Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/18/2013 z 28. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. januára 2014, sp. zn. 24Co/18/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2311209878.2 Krajský súd Trnava | 24Co/18/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2311209878.2 | 2014-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 657 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1df2daac-c4cd-47e7-af3e-d86dd4d19084 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2311209878.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311209878
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311209878.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobkyne: M. V.,
nar. XX.XX.XXXX, X., Y. XXXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Gálová, Sládkovičovo,
Hviezdoslavova 510, proti žalovanému: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, zastúpený advokátom: JUDr.
Peter Belovič, Šaľa, P. Pázmaňa 3, o zaplatenie 5.320,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C 44/2012-74 zo dňa 02. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 198,52 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
5.320,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.320,- eur od 11.04.2011 do zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 319,-
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 837,58 eur k rukám JUDr. Márii Gálovej do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 657 a 558 Občianskeho zákonníka vecne
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa viackrát
požičala žalovanému peniaze. Zmluva o pôžičke bola realizovaná ústnou formou, existenciu pôžičiek
nespochybňoval ani žalovaný. V danom prípade uznanie dlhu bolo v písomnej forme, v listine je
jasne daný dôvod vzniku pohľadávky, ktorým bola pôžička, je presne špecifikovaná výška pohľadávky
5.320 eur a nachádza sa v nej aj záväzok - prísľub žalovaného, že svoj záväzok splní do 11.4.2011.
Uvedená listina obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Nie je rozhodujúce kto uvedenú listinu
koncipoval a spisoval. Na listine sa nachádza podpis žalovaného, ktorým deklaruje skutočnosti v nej
uvedené. Priznanie úrokov z omeškania bolo odôvodnené v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a výška úrokov z omeškania je daná v § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
platnom znení a je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. súd
priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú
zo súdneho poplatku vo výške 319 eur a z trov právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa žalobkyne
uskutočnila štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní
dňa 10.5.2012 a 2.8.2012), pričom každý úkon má hodnotu 190,89 eur k čomu je nutné pripočítať za
každý úkon režijný paušál. V roku 2011 bol režijný paušál 7,41 eur a boli uskutočnené dva úkony, v roku



2012 bol režijný paušál 7,63 eur a bol priznaný za dva úkony. Náhrada straty času za dve polhodiny v
zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje 25,42 eur a cestovné 18,52 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal sa,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a odporcovi priznal náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
Rozsudok považuje za nesprávny, pretože prvostupňový súd svoje rozhodnutie a dôvodnosť žaloby
založil na písomnom listinnom dôkaze predloženom žalobkyňou, z obsahu ktorého súd vyvodil, že
žalobkyňa viackrát požičala žalovanému peniaze, pričom žalovaná suma bola žalovaným uznaná
písomnou formou uznaním dlhu. S týmto záverom žalovaný nesúhlasí z dôvodu, že náležitosti platného
uznania s poukazom na § 558 Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nespĺňa, nemožno ho
považovať za uznanie dlhu. Dôvodil tým, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi, musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí byť v ňom presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. K predmetnému listinnému dôkazu odvolateľ uviedol, že ide iba o prehlásenie
žalobkyne, absentuje akýkoľvek prejav vôle žalovaného, nie je uvedený ani právny dôvod existencie
záväzku, zmätočná je aj suma ktorej sa má dodatok týkať a nie je uvedený uznávací prejav dlžníka
ani jeho záväzok dlžnú sumu zaplatiť. Odvolateľ sa vyjadril k písomnému podaniu právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 14.05.2012 označeného ako „prípis - prepis SMS textovej komunikácie“, na ktorý
s poukazom na § 125 O.s.p. nie je možné hľadieť ako na prípustný dôkazný prostriedok, pretože
totožnosť nie je možné overiť a teda k uvedenému nemá iba ako vyjadrenie žalobkyne k veci. Ďalej
poukázal aj na evidentný rozpor medzi žalobou a ďalšími následnými tvrdeniami žalobkyňou ohľadom
sumy 980,- eur, pretože v žalobe uvádza, že túto sumu žalovanému požičala, na pojednávaní povedala,
že v dodatku je uvedená suma 980,- eur, táto suma spočíva v tom, že všetko hradila a žalovaný jej
prisľúbil náhradu výdavkov a tiež tvrdila, že predal posteľ počas doby keď bola v zahraničí. Z tejto
výpovede žalobkyne vyplýva, že nárokovanie tejto sumy nie je podložené ani právnymi dôvodmi, ani
žiadnymi dôkazmi, pričom pokiaľ vôbec k nejakému plneniu zo strany žalobkyne v prospech žalovaného
došlo, čo popiera, evidentne nešlo o dočasné prenechanie peňazí. Z písomného podania žalobkyne
zo dňa 14.05.2012, je možné vyvodiť, že k požičaniu sumy 980,- eur žalobkyňou žalovanému dňa
09.04.2011 nedošlo. Žalovaný totiž v tento deň žalobkyňu podľa prepisu SMS komunikácie opakovane
žiadal o zapožičanie sumy 120,- eur, čo žalobkyňa odmietla a je nepochopiteľné, že nakoniec by
mu požičala niekoľkonásobne vyššiu sumu až 980,- eur. Zároveň je potrebné zobrať do úvahy, že
pôvodne bola žalobkyňou v texte listinného dôkazu uvedená suma 1.980,- eur, z čoho bola zaškrtnutá
číslica „1“ a tak zostala suma 980,- eur, teda nie je možné hovoriť o konkrétnom nároku žalobkyne
voči žalovanému z konkrétneho právneho dôvodu. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil základ
žaloby i úkon označený žalobkyňou ako uznávací prejav žalovaného. Žalobkyňou žalovaná suma je
právne zdôvodnená existenciou záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke medzi
fyzickými osobami, pričom prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal otázkou skúmania skutočnosti,
tvrdených žalobkyňou v žalobe o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným a otázkou reálneho
odovzdania predmetu plnenia - peňazí vo výške žalovanej sumy. Z vykonaného dokazovania žiadna
skutočnosť preukazujúca požičanie konkrétnej sumy peňazí v reálnom čase žalobkyňou žalovanému
nevyplýva. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnenú sumu 4.140,- eur, je tu rozpor medzi obsahom tvrdení
žalobkyne obsiahnutých v žalobe, uvádzaných v ďalších jej písomných podaniach a medzi výpoveďou
samotnej žalobkyne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 10.05.2012. Žalobkyňa neuviedla
a nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom kedy, akú sumu, akým spôsobom (v hotovosti, či na účet)
konkrétne požičala žalovanému a ani nedoložila žiaden dôkaz o prevzatí pôžičky žalovaným. Nie je
pravdou, že by žalovaný existenciu pôžičiek nespochybňoval, pretože žalovanú sumu neuznal. Pokiaľ
prvostupňový súd poukázal na to, že pri priznaní nároku vychádzal z uznania dlhu, ale v odôvodnení
uviedol, že má preukázané, že žalobkyňa odporcovi viac krát požičala peniaze, rozhodnutie je potom
zmätočné. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu 200,- eur, ktorú požičala 11.03.2011, tvrdenie nie je ničím
podložené a to vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobkyne zo dňa 14.05.2012, pretože v tento deň
vzhľadom na SMS komunikáciu odmietla požičať akúkoľvek sumu. Napokon uplatnená suma 980,-
eur nie je podložená žiadnym právnym zdôvodnením a ani relevantnými dôkaznými prostriedkami.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu pohľadávky vo výške žalovanej sumy
a súd preto nesprávne právne posúdil žalobkyňou predložený dôkaz ako uznanie dlhu, pretože na
uznávací prejav neboli splnené zákonné podmienky.



Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila a navrhla, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 198,52 eur.
Žalobkyňa sa stotožňuje so závermi súdu, prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a danú vec
správne právne posúdil. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno podľa § 120 O.s.p. a preto súd správne
zaviazal žalovaného k zaplateniu. Žalovaný potvrdil, že je dlžný žalobkyne, k žalovanej sume sa vyjadriť
nevedel, pričom sám žalovaný odmietol vypovedať pred dožiadaným spôsobom a žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by uznanie dlhu nebolo platné. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyni dlhuje peniaze, ale
nie v žalovanej sume, bolo na ňom aby pred prvostupňovým súdom predložil všetky dôkazy, o ktoré
opiera svoje tvrdenia, navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. Žalobkyňa má za to, že uznanie dlhu
obsahuje všetky náležitostí predpísané zákonom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má aspoň základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219
O.s.p.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia 5.320,-
eur s 9% ročným úrokom zo sumy 5.320,- eur od 11.04.2011 do zaplatenia s odôvodnením, že
ústne dojednali podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobkyňa
prenechala žalovanému dňa 10.01.2011 peniaze vo výške 4.140,- eur, ktoré sa zaviazal žalovaný
vrátiť do dňa 20.03.2011. Dňa 11.03.2011 si žalovaný opäť požičal od žalovanej 200,- eur s tým, že
túto sumu sa zaviazal vrátiť v rovnakom termíne ako predchádzajúcu t. j. do 20.03.2011. Žalovaný v
stanovenom termíne pôžičku nevrátil, preto účastníci konania vypísali doklad o prvých dvoch pôžičkách,
následne spísali dodatok, v ktorom deklarujú ďalšie požičanie sumy 980,- eur a následne sa dohodli na
splatnosti celého dlhu t. j. sumy 5.320,- eur do 11.04.2011. Z listinného dôkazu vyplýva, že žalobkyňa
(označená menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom) dňa 11.03.2011 požičala 200,- eur
žalovanému (označenému menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom) s tým, že jej ich
vráti do 20.03.2011 spolu s predošlou pôžičkou 4.140,- eur, ktoré mu požičala 10.01.2011, žalovaný
sa svojim podpisom zaviazal vrátiť celú požičanú sumu do stanoveného termínu, nachádza sa tu
podpis žalovaného, v ďalšej časti je rukou dopísané 09.04.2011, dodatok: k hore uvedenej sume sa ešte
prirátava 980,- eur, (celková suma je 5.320,- eur), túto sumu má vyplatiť do 11.04.2011, doklad podpísala
žalobkyňa a žalovaný. Žalovaný bol vypočutý v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a uviedol, že odmieta k veci
vypovedať, listinné dôkazy prípadne ďalšie dôkazy môže zabezpečiť až po ukončení výkonu trestu,



chcel sa vyjadriť iba v prítomnosti svojho právneho zástupcu. Žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu potom na pojednávaní sa vyjadril k listinnému dôkazu, ktorým žalobkyňa preukazovala tvrdené
skutočnosti tak, že nejde o zmluvu o pôžičke, pretože nespĺňa náležitosti, nejedná sa o reálny kontrakt
na základe toho, že žalobkyňa mala odovzdať určenú stanovenú sumu peňazí a žalovaný sa zaviazal
pôžičku vrátiť, ale išlo o menšie sumy. Žalovaný potvrdil, že je žalobkyni dlžný, ale určite nejde o vysokú
sumu akú žalobkyňa žaluje. Uznanie dlhu podľa právneho zástupcu nie je relevantná listina, nie je to
jednostranný úkon dlžníka v ktorom prehlasuje, že uznáva dlh, nie je uvedená výška, dôvod a do kedy
pôžičku splatí, predmetná listina je koncipovaná žalobkyňou, ide vlastne o jej vyhlásenie a na doklade
sa nachádza iba podpis žalovaného.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, veci rovnakého druhu.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne,
konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda
aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť
veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie
je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563
Občianskeho zákonníka).

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo
odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. 5Cdo/55/1998, 3Cdo/325/2009).

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V občianskom súdnom konaní každý účastník má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť poskytnúť
na svoje tvrdenia dôkazy (§ 120 O.s.p.). Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia pritom spočíva na
tom účastníkovi, ktorý určitú skutočnosť tvrdí a ktorý z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie
dôsledky v konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu listinný doklad nachádzajúci sa na č. l. 3 spisu, ktorý bol odcitovaný
vyššie, je dôkazom o tom, že došlo k uzavretiu pôžičky ústnou formou a to najskôr dňa 10.01.2011 na
základe ktorej požičala žalobkyňa žalovanému 4.140,- eur, potom dňa 11.03.2011 kedy požičala 200,-
eur, ktoré mal vrátiť do 20.03.2011 spolu s predošlou pôžičkou zo dňa 20.01.2011, ktoré požičané sumy
teda 4.140,- eur a 200,- eur sa žalovaný zaviazal vrátiť do stanoveného termínu t. j. do 20.03.2011,
čo žalovaný podpísal a následne išlo o požičanú sumu 980,- eur o požičaní dňa 09.04.2011, spolu
mal žalovaný vrátiť 5.320,- eur do 11.04.2011. Žalobkyňa teda uniesla dôkazné bremeno o existencii
pôžičky, preukázala reálne poskytnutie pôžičky. Žalovaný svoju obranu zameral na posúdenie či listinný
dôkaz (nachádzajúci sa na č.l. 3 spisu) potvrdzujúci existenciu pôžičky sa má považovať za jednostranný
právny úkon žalovaného - uznanie dlhu.

So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania, trov
právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej služby za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu vo výške 190,89 eur
+ režijný paušál 7,63 eur podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.