Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/89/2019 z 17. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. septembra 2019, sp. zn. 5To/89/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6718010240.3 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/89/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6718010240.3 | 2019-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo, Trestné právo – Iné práva a slobody, Sloboda a ľudská dôstojnosť, Život a zdravie Citované ustanovenia: § 183 ods. 1 TZ, § 183 ods. 2 písm. a) TZ, § 138 TZ, § 360 ods. 1 TZ, § 360 ods. 2 písm. b) TZ, § 139 ods. 1 písm. c) TZ, § 194 ods. 1 TZ, § 156 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f22105b-1c5e-4db8-8708-d274cbc4a6fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718010240.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/89/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010240
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718010240.3

Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 18. septembra 2019, prejednal
odvolania obžalovaného Y. V. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
13. 05. 2019 sp.zn. 3T/50/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného Y. V. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. V. uznaný za vinného zo zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. d) Tr. zák., v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 26. 12. 2017 v presne nezistenom čase po 15.30 hodine prišiel do priestorov rodinného domu s
popisným číslom XXX/X v obci U. na ulici O., ktorého vlastníčkou je a v ktorom zároveň býva jeho
priateľka H. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., O. ulica XXX/X spolu s ich maloletou dcérou, kde
po príchode do rodinného domu obvinený uzamkol vonkajšiu bránu domu a dvere domu majiteľkinými
kľúčmi, a po tom ako vošli spoločne do priestorov domu povedal, že sa budú rozprávať, aby vyriešili ich
problém, pričom H. T. sedela v obývačke na gauči, v rukách držala ich maloletú dcéru a počas rozhovoru
jej začal hovoriť, že určite ich dcéra nie je jeho, že sa „kurvila s niekým iným", začal jej vulgárne nadávať
a následne k nej pristúpil a začal ju najprv biť otvorenými dlaňami a následne päsťami do oblasti tváre,
po celom tele a chrbte, škrtil ju, na čo sa H. T. bránila a chcela z gauča odísť, v čom jej páchateľ bránil
a zakaždým ju sotil späť na gauč, aby nemohla odísť, pričom sa neustále snažila upokojiť ich maloletú
dcéru. Zároveň sa jej vyhrážal nech sedí, že z domu odíde keď jej to povolí, že ju zabije a potom zabije
seba kým prídu policajti, počas tohto šiel vziať do kuchyne nôž a po celý čas ho potom držal v ruke
a hovoril, nech si sadne, že ju zabije, stále sa chcel rozprávať, pričom jej vzal mobilný telefón, aby si
nemohla zavolať pomoc a bránil jej zavolať si pomoc tým, že jej opakovane bránil volať o pomoc cez
okno tým, že jej držal ruku na ústach a sotil ju na zem, čo spravil niekoľkokrát počas hádky, kde ju
hodil na zem a zakrýval jej ústa a škrtil ju, pričom ho H. T. počas tohto incidentu opakovane žiadala,
aby sa ukľudnil a opustil jej dom a odišiel, čo on odmietol a zotrval v rodinnom dome napriek týmto
výzvam, na čo následne H. T. po nejakom čase, keď bola v spálni využila situáciu, kedy obvinený išiel
von fajčiť a z rodinného domu ušla tak, že musela preskočiť vonkajšiu bránu k susede odkiaľ zavolala
na políciu, čím obvinený Y. V. takto svojím konaním spôsobil H. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U.,
O. ulica XXX/X pomliaždenie palca ľavej ruky s opuchom, pomliaždenie oboch ramien s podkožnými
krvnými podliatinami, pomliaždenie oboch predlaktí s podkožnými krvnými podliatinami, pomliaždenie
ľavého zápästia s podliatinou s dobou liečenia a PN v trvaní 14 dní, pričom uvedeného konania sa
dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/147/2016 zo dňa 23. 11.
2016, právoplatným dňa 23. 11. 2016 uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok a



psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, s podmienečným
odkladom a s probačným dohľadom v trvaní päť rokov.
Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4,
ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere osemnásť (18) mesiacov, a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na
výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný ako aj okresný prokurátor v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Okresný prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste, domáhal sa zrušenia
napadnutého rozsudku v tejto časti a uloženia podstatne prísnejšieho trestu. Nesúhlasil s tým, že
obžalovanému bol ukladaný mierny trest, aj keď je podmienečný, s poukazom na ustanovenie § 49
ods. 2 Tr. zák. Tento trest mal byť uložený vo vyššej výmere, hlavne s prihliadnutím na charakter
skutku a spôsob jeho spáchania, obžalovaný naplnil štyri skutkové podstaty trestných činov, aj keď vo
väčšine verbálnej povahy, ale aj násilnej povahy v zmysle fyzického útoku voči poškodenej. Konanie
obžalovaného vyvrcholilo až zranením poškodenej a jej útekom po útoku, čo tiež charakterizuje
závažnosť útoku obžalovaného. Predchádzajúci záznam v registri trestov nepôsobí výchovne na
obžalovaného, neprinútil ho viesť riadny život a dopustil sa napriek tomu ďalšieho skutku. Pokiaľ ide
o postup podľa § 39 Tr. zák., napriek zákonnej možnosti ukladať trest v zníženej výmere, bola táto
možnosť prekročená v prospech obžalovaného a mal obžalovanému byť ukladaný podstatne prísnejší
trest. Uznaná právna kvalifikácia skutku zakladá dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.,
keď ide o opakovaný zločin, ktorá skutočnosť by sa mala odraziť aj vo výmere trestu, kde spodná hranica
takto upravenej trestnej sadzby je v rozsahu 5,5 roka. Aj napriek uplatnenému aplikovaniu § 39
Tr. zák. z uvedených dôvodov na takýto postup, teda okrem iného zdravotný stav spoločného dieťaťa
s poškodenou, a bez ďalšieho dôvodu na takýto postup nemal byť znížený podstatne trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu, keď nebola zistená žiadna iná poľahčujúca okolnosť, čo by viedla k záveru
odôvodnenosti aplikovania ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Poukazujúc na charakter skutku,
osobu obžalovaného, ktorý už bol odsúdený za zločin v roku 2016 a postoj ku trestnému konaniu, v rámci
ktorého nedošlo k doznaniu spáchania skutku z jeho strany. Ešte zdôraznil na záver, že pri páchaní
trestnej činnosti bolo prítomné aj maloleté dieťa.
Obžalovaný sa odvolaním domáha zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby
okresného prokurátora z dôvodov ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
Poukázal na tú skutočnosť, že popiera od prípravného konania spáchanie predmetného skutku, pretože
tejto trestnej činnosti sa ani nedopustil a nemieni opakovať svoju obhajobu, ktorá vyvrátená vykonaným
dokazovaním nebola. Je pravdou, že majú spoločné dieťa s poškodenou, ktoré má vážne zdravotné
problémy. Inak v predmetnom dome žil s poškodenou ako vo vlastnom, mal od neho kľúče a kritického
dňa 26. 12. 2017 do tohto domu prišiel na pozvanie poškodenej, ktorá ho sama tam doviezla vlastným
autom. Nepopiera, že mali určité nedorozumenia s poškodenou, ale toto nedorozumenie rozhodne
nebolo takej intenzity, aby sa dopustil skutku, pre ktorý bol neprávoplatne odsúdený. Poškodená sa
správala hystericky, čo nakoniec aj sama uviedla, túto fyzicky nenapádal tým spôsobom, ako je popísané
v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Nie je pravda, že by porušil domovú slobodu, keď ho poškodená
sama pozvala do tohto jej bytu. V súvislosti s výpoveďami poškodenej považuje za podstatné uviesť,
že táto usvedčujúcu výpoveď z prípravného konania následne zmenila, v priebehu prípravného konania
už spochybnila vlastnú prvú výpoveď a v tomto pokračovala aj na hlavnom pojednávaní, pritom z
týchto tvrdení vo výpovedi je zrejmé, že sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti tak, ako je popísané v
obžalobe, resp. rozsudku okresného súdu. Okrem iného tiež uvádza, že po prvotnom lekárskom ošetrení
neabsolvovala žiadne ďalšie lekárske vyšetrenia, nebola obmedzená v bežnom spôsobe života, nebola
práceneschopná, rúbala drevo, kúrila, vykonávala všetky domáce práce bez obmedzení.
V ďalšom poukazuje na výpovede poškodenej, aj na výpoveď znalkyne L.. P. U., ktorá uviedla, že
výpoveď poškodenej zo dňa 26. 01. 2018 možno považovať za vierohodnú, a v znaleckom posudku v
odpovedi na otázku číslo 18 ozrejmila dôvody tohto tvrdenia. Svedkyňa U., ktorá býva vedľa poškodenej
vo vzdialenosti asi 60 metrov, nepočula žiadny krik, nevidela na poškodenej viditeľné zranenia ani sa
jej na žiadne zranenia nesťažovala.
Namieta obsah a závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva T.. Y. R., najmä pokiaľ
ide o ustálenie mechanizmu vzniku zranení poškodenej, doložku práceneschopnosti poškodenej, ako
aj obmedzenia poškodenej v osobnom živote, a to vzhľadom na listinné dôkazy, ktoré sú v spise, a
tiež výpoveď poškodenej T.. Podľa znaleckých posudkov T.. X. a T.. K. nie je osobou so sklonmi k
agresívnemu konaniu.



Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádza
napadnutému rozsudku, pritom zistil, že odvolania odvolateľov nie sú dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.
por. vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové právne úvahy,
a akými úvahami sa správal pri hodnotení dôkazov jednotlivo aj súhrnne.
Súdom prvého stupňa bol súhrn priamych aj nepriamych dôkazov vyhodnotený na základe zásad
správneho myslenia, vnútorného presvedčenia v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., a takýto
postup vedie aj odvolací súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetnej
trestnej činnosti tak, ako ju ustálil vo výrokovej časti rozsudku súd prvého stupňa, jeho konanie bolo
správne aj kvalifikované podľa príslušných ustanovení trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal s tými
skutočnosťami, ktoré sú napádané, alebo spomínané v dôvodoch odvolaní odvolateľov, tieto si odvolací
súd osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje v záujme neopakovať duplicitne tieto
dôkazy a úvahy o nich.
Len v rámci reakcie na odvolania treba zdôrazniť u odvolania obžalovaného, že súd prvého stupňa
správne vyhodnotil zmenu dôkaznej situácie, na ktorú poukazuje obžalovaný v dôvodoch odvolania,
a to v smere postupného upúšťania poškodenou od tvrdení, ktoré obžalovanému priťažovali a škodili
pri kvalifikácii jednotlivých jeho konaní podľa príslušných ustanovení trestného zákona. Je pravdou, že
poškodená vysvetľuje zmenu svojich výpovedí určitým zveličením konania obžalovaného pri prvých jej
výpovediach, toto si premyslela, nechcela dosiahnuť trestné stíhanie obvineného, a hoci to sama netvrdí,
jej výpovede tomu následne nasvedčujú, že jej snahou bolo v ďalších výpovediach v prípravnom konaní
a na hlavnom pojednávaní pomôcť obžalovanému zmierniť jeho vinu. Odvolací súd zastáva tiež názor,
že obžalovaná nemala dôvod zveličovať pri prvotných úkonoch v prípravnom konaní závažnosť konania
obžalovaného, znaleckým dokazovaním znalcov z odboru zdravotníctva, psychiatrie a psychológie
nebolo zistené takéto podozrenie, že by obžalovaná úmyselne klamala alebo uvádzala nepravdu vo
svojich prvých výpovediach, i keď znalkyňa z odboru psychológie považuje tiež za vierohodnú a pravdivú
aj zmenenú výpoveď poškodenej. Toto však možno logicky vysvetliť v kontexte všetkých dôkazov, že
obžalovaná bola nútená utekať z domu v čase, keď prestal útočiť obžalovaný, bola zamknutá brána a
musela preliezať plot, musela si priložiť nádobu, aby sa dostala cez oplotenie a vystrašená vyhľadala
najbližšiu susedu, ktorej sa zverila o závažnosti útokov obžalovaného voči nej, pritom bolo vidieť aj
s potvrdením tejto svedkyne, že bola značne vyplakaná, ustrašená, bála sa aj o svoje dieťa, bála sa
obžalovaného a tieto skutočnosti potom vyplynuli aj z prvotných zistení, pozorovaní príslušníkov hliadky
polície, ktorá bola privolaná na miesto činu. Pokiaľ sa obžalovaný ničoho nedopustil, tiež nie je známe,
prečo opustil dom, v ktorom sa nachádzal predtým v rámci údajne nevinnej hádky s poškodenou.
Prekonanie prekážok a závažné konanie poškodenej pre bežnú hádku, ako to uvádza obžalovaný, by
nebolo logické v žiadnom prípade, a to ani pre prípad, že je citlivejšia z hľadiska zistenia psychológov a
psychiatrov na podnety obdobného druhu, ako bolo konanie obžalovaného.
V konečnom dôsledku konanie obžalovaného, ktoré on sám popiera, bolo objektivizované z pohľadu
tvrdení poškodenej aj lekárskymi zisteniami a správami, ktoré potvrdili fyzický útok voči poškodenej,
a z pohľadu dĺžky pracovnej neschopnosti bolo toto zranenie poškodenej, hlavne na ruke, posúdené
ako objektívne zistiteľné, a takého charakteru, že si muselo vyžiadať obmedzenie bežného spôsobu
života poškodenej po dobu, ktorú trestný zákon považuje za obmedzenie v bežnom spôsobe života ako
ublíženie na zdraví a trestný čin.
Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste, pretože u obžalovaného bol uložený trest v
súlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za zohľadnenia aj § 34 ods. 3 Tr. zák., za
použitia zmierňujúceho ustanovenia pri dolnej hranici trestnej sadzby, tak ako ju aplikoval súd prvého
stupňa, s prihliadnutím na zreteľa hodné pomery páchateľa v zmysle vážneho ochorenia maloletej dcéry,
ktorá je spoločnou dcérou obžalovaného s poškodenou.
Krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, že ani odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné,
pretože uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám ustanovenia § 34 Tr. zák., a to aj z
pohľadu účelu trestu v zmysle individuálnej a generálnej prevencie, pritom nejde o trest nezákonný a
neprimerane mierny alebo prísny.
Obžalovaný bol správne na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.



Z týchto dôvodov potom odvolací súd odvolanie odvolateľov ako nedôvodné zamietol, keďže napadnutý
rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.