{"guid": "23e3aa07-8ec4-4806-9eea-45a981d8cf5b:3fce9d6c-db13-4f70-abd3-5d9987a555be", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4211010409.1", "spisova_znacka": "1To/98/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/98/2011 z 16. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 16. januára 2012, sp. zn. 1To/98/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4211010409.1", "identifikacne_cislo": "4211010409", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Štefan Hrvola", "sudca_id": 926, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-hrvola-926", "datum_vydania": "2012-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/346/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/346/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/346-2010/paragraf-208"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/346#paragraf-208"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fce9d6c-db13-4f70-abd3-5d9987a555be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211010409.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4211010409.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4211010409.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/98/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010409
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211010409.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členiek senátu
JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 10. 11. 2011 sp. zn. 14T/118/2011,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 17. 01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX. XX. XXXX  zamieta,
pretože  nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo
spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 a/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že :

v období od novembra roku 2010 až do 30. 03. 2011 v rodinnom dome v Bátorových Kosihách č. XXX
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke - poškodenej F. B., nar. XX. R. XXXX tým, že
ju v uvedenom období pravidelne týždenne aspoň dvakrát fyzicky napádal tak, že ju kopal do brucha a
do celého tela, päsťou ju udieral do hlavy a spôsobil jej zranenia, pričom jej oplzlo nadával a vyhrážal
sa tým, že bude žiť len dva roky, lebo ju zabije a svoje deti už neuvidí, ďalej 17. januára 2011 ju kopol do
brucha a následne ju kopol do hlavy, ľadvín a udrel ju päsťou do úst a vybil jej jeden zub, pričom sa jej
vyhrážal, že podpáli dom, následkom útoku utrpela poškodená zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív
brucha a chrbta, vyrazený zub s dobou liečenia   cca 3-4 dni, pričom jeho konanie naďalej približne
dvakrát týždenne  obdobným  spôsobom pokračovalo,  pričom  v  čase o 20.00 h 30. marca 2011 toto
jeho konanie vyvrcholilo, kedy sa jej vyhrážal tým, že on kvôli nej sedieť do basy nepôjde na dva, tri roky,
ale pôjde do basy navždy, lebo ju dnes večer zabije, vzápätí na to vybehol do komory, vzal sekeru a
držiac ju v pravej ruke smeroval ňou na poškodenú, ktorá utiekla na autobusovú zastávku v obci, pričom
lekársku pomoc okrem 18. januára 2011 v dôsledku fyzických útokov nevyhľadala.

Za to mu uložil :

- podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., za  zistenia  priťažujúcej  okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.  trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na ktorého výkon ho
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

- podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci - ručnej sekery s rukoväťou o dĺžke 40 cm a
podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát,

- podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ochranné protialkoholické ambulantné liečenie.



Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, čo do výroku o vine a treste, odvolaním napadol
obžalovaný. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že mu nebolo preukázané spáchanie trestného činu
„týrania“. Poukázal na to, že :

- podľa znaleckých posudkov bola poškodená v čase spáchania skutku po psychickej stránke v poriadku,
avšak „podľa jeho názoru“ nemohla byť v poriadku, pretože berie silné tabletky, po ktorých má vidiny,
počuje hlas, ktorý jej niečo prikazuje,

- poškodená trpí 80% debilitou a agresivitou, preto mal byť ako svedok vypočutý psychiater L.. D. F. z
B., ktorý ju liečil a vie o jej chorobe,

- žiadal výsluch policajta z Bátorových Kosíh, ktorý ho zadržal, pretože medzi výpoveďami poškodenej
F. B. a svedkyne B. F. sú rozpory,

- neboli vykonané základné úkony v prípravnom konaní, najmä konfrontácia medzi ním a svedkyňou
B. F.,

- vyšetrovanie bolo vykonané v rozpore s Trestným zákonom a Trestným poriadkom, najmä § 2 ods.
10 Tr. por., „protiprávne konal vyšetrovateľ, prokurátor aj súd I. stupňa“, ktorý mal vrátiť obžalobu na
„prešetrenie“,

- bez vážneho dôvodu boli na hlavnom pojednávaní čítané zápisnice prokurátorom, ktorý ich nečítal
objektívne a boli len na prospech obžaloby,

- jeho vina nebola preukázaná, jeho konanie nesmerovalo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.

V písomných dôvodoch odvolania, podaných prostredníctvom obhajkyne, vytýkal súdu I. stupňa, že sa v
dostatočnom rozsahu nevysporiadal s jeho obranou, ktorá vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená,
žalovaný skutok sa nestal. Poškodenú od novembra 2010 do marca 2011 netýral a nevyhrážal sa jej.
Dňa 17. 03. 2011 dal poškodenej facku, následkom čoho jej vypadol v minulosti už uvoľnený zub a tiež
ju kopol, pretože ho provokovala poškodená a množstvom požitého alkoholu, čo oľutoval a poškodenej
sa ospravedlnil.

Okrem výsluchov tlmočníka a vyšetrovateľky boli vypočutí svedkovia príbuzensky viazaní na poškodenú
- dcéra B. F., brat poškodenej T. F., priateľ dcéry T. Q., synovec poškodenej S. C. a jeho priateľka L.
Kovácsová. A. svedkovia neboli prítomní útokov, ich výpovede sú podmienené blízkosťou príbuzenského
vzťahu s poškodenou a jej ovplyvňovaním. Poprel, že by jeho správanie nieslo znaky hrubosti a
bezcitnosti, že by poškodenú bíjaval, kopal, vyhrážal sa a vulgárne jej nadával, pričom ani znalci u
poškodenej nezistili syndróm týrania osoby, či ohrozenia duševného zdravia. Jeho konanie nenesie ani
znaky priestupku.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho
spod obžaloby podľa      § 285 písm. a/ Tr. por.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a oslobodil  ho
spod  obžaloby   podľa § 285 písm. a/ Tr. por., alternatívne aby vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie
a rozhodnutie, aj s poukazom na návrh  výsluchov svedkov.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Navrhla, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu



konania, ktoré im predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ - zákaz zmeny k horšiemu
(pretože odvolanie v jeho neprospech nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

Pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní súd I. stupňa postupoval podľa Tretej časti, Tretej hlavy
Tr. por. ako aj ďalších jeho ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní,
pričom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v
zmysle     § 321 ods.1  písm. a/ Tr. por.

Po vyhodnotení dôkazov, v súlade s kritériami uvedenými v § 2 ods. 12 Tr. por. dospel súd I. stupňa
k správnym skutkovým záverom. Zo súhrnu priamych, nepriamych a listinných dôkazov súd I. stupňa
dospel k správnemu záveru, že skutok sa stal, ako je uvedený v tzv. skutkovej vete napadnutého
rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa veľmi podrobne poukázal na obsah vykonaných
dôkazov. Zároveň sa  precízne zaoberal hodnotením výpovedí obžalovaného, svedeckých výpovedí,
znaleckých posudkov a listinných dôkazov.

V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol svoje právne úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotení jednotlivých dôkazov, s ktorými aj odvolací súd bez podstatnejších výhrad súhlasí, pretože v
danom prípade bol zabezpečený dostatok dôkazov - výpovede svedkov, znalecké dokazovanie a listinné
dôkazy, na základe ktorých neboli žiadne pochybnosti o vine obžalovaného.

Napriek tomu, že obžalovaný spáchanie žalovaného činu popieral, jednoznačne bol usvedčovaný
priamymi dôkazmi - výpoveďami svedkyne - poškodenej F. B. z prípravného konania i hlavného
pojednávania a výpoveďou svedkyne B. F. - dcéry poškodenej, ktorá bola priamo prítomná fyzického
napádania poškodenej obžalovaným, ako aj jeho nadávok a vyhrážok.

Svedok T. F. - brat poškodenej potvrdil, že poškodená k nemu zvykla ujsť, keď ju obžalovaný napádal,
videl na jej tvári modriny. Svedok T. Q. bol taktiež priamym svedkom útoku obžalovaného na poškodenú
17. 01. 2011, na ktorý sa zobudil. Videl, ako poškodenej tečie krv z úst a má vybitý zub.

Ďalej sú to nepriame dôkazy -výpovede svedkov S. C. a L. B., ktorí ho videli 30. 03. 2011 veľmi opitého
agresívne vystupovať voči poškodenej.

Nepriamo bol obžalovaný usvedčovaný aj znaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria, na základe ktorých bola u neho zistená chorobná závislosť od alkoholu. V čase spáchania
skutku bol v ťažkom stupni opitosti, v dôsledku ktorého nevedel svoje konanie plne ovládať, ovládacia
schopnosť bola čiastočne narušená, rozpoznávacia schopnosť bola zachovaná.

I keď znalci z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria nezistili u poškodenej syndróm týranej osoby,
resp. nedošlo u nej k ohrozeniu duševného zdravia, z vykonaného dokazovania - výpovedí poškodenej
a svedeckých výpovedí, na ktoré podrobne  poukázal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku,  odvolací súd považuje právny záver o tom, že v dôsledku konania opísaného vo výroku
o vine napadnutého rozsudku došlo zo strany obžalovaného k týraniu za správny. Pod týraním je
potrebné rozumieť zlé zaobchádzanie s osobou, vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti  a bezcitnosti,
vytrvalosťou, ktoré poškodená pociťovala  ako ťažké príkorie, hoci to poškodená pri znaleckom vyšetrení
sama negovala a bagatelizovala.



Výsluchmi svedkyne - poškodenej F. B. a svedkyne B. F. bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný
mal takto konať voči poškodenej v období od novembra 2010 do 30. 03. 2011 v intenzite dvakrát do
týždňa, čo je potrebné považovať za stav trvalý, vzhľadom aj na intenzitu útokov - opakované bitie,
kopanie do brucha a do celého tela, udieranie päsťou do hlavy kopnutie do ľadvín, úder päsťou do úst
a vybitie zuba.

K útokom obžalovaného voči poškodenej, o ktorej vedel, že je psychiatrickou pacientkou, je potrebné
navyše konštatovať, že  sa vyznačovali zvláštnou hrubosťou a necitlivosťou a vyžiadali si aj lekárske a
odborné - psychiatrické ošetrenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy odvolací súd obhajobu obžalovaného prezentovanú aj v
odvolacom konaní považoval za spoľahlivo vyvrátenú a absolútne neprijateľnú. Táto predstavuje výlučne
jeho subjektívny pohľad na vec a ním subjektívne hodnotenie vykonaných dôkazov výlučne vo svoj
prospech, a to aj vrátane zaujatia laických záverov k výsostne odborným otázkam týkajúcich sa záverov
z odboru psychiatrie, resp. psychológie.

Pokiaľ ide o návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania, odvolací súd tieto nepovažoval za
dôvodné, pretože dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a ani v rámci odvolacieho konania
neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť ich vykonania resp. ich pravdivosť.
Námietky obžalovaného v tomto smere predstavujú výlučne len jeho subjektívny názor bez akejkoľvek
objektivizácie. Všetci svedkovia boli vypočutí v súlade so zákonom, po zložení prísahy a riadnom
zákonnom poučení o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede.

Obžalovaný navrhoval vypočuť ako svedkov maloleté deti - osoby mladšie ako 15 rokov, pri výsluchoch
ktorých je potrebné postupovať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom
konaní už nemusel opakovať. Vzhľadom na obsah a kvalitu vykonaného dokazovania, ako aj charakter
násilnej trestnej činnosti, ktorej sa mal obžalovaný dopustiť voči poškodenej - matke navrhovaných
maloletých svedkov, nie je žiadúce vykonať v súčasnosti tieto výsluchy, pretože by to mohlo nepriaznivo
ovplyvňovať ich duševný a mravný  vývoj.

V danom prípade bol však obžalovaný spoľahlivo usvedčený aj svedeckými výpoveďami osôb, s ktorými
poškodená (ani on) nie je v príbuzenskom pomere, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi -
lekárskymi správami.

V danom prípade nepovažoval odvolací súd za potrebné vykonať výsluch policajta OO PZ v Bátorových
Kosihách, ohľadne rozporov vo výpovediach svedkyne B. F., pretože tieto boli odstraňované na hlavnom
pojednávaní konanom 06. 10. 2011, v rámci jej výsluchu a to v súlade s Trestným poriadkom.

Odvolací súd, vzhľadom na znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria,
nepovažoval za potrebné predvolať a vypočuť L.. D. F., psychiatra poškodenej.

Napokon odvolací súd dodáva, že v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne závažné procesné
chyby ani porušenia práva na obhajobu, preto neboli splnené zákonné podmienky pre odmietnutie
obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi (§ 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por.).

Súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného,
ktorý ním naplnil všetky formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pretože týral blízku osobu,
spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu, ktoré správanie ohrozovalo jej fyzické
zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť.



Pri ukladaní trestu súd I. stupňa správne u obžalovaného prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/Tr. zák. - bol už pre trestný čin odsúdený.

Pri správne zistenom prevažujúcom pomere priťažujúcich  okolností bola správne postupom podľa § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák. zvýšená dolná hranica trestnej sadzby (3 roky až 8 rokov) o 1/3-inu, v dôsledku
čoho súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest v sadzbe 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému súdom I. stupňa na samej spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby, vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, považuje odvolací súd za správny a zákonný, pretože zohľadňuje
zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák. a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za trest
neprimerane prísny.

Okrem uvedeného, ako správne poukázal súd I. stupňa, obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného
súdu Komárno z 18. 06. 2010, sp. zn. 3T/94/2010, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. e/ Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov s uložením povinnosti nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa dopustil prejednávaného skutku v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, ktorá mu plynula od 30. 06. 2010 do 30. 12. 2011.

V danom prípade boli splnené aj všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu prepadnutia veci
obžalovanému - ručnej sekery, ktorá mu patrila a použil ju na spáchanie trestného činu a ochranného
protialkoholického ambulantného liečenia.

Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd nezistiac žiadne právne relevantné a významné dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli obžalovanému na prospech, jeho odvolanie zamietol,
pretože zistil, že nie je dôvodné (§ 319 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. ( §  185 ods. 2 Tr. por. )", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14T/118/2011", "guid": "c82454b6-20f2-4660-9403-ac4f60d575fc:5467573c-a9b2-49d9-9bae-b242077d897a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}