Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/101/2016 z 14. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. júna 2016, sp. zn. 5CoE/101/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815206165.1 Krajský súd Trenčín | 5CoE/101/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3815206165.1 | 2016-06-14 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40c58e92-3e5e-4b0f-a160-8c0ac9f17544 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815206165.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/101/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206165
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815206165.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného O., s.r.o., so sídlom K., O. XX, T.: XX XXX XXX,
právne zastúpený Q., s.r.o., so sídlom K., O. XX, T.: XX XXX XXX, proti povinnému E. K., bytom I. Y.
XXXX/X, o vymoženie istiny vo výške XX,XX Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2015, č. k. 15Er/1171/2015-18, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa
návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 22.02.2015 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11042/14
vydaný dňa 03.11.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s.,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014 a vykonateľnosť dňa 11.12.2014. Súd prvého stupňa
poukázal na znenia ustanovení § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 243d ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 1-4, § 53 ods.
1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zistil, že dňa 07.11.2012 bola medzi oprávneným a
povinným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu mu nevyplynulo, že by
povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa
považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane mal za nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a to s poukazom na
predmet podnikateľskej činnosti uvedený v Obchodnom registri. Povinný a oprávnený uzavreli zároveň
dňa 07.11.2012 rozhodcovskú zmluvu, t.j. v deň podpísania úverovej, resp. spotrebiteľskej zmluvy. Súd
prvého stupňa po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy zisti, že v článku II rozhodcovskej zmluvy uzavreli
zmluvné strany rozhodcovskú doložku. Súd konštatoval, že možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného
sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov
zo spotrebiteľských zmlúv je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do
rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v článku II rozhodcovskej zmluvy,
súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k



uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd
vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto
prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, čo má súd preukázané z iných konaní vedených na tunajšom súde.
Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické
rozhodcovské zmluvy, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd,
keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva
podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka
platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako
nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,
ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal
súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného
zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého
stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v
rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd
prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci
súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad
rámec zákonných ustanovení.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého



predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného
ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu
vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 (v znení účinnom do 31.12.2014) priznával
exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola upravená v ust. § 45 ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Zákonodarca jednoznačne
uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ak má nedostatky uvedené v ust. § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňovalo zastaviť exekúciu,
resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ išlo o plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok.

Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere
zo dňa 07.11.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený
na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predložená zmluva o
úvere zo dňa 07.11.2012, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril
dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy
povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 07.11.2012, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s
povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej
podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinná ani



nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa aj v
tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,
C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom
období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto
prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .