), b/ predmetná zmluvná podmienka zakotvená v čl. IX bod 2 Zmluvy o\n\núvere nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka,\npretože nespôsobuje nijakým spôsobom značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa. Právny názor odvolacieho súdu je podľa žalovanej nesprávny, a\nto z dôvodu, že v prípade tohto zmluvného dojednania išlo o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka\nprimeranosti ceny, pričom táto zmluvná podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, tzn. boli\nsplnené podmienky zákonom stanovenej výnimky (§ 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka).\nUviedla, že východiskom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je v slovenskom právnom prostredí právo\nEurópskej únie. Ochranu spotrebiteľa upravuje niekoľko smerníc; smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla\n1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), ktorá obsahuje\nvšeobecnú úpravu ochrany spotrebiteľa a na ňu nadväzujú ďalšie smernice týkajúce sa špecifických\nprípadov dodávok tovaru a služieb. Túto smernicu je tak možné považovať za všeobecnú úpravu\neurópskej ochrany spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice sa za nekalú (neprijateľnú, neprimeranú)\npokladá zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery\nspôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku\nškode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred\na spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne\nformulovanou štandardnou zmluvou . Predmetom prieskumu z hľadiska nekalosti (neprimeranosti,\nneprijateľnosti) tak sú tzv. adhézne zmluvy, vrátane obchodných podmienok podnikateľa, na ktoré on\nv spotrebiteľskej zmluve odkazuje. Predmetné ustanovenie bolo do slovenského právneho poriadku\ntransponované prostredníctvom § 53 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Testu\nnekalosti (neprimeranosti, neprijateľnosti) nepodliehajú všetky ustanovenia adhéznej spotrebiteľskej\nzmluvy (ustanovenie čl. 4 ods. 2 Smernice z prieskumu nekalosti vyníma definíciu hlavného predmetu\nzmluvy a ďalej primeranosť ceny a dodávanej protihodnoty). Predmetné ustanovenie Smernice bolo do\nslovenského právneho poriadku transponované prostredníctvom § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho\nzákonníka. Z uvedených dôvodov preto podľa jej názoru predmetná zmluvná podmienka čl. IX bod 2\nZmluvy o úvere nemôže predstavovať neprijateľnú (nekalú, neprimeranú) zmluvnú podmienku podľa\n§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka\nprimeranosti ceny, pričom táto zmluvná podmienka je/bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.\nNesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že zmluvné dojednanie čl. IX. bod 2 Zmluvy o úvere bolo\nneurčité, nejasné a nezrozumiteľné. Mala za to, že zmluvné dojednanie čl. IX. bod 2 Zmluvy o úvere\nje zrozumiteľné, keďže jeho obsah je vyjadrený jasne a je z neho možné zistiť, čo sa ním malo\nvyjadriť (povinnosť dlžníkov hradiť veriteľovi mesačný paušál za vedenie úveru vo výške stanovenej\nv Sadzobníku poplatkov). Rovnako mala za to, že uvedené zmluvné dojednanie je určité, keďže\nupravuje a reguluje určito vymedzený obsah povinností oboch zmluvných strán, konkrétne na jednej\nstrane povinnosť veriteľa (žalovanej) vykonávať počas trvania Zmluvy o úvere činnosť spočívajúcu vo\nvedení dlžníkovho úveru (úverového účtu) a na strane druhej povinnosť dlžníkov (žalobcov) hradiť\nveriteľovi za túto činnosť dohodnutú odmenu- mesačný paušál - vo výške stanovenej v sadzobníku\npoplatkov veriteľa (žalovanej). Na určitosti daného dojednania nemení ani skutočnosť, že toto zmluvné\ndojednanie neobsahuje špecifikáciu konkrétnych úkonov veriteľa spadajúcich pod pojem „ vedenie\núveru“. Požiadavka určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu nemôže byť totiž zamieňaná s\npožiadavkou výpočtu konkrétnych úkonov, ktoré také plnenie obsahuje. Žalovaná ohľadne uvedeného\npoukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, resp. Ústavného súdu Českej republiky,\npodľa ktorej dohoda zmluvných strán o poplatku za správu (vedenie) úveru v zmluve o úvere nie je\nneurčitá len preto, že neobsahuje úplný výpočet činností, za ktoré je poplatok dohodnutý (viď Stanovisko\nobčanskoprávního a obchodního kolégia Nejvyššího soudu z 23.apríla 2014 k některým otázkám\nujednání a poplatku za správu úvěru ve smlouvách o úvěru, sp.zn. Cpjn 203/2013, bod 18.). V súvislosti\ns požiadavkou na zrozumiteľnosť cenového dojednania poukázala aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ,\nktorý vo svojom rozsudku z 20.septembra 2017 vo veci C-186/16 uviedol, „že článok 4 ods. 2 smernice\n93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka, podľa ktorej má byť zmluvná podmienka\nformulovaná jasne a zrozumiteľne, predpokladá, že v prípade zmlúv o úvere musia finančné inštitúcie\nposkytnúť dlžníkom informácie dostatočné na to, aby dlžníkom umožnili prijať obozretné rozhodnutia\nzaložené na dobrej informovanosti. V tejto súvislosti táto požiadavka predpokladá, že podmienka, podľa\nktorej sa má úver splatiť v rovnakej cudzej mene, v akej bol dohodnutý, je pochopiteľná pre spotrebiteľa\njednak na úrovni formálnej a gramatickej, ale zároveň aj pokiaľ ide o jej konkrétny dosah v tom zmysle,\naby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, mohol nielen\nvedieť o možnosti revalvácie alebo devalvácie cudzej meny, v ktorej bol úver dohodnutý, ale aj posúdiť\npotenciálne významné ekonomické dôsledky tejto zmluvnej podmienky pre jeho finančné záväzky.“ Z\nuvedených dôvodov je preto možné zmluvné dojednanie čl. IX. bod 2 Zmluvy o úvere považovať za\n\nzmluvnú podmienku, ktorá bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne (čl. 4 ods.2 Smernice, § 53\nods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Súčasne, predmetné určité, jasné a zrozumiteľné zmluvné\ndojednanie čl. IX. bod 2 Zmluvy o úvere predstavuje zmluvnú podmienku týkajúcu sa primeranosti\nceny (§ 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Ani Smernica, ani ustanovenie § 53 ods. 1\ndruhá veta Občianskeho zákonníka nerozlišujú medzi cenami hlavnými a vedľajšími, resp. medzi cenami\nza hlavné a vedľajšie plnenie. Z uvedeného ustanovenia Smernice, resp. Občianskeho zákonníka je\nmožné vyvodiť základné pravidlo, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy spísané jasným, určitým a\nzrozumiteľným jazykom, ktoré stanovia ceny alebo rozsah základných práv a povinnosti zmluvných strán\n(hlavný predmet plnenia), nepodlieha prieskumu nekalej povahy podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, resp. §\n53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Cenovou dohodou sú pritom nepochybne aj dojednania v\núverových zmluvách o poplatkoch za vedenie, evidenciu alebo správu úveru (úverového účtu). Bankové\npoplatky (vrátane poplatku za vedenie/správu úveru) tak predstavujú (popri úroku a ďalších odmien) časť\nviaczložkovej ceny celého komplexu plnení. Z tohto pohľadu je potom pre posúdenie poplatkov za správu\n(vedenie) úveru ako časti ceny plnenia nerozhodné, či predmetný poplatok kryje tiež náklady na vnútornú\nčinnosť úverového veriteľa, či úverový veriteľ poskytol úverovému dlžníkovi konkrétne protiplnenie alebo\nči správca úveru vykonáva prevažne vo svojom záujme; inak povedané, otázka či klient obdrží za\nkonkrétny poplatok konkrétnu službu, je otázkou primeranosti (§ 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho\nzákonníka) a nie jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti zmluvného dojednania. Žalovaná mala tiež za\nto, že zmluvná podmienka zakotvená v čl. IX bod 2 Zmluvy o úvere nie je neprijateľnou podmienkou\npodľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka aj z toho dôvodu, že nejde o ustanovenie,\nktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Podľa žalovanej ochrana spotrebiteľa\nnikdy neznamenala ochranu pred jej vlastnými ekonomickými (i neuváženými) rozhodnutiami, pri ktorých\ndala prednosť ponúkanému tovaru alebo službe pred svojimi peniazmi. V zmysle uvedeného bola\naj Zmluva o úvere dňa 25.mája 2011 riadne uzatvorená medzi žalobcami ako dlžníkmi na jednej\nstrane a žalovanou ako veriteľom na strane druhej, a to na základe ich slobodnej a vážnej vôle.\nŽalobcovia mali už pred uzatvorením predmetnej Zmluvy o úvere k dispozícii všetky jednoznačne,\nurčito a zrozumiteľne formulované informácie (návrh Zmluvy o úvere, Obchodné podmienky žalovanej,\nSadzobník poplatkov žalovanej). Vedenie úveru predstavuje reálnu službu poskytovanú bankou svojim\nklientom s konkrétnym obsahom a tým súčasne aj o plnenie (protihodnotu) v ich prospech, pričom nie\nje potrebné len pre interné (účtovné) potreby banky. K spravovaniu (správe) úveru je samostatný účet,\nna ktorom sú zaznamenávané akékoľvek platby (splátky) a úroky, skrátka nutný. Účtujú sa na ňom totiž\nvšetky súvisiace transakcie - čerpanie, splácanie, účtovanie splátok úrokov a istiny a pod., ktoré sa\nnedajú účtovať na bežnom účte klienta. Predmetná zmluvná podmienka slúži rovnocenne a rovnovážne\nobom zmluvným stranám (dlžník dostáva konkrétne protiplnenie zo strany banky spočívajúce vo vedení\na správe jeho úveru a v poskytovaní ďalších s tým súvisiacich služieb a činností). Poznamenala,\nže dojednanie poplatku za správu úveru bolo až do 10.júna 2013, kedy nadobudol účinnosť zákon\nč. 132/2013 Z.z., legitímne a v súlade s vtedy platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Na tejto skutočnosti nemení ani fakt, že podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a/, b/ a c/ zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.novembra 2011 ďalej len ,, ZoSÚ“), nešlo v\nprípade úveru poskytnutého žalobcom zo strany žalovanej o spotrebiteľský úver. ZoSú, resp. akýkoľvek\niný všeobecne záväzný právny predpis platný a účinný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere teda\núčtovanie týchto poplatkov (vrátane poplatku za vedenie úverového účtu) nezakazoval, ale práve naopak\n- predpokladal ich, čím súčasne ich dohodnutie v zmluve o spotrebiteľskom úvere a následne účtovanie\nspotrebiteľovi aproboval a legitimizoval. Platí totiž, že v prípade, ak bolo ex lege možné do 13.júna 2013\nplatne dohodnúť a účtovať poplatok za vedenie a správu úverového účtu v zmluve o spotrebiteľskom\núvere, neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by takáto dohoda nemohla byť platne dojednaná aj v rámci\nspotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí iného ako spotrebiteľského úveru (napr. úveru hypotekárneho). Z\nprechodného ustanovenia § 122 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vyplýva, že predmetný\nzákaz účtovania poplatkov za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu bol koncipovaný pro\nfuturo, tzn. s účinnosťou od 10.júna 2013, z čoho je zrejmé, že poplatky za vedenie, evidenciu alebo\nsprávu úverového účtu, splatné do 10.júna 2013, boli zo strany úverového veriteľa dohodnuté a účtované\nv súlade so zákonom a teda nemôže ísť ani z tohto dôvodu o neprijateľnú zmluvnú podmienku v\nspotrebiteľskej zmluve. Žalovaná záverom podotkla, že podľa jej názoru právne závery vyplývajúce z\nodôvodnenia rozsudku nemeckého Spolkového súdneho dvora zo 7. júna 2011, sp.zn. XI ZR 388/10, nie\nje možné v Slovenskej republike aplikovať a to z dôvodu, že a/ dojednanie o poplatku za správu, resp.\nvedenie úveru je cenovým dojednaním; súdny prieskum prijateľnosti (nekalosti, primeranosti) cenových\n\ndojednaní je v rozpore s čl. 2 ods. 3 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Slovenský zákonodarca v čase uzatvorenia\npredmetnej Zmluvy o úvere explicitne umožňoval dojednávanie takéhoto typu bankových poplatkov pri\nposkytovaní spotrebiteľských úverov. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala rozhodnutie\nodvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a\npriznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\n4. Žalobcovia sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§\n451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 CSP\n(prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a\n§ 421 CSP (prípustnosť dovolania pre\nnesprávne právne posúdenie - riešenie právnej otázky).\n7. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích\ndôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne,\ndovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky\ndovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. l CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedenie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. V danom prípade žalovaná podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom (ako uviedla v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Uvedený\ndôvod prípustnosti dovolania predpokladá, že dovolateľ v dovolaní vymedzí práve tú právnu otázku (nie\ninú, resp. neuvedie žiadnu), od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania\nprijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí (konkretizuje),\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. l písm. b/ CSP). Sama polemika\ndovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia\nalebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo\n203/2016, 2 Cdo 54/2018, 3Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017).\n11. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľky riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421\nods. 1 písm. c/ CSP). Ak takáto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu súdu chýba, dovolací\nsúd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n\n12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom).\n13. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nevymedzí\nprávnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, dovolací súd\nnemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade\nnemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku mal\ndovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Tiež v prípade\nabsencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v\nsúvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa);\nv opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum,\npriečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania\nzvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S.,\nBaricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 14/2018, 2 Cdo 167/2017,\n3 Cdo 28/2017, 5 Cdo 13/2018,\n7 Cdo 114/2018, 8 Cdo 78/2017).\n14. Dovolateľka videla uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP ohľadne otázky\nneprijateľnosti (neplatnosti) zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za vedenie\núveru (úverového účtu). Nesprávnosť právneho posúdenia spornej otázky odvolacím súdom je podľa\nnázoru žalovanej nesprávne, a to v zásade z dvoch dôvodov a to: a/ predmetná zmluvná podmienka\nzakotvená v čl. IX bod 2 Zmluvy o úvere nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spĺňa\npodmienky zákonnej výnimky podľa § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (v znení účinnom\nv čase uzatvorení zmluvy o úvere), a to vzhľadom k tomu, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka\nprimeranosti ceny, pričom táto zmluvná podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne (§ 53\nods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka); b/ predmetná zmluvná podmienka zakotvená v čl. IX bod\n2 Zmluvy o úvere nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho\nzákonníka, pretože nespôsobuje nijakým spôsobom značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\n15. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá\nvymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením\nveci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,\nktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti\nrieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto\nčinnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo\nsprávne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\nNesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením\nskutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy na daný prípad, alebo\njej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní\nžalovanej absentuje.\n16. Dovolateľka v súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP neformulovala\nžiadnu právnu otázku (vo svojom dovolaní formálne odkazuje\nna citované ustanovenie). Z jej\ndovolania vyplýva, že nesúhlasí s právnym názorom súdov v otázke právneho posúdenia neprijateľnosti\n(neplatnosti) zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za vedenie úveru (úverového\n\núčtu), právnu otázku však v zmysle vyššie uvedeného nevymedzila spôsobom uvedeným v § 432 ods.\n2 CSP. Ani pri vynaložení zvýšeného úsilia dovolací súd nevedel z takto podaného dovolania zistiť\nprávnu otázku, ktorú namietala, a od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Sama polemika s\nrozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 CSP.\n17. Nakoľko žalovaná v dovolaní nevymedzila právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a ktorá mala zakladať nesprávne právne posúdenie veci, najvyšší súd nemôže bez uvedeného\npristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa;\nv opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum\npriečiaci sa účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Je tak nepochybné, že v dovolaní žalovanej absentuje\nzákonom požadovaná náležitosť - dovolací dôvod v ňom nie je vymedzený spôsobom uvedeným v §\n432 CSP, čo zakladá dôvod pre odmietnutie takéhoto dovolania.\n18. Z vyššie uvedených dôvodov nemohol najvyšší súd na podklade nevymedzenej právnej otázky (§\n421 ods. 1 písm. b/ CSP) uskutočniť meritórny dovolací prieskum a prijať závery k právnemu posúdeniu\nveci odvolacím súdom.\n19. Podľa § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až\n§ 435 CSP.\n20. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného v zmysle § 447 písm. f/ CSP\nodmietol.\n21. Žalobcom 1/ a 2/ najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy\ntohto konania nevznikli.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 53/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e75d634b-4a11-423d-ad34-cd1e2ef24ccf", "datum": "2021-10-28", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/72/2016", "guid": "1463dc60-98da-4b12-95ff-3f57ddb9a171:e32c74c4-6308-438d-ad4a-3d0cee514047", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "841387aa-0495-4229-abeb-3cc889f6155b:a517f1db-34b3-49ee-a31c-448c8d818d25", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1313223016.1", "spisova_znacka": "2Cdo/167/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/167/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1313223016.1"}, {"guid": "33d55091-2770-4207-9714-4f0b98eb7076:3607aeda-b55c-4b59-8a2a-fb5f795bc543", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6114224765.1", "spisova_znacka": "5Cdo/13/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/13/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6114224765.1"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "6e7cf06d-e39b-4454-9f6a-d84d392f8c42:9d9a403e-c600-429a-b26f-3c65cd9ec840", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115213046.1", "spisova_znacka": "4Co/72/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/72/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115213046.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e75d634b-4a11-423d-ad34-cd1e2ef24ccf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2"}]}