Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/127/2017 z 27. 6. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. júna 2017, sp. zn. 16CoE/127/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7714207065.1
Krajský súd Košice | 16CoE/127/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7714207065.1 | 2017-06-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: EP, CSP, /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d15f2c52-365f-4e87-a902-259a773e3082
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7714207065.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/127/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207065
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714207065.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.R. XX, pre
vymoženie istiny 321,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce, č. k. 22Er/299/2014-25 zo dňa 09.03.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Phd., Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka 60, zastavil a vyslovil, že o trovách
exekúcie bude rozhodnuté  po právoplatnosti uznesenia.

2) V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 04.06.2013 sp. zn. SR 00336/13. Dňa 08.07.2014 bolo súdnemu
exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 21.01.2016 oprávnený doručil súdnemu
exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný
formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe
aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce
skutočnosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou
exekučného spisu a boli už v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané.
Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Súd prvej inštancie citoval
§ 243f ods. 1 až 6, ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok),  ust. § 52 ods. 1 až 4, ust. § 53 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.,  ust. § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch,  § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.  zákona zmenkového a šekového a
uviedol, že nakoľko sa oprávnený  vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinným týka,
odvoláva iba na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise,  opätovne preskúmal zmluvu o úvere,
zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej úverovej zmluve
dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, nakoľko toto
tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto postupu



oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa. Zároveň, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne,
a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver potvrdzuje aj
konštantná judikatúra. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 07.10.2011 a rovnakého dňa došlo aj k
vystaveniu vlastnej zmenky znejúcej na sumu 321 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo zmenkovej istiny. Uviedol, že v posudzovanom prípade súd nemôže akceptovať ani samotný
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť,
vzhľadom na kontinuálne označovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku
a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie  rozhodne po právoplatnosti
uznesenia.

3) V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4) Oprávnený namietal posúdenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným uzavrel
zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania, preto predmetnú
zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú. Povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na
základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a svoje vyhlásenie
potvrdil osobitne svojim podpisom. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah medzi
oprávneným a povinným za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol
súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku (ako
je to od 23.12.2015), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom
porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože
sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba
zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi,
ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol
na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo
zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť
musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že
rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu, by
znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za
to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

5) Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako



súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7) Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8) Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

9) V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR
00336/13 zo dňa 04.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2013 a vykonateľnosť dňa
18.07.2013. Z predloženého spisu zároveň vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere č.
č. XXXXXXXXX zo  dňa 07.10.2011, v zmysle ktorej poskytol oprávnený povinnému  úver vo výške 200
eur a povinný sa zaviazal túto sumu vrátiť, zvýšenú o poplatok 196 eur, t.j. celkovo zaplatiť  396 eur v
12 mesačných splátkach v sume 33 eur.

10) Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z..

11)Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

12)Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo
prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol
by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Za
takejto situácie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

13)K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v
exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v  už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

14)K odvolacej námietke ohľadne posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že v
súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje
tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v



rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému
-  zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol
povinnému poskytnutý na účely obchodnej činnosti, či podnikateľskej činnosti.

15)Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola resp. je právne prípustná, pretože o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby
spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy
začalo rozhodcovské konanie  na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

16)Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť.

17)K výhradám, že dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola
súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, je vo vzťahu k
právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere odvolací súd uvádza, že procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil
osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 438/2015 Z. z. sa
vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015 preto vzťahuje aj na
konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z. z.

18) Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

20) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).