{"guid": "23f2805f-07c7-474e-85b4-10056a2ce048:dc0092e8-5404-450a-afc1-97bca651161b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4", "spisova_znacka": "6S/19/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/19/2015 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2018, sp. zn. 6S/19/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4", "identifikacne_cislo": "3014200954", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc0092e8-5404-450a-afc1-97bca651161b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200954
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: X.. S. T., D. H. Š.R.E. XXX/XX, XXX
XX T., zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová č. 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX
86, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova
8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Č.: SEĽUZ-27-49-2/2014-OdSP zo dňa
06.11.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného  Ministerstva obrany SR Č.:
SEĽUZ-27-49-2/2014-OdSP zo dňa 06.11.2014 ako aj rozhodnutie   prvostupňového správneho orgánu
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo: VÚSZ - 65210008345309 zo dňa 11.07.2014   z r u
š u j e a vec vracia Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia  na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva  žalobcovi voči žalovanému právo na úplnu náhradu trov konania, o
výške ktorej  rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.11.2014 pôvodne na Krajský súd v
Trenčíne, postúpenou na tunajší súd sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.:
SEĽUZ-27-49-2/2014-OdSP vydaného dňa 06.11.2014 ako aj rozhodnutia   Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia (ďalej len VÚSZ alebo prvostupňový správny orgán) číslo: VÚSZ -
65210008345309 zo dňa 11.07.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie náhrady
trov konania.

2. Krajský súd na základe oznámenia žalobcu o tom, že inicioval na Najvyššom súde SR kompetenčnú
žalobu uznesením č. k. 6S19/2015- 81 zo dňa 09.05.2017 prerušil prebiehajúce konanie, a to až  do
právoplatnosti konania vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Komp 1/2016. Po vydaní rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Komp 1/2016 vydaného dňa 11.10.2017 správny súd v konaní pokračoval.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca doručil dňa
03.04.2014  VÚSZ žiadosť o priznanie starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb.  o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988
Zb.). Na túto žiadosť správny orgán odpovedal listom zo dňa 02.05.2014. Z dôvodu žalobcovej námietky
k spôsobu vybavenia jeho žiadosti Ministerstvo obrany SR písomnosťou zo dňa 27.06.2014 postúpilo
predmetné podanie žalobcu na priame vybavenie  VÚSZ.



4.  Prvostupňový správny orgán - VÚSZ vydal vo veci konania o priznanie starobného dôchodku
žalobcovi rozhodnutie číslo: VÚSZ - 65210008345309 zo dňa 11.07.2014, ktorým z dôvodu
nepríslušnosti správneho orgánu na konanie o starobnom dôchodku žalobcu odo dňa 26.10.2011
zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku.

5. V odôvodnení uviedol, že žalobca vo svojej žiadosti poukázal na to, že dovŕšil dôchodkový vek 55
rokov ku dňu 11.11.1996 a splnil aj ďalšie podmienky pre nárok na starobný dôchodok podľa úpravy V.
časti zákona č. 100/1988 Zb. Správny orgán konštatoval, že žalobca skončil služobný pomer 30.09.1998
(po prepustení zo služobného pomeru bol zamestnaný až do roku 2003) a na základe jeho žiadosti
mu bol rozhodnutím VÚSZ zo dňa 06.10.1998 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č.
114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
114/1998 Z. z.). Samotné konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku a jeho zvýšenie
bolo začaté podaním žiadosti zo dňa 03.04.2014 za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý vylučuje
použitie ustanovení § 130 -145 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. hmotnoprávnych aj procesných. K zrušeniu
zákona č. 100/1988 Zb. došlo ku dňu 01.01.2004. Prvostupňový správny orgán uzatvoril, že bol príslušný
rozhodovať o starobnom dôchodku žalobcu v období od 11.11.1996 do 30.04.1998, kedy však žalobca
žiadosť o priznanie starobného dôchodku nepodal a preto mu obdobie na podanie žiadosti márne
uplynulo. V súčasnosti  VÚSZ nie je oprávneným orgánom na vydanie rozhodnutia o priznaní/nepriznaní
starobného dôchodku žalobcovi, pričom poukázal na § 2 zákona č. 114/1998 Z. z. a § 3 zákona č.
328/2002 Z. z.

6. V dôsledku žalobcom podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím  Č.:
SEĽUZ-27-49-2/2014-OdSP dňa 06.11.2014,  odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Opísal svoje zistenia, podľa ktorých žalobcovi po splnení podmienok nároku na výsluhový dôchodok
a prepustení zo služobného pomeru bol rozhodnutím  VÚSZ odo dňa 01.10.1998 priznaný výsluhový
dôchodok. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. sa od 01.05.1998 vytvoril osobitný systém
sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý v súčasnosti upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. Po citácií
ustanovení § 57 ods. 1 a § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. a § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. žalovaný
konštatoval, že aj keď v danom prípade žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím
veku 55 rokov dňom 11.11.1996 bolo rozhodovanie VÚSZ vylúčené, nakoľko podľa §  143a zákona č.
328/2002 Z. z. ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. nebolo možné na sociálne zabezpečenie vojakov
použiť a zároveň v starobnom dôchodku žalobcu by bolo nutné zhodnotiť nielen dobu jeho civilného
zamestnania, ale aj doby vykonania vojenskej služby, ktoré však už boli zhodnotené vo výsluhovom
dôchodku, ktorý žalobca poberal.

7. Ohľadom rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne - rozsudok sp. zn. 12Sd/315/2013, na ktorý sa
v svojom odôvodnení odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/103/2011, žalovaný
uviedol, že právne názory Najvyššieho súdu SR nie sú prameňom práva a nie je možné ich považovať
za všeobecne záväzné. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (rozsudky
sp. zn. 3Sd/106/2013, 2Sd/2/2014, 2Sd/98/2013, 1Sd/104/2013) a Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/214/2008 podporujúce jeho právny názor na prejednávanú vec a ktoré sú aplikovateľné aj na daný
prípad.

8. Záverom žalovaný uviedol, že VÚSZ  od 01.05.1998 nebol príslušný na priznanie starobných
dôchodkov z dôvodu vylúčenia použitia právnej úpravy V. časti zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň
vyjadril názor, že vecne príslušným orgánom  na rozhodnutia o starobnom dôchodku, avšak iba za
dobu dôchodkového poistenia, ktorá nebola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je Sociálna
poisťovňa.

Žaloba.

9. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, dôvodiac    nesprávnym
právnym posúdením veci - nesprávnym aplikovaním zákonného ustanovenia. Rozhodnutie pokladal tiež
za  rozporné s ustálenou judikatúrou.

10. V úvode žaloby uviedol, že v správnom konaní sa domáhal zvýšenia starobného dôchodku
(považovaného za výsluhový) za odpracované roky 1960, 1992 - 1994, 1998 - 2003.  Totožný nárok si
uplatnil aj u Sociálnej poisťovne, ktorá však takýto jeho návrh zamietla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX



X zo dňa 15.08.2013 a vec postúpila práve VÚSZ z dôvodu príslušnosti tohto orgánu na dané konanie.
Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne žalobca podal odvolanie, o ktorom bolo vedené súdne konanie
na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12Sd/315/2013.  Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pričom vo svojom rozsudku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/103/2011 zo dňa 26.09.2012. Krajský súd v Trenčíne vo svojom vyššie uvedenom rozsudku dospel
k právnemu záveru, že o uplatnenom nároku žalobcu má povinnosť  rozhodnúť VÚSZ.

11. Žalobca poukázal na to, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotili
jeho nároky v časti aplikácie zákona č. 100/1988 Z. z., keďže on splnil nárok na starobný dôchodok
podľa § 132 ods. 1 a) zákona č. 100/1988 Z. z., a to dňom 11.11.1996, kedy dovŕšil vek 55 rokov a mal
odpracovaných 25 rokov vojenskej služby. Žalobca bol presvedčený, že jeho výsluhové nároky musia
byť posúdené podľa predpisov platných v čase vzniku nároku, a to s poukazom na § 94 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Z. z.

12. Mal za to, že kompetencia VÚSZ rozhodnúť o jeho nároku na starobný dôchodok (považovaný
za výsluhový) nebola ustanovením § 103 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. dotknutá, keďže nebol od
vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite v pracovnom pomere k 31.12.2003 ako to predpokladá
ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.).

13. Totožný právny názor bol vyjadrený aj v ustálenej judikatúre, pričom žalobca príkladmo uviedol
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/103/2011 zo dňa 26.09.2002, sp. zn.
10So/70/2013 zo dňa 30.04. 2014,  sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa 31.10.2012,  rozsudky Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 19Sd 244/2013 zo dňa 13.12.2013 a sp. zn. 23Sd/8/2014 z 31.03.2014, rozsudky Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Sd/3/2014, 3Sd/72/2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/2/2014,
25Sd/35/2014 ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/146/2013.

14. Písomným podaním zo dňa 19.08.2015 žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
publikované pod číslom 57 v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR potvrdzujúce jeho
názor na právne posúdenie danej veci.  Následným písomným podaním zo dňa 05.11.2015 žalobca
uviedol, že voči vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 12Sd/315/2013 zo dňa
19.06.2014 podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.   10So/120/2014 zo
dňa 30.09.2015 a tento prvostupňový rozsudok  zmenil a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil s tým,
že táto bude povinná postúpiť vec na VÚSZ ako orgán príslušný na priznanie a vyplácanie starobného
dôchodku žalobcovi.

Vyjadrenie žalovaného.

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.05.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.
V úvode vyjadrenia odpísal celý priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných
rozhodnutí a následne sa vyjadril k vzneseným žalobným námietkam. Uviedol, že predmetné konanie
o priznanie a zvýšenie starobného dôchodku bolo začaté podaním žiadosti žalobcu dňa 03.04.2014,
t. j. v čase účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý vylučuje aplikáciu ust. § 130 až 145 zákona č.
100/1988 Z. z. Poukázal na to, že v zmysle § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. sa od 01.05.1998 na vojakov
z povolania procesne obmedzilo používanie V. časti zákona č. 100/1988 Z. z. a rovnako používanie V.
časti zákona bolo obmedzené ustanovením § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002.  Preto VÚSZ
od 01.05.1998 nebol príslušný na priznanie starobných dôchodkov, a to z dôvodu vylúčenia aplikácie
právnej úpravy V. časti zákona č. 100/1988 Z. z.

16. V prípade, ak by žalobca v roku 2003 po ukončení dôchodkového poistenia uplatnil svoj nárok na
starobný dôchodok vzťahovalo  by sa naňho ustanovenie § 173 zákona č. 100/1988 Z. z., ktoré taxatívne
vymedzilo orgán príslušný na rozhodovanie o priznaní starobného dôchodku v období roku 2003, a
to  Sociálnu poisťovňu, pričom  nie je možné z daného odvodiť príslušnosť VÚSZ, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že žalobca nebol ku dňu 31.12.2003 nepretržite zamestnaný, tak ako to vyžadoval zákon č.
461/2003 Z. z.  Potom na priznanie starobného dôchodku žalobcovi bola príslušná Sociálna poisťovňa
v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 100/1988 Z. z.



17. Považoval rozhodovanie VÚSZ o nároku na starobný dôchodok za vylúčené, keďže podľa §  143a
zákona č. 328/2002 Z. z. ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. nebolo možné použiť na sociálne
zabezpečenie vojakov a zároveň v starobnom dôchodku žalobcu by bolo potrebné zhodnotiť nielen dobu
jeho civilného zamestnania, ale aj dobu vykonania vojenskej služby, ktorá však už bola zhodnotená vo
výsluhovom dôchodku, ktorý žalobca poberá.

18. Žalovaný sa zaoberal rozhodnutím  Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2013 o
totožnom nároku žalobcu a ktorá predmetnú vec postúpila VÚSZ z dôvodu jeho príslušnosti na konanie.
Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo podrobené súdnemu prieskumu Krajským súdom v Trenčíne
- rozsudok sp. zn. 12Sd/315/2013, ktorý napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil poukazujúc
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/103/2011. Žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok
Najvyššieho súdu SR sa netýkal analogickej veci a jeho právne názory nie sú  všeobecne záväzné.
Tiež poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (rozsudky sp. zn. 3Sd/106/2013,
2Sd/2/2014, 2Sd/98/2013, 1Sd/104/2013) a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/214/2008 podporujúce
jeho právny názor na prejednávanú vec a aplikovateľné aj na daný prípad.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

19. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom  za prítomnosti oboch procesných strán
a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

20. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

25. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení v konaniach o nárokoch na dávky
a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja prijmú, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len \"peňažná náhrada\") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred i. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
26. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.



27. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

28. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia
rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia.

29. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.  vojak z povolania Československej armády podáva
žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia; to platí aj
vtedy, keď žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania
Československej armády, a iný oprávnený, ak rozhodnúť o tejto dávke je príslušný Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia.
30. Podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. v citovanom znení od 1. júla 2002 sa na sociálne
zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú
1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
31. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nesprávneho
právneho posúdenia veci.

32. Podstatnou otázkou prejednávanej veci  je určenie, ktorý orgán verejnej správy (Sociálna poisťovňa,
resp. VÚSZ) je v prípade žalobcu kompetentný na uskutočnenie administratívneho konania a vydanie
rozhodnutia o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Táto sporná otázka bola doposiaľ
rozdielne vykladaná aj súdnou praxou - správnymi súdmi SR ako  aj Najvyšším súdom SR. Dlhodobo
pretrvávajúca nejednotnosť právneho výkladu však bola odstránená  rozhodnutím kompetenčného
senátu Najvyššieho súdu SR vydaným rozsudkom sp. zn. 3 Komp/1/2016 zo dňa 11.10.2017, ktorý podal
komplexný a obsiahly výklad všetkých na vec aj v tomto konaní sa vzťahujúcich zákonných ustanovení
(zákona č. 100/1988 Zb.,   zákona č. 461/2003 Z. z., zák. č. 328/2002 Z. z., resp. zákona č. 114/1998
Z. z.), z ktorých vyvodil jednoznačný záver o povinnosti VÚSZ na vykonanie administratívneho konania
o podanej žiadosti žalobcu vo veci jeho starobného dôchodku.

33. Súd v ďalšom len poukazuje na odôvodnenie vyššie uvedeného rozsudku kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu SR a uvádza, že zákonné rozdelenie pôsobnosti rozhodovať v oblasti sociálnej
agendy bolo v minulosti upravené prostredníctvom Piatej časti zák. č. 100/1988 Zb., pričom v
súčasnosti je táto oblasť sociálnych vecí regulovaná novými právnymi úpravami - všeobecnou právnou
úpravou zakotvenou v zákone č. 461/2003 Z. z. ako aj viacerými špeciálnymi právnymi predpismi, na
prejednávajúcu vec sa vzťahujúcemu  zákonu č. 328/2002 Z. z.

34. Najvyšší sud SR (vo vyššie uvedenom rozsudku sp. zn. 3 Komp/1/2016) názor žalovaného o
výslovnom vylúčení aplikácie Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. na prejednávanú vec nepovažuje
za správny a právne udržateľný. Najvyšší súd SR v súvislosti s výkladovým rozporom označil za
otázku zásadného právneho významu výklad ustanovenia § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., z
ktorého obsahu a systematického zaradenia v štruktúre zákona (súčasťou Ôsmej časti Prechodné
ustanovenia) dospel k záveru, že je nepochybné, že ide o prechodné ustanovenie, ktoré rieši vplyv
prijatého zákona na právne vzťahy upravené doterajšími právnymi predpismi vrátane legislatívnej
situácie, ak časť právneho predpisu má mať časovo obmedzenú platnosť (napríklad Svák, J. a Kuklíš,
P., Teória a prax legislatívy). Ďalej uvedené prechodné ustanovenie nepochybne uprednostňuje pre
konania o skôr vzniknutom (časovo obmedzené dátumom do 01.01.2004) nároku na dávku a jej výplatu
z dôchodkového zabezpečenia tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci, použitie predpisov účinných do
31.12.2003 na rozhodnutie vo veci.
35. Najvyšší sud SR v predmetnom rozsudku k prezentovanej argumentácii žalovaného o tom, že
s odkazom najmä na ustanovenie § 103 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. nie je možné aplikovať
Piatu časť zákona č. 100/1988 Zb. v rozmedzí ustanovení § 130 až 145 (danú časť zákona považuje
žalovaný za zrušenú) na prejednávanú vec poukázal na to, že ustanovenie § 103 je systematicky
zaradené do Šiestej časti zákona č. 114/1998 Z. z. označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné
ustanovenia s rubrikou Záverečné ustanovenia. Napriek zaužívanej legislatívnej technike, že takto
označené ustanovenia zákonodarca prednostne využíva na zrušenie doterajších predpisov spolu s



oznámením časového okamihu vstupu návrhu zákona do účinnosti (čl. 6 ods. 5 až 7 Legislatívnych
pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.) pre Najvyšší súd SR z textu ustanovenia (viď slovné
spojenie „sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú“) vyplynul jednoznačný záver, že zákonodarca
nesledoval zrušenie výslovne určenej časti zákona č. 100/1988 Zb., ale naopak ich aplikáciu nepripustil
na sociálne zabezpečenie vojakov v zmysle dotknutého zákona, t. j. zákona č. 114/1998 Z. z.
Rozsah sociálneho zabezpečenia pritom zákonodarca na účely zákona č. 114/1998 Z. z. vymedzil
prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. pod písmenami a) a ž d), a to s účinkami
„pro fuluro“ pre sociálne zabezpečenie vojakov vzniknuté po účinnosti a podľa zákona č. 114/1998 Z. z.
36. Obdobné potvrdzujúce závery (uvedené v bode 35. tohto rozsudku) pre predchádzajúci právny
názor, vyplývajú aj pre aplikáciu ustanovení § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. Opätovne aj v tomto
prípade uvedené ustanovenie § 143a je systematicky zaradené do Druhej hlavy Ôsmej časti zákona
č. 328/2002 Z. z. s tou výnimkou, že rozsah adresátov sa rozšíril aj na policajtov a označenie sa
spresnilo na Prechodné ustanovenia. Potom pre Najvyšší súd SR aj z tohto textu ustanovenia (opätovne
sa dáva do pozornosti slovné spojenie „sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú“')
vyplýva jednoznačný záver, že zákonodarca nesledoval zrušenie časti zákona č. 100/1988 Zb. výslovne
vymedzenej ustanoveniami § 130 až 145, ale naopak ich aplikáciu nepripustil na sociálne zabezpečenie
policajtov a vojakov v zmysle dotknutého zákona, t. j. zákona č. 328/2002 Z. z. Pričom rozsah sociálneho
zabezpečenia dotknutý citovaným prechodným ustanovením zákonodarca na účely uvedeného zákona
č. 328/2002 Z. z. vymedzil prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 1 pod písmenami a) až d), a to s
účinkami „pro futuro“, v prejednávanej veci pre sociálne zabezpečenie vojakov vzniknuté po účinnosti
a podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

37. Na základe vyššie uvedeného  Najvyšší súd SR vyjadril záver, že sa nemohol stotožniť s
argumentáciou žalovaného o tom, že Piata časť zákona č. 100/1988 Zb. vo vymedzenej časti je na
prejednávanú vec neaplikovateľná.

38. Potom pre Najvyšší súd SR aj z tohto textu ustanovenia (opätovne sa dáva do pozornosti slovné
spojenie „sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú“') vyplýval jednoznačný záver, že
zákonodarca nesledoval zrušenie časti zákona č. 100/1988 Zb. výslovne vymedzenej ustanoveniami
§ 130 až 145, ale naopak ich aplikáciu nepripustil na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov v
zmysle dotknutého zákona, t. j. zákona č. 328/2002 Z. z. Rozsah sociálneho zabezpečenia dotknutý
citovaným prechodným ustanovením zákonodarca na účely uvedeného zákona č. 328/2002 Z. z.
vymedzil prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. pod písmenami a) až d), a to s
účinkami „pro futuro“, v prejednávanej veci pre sociálne zabezpečenie vojakov vzniknuté po účinnosti a
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Takýto záver pokladal Najvyšší súd SR za platný pre všetky ustanovenia
citované žalovaným  na podporu svojho nesúhlasného postoja tak zo zákonom č. 114/1998 Z. z. ako
aj zákonom č. 328/2002 Z. z.

39. Ďalej Najvyšší súd SR vychádzal zo záveru, že žalobca podmienky na vznik nároku na dávku a
výplatu starobného dôchodku mal splniť pred 01.01.2004. Z prechodného ustanovenia § 259 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. potom vyplýva, že na konanie o tomto nároku (viď žiadosť žalobcu z 15.10.2013
podanú pôvodne Sociálnej poisťovni, postúpenú VÚSZ) sa musí aplikovať relevantné ustanovenia
zákona č. 100/1988 Zb.

40. Najvyšší súd SR prijal záver, že kompetenčné ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) v spojení s §
43 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.  jednoznačne zakladajú pôsobnosť VÚSZ vykonať administratívne
konanie o podanej žiadosti vo veci starobného dôchodku žalobcu, ktorá je spôsobilým predmetom
administratívneho konania o nej. Takto sformulované závery nevybočujú ani z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 10So/l20/2014 zo dňa 30.09.2015).
41. Potom na základe takéhoto stanoviska kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR je nevyhnutné,
aby súd prijal ako jediný právne relevantný záver o tom, že keďže žalobca podal svoju žiadosť o priznanie
starobného dôchodku dňa 03.04.2014 ide o  žiadosť, o ktorej má povinnosť uskutočniť administratívne
konanie VÚSZ a podľa jeho výsledkov prijať rozhodnutie o priznaní/nepriznaní starobného dôchodku
žalobcovi. Preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí (ako aj VÚSZ) vec nesprávne právne posúdil, keď
rozhodol o zastavení konania o žiadosti žalobcu dôvodiac tým, že  VÚSZ nie je príslušným orgánom na
predmetné konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nesprávneho
právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné



zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude
viazaný vysloveným právnym záverom  súdu (§  191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci
konať a vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť. Zároveň súd musí konštatovať celkom
zjavnú a  nijako neospravedlniteľnú ignoráciu rozsudku kompetenčného senátu Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Komp/1/2016 zo dňa 11.10.2017, ktorý podal jasný výklad riešiaci danú problematiku a
stanovil povinnosť VÚSZ vo veci žalobcu ďalej konať. Žalovanému neprináleží v tomto súdnom konaní
polemizovať a vyvracať tento aj pre neho celkom zrozumiteľne formulovaný právny názor Najvyššieho
súdu SR, ale mal by ho plne rešpektovať a podľa neho aj postupovať. Najvyšší súd SR v bode 52 veta
druhá vyššie citovaného rozsudku jasne formuloval povinnosť VÚSZ uplatniť svoju pôsobnosť a vykonať
administratívne konanie o návrhu žalobcu. Po zverejnení vyššie uvedeného rozsudku kompetenčného
senátu Najvyššieho súdu SR a oboznámení sa žalovaným s ním je potrebné postup žalovaného v
prejednávanej veci označiť za svojvoľný,  nezákonný a nezlučiteľný s fungovaním a činnosťou orgánu
verejnej moci v právnom štáte.

43. Podľa presvedčenia súdu nemôže nastať stav, kedy by síce občanovi Slovenskej republiky prináležal
nárok na starobný dôchodok, avšak v dôsledku nejednoznačnej, rôzny výklad umožňujúcej právnej
úpravy zákonov vzťahujúcich sa na konanie o priznanie a vyplácanie starobného dôchodku by nemal byť
v Slovenskej republike orgán vecne príslušný na konanie a vydanie rozhodnutia o nároku na priznanie
starobného dôchodku.  Takýmto postupom by došlo k porušeniu ústavného práva občana na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 ods. 1 Ústavy SR) a takýto stav nie je možné dopustiť a
akceptovať.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.
1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom
podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d69e9e8a-8f7c-4d7f-b0a9-b6228251ef86:080e29d7-43ed-40cc-88a7-842a576a09b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.1", "spisova_znacka": "10So/70/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/70/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.1"}, {"guid": "23f2805f-07c7-474e-85b4-10056a2ce048:656d42bd-b46b-49df-ab55-b7bef7df8601", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4", "spisova_znacka": "6S/19/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/19/2015 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:3014200954.4"}, {"guid": "e908782f-2f72-4df5-a9f4-642b995bbbc9:16301426-cf03-4489-a081-3e098b68276a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:1013201790.3", "spisova_znacka": "12Sd/315/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/315/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:1013201790.3"}, {"guid": "5082688a-b10b-4efc-b879-389c39590ccb:208e1675-11e5-432b-b619-cdb4edf76008", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200044.1", "spisova_znacka": "2Sd/2/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sd/2/2014 z 20. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200044.1"}, {"guid": "bcc90879-25f2-4d0d-aecc-5a5ba1a2e011:3bba494d-ccff-46f0-9fa5-605af794ad74", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200110.1", "spisova_znacka": "25Sd/35/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/35/2014 z 9. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200110.1"}, {"guid": "997b3343-8868-4713-85b4-77a8def50479:562b2c7c-4d71-4f75-806a-7c5f16fe3a59", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4014200034.2", "spisova_znacka": "23Sd/8/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/8/2014 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200034.2"}, {"guid": "720ba91d-a462-4e92-959c-99cc36d6d747:7ff3e1db-35df-4237-8c7a-368e5a805df4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6013201542.2", "spisova_znacka": "26Sd/146/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/146/2013 z 26. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201542.2"}, {"guid": "d757d997-aded-41e9-a4ef-ba990aa1fd23:e3507a86-49e1-484a-955e-ebab54500fcd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200035.2", "spisova_znacka": "3Sd/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/3/2014 z 10. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200035.2"}, {"guid": "b6a46552-75ec-4fe6-b478-5a15432d6447:2a92633c-bd83-4c78-8cd0-48cd52e17ff7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8013201108.1", "spisova_znacka": "1Sd/104/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sd/104/2013 z 26. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201108.1"}, {"guid": "169945a6-bfd1-486e-80cb-bfb75c1ca9eb:51b0290b-34e0-456d-b73e-283f8c1ada1f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200010.1", "spisova_znacka": "25Sd/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/2/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200010.1"}, {"guid": "ef70c651-df59-4fef-8200-94f3dea05459:9d36bdd4-de07-44b4-b032-071240b888af", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8013201127.3", "spisova_znacka": "3Sd/106/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/106/2013 z 10. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201127.3"}, {"guid": "efbcbc17-21ec-4a05-9bc7-0827e031f5ed:e1912833-f1ea-4e78-98ca-99f7503f63e5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8013201040.1", "spisova_znacka": "2Sd/98/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sd/98/2013 z 14. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201040.1"}, {"guid": "ba9451d7-0ead-4179-825d-855603d587ab:9c50474a-0569-461e-a5f2-94d35d8b798a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4013201136.1", "spisova_znacka": "19Sd/244/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/244/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4013201136.1"}, {"guid": "00d89c07-123a-41c1-9b5a-0aff4200ce8c:37511289-f339-427d-94de-a88ada941587", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7013201476.1", "spisova_znacka": "3Sd/72/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/72/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013201476.1"}], "citovane_v": []}