{"guid": "23f8cd69-34ac-461f-9d8e-10e1c6607ae7:3fb80518-e111-46cb-9121-7c444af7df50", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4016200973.2", "spisova_znacka": "19Sa/40/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/40/2016 z 27. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. marca 2017, sp. zn. 19Sa/40/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4016200973.2", "identifikacne_cislo": "4016200973", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. Ján Bednár", "sudca_id": 955, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jan-bednar-955", "datum_vydania": "2017-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "9Sžsk/89/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "72068585-53b9-481b-90e7-4ea18ffc0710:9dbfd3d1-af5d-48bb-9b50-a6e43ca90156", "datum": "2018-05-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fb80518-e111-46cb-9121-7c444af7df50", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200973.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200973.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200973.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200973
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200973.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: P. W., nar.
XX. XX. XXXX, Ľ. W. XX, M., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2016/8535/Dan zo dňa 29. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd  z r u š u j e  rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Bratislava, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/8535/
Dan  zo  dňa  29. 09. 2016 a  vec   v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd žalobkyni  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.  Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis prvostupňového
správneho orgánu, súd zistil, že si žalobkyňa dňa 03. 05. 2016 podala žiadosť o poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, ktorý zdôvodnila zvýšením výdavkov na benzín, návštevy kostola, rodiny, kultúrnych
podujatí, športových podujatí -  futbal, nákupov, z dôvodu, že nevie nastúpiť na vlak, autobus. V spise sa
nachádza komplexný posudok zo dňa 02. 12. 2015, z ktorého vyplýva, že v oblasti mobility a orientácie
je žalobkyňa orientovaná primerane, chôdza je s oporou, hybnosť kĺbov je v takom rozsahu, že dokáže
primerane používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy, nie je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, a kompenzácie sa nenavrhujú. Menovaná sa považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaná na sprievodcu, nie je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.

2. Správy orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 06. 2016 rozhodnutie, ktorým nepriznal žalobkyni peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového
vozidla. Skonštatoval, že nový komplexný posudok nebol vypracovaný a zostáva naďalej v platnosti
komplexný posudok zo dňa 02. 12. 2015. Poukázal i na komplexný posudok zo dňa 06. 03. 2015, z
ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy menovanej je 50 % podľa prílohy č. 3, časť XII.B.B2.15.c.2. k
zákona č. 447/2008      Z. z. a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 citovaného zákona považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím. V komplexnom posudku sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia žalobkyne v jednotlivých oblastiach a to v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie
a v oblasti sebaobsluhy za kompenzácie nenavrhli.



3. Žalobkyňa podala proti citovanému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie.
Posudkovým lekárom Ústredia práve, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol vypracovaný dňa 10. 08.
2016 lekársky posudok. Posudkový lekár vychádzal z predložených nálezov a to ortopéda zo dňa 10.
06. 2015 a zo dňa 27. 04. 2016, Neurologického vyšetrenia zo dňa 15. 06. 2015 a zo dňa 28. 04.
2016 a gynekologického vyšetrenia zo dňa 03. 05. 2016, z ktorého vyplýva, že pacientka udáva únik
moču pri kašli, kýchaní a pod., tiež máva pocity urgencie, moč uniká občas aj v polohe v leže. Záver
gynekológa bol incontnetio urinae III. stupňa. Posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy žalobkyne
na 40 %, ktoré zvýšil o        10 %, teda spolu 50 %. Uviedol, že vychádzal z posledných dvoch
precízne vypracovaných odborných stanovísk  ortopedického a neurologického vyšetrenia. Za primárny
problém považoval poruchu hybnosti na základe vrodenej poruchy nervov ľavej dolnej končatiny, ktoré
hodnotil na hornej hranici rozpätia, teda 40 %  a vzhľadom na poškodenie chrbtice zvýšil funkčnú mieru
poruchy o 10 %. Celková miera funkčnej poruchy je tak 50 % a žalobkyňa je považovaná za osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím. V závere lekárskeho posudku je uvedené, že v celej dokumentácii
nie je popísaná taká porucha hybnosti a orientácie, ktorá by diskvalifikovala fyzickú osobu z využívania
prostriedkov hromadnej verejnej prepravy osôb, teda nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Uviedol, že nebolo dokumentované plauzibilné vyšetrenie, ktoré by objektivizovalo
inkontinenciu moču a stolice, vrátane určenia stupňa poruchy.

4. Následne bol vypracovaný komplexný posudok žalovaným zo dňa 14. 09. 2016, podľa ktorého
žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a je odkázaná na
sprievodcu. V odôvodnení komplexného posudku je uvedené, že v lekárskom posudku boli posudzované
aktuálne lekárske nálezy a to ortopéda i neurológa, pričom aktuálne predložený neurologický nález
je totožný s nálezom z predošlého posudzovania. Objektívne je posudkovým lekárom považovaný
za primárny problém porucha hybnosti na základe vrodenej poruchy nervov ľavej dolnej končatiny
zhodnotená 40 % mierou funkčnej poruchy, ktorá je zvýšená o 10 % na podklade poškodenia chrbtice.
Menovanou nebolo predložené plauzibilné vyšetrenie, ktoré by objektivizovalo inkontinenciu moču a
stolice vrátane stanovenia stupňa poruchy inkontinencie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Žalovaný dňa 29. 09. 2016 vydal rozhodnutie č. UPS/ US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2016/8535/Dan,
ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil. Poukázal na komplexný posudok druhostupňového správneho orgánu, na základe aktuálne
zhodnoteného ťažkého zdravotného postihnutia a mieru poškodenia pohybových funkcií, posudkový
lekár opakovane skonštatoval, že posudzovaná napriek subjektívnym tvrdeniam podľa objektívne
dostupných lekárskych nálezov nemá takú poruchu mobility, ktorá by znemožňovala používanie
prostriedkov verejnej hromadnej dopravy osôb.  Lekár zhodnotil všetky predložené lekárske nálezy
nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu.  Uviedol, že peňažný
príspevok je dávka fakultatívna, čo znamená, že na jeho priznanie neexistuje právny nárok a na jeho
poskytnutie musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky.

III.  Argumenty žalobcu  v podanej žalobe

6.  Proti  rozhodnutiu žalovaného zo dňa 29. 09. 2016 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej
lehote žalobu (osobne podanú na súd dňa 29. 11. 2016).  Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

7. V žalobe uviedla, že v posudku zo dňa 16. 06. 2010 jej posudkový lekár neurčil termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu, lebo bol posúdený ako chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej
poruchy bola definitívne určená. Zároveň v posudku bolo konštatované, že sa považuje sa osobu
odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný vyhotovil komplexný
posudok zo dňa 10. 12. 2010 a určil mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.B-B.2, bod
15, písm. c/2 a vyslovil presne tie isté závery, ako boli konštatované  v prvom lekárskom posudku zo dňa



16. 06. 2010, avšak s tým, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Jeden záver podľa toho istého zákona si dva správne orgány vyložili v priebehu dvoch mesiacov odlišne.

8. Vyhotovenia nových posudkov považuje za účelové, s cieľom posúdiť ju za osobu, ktorá nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na základe toho jej nepriznať
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. Od právne chybného zmeneného rozhodnutia sa odvíjali všetky ďalšie
komplexné posudky a rozhodnutia správnych orgánov až po najnovšie rozhodnutie žalovaného.
Rozhodnutie vychádza z neprávne posúdeného zdravotného stavu žalobkyne.

9. Uviedla, že jej zdravotný stav sa od roku 2010 nezlepšil a poukázala na aktuálne lekárske správy,
ktoré mal k dispozícii aj úrad práce a žalovaný. Nie sú rešpektované lekárske nálezy. Uviedla, že
napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu potrebuje byť nezávislá, má aktivity. Individuálnu
prepravu motorovým vozidlom potrebuje z dôvodu, že navštevuje bohoslužby, chodí s manželom na
nákupy, vybavuje veci po úradoch, na návštevu lekárov. Bez manžela, alebo inej osoby nie je schopná
samostatného pohybu na verejnosti. Nie je schopná prepravovať sa verejnou hromadnou dopravou. Na
ľavej nohe má ortézu, jedinou oporou je pravá noha a francúzska barla. S ortézou nevie prejsť ani cez
schody, nevie si predstaviť, ako by mala nastúpiť do autobusu alebo vlaku. Je to fakticky nemožné. Jej
zdravotný stav je horší, ako bol v roku 2010, kedy bola odkázaná na individuálnu prepravu a nezákonne
jej bola odňatá. Poukázala i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali obdobnou vecou.

10. V závere žaloby uviedla, že rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva, zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ je v rozpore s administratívnymi spismi a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

11. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 31. 01. 2017, doručenom súdu dňa 03. 02. 2017, žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa poukazuje na komplexný posudok zo dňa 16. 06.
2010, zo dňa 24. 08. 2010 ako i na rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2010 a podľa jej názoru nastalo
pochybenie žalovaného už v roku 2010, kedy tiež požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa
žalobkyne úrad nemal právny základ na vyhotovenie komplexného posudku zo dňa 24. 08. 2010, ak
prešli iba dva mesiace od vyhotovenia posudku zo dňa 16. 06. 2010 na účely parkovacieho preukazu.
Uviedol, že posledný lekársky posudok bol vydaný dňa 25. 11. 2015, avšak žalobkyňa predložila pri
podaní žiadosti aj doplnenie zdravotnej dokumentácie aktuálnymi lekárskymi nálezmi a bolo potrebné
opätovne preskúmať celú spisovú dokumentáciu vzhľadom k zhodnotenému predošlému skutkovému
stavu vo vzťahu k novým aktuálnym skutočnostiam.

12. Poukázal na to, že vydaniu rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, predchádzalo
vydanie komplexného posudku zo dňa 14. 09. 2016, ktorý bol aj podkladom vydaného rozhodnutia
žalovaného. Pretože v komplexnom posudku nebolo navrhnuté žalobkyni kompenzovať sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nebolo možné žiadaný peňažný
príspevok žalobkyni poskytnúť.

13. Z lekárskych posudkov vyplýva, že boli plne rešpektované lekárske nálezy žalobkyne. Posudkový
lekár uviedol, že nebolo dokumentované ťažké funkčné poškodenie pohybového aparátu, ani ťažké
poškodenie ako celku. Nie je možné akceptovať nové a nové argumenty, ktoré majú podporiť závery
žalobkyne - nedostatočná ohybnosť protézy, závraty a inkontinencia moču a niekedy aj stolice. Pokiaľ
ide o inkontinenciu moču, posudkový lekár vo vyjadrení uviedol, že hodnotiť subjektívny údaj pacientky,
ktorý vplýva z gynekologického vyšetrenia zo dňa 03. 05. 2016, avšak bez doplňujúcich vyšetrení,
nie je možné akceptovať. Dôležitá je objektivizácia odborným urologickým vyšetrením, urodynamickým
vyšetrením objektivizujúcim mieru poruchy vyprázdňovania. Posudkový lekár uviedol, že inkontinencia



stolice, ak sa objaví jej príznak, je dôvodom na podrobné vyšetrenie a dá sa s veľkou mierou presnosti
objektivizovať, avšak v dostupnej dokumentácii takýto údaj chýba, podobne ako údaj o závratoch.
14. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nosenia ortézy, v dôsledku čoho nedokáže prejsť k zastávke
autobusu ani nastúpiť, vystúpiť a udržať sa vo vozidle uviedol, že posudkový lekár uviedol, že nosenie
ortézy pre vrodenú disfunkciu ľavej dolnej končatiny je bežná a častá opora pri pohybe, navyše pri
dlhoročnej poruche tohto typu je fyzická osoba adaptovaná a nedá sa akceptovať názor, že dlhodobá
porucha je zrazu príčinou nemožnosti využívania a používania prostriedkov hromadnej verejnej prepravy
osôb, alebo príčinou a neprekonateľnou prekážkou samotného pohybu na verejnosti.

15. Ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, týkajúce sa posudkov a rozhodnutí
vydaných v roku 2010 sú pre toto konanie bezpredmetné.

IV.   Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty

16. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný  (ust. § 10, 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods.
1, 2  SSP)  a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa
29. 09. 2016  ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. e/ SSP zrušil, nakoľko zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Súd takto rozhodol bez
nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 OSP verejne
vyhlásil dňa       28. 03. 2017.

17. Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
platnom v čase rozhodovania žalovaného, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len \"kompenzácia\") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.
Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy  najmenej 50 %.

Podľa § 11 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely
preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6
(ďalej len \"lekársky nález\"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v
prílohe č. 1.
Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu
predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto
zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak
je lekársky nález neúplný.
Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.
Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od
posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové
skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa
posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej
poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.



Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti
o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné
overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická
osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej
zaručeným elektronickým podpisom.
Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy,
vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe
č. 2.

Podľa § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 38 ods. 1, písm. b/, bod 2, ods. 11 vyššie citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené
výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak
b) súvisiace
2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá
a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo
b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická
osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

Podľa § 55 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 6, 10 vyššie citovaného zákona, konanie o priznanie
peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína
na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej
osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa
prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým
podpisom.
Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
Príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou
osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o
takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú
zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 57 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná
a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku
alebo výplatu,
Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až e), h) a i) fyzická osoba preukazuje písomne alebo podaním
elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom.



18. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 09. 2016 a
posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa              22. 06. 2016, ktorým prvostupňový správny
orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

19. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie je v súlade so zákonom,
nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci.

20. Na základe oboznámeného súdneho ako aj administratívneho spisu súd zistil, že orgány verejnej
správy po posúdení relevantných lekárskych nálezov pri svojom rozhodovaní sa nevysporiadali
dostatočne a to najmä s lekárskou správou všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 03. 05. 2016,
v ktorom sa uvádza inkontinencia moču ako i gynekologický nález zo dňa 03. 05. 2016, v ktorom
uviedol gynekológ, že u pacientky ide o incontinentio urinae III. stupňa a odporúča hygienické pomôcky
pri močovej inkontinencii. Podľa názoru  súdu správne orgány pri posudzovaní zdravotného stavu
žalobkyne nezohľadnili všetky podklady potrebné pre riadne rozhodnutie vo veci a to najmä  lekársku
správu ošetrujúceho všeobecného lekára žalobkyne, v ktorej sa uvádza inkontinencia moču a uvedená
skutočnosť vyplýva aj z nálezu gynekológa, ktorý uvádza incontinentio urinae III. stupňa.  Prvostupňový
správny orgán ako i žalovaný len skonštatovali, že k uvedenému záveru nie sú v spise potrebné podklady
a to urodynamické vyšetrenie, príp. plauzibilné vyšetrenie. Pokiaľ všeobecný ošetrujúci lekár žalobkyne
uviedol takéto zdravotné postihnutie žalobkyne, bolo potrebné, aby posudkový lekár požiadal ošetrujúcu
lekárku žalobkyne MUDr. Hríbikovú o zaslanie odborného stanoviska k tejto uvádzanej diagnóze
žalobkyne, nakoľko i zo správy gynekológa  vyplýva, že žalobkyňa používa hygienické pomôcky pri
močovej inkontinencii, a teda v takomto prípade je potrebné skúmať, na základe čoho uviedli obidvaja
lekári incontinenciu moču u žalobkyne. Napriek uvedenému posudkoví lekári si urobili vlastný záver o
veciach, o ktorých nemali predložené podklady. Na základe uvedeného je zrejmé, že posudkoví lekári
prvostupňového správneho orgánu i žalovaného rozhodli na základe neúplného zistenia zdravotného
stavu žalobkyne. Odpovede na otázky týkajúce sa incontinencie žalobkyne sú podľa názoru súdu
podstatné na objektívne posúdenie celkového zdravotného stavu žalobkyne, a preto bude potrebné si
odpovede na tieto otázky dodatočne vyžiadať, nakoľko správny orgán musí pri rozhodovaní vychádzať
zo spoľahlivo zisteného celkového stavu veci. Z ust. § 11 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že
posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak
je lekársky nález neúplný. Túto svoju povinnosť si však posudkoví lekári nesplnili a preto má súd za
to, že skutkový stav, z ktorého vychádzali pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok
na kompenzácii zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla, bol neúplný.

21. V predmetnej veci posudkový lekár žalovaného takto nepostupoval a zdravotný stav žalobcu posúdil
dňa 10. 08. 2016 napriek tomu, že v predloženej zdravotnej dokumentácii sa nachádzali nezrovnalosti
znemožňujúce správne posúdenie zdravotného stavu žalobkyne.

22. S poukazom na uvedené konštatovanie posudkového lekára zo dňa 10. 08. 2016 a tú skutočnosť,
že z dôvodu nepredloženia, resp. nevyžiadania ďalších odborných nálezov a bez dodržania základných
zásad lekárskej posudkovej činnosti uvedených v ust. § 11 vyššie citovaného zákona, nemohol byť
zdravotný stav žalobkyne náležite a v súlade so zákonom posúdený, bolo potrebné žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 09. 2016  (vychádzajúce z lekárskeho posudku zo dňa 10. 08. 2016)
zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. e/ SSP, teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

23. Pokiaľ posudkový lekár žalovaného v predmetnej veci  konštatoval, že nebolo dokumentované
plauzibilné vyšetrenie, ktoré by objektivizovalo inkontinenciu moču a stolice vrátane určenia stupňa
poruchy, hoci zo správy všeobecného lekára žalobkyne ako i z nálezu gynekológa sa inkontinencia u
žalobkyne uvádza, bolo potrebné tieto nezrovnalosti odstraňovať a za tým účelom doplniť dokazovanie v
záujme riadneho a správneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne pre potreby konania o jej žiadosti
o kompenzačný príspevok. S poukazom na ust. § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov



v znení neskorších predpisov sa na konanie o parkovacom preukaze vzťahujú ustanovenia zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, vrátane ust. § 32 ods. 1 tohto zákona, z
ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

24. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že predmetom súdneho prieskumu nemôžu byť
rozhodnutia vydané v roku 2010, na ktoré poukazuje žalobkyňa vo svojej žalobe, keď rozhodnutím zo dňa
16. 06. 2010 bolo vyhovené jej žiadosti o parkovací preukaz z dôvodu, že je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom a ďalším rozhodnutím zo dňa 26. 01. 2011 jej bol parkovací
preukaz odňatý.  Dôvodmi odňatia parkovacieho preukazu by sa bol súd zaoberal v prípade, ak by
bola podaná žaloba, resp. v tom čase opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku (účinného do 30. 06. 2016).

25. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a
na ten účel musí správny orgán obstarať potrebné podklady.  Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí
k ťažiskovým činnostiam správnych orgánov a požiadavka čo najúplnejšieho a najpresnejšieho zistenia
stavu veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že
boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec význam. S poukazom na uvedené
je súd tohto názoru, že správne orgány nezistili skutočný stav veci dostačujúcim spôsobom a tak, aby
súd mohol posúdiť, či  postupovali alebo nepostupovali  v súlade so zákonom, keď nevyhoveli  žiadosti
žalobkyne o kompenzačný príspevok.

26. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 06. 2016. Z dikcie ustanovenia § 59 od s.
1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzťahuje i na
konanie v predmetnej veci (pokiaľ nie je ustanovené inak) je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má
rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia
o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona je vybudované na apelačnom princípe a
druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere
viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným
limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom
rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia,
ale i jeho správnosť. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie,
a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na zistenie
posudkového lekára žalovaného zo dňa 10. 08. 2016, z ktorého vyplýva, že v predloženej zdravotnej
dokumentácii (teda i v tej, ktorá bola predmetom posudzovania v prvostupňovom správnom konaní)
nie je preukázaná inkontinencia moču, hoci zo správy jej ošetrujúceho lekára i gynekológa je takéto
zdravotného postihnutie uvádzané.

27. Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť, že z komplexného posudku žalovaného zo dňa 14. 09. 2016
vyplýva, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná
na sprievodcu, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pokiaľ sa
preukáže, že žalobkyňa je schopná cestovať MHD len v sprievode inej osoby, potom rozhodnutie
žalovaného  je potrebné s ohľadom na uvedené zistenie riadne odôvodniť. Ak žalobkyňa  nie je schopná
uvedené úkony (nástup a výstup z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy) zvládnuť bez pomoci inej
fyzickej osoby,  nemožno považovať vykonanie uvedených úkonov na rovnakom základe s ostatnými
fyzickými osobami, ktoré pomoc inej osoby nepotrebujú. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude po
opätovnom posúdení vyhotoviť nový posudok  a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje závery aj
náležite odôvodní a vysporiada sa so všetkými námietkami žalobkyne.

28. Súd je toho názoru, že o podanej žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla bude možné rozhodnúť až po riadnom prešetrení jej zdravotného stavu (na základe predloženia
ďalších odborných lekárskych nálezov, resp. ich vyžiadania od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
príp. i za prítomnosti žalobkyne) tak, aby bolo možné riadne zistiť jeho obmedzenia, ktoré vznikli v
súvislosti so stupňom závažnosti inkontinencie. Potenciálnu inkontinenciu u žalobkyne je správny orgán
povinný detailne skúmať v kontexte § 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. ako „inú situáciu“,



ktorú žalobkyňa, pokiaľ sa preukáže dostatok dôkazov k uvedenému zdravotnému postihnutiu, nie je
schopná zvládať v prostriedkoch verejnej dopravy na rovnakom základe ako ostatné osoby.

29. Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa ust. § 191 ods. 6 SSP.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo ich nežiadala priznať a zo spisu jej žiadne
trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je mesiac od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "9Sžsk/89/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "72068585-53b9-481b-90e7-4ea18ffc0710:9dbfd3d1-af5d-48bb-9b50-a6e43ca90156", "datum": "2018-05-29", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}